Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoPr-3-2013.pdf
PDF · 135.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoPr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Bc. T. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Teplická 2251/121, Piešťany, proti odporcovi: Stredná priemyselná škola dopravná Trnava, Študentská 23, Trnava, zastúpený advokátkou: JUDr. Tatiana Chrenková, A. Trajana 12, Piešťany, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. júna 2013, č.k. 18Cpr/1/2011-307, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľovi dňa 21.06.2011 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.002,48 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovení § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 a Prílohy, časť VI. Učitelia odborných predmetov na stredných školách, písm. H., bod 20. vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších právnych predpisov, § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, § 63 ods. 2 písm. b), § 74 ods. 1, § 77, § 153 Zákonníka práce (zákona č. 313/2001 Z.z.) a v časti náhrady trov konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vecne potom rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že kvalifikačné požiadavky pedagogického zamestnanca pozostávajú z odbornej spôsobilosti a z pedagogickej spôsobilosti. Požiadavka na odbornú spôsobilosť učiteľa predmetu odborná prax bola od 01.09.2005 získanie neučiteľského vysokoškolského vzdelania druhého stupňa príslušného alebo príbuzného študijného odboru, ktoré vzdelanie však navrhovateľ nemal. Práve zmena právnej úpravy týkajúca sa požiadavky na kvalifikáciu učiteľa na strednej škole viedla k zmene pracovnej zmluvy, spočívajúcej v preradení navrhovateľa na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých v školiacom centre na obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2007. Je teda zrejmé, že v dôsledku zmeny právnej úpravy navrhovateľ prestal na začiatku školského roka 2005/2006 spĺňať kvalifikačné predpoklady v rozsahu jeho odbornej spôsobilosti. Navrhovateľ síce namietal, že mal výnimku zo vzdelania, ktorú získal absolvovaním doplnkového pedagogického štúdia učiteľstva odborných predmetov, avšak pedagogická spôsobilosť je len jednou z
dvoch zložiek kvalifikačných predpokladov učiteľa na strednej škole. Naopak na odbornú spôsobilosť neexistuje žiadna výnimka daná všeobecne záväznými predpismi a pre učiteľa predmetu prax na strednej škole sa vyžaduje len vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa. Navrhovateľ prestal spĺňať kvalifikačné predpoklady už k 01.09.2005 a teda nemožno hovoriť o organizačnej zmene vo vzťahu k nadbytočnosti navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, súd skonštatoval, že dôvody výpovede, ktorú dal odporca navrhovateľovi listom zo dňa 21.06.2011 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2, písm. b) Zákonníka práce, sú dané, preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nespĺňa kvalifikačné predpoklady v zmysle § 7 ods. 2 Zákona č. 317/2009 Zb. zák. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskor. predpisov, v zmysle ktorého požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa strednej školy je najmenej vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Uvedený zákon je účinný od 01.11.2009. Navrhovateľ vyučením v odbore elektromechanik oznamovacích a zabezpečovacích zariadení, úplným stredným odborným vzdelaním v študijnom odbore oznamovacie a rádioelektrické zariadenia, doplnkovým pedagogickým štúdiom pre učiteľov odborných predmetov a majstrov odborného výcviku odborných učilíšť, vysokoškolským vzdelaním I. stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy ku dňa 21.06.2011, deda ku dňu výpovede kvalifikačné predpoklady stanovené zákonom na výkon činnosti učiteľa strednej školy z dôvodu, že nezískal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Súd dospel k záveru, že okolnosti predchádzajúce dátumu 21.06.2011 nie sú rozhodujúce pre toto konanie, teda tie skutočnosti, ktoré už v minulosti mohli byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom, bolo iba vecou odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľa akým spôsobom danú situáciu riešil. Súčasne súd dospel k záveru, že sú dané aj dôvody výpovede podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko navrhovateľ nebol ochotný prejsť na inú prácu, ktorá mu bola ponúknutá odporcom. Tento dôvod výpovede súd však považoval za nepodstatný a nadbytočný, nakoľko bol preukázaný jednoznačný výpovedný dôvod pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov pre výkon práce navrhovateľom. Súd mal ďalej preukázanú skutočnosť, že boli splnené aj podmienky ustanovenia § 74 Zákonníka práce, keď skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcom zamestnancov, zástupcom zamestnancov u odporcu bola v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou Odborová organizácia pracovníkov vedy a školstva pri Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave, kde funkciu predsedníčky vykonávala Ing. E. U., ktorá osobne prevzala žiadosť o prerokovanie výpovede. Žiadosť o prerokovanie zo dňa 08.06.2011 odborovým orgánom bola prerokovaná dňa 17.06.2011, teda skôr, ako bola daná výpoveď navrhovateľovi. Pokiaľ ide o prechod na inú prácu - školník- údržbár, navrhovateľ na pojednávaní tvrdil, že túto prácu neodmietol, vykonaným dokazovaním však vyplýva opak, ponúknuté miesto odmietol, v písomnom vyjadrení na ponuku inej práce nereagoval tak, že túto prácu prijíma, vytýkal odporcovi nedostatky a nedostatok morálky. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa, že výpovedný dôvod pre nesplnenie kvalifikácie nemôže byť daný z dôvodu, že odporca sa nepostaral o to, aby navrhovateľ získal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, toto podľa názoru súdu je nelogické. Z ustanovenia § 153 Zákonníka práce, síce vyplýva, že zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov, alebo o jej zvyšovanie, avšak podľa názoru súdu toto ustanovenie má na mysli taký prípad, ak ide o takú kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý nepredstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni. Ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.
Pracovná zmluva s odporcom bola uzatvorená dňa 01.09.1984 s tým, že navrhovateľ pracoval vo funkcii dielenského učiteľa, dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy a dodatkom k dohode bol navrhovateľ preradený zo zaradenia učiteľa praktického vyučovania mládeže na výchovno- vzdelávaciu činnosť dospelých na základe Francúzsko-slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov PSA Peugeot Citrően s 35 hodinovým základným úväzkom týždenne. Na základe uvedeného navrhovateľ už nebol zaradený ako pedagogický zamestnanec, ale ako lektor výchovnovzdelávacej činnosti dospelých. V zmysle v tom čase platnom zákone č. 29/1984 Zb. zák., § 50 za pedagogického zamestnanca sa nepovažuje lektor školiacich stredísk. Navrhovateľa teda od 01.09.2004 nemožno považovať za pedagogického zamestnanca. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa o daní, resp. zachovaní výnimky v tom, že navrhovateľ spĺňa predpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania, ktorú výnimku mal
odporca akceptovať konkludentne, ale aj uzatvorením dohody o zmene pracovnej činnosti ako aj v Potvrdení o zamestnaní zo dňa 01.02.2008. K tvrdeniu navrhovateľa, že mu zostala zachovaná výnimka, súd ešte dodáva, že pedagogická spôsobilosť je len jednou z dvoch zložiek kvalifikačných predpokladov učiteľa na strednej škole, avšak na odbornú spôsobilosť neexistuje žiadna výnimka daná všeobecne záväznými predpismi a pre učiteľa predmetu prax na strednej škole sa vyžaduje len vzdelanie vysokoškolské II. stupňa. V dôsledku zmeny základných pedagogických dokumentov výuka odboru doprava bola u odporcu skončená v školskom roku 2007/2008 a výuka odboru elektrotechnika v doprave a spojoch bola u odporcu skončená v školskom roku 2006/2007, v ktorých odboroch sa predmet prax zameraný na manuálne zručnosti vyučoval v 1. a 2. ročníku. Navrhovateľ však prestal spĺňať kvalifikačné predpoklady už k 01.09.2005, keď už v uvedenej dobe bol daný dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Z uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade nebolo povinnosťou odporcu starať sa o prehlbovanie kvalifikácie navrhovateľ v tom zmysle, aby dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia spolu v sume 1.002,48 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl. - prevzatie zastúpenia 57,- Eur (1/13 výpočtového základu v r. 2011), písomné podanie na súd dňa 13.01.2012 - 58,69 Eur (1/13 výpočt. základu v r. 2012), hlavné pojednávanie dňa 08.02.2012 - 58,69 Eur, písomné vyjadrenie odporcu dňa 06.03.2012 - 58,69 Eur, hlavné pojednávanie dňa 14.03.2012 - 58,69 Eur, hlavné pojednávanie dňa 14.03.2012 - 58,69 Eur, hlavné pojednávanie dňa 23.04.2012 - 58,69 Eur, hlavné pojednávanie dňa 17.10.2012 - 14,67 Eur (§ 14 ods. 5 písm. b) Vyhl. - odročené = 1), hlavné pojednávanie dňa 25.02.2013 - 60,07 Eur (1/13 výpočt. základu v r. 2013), hlavné pojednávanie dňa 10.06.2013 - 60,07 Eur, hotové výdavky - § 16 ods. 3,4, § 17 ods. 1 Vyhl., režijný paušál r. 2011 á 7,41 Eur x 1 úkon - 7,41 Eur, režijný paušál r. 2012 á 7,63 Eur x 6 úkonov - 45,78 Eur, režijný paušál r. 2013 á 7,81 Eur x 2 úkony - 15,62 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť 08.02.2012
- 50,84 Eur (v r. 2012: 4 x 12,71 Eur), prem. čas Piešťany - Trnava a späť 14.03.2012 - 50,84 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť 23.04.2012 - 50,84 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť 17.10.2012 - 50,84 Eur, prem. čas Piešťany - Trnava a späť 25.02.2013 - 52,04 Eur (v r. 2013: 4 x 13,01 Eur), prem. čas Piešťany - Trnava a späť 10.06.2013 - 52,04 Eur, náhrada cestovného Piešťany - Trnava a späť, spotreba PHM dňa 08.02.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,54 Eur = 8,76 Eur, spotreba PHM dňa 14.03.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,57 Eur = 8,93 Eur, spotreba PHM dňa 23.04.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,61 Eur = 9,16 Eur, spotreba PHM dňa 17.10.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,60 Eur = 9,l0 Eur, spotreba PHM dňa 25.02.2012: 7,11/100 x 80 km x 1,53 Eur = 8,70 Eur, spotreba PHM dňa 10.06.2013: 7,11/100 x 80 km x 1,49 Eur = 8,48 Eur; základná náhrada za použitie MV - 1 km á 0,183 Eur, Piešťany - Trnava a späť: 80 km x 0,183 = 14,64 Eur, účasť na pojednávaniach = 6 x 14,64 Eur - 87,84 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na nové prejednanie alebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže uhradiť navrhovateľovi trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je obsahovo a vecne nesprávne, súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že výpoveď zo dňa 21.06.2011 je neplatná z viacerých dôvodov, výpoveď dal navrhovateľovi Ing. A. Q. a nie zamestnávateľ - odporca, s ktorým navrhovateľ uzavrel pracovný pomer. Predmetná výpoveď ako právny úkon nie je dostatočne určitý, nie je preskúmateľný, zrozumiteľný, myslený a urobený vážne, nemá predpísanú formu, je v rozpore s platnými právnymi predpismi aj dobrými mravmi, atď. Nie je pravda, že navrhovateľ nespĺňa kvalifikačné predpoklady, poukazujúc na výnimku v zmysle § 10 ods. 6 a prílohy vyhl. č. 41/1996 Z.z., § 2 ods. 3 vyhl. MŠ SR č. 200/2002 Z.z., § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z., keď navrhovateľ má zo zákona u odporcu zaradenie ako učiteľ odborných predmetov strednej školy, od roku 1996 do roku 2009, t.j. 13 rokov vykonával prácu s týmto zaradením a nebol upozornený na to, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Pokiaľ zamestnávateľ podľa doterajších predpisov zachoval výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, zostáva táto výnimka zachovaná. Navrhovateľ ako pedagogický zamestnanec spĺňajúci kvalifikačný predpoklad na výkon svojej činnosti získaním úplného stredného odborného vzdelania, výnimku zo vzdelania už nepotrebuje. Navrhovateľ má ukončený prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a mal záujem doplniť si svoje vzdelanie aj o druhý stupeň už v roku 2000, avšak odporca mu odmietol poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu. Odporca tým, že s navrhovateľom uzavrel Dohodu o zmene pracovnej činnosti dňa 06.05.2005 a Dodatok zo dňa 28.12.2006, potvrdil, že v čase ich uzavretia neexistovali pochybnosti o udelení výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov,
túto výnimku odporca akceptoval aj konkludentne. Odporca si voči navrhovateľovi neplnil povinnosť v zmysle § 154 ods. 2 Zákonníka práce o rekvalifikácii zamestnanca. Nespĺňanie kvalifikačných predpokladov môže byť dôvodom výpovede iba vtedy, ak sa tak stalo bez zavinenia zamestnávateľa. Odporca od roku 1996 akceptoval odbornú a pedagogickú spôsobilosť a prax navrhovateľa, nevyzval ho na doplnenie kvalifikácie. Navrhovateľ poukázal na súdne rozhodnutia v obdobných veciach, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/116/2006 a Okresného súdu Trnava, sp. zn. 12C/79/2011 zo dňa 26.03.2012. Navrhovateľ stále a nepretržite ako kmeňový pedagogický zamestnanec odporcu na základe jeho výslovnej požiadavky okrem práce pedagogického zamestnanca
- učiteľa strednej školy vykonával aj pedagogickú činnosť učiteľa praktického vyučovania mládeže, po skončení činnosti navrhovateľa u PSA Peugeot Citrően Trnava sa podmienky, zaradenie a práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodne uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu nezmenili. Učebné osnovy odporcu preukazujú, že sa u neho vyučujú predmety prax a praktické cvičenia, ktoré navrhovateľ v minulosti vyučoval a môže ich naďalej vyučovať. Odporcom uplatnený výpovedný dôvod teda nebol daný.
Odvolateľ poukázal na nepravdivosť tvrdenia, že odmietol ponuku práce zo dňa 01.06.2011, odporcovi doručil dňa 02.06.2011 písomné vyjadrenie k tejto ponuke, v ktorom oznámil, že aj keď ponuka mu bola daná v časovej tiesni, v rozpore s dobrými mravmi, obsahuje formálne a obsahové nedostatky, nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, ponúknutá práca nezodpovedá zdravotnému stavu a kvalifikácii navrhovateľa, ponúknutú prácu neodmieta a má o ňu záujem. Navrhovateľ nemá kvalifikáciu vodoinštalatéra, nemá ani vodičské oprávnenie. Ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce sa viaže na inú vhodnú prácu, ktorá zodpovedá zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca. Ponúknutá pracovná ponuka školník - údržbár je nesprávna a zmätočná, jedná sa o dve samostatné a rôzne pracovné pozície. Odporca si ponukovú povinnosť nesplnil, čím nebola splnená hmotnoprávna podmienka udelenej výpovede. Predložená zápisnica odporcu z odovzdávania ponuky prechodu na inú prácu je bez dátumu vyhotovenia, sú v nej uvedené nepravdivé skutočnosti, táto má podstatné obsahové vady a nedostatky, je protichodná, nepravdivá, zmätočná a dodatočne vyhotovená, právne irelevantná. Súd sa nesprávne opieral o svedecké výpovede svedkov Ing. H., Ing. L. a Ing. M., ktorí boli zamestnancami odporcu, nevypovedali pravdivo. Odvolateľ namietol zaujatosť svedkyne Ing. T., pracovníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorá sa osobne podieľala na textácii výpovede, ministerstvo ani jeho pracovníci nie sú oprávnení podávať záväzné výklady právnych predpisov a nemôžu vstupovať do právnych vzťahov tretích osôb a podieľať sa na vypracovávaní výpovede. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že u odporcu v školskom roku 2010/2011 a 2011/2012 mali pedagogickí pracovníci nadpočetné hodiny, z ktorých časť môže vyučovať aj navrhovateľ. Navrhovateľ sa musí svojich práv voči odporcovi domáhať celkovo 5 žalobami, čo signalizuje nedodržiavanie právnych predpisov u odporcu. Súd prvého stupňa nepostupoval správne pri zisťovaní skutkového stavu, keď vypočul 4 svedkov navrhnutých odporcom, pričom bez odôvodnenia zamietol návrh navrhovateľa na vypočutie ďalších svedkov, čím mu odňal právo vykonať dokazovanie. Podľa odvolateľa boli porušené jeho práva v zmysle čl. 12, čl. 36 písm. b) Ústavy SR, § 39 Obč. zákonníka, § 17 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Odvolateľ tiež poukázal na zaujatosť a neobjektívnosť konajúcej sudkyne.
Navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu dňa 20.01.2014 podanie, ktorým znova zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú už pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolaní, zdôrazniac najmä to, že sa na navrhovateľa vzťahuje výnimka zo vzdelania, preto predmetná výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľovi daná nedôvodne. Podľa § 61 ods. 3 a 4 zákona č. 317/2009 Z.z. je povinnosťou zamestnanca doplniť si kvalifikačný predpoklad do 31.12.2013, resp. do 31.12.2015, preto aj z tohto hľadiska bola predmetná výpoveď predčasná a nedôvodná. Odporca navrhovateľovi ani súdu nepredložil doklady preukazujúce výučbu predmetov prax a praktické cvičenia v študijných odboroch elektrotechnika v doprave a telekomunikáciách a technika a prevádza dopravy, tieto je potrebné doplniť. Navrhovateľ zopakoval, že zo strany odporcu nebola splnená hmotnoprávna podmienka na platnosť výpovede spočívajúca v povinnosti odporcu ponuky inej vhodnej práce pre navrhovateľa, údajné pracovné miesto údržbár a školník sú externými pracovnými miestami.
Odporca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutočnosti, svoju rozsiahlu a podrobnú argumentáciu opakovane predostrel už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami náležite vysporiadal.
V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Dôkazy vykonané súdom prvého stupňa zabezpečili dostatočný podklad pre spravodlivé rozhodnutie súdu, nebolo potrebné ich v žiadnom smere doplniť, preto nie je dôvodná odvolacia námietka odvolateľa, ktorý poukázal na to, že súd nevypočul svedkov, ktorých navrhol navrhovateľ, resp. nevyžiadal od odporcu doloženie ďalších dokladov. Povinnosťou súdu totiž nie je vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.
Predmetnom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce pre nespĺňanie predpokladu ustanoveného právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy uzavretej písomne dňa 01.09.1984 medzi právnym predchodcom odporcu Západoslovenský krajský národný výbor - odbor školstva Bratislava a navrhovateľom s tým, že navrhovateľ pracoval u odporcu v pracovnom zaradení dielenský učiteľ, neskôr s označením ako učiteľ praktického vyučovania mládeže. Miesto výkonu práce bola Stredná priemyselná škola dopravná v Trnave. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 06.05.2005 (správne 06.05.2004) bol navrhovateľ preradený na dobu od 01.09.2004 do 31.12.2006 zo zaradenia učiteľ praktického vyučovania mládeže na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých s miestom výkonu práce školiace centrum na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave. Dodatkom k dohode o zmene pracovnej zmluvy uzavretým dňa 28.12.2006 medzi navrhovateľom a odporcom bolo
predĺžené preradenie odporcu do 31.12.2007. Dňa 21.06.2011 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 21.06.2011 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, v ktorej dôvod výpovede odporca vymedzil tak, že navrhovateľ nespĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pedagogickej činnosti v kategórii učiteľ strednej školy poskytujúcej úplné stredné odborné vzdelanie určený § 6, 7 a 8 zák. č. 317/2009 Z. z. a vyhláškou MŠ SR č. 437/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súčasne v tejto výpovedi odporca uvádza, že navrhovateľovi bola ponúknutá práca s pracovným zaradením „školník - údržbár“, nakoľko navrhovateľ nie je ochotný prejsť na túto prácu, nemá odporca možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Výpovedná doba je 3-mesačná a začína plynúť 01.07.2011. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2011. Návrh bol podaný dňa 03.10.2011, teda v dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce.
Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v Zákonníku práce (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce). Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce neplatná. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Dôvod výpovede podľa § 63 ods.1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 2/2008, zo dňa 28. júla 2008).
Posúdiac formálnu aj obsahovú stránku predmetnej výpovede zo dňa 21.06.2011 odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že táto spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je v tejto výpovedi skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom tak, že sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Neobstojí ani námietka odvolateľa, ktorý sa snažil tvrdiť, že výpoveď mu neudelil odporca ako právnická osoba ale riaditeľ školy Ing. Q. ako fyzická osoba. Z predloženej výpovede je jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností jasné, že túto podpísal riaditeľ školy ako štatutárny orgán odporcu - zamestnávateľa navrhovateľa, výpoveď je na hlavičkovom papieri odporcu, z jej obsahu je jednoznačné, že ju dal navrhovateľovi odporca, za ktorého konal riaditeľ školy ako štatutárny orgán.
Pri výpovednom dôvode podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce, tzn. pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov, ide o predpoklady, ktoré musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. K naplneniu uvedenej skutkovej podstaty pre nesplnenie predpokladov môže dôjsť kedykoľvek v priebehu pracovného pomeru, teda aj za situácie, že zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a neskôr zmenou povahy práce, alebo na základe iných dôvodov, napr. v dôsledku zmeny právnej úpravy, ako tomu bolo v tomto prípade, tieto predpoklady už nespĺňa. Nesplnenie predpokladov spočíva najmä v kvalifikačných predpokladoch, ako je tomu aj v danom prípade, na rozdiel od požiadaviek, ktoré sú obsahovo koncipované podstatne širšie.
Vo výpovedi odporca poukázal na nesplnenie kvalifikačných predpokladov požadovaných pre výkon pedagogickej činnosti v zmysle § 7 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 2 a 3 zák. č. 437/2009 Z.z. ako aj Vyhl. Min. školstva SR č. 437/2009 Z.z., ktoré pre výkon dohodnutej práce učiteľa strednej školy vyžadujú vysokoškolské vzdelanie druhého, pričom žalobca ako zamestnanec má len vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore výchovy.
V zmysle § 10 ods.6 Vyhl. č. 41/1996 Z.z., na ktorej znenie poukazuje navrhovateľ, od požiadavky uvedenej v § 2 ods. 4 a 5 možno u pedagogického pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť, upustiť v prípade, ak pedagogický pracovník pôsobí najmenej pätnásť rokov vo výchovno-vzdelávacom procese a dosiahol vek 45 rokov.
Požiadavky na stupeň a odbor vzdelania jednotlivých kategórií pedagogických zamestnancov v súlade s § 4 ods. 3 prvá veta Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z.z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov boli uvedené v prílohe tejto vyhlášky. Vyhláška Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z.z. však bola účinná len do 31.10.2009 a bola zrušená zák. č. 317/2009 Z.z. o
pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého odporca postupoval pri výpovedi danej navrhovateľovi dňa 21.06.2011.
Zo skutkového hľadiska odvolací súd považuje za dôležité vyjadrenie odporcu, ktorý z dôvodu, že od 01.04.2004 predmetom jeho činnosti nie je výučba učebných odborov, ale iba študijných odborov, z uvedeného dôvodu, keďže nemal čo navrhovateľ dať vyučovať (navrhovateľ vykonával prácu učiteľa dielenskej praxe, ktorá skončila dňom 01.09.2004), bol preradený do školiaceho centra dospelých na základe Francúzsko-slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov PSA Peugeot Citrően na základe - dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.1987, ktorá dohoda bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 06.05.2005 (zrejme sa jedná o preklep, správny dátum má byť 06.05.2004), a to od 01.09.2004, ktorú skutočnosť nepoprel ani sám navrhovateľ. Už v uvedenom čase teda odporca vyšiel v ústrety navrhovateľovi uvedeným spôsobom, neskončil s navrhovateľom pracovný pomer, keďže nemal pre navrhovateľa prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu, ale preradil ho na výkon práce do školiaceho centra na základe uvedenej dohody. Na základe dodatku k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2005, uzatvoreného dňa 28.12.2006 sa účinnosť uvedenej dohody predĺžila do 31.12.2007. Pre prácu v školiacom centre nebolo podstatné vzdelanie pracovníka, tento bol zaradený do školiaceho centra na základe výberového konania.
Navrhovateľ dosiahol vysokoškolské vzdelanie I. stupňa - ukončil bakalárske štúdium s kvalifikáciou majster odbornej výchovy, ktorá kvalifikácia je postačujúca pre stredné školy s učebnými odbormi, teda bývalé učilištia. Aby navrhovateľ spĺňal kvalifikačné predpoklady ako pedagogický zamestnanec strednej školy so študijnými odbormi, teda s úplným stredoškolským vzdelaním, musel by mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa - Mgr. alebo Ing. v odbore, ktoré predmety sa na škole vyučujú. Odbornú kvalifikačnú spôsobilosť, osobitné kvalifikačné predpoklady stratil navrhovateľ účinnosťou vyhlášky č. 437/2009 Z.z. a účinnosťou zákona č. 317/2009 Z.z. V zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. sa navrhovateľovi nezachováva výnimka za vzdelanie z toho dôvodu, že navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy mal vyučovať odborné predmety u odporcu, čiže predmety praktické vyučovanie, ktoré sa už v súčasnej dobe u odporcu nevyučujú. Tieto predmety - praktické vyučovanie boli zrušené ku dňu 01.09.2004, na základe čoho sa na navrhovateľa od uvedeného dátumu nevzťahuje udelená výnimka. Skutočnosť, že navrhovateľ nespĺňal ku dňu 21.06.2011 kvalifikačné predpoklady stanovené na výkon činnosti učiteľa strednej školy z dôvodu, že nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, potvrdilo vo svojom stanovisku aj Ministerstvo školstva SR.
Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že kvalifikačné požiadavky pedagogického zamestnanca pozostávajú z odbornej spôsobilosti a z pedagogickej spôsobilosti. Požiadavka na odbornú spôsobilosť učiteľa predmetu odborná prax bola od 01.09.2005 získanie neučiteľského vysokoškolského vzdelania druhého stupňa príslušného alebo príbuzného študijného odboru, ktoré vzdelanie však navrhovateľ nemal. Práve zmena právnej úpravy týkajúca sa požiadavky na kvalifikáciu učiteľa na strednej škole viedla k zmene pracovnej zmluvy, spočívajúcej v preradení navrhovateľa na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých v školiacom centre na obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2007. Je teda zrejmé, že v dôsledku zmeny právnej úpravy navrhovateľ prestal na začiatku školského roka 2005/2006 spĺňať kvalifikačné predpoklady v rozsahu jeho odbornej spôsobilosti. Navrhovateľ síce namietal, že mal výnimku zo vzdelania, ktorú získal absolvovaním doplnkového pedagogického štúdia učiteľstva odborných predmetov, avšak pedagogická spôsobilosť je len jednou z dvoch zložiek kvalifikačných predpokladov učiteľa na strednej škole. Naopak na odbornú spôsobilosť neexistuje žiadna výnimka daná všeobecne záväznými predpismi a pre učiteľa predmetu prax na strednej škole sa vyžaduje len vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa. V dôsledku zmeny základných pedagogických dokumentov výuka odboru doprava bola u odporcu skončená v školskom roku 2007/2008 a výuka odboru elektrotechnika v doprave a spojoch bola u odporcu skončená v školskom roku 2006/2007, v ktorých odboroch sa predmet prax zameraný na manuálne zručnosti vyučoval v 1. a 2. ročníku. Uplatnený dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce bol daný, nakoľko na strane navrhovateľa v priebehu trvania pracovného pomeru došlo k strate kvalifikácie na výkon dohodnutej práce, navrhovateľ prestal spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce - majster odbornej výchovy - nespĺňal ku dňu 21.06.2011, nakoľko nezískal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Pracovná zmluva s odporcom bola uzatvorená dňa 01.09.1984 s tým, že navrhovateľ pracoval vo funkcii dielenského učiteľa, dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy a dodatkom k dohode bol navrhovateľ preradený zo zaradenia učiteľa praktického vyučovania mládeže na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých na základe Francúzsko-slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov PSA Peugeot Citrően s 35 hodinovým základným úväzkom týždenne. Na základe uvedeného navrhovateľ už nebol zaradený ako pedagogický zamestnanec, ale ako lektor výchovnovzdelávacej činnosti dospelých. V zmysle v tom čase platného § 50 zákona č. 29/1984 Zb. za pedagogického zamestnanca sa nepovažuje lektor školiacich stredísk. Navrhovateľa teda od 01.09.2004 nemožno považovať za pedagogického zamestnanca, preto sa naňho ani nemôže vzťahovať výnimka zo vzdelania v zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z.. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa o daní, resp. zachovaní výnimky v tom, že navrhovateľ spĺňa predpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania, ktorú výnimku mal odporca akceptovať konkludentne, ale aj uzatvorením dohody o zmene pracovnej činnosti ako aj v Potvrdení o zamestnaní zo dňa 01.02.2008.
Zamestnávateľ je povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, pri určitých výpovedných dôvodoch, splniť zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny) a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Uvedenú povinnosť zamestnávateľ nemá ani v prípade, keď dôvodom výpovede je zrušenie zamestnávateľa ako celku alebo jeho premiestnenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje, tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je tiež hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať. Aj túto povinnosť si odporca voči navrhovateľovi nesporne splnil.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ nemal kvalifikáciu na výuku akýchkoľvek predmetov u odporcu, čo znamená, že si odporca nemohol splniť svoju ponukovú povinnosť, keďže nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom vhodným pre navrhovateľa, preto mu ponúkol prechod na inú prácu, na prácu školník - údržbár, ktorú prácu navrhovateľ fakticky odmietol. Navrhovateľ síce vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2011 formálne uviedol, že ponúknutú prácu neodmieta, z obsahu tohto vyjadrenia však vyplýva rozsiahla argumentácia, prečo je ponúknutá práca pre neho neprijateľná.
Súd mal ďalej preukázanú skutočnosť, že boli splnené aj podmienky ustanovenia § 74 Zákonníka práce, keď skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ vopred prerokoval so zástupcom zamestnancov, zástupcom zamestnancov u odporcu bola v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou Odborová organizácia pracovníkov vedy a školstva pri Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave, kde funkciu predsedníčky vykonávala Ing. E. U., ktorá osobne prevzala žiadosť o prerokovanie výpovede. Žiadosť o prerokovanie zo dňa 08.06.2011 odborovým orgánom bola prerokovaná dňa 17.06.2011, teda skôr, ako bola daná výpoveď navrhovateľovi, čím bola splnená hmotnoprávna podmienka v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce.
Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľa, že výpovedný dôvod pre nesplnenie kvalifikácie nemôže byť daný z dôvodu, že odporca sa nepostaral o to, aby navrhovateľ získal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ani táto podľa odvolacieho súdu neobstojí. Z ustanovenia § 153 Zákonníka práce síce vyplýva, že zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o
jej zvyšovanie, avšak toto ustanovenie má na mysli taký prípad, ak ide o takú kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý nepredstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni. Ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Z uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade nebolo povinnosťou odporcu starať sa o prehlbovanie kvalifikácie navrhovateľ v tom zmysle, aby dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Pokiaľ odvolateľ poukázal na súdne rozhodnutia v obdobných veciach, konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/116/2006 a Okresného súdu Trnava, sp. zn. 12C/79/2011 zo dňa 26.03.2012, je nutné podotknúť, že predmetom konania Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/116/2006 bolo určenie neplatnosti výpovede danej zamestnancovi dňa 15.06.2005, t.j. za účinnosti inej právnej úpravy ako bola účinná v čase výpovede navrhovateľa dňa 21.06.2011, kedy bol účinný zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 12C/79/2011 zo dňa 26.03.2012, toto bolo uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/253/2012 zo dňa 24.09.2013 zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani ich nevyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.
Senát odvolacieho súdu takto rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.