Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-47-2013.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/47/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BECONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, právne zastúpenej spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti povinnej L. B., bytom A. E., E. XX, o vymoženie 1.592,40 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Er 486/2012-17 zo dňa 12. decembra 2012 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej, Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex 710/12 zo dňa 11.10.2012.
Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým na tom základe, že exekútor žiadal o udelenie poverenia na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 20.07.2012, vydaný na základe rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 23.11.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinnou. Exekučný súd v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul a dospel k záveru, že tento základ pre povolenie exekúcie neobstojí. S poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok v spotrebiteľskej formulárovej zmluve je neprijateľná. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemá v tejto situácii možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ten je vopred daný, a preto je zmluva v tejto časti neplatná. Nemôže preto ako taká založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto doložky je vydaný v rozpore so zákonom, a teda je neplatný. Exekučný súd je v postavení orgánu zo zákona oprávneného tieto skutočnosti posúdiť a v prípade zistenia rozporu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podanie odvolania odôvodňuje § 205 ods. 2 písm. d/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Uvádza, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, jeho skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Porušuje tým zásadu rovnocennosti a pripúšťa tým rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Zároveň poukazuje na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorých si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., zakomponovaním rozhodcovskej doložky do zmluvy o úvere a špecifikácie formou všeobecných zmluvných podmienok plnila len svoju zákonnú povinnosť. Oprávnený tiež uvádza, že účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona.
Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie, po posúdení uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
Uvedené ustanovenie jednoznačne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po preukázateľnom poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia zo strany dodávateľa služby, t.j. banky v tomto prípade. Dodávateľ, banka, tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, kedy sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. Predovšetkým práve v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvného vzťahu došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a ponechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Naviac, už skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok boli vopred pripravené a nemožno ich meniť individuálnym dojednaním
svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že dojednaná rozhodcovská doložka v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako poskytovateľom úveru a povinnou zo dňa 23.11.2007 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava). Rozhodcovský súd týmto nebol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.
Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) žiaden rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.
Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sa teda skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
V predmetnej veci je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, teda nie individuálne dohodnutá, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Takúto doložku možno preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Na splnenie tejto podstatnej podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.
Je potreba ešte zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania môže byť skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.