Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/172/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného : EOS KSI Česká republika, s.r.o., Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zast. AK Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej : X. J., W..XX.X.XXXX,M. L. XXX/XX, 040 XX, V., zast. opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 68.606,00 CZK s prísl. , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II,č.k. -12 zo 14.06.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok (správne nález) rozhodcu JUDr. Mareka Nespala, v sídle Společnosti pro rozhodčí řízení, a.s., Sokolská tř. 60, Praha 2, sp.zn. z 17.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.09.2011 a vykonateľnosť 7.10.2011. Rozhodcovský rozsudok (správne nález) bol podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vydaný na základe zmluvy o osobnom úvere č.26358481, uzavretej medzi účastníkmi dňa 14.11.2007. Súčasťou zmluvy boli „Obchodní podmínky smlouvy o spotřebitelském úvěru“ a v zmysle článku 8 písm. e/ týchto obchodných podmienok sa „smluvní strany dohodli na tom, že veškeré majetkové spory, které vzniknou z této smlouvy budou rozhodovány s konečnom platnosti v rozhodčím řízení; spory budou rozhodovány jedním rozhodcem, jmenovaným Správce Seznamu rozhodcú, vedeném Společnosti pre rozhodčí řízení, a.s.“. Súd prvého stupňa po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vychádzajúc z pís, , , , , o rozhodcovskom konaní , o spotrebiteľských úveroch , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , § dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou „Obchodních podmínek smlouvy o spotřebitelskému úvěru“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť (nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami), mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Navyše, táto rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Týmto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je neprijateľnou podmienkou. Namietal, že exekučný súd svojím postupom prekročil svoju právomoc pri preskúmavacej činnosti zverenú mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Práve absencia právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Pokiaľ ide o dôvody týkajúce sa zastavenia exekučného konania podľa § 45 ods.1 písm. c) ZRK, pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pri tom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na rozhodnutie vo veci C - 40/08 a Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira Súdneho dvora EÚ. Z tohto rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil ich. Dal do pozornosti, že do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. až len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti . Novelizovaným ust. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008. Poukazoval na dôvodovú správu k ust. Obč. zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V závere v odvolaní pokázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. .

Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na tieto odkazuje ( ) a k odvolacím námietkam udáva :

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov, verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov, v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Slovenské exekučné orgány uznávajú vykonateľnosť cudzích exekučných titulov vo viacerých právnych režimoch:

1/ klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ZMPSP) a podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, 2/ uznanie vykonateľnosti podľa medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí, 3/ uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Brusel 1), 4/ vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č.805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, 5/ uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia, 6/ uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia, 7/ uznanie a výkon rozhodnutia orgánu Európskych spoločenstiev

Klasické uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu prichádza do úvahy, ak Slovenská republika nie je viazaná inou úpravou (t. j. v prípade, kedy bol exekučný titul vydaný v štáte, ktorý nie je so Slovenskou republikou v zmluvnom vzťahu, umožňujúcom vyšší štandard uznávania, ani nie je viazaný komunitárnymi procesnými normami). Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie na území Slovenskej republiky. Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel 1, ani nariadením, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch možných právnych režimoch: 1/ o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK). 2/ medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské konanie.

Medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bola dňa 29.10.1992 podpísaná zmluva o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskoprávnych a trestných veciach, ktorá nadobudla platnosť 5.4.1993.

V článku 22 uvedenej zmluvy je upravené „uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach“. Zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia na území druhej zmluvnej strany, medzi inými pod písm. c/ rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

V článku 24 je upravený „spôsob uznania a výkon rozhodnutia.“ Podľa ods. 1 článku 24 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 článku 24 výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

Z uvedeného teda vyplýva, že na daný vzťah sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, teda o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti a o rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z § 41 ods. 1, 2 Ex. por., § 44 ods. 1, 2 Ex. por., § 45 ods. 5 Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní s prihliadnutím na ust. § 57 ods. 2 Ex. por. je potrebné konštatovať, že z vyššie uvádzaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený, ale aj povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok, resp. rozhodcovský nález nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok, resp. nález rozhodcu tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

V prípade zistenia, že rozhodcovský nález zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský nález aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku, predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, podľa názoru odvolacieho, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Nepochybne ide v danom prípade o zmluvu spotrebiteľskú, ku ktorému záveru súd prvého stupňa dospel po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania a obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy.

Správne súd prvého stupňa konštatoval, že podľa vymedzenia v o spotrebiteľských úveroch v danom prípade ide nepochybne ide o spotrebiteľský úver.

Vychádzajúc z , je zrejmé, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( ).

Správne súd prvého stupňa teda posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný; v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ďalej skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská doložka. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. , ktoré bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako už bolo vyššie uvedené, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle a neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ predmetný rozhodcovský rozsudok nepovažoval za vykonateľný exekučný titul.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a dodáva, že rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neplatnú ešte aj z dôvodu, že nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, čo má takisto za následok, že rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie NS SR z 13.10.2011 a zo 14.5.2013).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. V danom prípade oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy nevznikli, resp. si náhradu týchto trov ani neuplatnili, preto im nemohli byť priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.