Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/253/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Bc. S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. Y. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Piešťany, Teplická 2251/121, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola dopravná Trnava, Študentská 23, Trnava, zastúpeného advokátom: JUDr. Tatiana Chrenková, Piešťany, A. Trajana 12, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie žalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. marca 2012, č.k. -194, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná žalobcovi dňa 13.12.2010 podľa , je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu (správne náhradu trov konania) JUDr. Dušanovi Kubánimu, advokátovi v sume 1.028,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovení Vyhlášky č. , , Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. , , , a , , () a v časti náhrady trov konania s použitím v spojení s ustanoveniami Vyh. č. Vecne potom rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný pred daním výpovede žalobcovi ,nepostupoval v súlade s ust. a nedoručil Základnej organizácii pedagogických pracovníkov Odborového zväzu PŠaV na Slovensku pri SPŠ dopravnej žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcovi pod sp. zn. 00031/2010/SPŠDTt-15 zo dňa 13.12.2010, teda nemohla byť týmto orgánom prerokovaná a z uvedeného dôvodu je výpoveď neplatná. Tiež konštatoval, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil ani zákonnú podmienku a neponúkol mu ako zamestnávateľ vhodnú prácu. Snažil sa mu ponúknuť inú prácu, avšak vzťahujúcu sa na výpoveď zo dňa 03.12.2010 a to prípisom zo dňa 01.12.2010 doručeného žalobcovi dňa 02.12.2010. Tento prípis „Prechod na inú prácu - ponuka“ pod sp. zn. 00031/2010/ SPŠDTt-10 zo dňa 01.12.2010 obsahuje textáciu, ktorá je nejasná a nepreukázateľná. Žalobca svojim prípisom „Oznámenie k vyjadreniu ponuky na inú prácu“ zo dňa 02.12.2010 oznámil žalovanému, že sa k tejto ponuke vyjadrí do 7 dní v súlade s ust. , ktoré oznámenie zaslal žalovanému doporučene poštou 02.12.2010. Vzhľadom na tieto dva závery potom len okrajovo skúmal, či žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon práce stredoškolského učiteľa odborných predmetov a dospel k záveru, že žalobca tieto kvalifikačné predpoklady spĺňa. Poukázal na ustanovenie Vyhlášky č. 41/1996 Z.z (bez uvedenia, v ktorom znení), v zmysle ktorého bola stanovená pre pedagogických pracovníkov výnimka, podľa ktorej požiadavky uvedené v a možno u pedagogického pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť upustiť v prípade, ak pedagogický pracovník pôsobí najmenej 15 rokov vo výchovno-vzdelávacom procese a dosiahol vek 45 rokov. Ustálil potom, že táto výnimka sa vzťahuje na žalobcu, ktorý po ukončení Strednej priemyselnej školy v Trnave v roku 1985 si doplnil svoju kvalifikáciu v roku 1987 štúdiom na Pedagogickej fakulte v Nitre, tiež na Trnavskej univerzite v Trnave na Pedagogickej fakulte, ktorú ukončil v roku 2000 ako bakalár. Žalobca

teda získal pedagogickú prax ako pedagogický pracovník aj v bakalárskom študijnom programe. Žalobca je u žalovaného zamestnaný od roku 1987, vykonával prácu s pracovným zaradením učiteľ odborných predmetov strednej školy a aktuálne žalobca vykonáva prácu s pracovným zaradením „Stredoškolský profesor“. Žalobca pre žalovaného vykonával okrem práce učiteľa strednej školy aj prácu učiteľa praktického vyučovania mládeže na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých na základe Francúzsko- slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelaní zamestnancov PSA Peugeot Citroen v Trnave. Ustálil potom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výnimku zo vzdelania žalovaný u žalobcu akceptoval, o čom svedčí aj uzatvorenie dohody o zmene v pracovnej činnosti zo dňa 06.05.2005 a jeho dodatku zo dňa 28.12.2006, čím vlastne potvrdil, že v čase uzatvorenia dohôd o zmene pracovnej zmluvy neexistovali pochybnosti o tom, že žalobca spĺňa predpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania. Žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie vzdelania a tým mu udelil výnimku podľa Vyhlášky č. Keďže raz bola výnimka daná, zostáva zachovaná, preto nebol daný dôvod pre výpoveď žalobcovi. Vzhľadom na úspech žalobcupriznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré spočívajú v odmene advokáta za poskytnutú právnu pomoc, ktorú podrobne vyčíslil v sume 1.028,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže uhradiť žalovanému trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že žalovaný ako zamestnávateľ doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa datovanú dňom 13.12.2010, ktorú žalobca osobne prevzal dňa 14.12.2010, čo potvrdil svojim podpisom. Dôvody výpovede boli podrobne uvedené v jej písomnom vyhotovení. Žalovaný listom zo dňa 03.12.2010 predložil ZO PŠaV na Slovensku SPŠ dopravná Trnava žiadosť o prerokovanie výpovede. K žiadosti boli priložené listiny: ponuka na inú prácu s pracovnou náplňou, záznam o odovzdaní ponuky a výpoveď z pracovného pomeru. Žiadosť osobne prevzala 03.12.2010 Ing. C.. Listom zo dňa 10.12.2010 ZO PŠaV na Slovensku pri SPŠ dopravnej Trnava doručeného žalovanému oznámila, že výpoveď bola prerokovaná dňa 08.12.2010. Žalovaný si teda splnil svoju povinnosť, ktorá mu ako zamestnávateľovi vyplýva z ust. . Prvostupňový súd pokiaľ konštatoval, že žalobca nedoručil základnej organizácii žiadosť o prerokovanie predmetnej výpovede, ide o zásadné pochybenie súdu. Žalovaný predložil základnej organizácii žiadosť, túto skutočnosť potvrdili svojimi výpoveďami aj členovia výboru a listinné dôkazy sú v spise. Výpoveď predložená na prerokovanie základnej organizácie je skutočne datovaná dňom 03.12.2010 pod č. 00031/2010/SPŠVTt-11, pričom všetky písomnosti žalovaného sú spracovávané elektronicky príslušným programom a teda každá písomnosť má priradené jednak poradové číslo a jednak je datovaná dňom, kedy bola vyhotovená. Listina obsahujúca výpoveď predložená na prejednanie základnej organizácii a listina obsahujúca výpoveď, ktorá bola doručená žalobcovi má identický obsah dôvodov výpovede ako aj príslušné ustanovenia , na základe ktorých bola daná. Jediným rozdielom týchto dvoch dokladov je ich datovanie a číslo, pod ktorým sú tieto doklady evidované u žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že bola splnená hmotno-právna podmienka pre platnosť výpovede v zmysle ust. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe, v zmysle ktorého ak bola výpoveď prerokovaná vopred, môže zamestnávateľ z tohto prerokovania vychádzať dovtedy, kým výpovedný dôvod trvá. Nové prerokovanie výpovede sa nevyžaduje, ak v nej už bol uplatnený výpovedný dôvod prerokovaný zástupcami zamestnancov v súlade s ust. ak jedinou odlišnosťou je rozdielny dátum vyhotovenia.

Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení konštatuje, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil ponukovú povinnosť, keď mu neponúkol vhodnú prácu, aj tento záver je v rozpore s listinnými dôkazmi, ako aj so samotnou výpoveďou žalobcu na pojednávaní 14.11.2011, kedy potvrdil, že pred daním výpovede mu bola ponúknutá iná práca. Prvostupňový súd ničím neodôvodnil tento svoj záver, iba konštatoval, že nebola splnená zákonná podmienka zo strany žalovaného. Žalobcovi bola pritom ponúknutá práca údržbára, pričom iný druh práce, ktorý by zodpovedal vzdelaniu žalobcu žalovaný k dispozícii nemal. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že u žalovaného sa vyskytujú v rámci vyučovacieho procesu hodiny, ktoré vyučujú iní pedagogickí pracovníci ako hodiny nadčasové a teda žalovanému mal ponúknuť výučbu týchto hodín.

Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa, keď si tento osvojil názor, že žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon práce stredoškolského učiteľa odborných predmetov. Pokiaľ súd prvého stupňa

poukázal na dodatky uzavreté so žalobcom k jeho pracovnej zmluve, práve tieto jednoznačne deklarujú skutočnosť, že už v čase ich uzatvorenia žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady. Citovanými dodatkami došlo k zmene pracovnej činnosti, keď žalobca bol preradený na miesto školiteľa do školiaceho strediska PSA Peugeot Citroen v Trnave. Školiace stredisko pritom nie je školou v zmysle (Školský zákon) a teda školiteľov strediska nie je možné považovať za pedagogického zamestnanca v zmysle Žalobca bol na základe uvedených dodatkov preradený na miesto školiteľa, u ktorého sa nevyžaduje plnenie predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti. K tomuto preradeniu došlo z dôvodu, že žalobcovi nemohol poskytnúť pracovný úväzok v zákonom požadovanom rozsahu z dôvodu, že skončila výučba predmetov, na ktorú žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady. Žalobca síce ukončil bakalárske štúdium na študijnom programe majster odbornej výchovy, ale týmto nadobudol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Na miesto školiteľa bol žalobca zaradený v čase od 01.09.2005 do 31.12.2007, tzn. že od 01.09.2005 už nevykonával prácu učiteľa strednej školy a ani obdobnú prácu. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého pedagogickému zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ podľa doterajších predpisov zachoval výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, zostáva táto výnimka zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobných charakterom ako má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že u žalobcu nie je možné hovoriť o zachovaní akejkoľvek výnimky. Zákonodarca stanovuje jednoznačné podmienky pre zachovanie výnimky zo vzdelania. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil existenciu výnimky zo vzdelania u žalobcu a takto učinil v rozpore s právnymi normami. Výpovedný dôvod uplatnený vo výpovedi je zrejmý a jasný, opiera sa iba o platné právne normy a žalobcovi jednoznačne vyplýva povinnosť tieto dodržiavať. Žalovaný pri výpovedi postupoval v súlade so , výpoveď spĺňa podmienky vyžadované pre jej platnosť.

Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného podal obsiahle písomné vyjadrenie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na rozdielnosť výpovedí ohľadne listiny - výpovede , ktorá bola predložená na prejednanie odborového zväzu PŠaV na Slovensku pri SPŠ dopravnej v Trnave a ktorá výpoveď bola v skutočnosti doručená žalovanému tzn. výpoveď zo dňa 13.12.2010 pod sp. zn. 00031/2010/SPŠDPTt-15, ktorá nebola výboru odborového zväzu zaslaná a ani doručená a z týchto dôvodov nemohla byť ani výborom odborovej organizácie prejednaná. K tejto výpovedi žalovaný nikdy nepredložil a ani neponúkol žalovanému inú prácu a z tohto dôvodu žalobca ju nikdy nemohol ani prijať ani odmietnuť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tým, že neprejednal výpoveď z pracovného pomeru s odborovou organizáciou a neponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu, viažucu sa k výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2011 spôsobuje neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby žalovaný zdôvodňoval svoje pochybenie vo svojom postupe a svoju nedôslednosť ohľadne vyhotovovania, písania a doručovania svojich písomností tým, že písomnosti, ktoré žalovaný v písomnej forme vydáva a doručuje iným subjektom, sú spracovávané elektronicky príslušným programom a teda že každá písomnosť má pridelené poradované číslo a je datovaná dňom, kedy bola vyhotovená. Takéto zdôvodnenie svojej nedôslednosti nesprávneho postupu ohľadne svojich možností vyhotovovať spisové značky a dátumy na jednotlivých písomných právnych úkonoch žalovaného je možné riešiť žalovaným jemu dobre známym spôsobom, takže v každom elektronickom programe sa určité údaje, teda aj spisové značky a dátumy na písomných právnych úkonoch a listinách majú dopĺňať ručne. Opätovne poukázal na to, že žalovaný má okrem základných hodinových úväzkov jednotlivých svojich pedagogických pracovníkov približne 150 - 180 nadpočetných hodín. Vo vyčíslenom týždennom celkovom počte hodín sú zahrnuté základné úväzky jednotlivých pedagogických pracovníkov spolu so 150 až 180 nadpočetnými hodinami včítane triednických hodín jednotlivých triednych učiteľov. Okrem toho sa na SPŠD Trnava sa vyučuje asi 40 hodín predmetu prax a praktické cvičenia. Žalovaný teda mal a aj má pre žalobcu prácu, avšak prácu, ktorú žalobca u žalovaného vykonával, žalovaný žalobcovi neumožňuje vykonávať a ani mu žalovaný takúto prácu neponúkol. Týmto nesplnil jednu z ďalších hmotno-právnych podmienok zakladajúcu neplatnosť výpovede z pracovného pomeru viažucu sa k tejto výpovedi, teda ponuku inej vhodnej práce. Žalovaný sa snažil žalobcovi ponúknuť inú prácu prípisom zo dňa 01.12.2010, ktorý bol doručený žalobcovi 02.12.2010. Táto sa však viazala na výpoveď č. 00031/2010/SPŠDTt-11 zo dňa 03.12.2010, ako aj spôsoby realizácie a postup zo strany žalovaného voči žalobcovi boli vykonávané zo strany žalovaného pod psychickým a časovým nátlakom v rozpore s platnými právnymi predpismi. Nie je pravdou, že by u žalovaného neexistovala vhodná práca pre žalovaného a žalovaný takéto ponúkané kmeňové miesto ani nemá. Poukázal aj na to, že ako kmeňový

pedagogický pracovník počas rokov 2005 - 2006, až do konca roku 2007, dokedy žalovaný žalobcovi umožnil vykonávať prácu pedagogického pracovníka, tzn. do doby, kedy žalobcovi uplynula výpovedná doba na základe neplatnej výpovede z pracovného pomeru, žalobca dočasne za žalovaného a pre potreby žalovaného vykonával prácu v žalobcom vytvorenom a vzdelávacom centre pre dospelých v rámci francúzsko-slovenskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania s PSA Peugeot Citroen Trnava. Žalobca teda vyučoval u žalovaného prax a praktické cvičenia, o čom svedčí aj plán práce školy za rok 2010 až 2011. Žalovaný počas tohto obdobia žalovanému v zamestnaní úmyselne neprideľoval prácu, voči žalobcovi porušoval platné právne predpisy a žalobcovi nepriznával jeho zákonné práva, o čom svedčí aj to, že žalobca obdržal výpoveď zo dňa 25.09.2007, pričom aj táto výpoveď z pracovného pomeru sa stala predmetom súdneho sporu. Poukázal na to, že žalovaný v dôsledku protiprávneho konania žalobcu je nútený viesť so žalovaným viacero súdnych sporov (osem) s tým, že iný pedagogický pracovník žalovaného Bc. N. A. ako dlhoročný pedagogický pracovník sa musí tiež domáhať svojich zákonných práv a nárokov cestou súdnych sporov .Po vyučení učebného odboru strojný zámočník po úspešnom skončení Strednej priemyselnej školy v Trnave v roku 1985 si svoju kvalifikáciu v roku 1987 doplnil úspešným štúdiom na Pedagogickej fakulte v Nitre, doplnkovým pedagogickým štúdiom. Počas pracovného pomeru u žalovaného si ďalej doplnil svoju kvalifikáciu štúdiom na Trnavskej univerzite so sídlom Trnava, Pedagogická fakulta, ktorú v roku 2000 úspešne skončil ako bakalár. Prijatím Vyhlášky č. v znení neskorších platných zmien boli učitelia vyučujúci na stredných školách zaradení podľa prílohy č. 6 predmetného predpisu s pracovným a jediným funkčným zaradením „Učitelia odborných predmetov na stredných školách“. Právny predpis, tzn. , na ktorý sa odvoláva žalovaný, pedagogickým zamestnancom získanú výnimku podľa nezrušila, takáto raz získaná výnimka trvá naďalej. Žalobca u žalovaného vyučuje s postupnými zmenami predmet „prax a praktické cvičenia“ od roku 1987 a neexistujú žiadne požiadavky, ktoré žalobca neplní a ktoré by bránili žalobcovi plniť si pracovné povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru. Z tohto dôvodu výpovedný dôvod z pracovného pomeru použitý žalovaným voči žalobcovi v prípise žalovaného označeného ako výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010 neexistuje a nie je ani daný. Žalovaný od roku 1996 o platnosti Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. v znení Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. akceptoval odbornú a pedagogickú spôsobilosť a prax žalobcu. Žalovaný od nástupu, resp. vzniku žalobcovho pracovného pomeru u žalovaného neupozornil žalobcu na skutočnosť, že nespĺňa predpoklady na výkon práce u žalovaného kvalifikáciu, nevyzval žalobcu na doplnenie si svojej kvalifikácie - vzdelania. Žalovaný potvrdil, že v čase zaradenia žalobcu do 9. platovej triedy, ako aj uzavretia dohôd o zmene pracovnej zmluvy, neexistovali pochybnosti o tom, že žalobca spĺňa predpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania. Výnimku z kvalifikačného predpokladu žalovaného u žalobcu ďalej akceptoval konkludentne, ale aj faktickými úkonmi, ktorými je zaradenie žalobcu do 9. platovej triedy a uzatvorením dohôd o zmene pracovnej činnosti, ako aj v potvrdení o zamestnaní zo dňa 31.03.2011. Žalobca zamestnaný u žalovaného od roku 1987 podľa platnej úpravy Vyhlášky Ministerstva školstva SR o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov č. v znení Vyhlášky č. od roku 1996 do roku 1997, tzn. 13 rokov vykonával prácu s pracovným zaradením „učiteľ odborných predmetov strednej školy“ a podľa aktuálnej zákonnej úpravy od roku 2009 žalovaného vykonáva prácu s pracovným zaradením „stredoškolský učiteľ“. Keďže ak raz bola výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania udelená, zostáva zachovaná. Záverom však poukázal na to, že žalovaný žalobcovi aktuálne neprideľuje prácu a ani neumožňuje žalobcovi zvyšovať a prehlbovať si kvalifikáciu a neumožňuje žalobcovi ani jeho rekvalifikáciu. Ak má žalovaný pochybnosti o kvalifikácii žalobcu, má v zmysle povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie svojich zamestnancov, teda aj žalobcu. Nesplnenie kvalifikačných požiadaviek môže byť dôvodom výpovede z pracovného pomeru iba vtedy, ak sa tak stalo bez zavinenia zamestnávateľa. Aj keby žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady, bolo to spôsobené nesplnením si povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa a v tomto prípade dôvod uvádzaný žalovaným vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010 nemôže byť zo strany žalovaného uplatnený voči žalobcovi ako výpovedný dôvod. Po potvrdení napadnutého rozsudku navrhol, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania. V priebehu odvolacieho konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil svoje odvolanie písomnými vyjadreniami, v ktorých opätovne poukázal na to, že žalovaný opakovane v písomných listinách potvrdzuje, že žalovanému upravil plat so zaradením ako „učiteľ strednej školy odborných predmetov“ a týmto písomným úkonom opakovane potvrdil, že žalobcovi bola zo strany žalovaného udelená výnimka z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania a neexistovali a neexistujú pochybnosti o tom, že žalobca spĺňa predpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov vzdelania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu je treba priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vo veci vecne správne. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je postihnuté vadou, spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci. V zmysle ( v znení účinnom v čase výpovede z pracovného pomeru, ďalej len ). 1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa . , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Predmetnom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi podľa pre nespĺňanie predpokladu ustanoveného právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. V zmysle . v znení platnom k 13.12.2010 (ďalej len ) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, a podľa ods. 2 tohto ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu. V zmysle výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Zamestnávateľ je povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, pri určitých výpovedných dôvodoch, splniť zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v

(ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny) a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Uvedenú povinnosť zamestnávateľ nemá ani v prípade, keď dôvodom výpovede je zrušenie zamestnávateľa ako celku alebo jeho premiestnenie v zmysle . V danom prípade súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie vyššie uvedených podmienok, ale z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny záver. Opodstatnená je odvolacia námietka týkajúca sa riadneho prerokovania výpovede odborovým orgánom. Z výpovedí svedkov vypočutých pred súdom totiž jednoznačne vyplynulo, že žalovaný predložil listom zo dňa 03.12.2010 predložil ZO PŠaV na Slovensku SPŠ dopravná Trnava žiadosť o prerokovanie výpovede. K žiadosti boli priložené listiny: ponuka na inú prácu s pracovnou náplňou, záznam o odovzdaní ponuky a výpoveď z pracovného pomeru. Žiadosť osobne prevzala 03.12.2010 Ing. C.. Listom zo dňa 10.12.2010 ZO PŠaV na Slovensku pri SPŠ dopravnej Trnava doručeným žalovanému oznámila, že výpoveď bola prerokovaná dňa 08.12.2010. Žalovaný si teda splnil svoju povinnosť, ktorá mu ako zamestnávateľovi vyplýva z ust. . Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že táto povinnosť nebola splnená, tento záver je nesprávny. V konaní bolo totiž nesporné, že výpoveď zo dňa 13.12.2010 pod sp. zn. 00031/2010/SPŠDPTt-15, ktorá bola doručená žalobcovi (a jej platnosť je predmetom tohto sporu) je totožná s výpoveďou č. 00031/2010/SPŠDTt-11 zo dňa 03.12.2010 vo všetkých jej podstatných náležitostiach a rozdielom v nich je len jej dátum vyhotovenia a evidenčné číslo, pod ktorým bola evidovaná. Čo sa týka dátumu vyhotovenia výpovede, pre výpoveď je rozhodujúci dátum jej doručenia zamestnancovi a čo sa týka evidenčného čísla, ide o interný údaj zamestnávateľa, ktorý nie podstatný údajom. Je teda treba vyvodiť, že výpoveď daná žalobcovi zamestnávateľom zo dňa 13.12.2010 bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov žalovaného. Z oznámenia odborovej organizácie žalovanému totiž vyplynulo, že odborová organizácia po prerokovaní výpovede s týmto obsahom a oboznámením sa s predloženým materiálom zobrala výpoveď, ktorú mienil dať zamestnávateľ žalobcovi na vedomie a tým hmotnoprávna podmienka v zmysle bola splnená a námietku žalobcu v tomto smere nemožno považovať za dôvodnú. Ustanovenie stanovuje, tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je tiež hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z , v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať. Aj túto povinnosť si žalovaný voči žalobcovi nesporne splnil. To, že žalobca si vymienil dať zamestnávateľovi na jeho ponuku odpoveď v určitom čase, v ktorom, ale na ponuku nereagoval, nemôže ísť na vrub zamestnávateľa. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobcovi miesto údržbára (a žalobca túto skutočnosť nepoprel), na ktorú ponuka žalobca nereagoval, čím ale zo strany žalovaného bola pri daní výpovedi žalobcovi jeho ponuková povinnosť ako ďalšia hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede z pracovného pomeru splnená. Čo sa týka posúdenia samotného výpovedného dôvodu podľa . odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepostačujúce a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v ( ). Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa neplatná. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Dôvod výpovede podľa je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 28. júla 2008) Pri výpovednom dôvode podľa ustanovenia . , tzn. pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov, ide o predpoklady, ktoré musia byť ustanovené vo všeobecne

záväzných právnych predpisoch. K naplneniu uvedenej skutkovej podstaty pre nesplnenie predpokladov môže dôjsť kedykoľvek v priebehu pracovného pomeru, teda aj za situácie, že zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a neskôr zmenou povahy práce, alebo na základe iných dôvodov, tieto predpoklady nespĺňa. Nesplnenie predpokladov spočíva najmä v kvalifikačných predpokladoch, ako je tomu aj v danom prípade, na rozdiel od požiadaviek, ktoré sú obsahovo koncipované podstatne širšie. Vo výpovedi žalovaný poukázal na nesplnenie kvalifikačných predpokladov požadovaných pre výkon pedagogickej činnosti v zmysle , a ako aj Vyhl. Min. školstva SR č. , ktoré pre výkon dohodnutej práce učiteľa strednej školy vyžadujú vysokoškolské vzdelanie druhého, pričom žalobca ako zamestnanec má len vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore výchovy. Súd prvého stupňa bez bližšieho posúdenia zákonných ustanovení, na ktoré sa zamestnávateľ v danej výpovedi žalobcovi odvoláva a porovnaní požadovaných kritérií na kvalifikáciu žalovaného s jeho vzdelaním ustálil, že žalovaný u žalovaného akceptoval výnimku zo vzdelania, teda akceptoval odbornú a pedagogickú spôsobilosť žalobcu ako aj jeho prax, nevyzval ho na doplnenie vzdelania, udelil mu výnimku podľa Vyhl. č. , ktorá pokiaľ raz bola daná, zostáva zachovaná, pričom z odôvodnenia rozhodnutie nie je zrejmé o akú výnimku ide, kedy a kým bola žalobcovi udelená. V zmysle Vyhl. č. 41/1996 (6) Od požiadavky uvedenej v a možno u pedagogického pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť, upustiť v prípade, ak pedagogický pracovník pôsobí najmenej pätnásť rokov vo výchovno-vzdelávacom procese a dosiahol vek 45 rokov. Požiadavky na stupeň a odbor vzdelania jednotlivých kategórií pedagogických zamestnancov v súlade s prvá veta Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov boli uvedené v prílohe tejto vyhlášky. Vyhláška Ministerstva školstva SR č. však bola účinná len do 31.10.2009 a bola zrušená o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia dôsledne nerešpektujúcim citované ust. , prvostupňový súd odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného uznesenia v tomto smere zároveň bráni odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky relevantné zákonné ustanovenia, resp. ich nesprávne vyložil a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím a zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude doplniť dokazovanie so zameraním na posúdenie už len danosti výpovedného vyhodnotiť naplnenie zákonných podmienok a dôvodnosti použitého výpovedného dôvodu vo výpovedi danej žalovaným žalobcovi z hľadiska požiadavky na stupeň a odbor vzdelania, ktoré sú požadované pre výkon práce dohodnutej so žalobcom, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť a vysporiadať sa pritom so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Senát odvolacieho súdu takto rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.