Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/22/2013

Potvrdené rozhodnutím 5Sžo/30/2014
„Identifikačné číslo spisu: 8013200500 Dátum vydania rozhodnutia: 19.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200500.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: ST SIRIUS, spol. s.r.o., so sídlom Námestie Generála Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpenému JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 43 960 009 13/3825-14168/Leg zo dňa 28. mája 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/22/2013-87 zo dňa 22. januára 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/22/2013-87 zo dňa 22. januára 2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,04 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu ST SIRIUS, spol. s r.o., Námestie Generála Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 28. mája 2013 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 28. mája 2013 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27. marca 2013 podľa a a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e ž a l o v a n é h o nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 888,67 €, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraja Tibenského, advokáta.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.05.2013 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra (ďalej len „") č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27.03.2013 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal na základe podnetu v dňoch 23.02.2012 a 04.05.2012 u žalobcu v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Nová Dedina, sklad na parcele č. XXX/X v k.ú. Tekovská Nová Ves, kontrolu dodržiavania ustanovení o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a Nariadenia (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.04.2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (ďalej len „POPs"), ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie"). Výsledky kontroly boli podrobne popísané v Protokole č. XX z operatívnej kontroly, vypracovanom dňa 04.05.2012 a zápisnične ukončenom a prerokovanom dňa 25.06.2012 (ďalej len „protokol z kontroly"). Na základe kontrolou zisteného skutkového stavu ako príslušný orgán podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") v predmetnej veci vykonal správne konanie a vydal rozhodnutie č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27.03.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške 1 660 €. Pokuta bola uložená žalobcovi podľa za to, že ako držiteľ POPs nenakladal so zásobami POPs ako s odpadom v súlade s čl. 5 ods. 1 nariadenia v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 a prílohu V, časť 1 nariadenia, t.j. nezneškodnil a ani nepretransformoval odpadovú agrochemikáliu (MELIPAX POPRAŠ), ktorá pozostávala z POPs (účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru) takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že obsah POPs sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad a uvoľňovania nevykazovali vlastnosti POPs (bezodkladné zneškodnenie alebo pretransformovanie činnosťami zneškodňovania D9, D10 alebo činnosťou zhodnocovania Rl). Podľa predložených dokladov bola predmetná odpadová agrochemikália pozostávajúca z POPs zneškodnená činnosťami Dl alebo Dl5, čo je nedodržanie čl. 5 ods. 1 v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 nariadenia.

Uviedol, že tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012, ktoré bolo zrušené a vrátené na nové prejednanie a vydanie nového rozhodnutia z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Kov zo dňa 24.01.2013.

Konštatoval, že žalobca podal listom zo dňa 08.04.2013 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.03.2013 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že toto rozhodnutie je vydané v rozpore so Správnym poriadkom, v rozpore so zákonom o odpadoch a , ako aj rozpore so zdravým rozumom. V odvolaní uviedol, že podľa pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností. Pokutu podľa odseku 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala splniť povinnosť uložená podľa odseku 4. sa dozvedel o predmetnom porušení najneskôr dňa 14.03.2012, kedy mu bola e-mailom zaslaná správa o vyčistení skladu nachádzajúcom sa na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXX/X v k.ú. Tekovská Nová Ves, v Obci Nová Dedina a zaslaný sprievodný list nebezpečných odpadov a najneskôr dňa 27.03.2012, kedy prevzal od žalobcu hlásenie o prepravovaných nebezpečných odpadoch. Preto najneskôr do dňa 27.03.2013 muselo byť rozhodnutie o pokute právoplatné, ak nie, zaniká zodpovednosť za správny delikt. Ďalej uviedol, že podľa Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Žalobca si za zástupcu v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom zvolil Ing. J. M., ktorému do dnešného dňa nebolo doručené žiadne oznámenie o začatí správneho konania, a preto akékoľvek konanie zo strany prvostupňového správneho orgánu je nezákonné a v rozpore so Správnym poriadkom. Doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt je podstatnou súčasťou náležitého zistenia skutočného stavu v správnom konaní, pričom ak nie je preukázané doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí rozhodnutie o uložení sankcie takou chybou konania, ktorá sama sebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Poukázal na skutočnosť, že mal právo byť oboznámený s každým dôkazom alebo stanoviskom, ovplyvňujúcim rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu v konaní a musel mať možnosť sa k nim vyjadriť, okrem iného na ústnom pojednávaní podľa Správneho poriadku. Pretože toto právo mu bolo odňaté, vôbec nenariadil ústne pojednávanie, aby sa mohol oboznámiť ako vyhodnotil ním predkladané tvrdenia a dôkazy v správnom konaní, konštatoval, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Ďalej v odvolaní namietal, že podľa o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „") pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí oznámili vedúcemu orgánu kontroly alebo ním splnomocnenému zástupcovi pochybnosti o svojej nepredpojatosti, alebo proti ktorým podal vedúci kontrolovaného subjektu námietky zakladajúce pochybnosti o ich predpojatosti sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Dňa 22.06.2012 podal námietky zakladajúce pochybnosti o predpojatosti zamestnancov prvostupňového správneho orgánu. Tvrdil, že o tejto námietke nebolo rozhodnuté podľa . Napriek uvedenému zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vo veci konali a vydali aj rozhodnutie a to aj napriek tomu, že pokiaľ nie je rozhodnuté o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonať len také úkony, ktoré neznesú odklad. Ak takíto zamestnanci konali vo veci a vydali rozhodnutie, je takéto rozhodnutie

nezákonné a musí byť zrušené. Namietal, že pri uložení pokuty sa neriadil tzv. absorpčnou zásadou, podľa ktorej pri spáchaní viacerých deliktov sa úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. V tejto súvislosti uviedol, že v správnom konaní právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XX XXX XXX XX/XXX X-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012 mu bola uložená pokuta v sume 1 000,- €. Je toho názoru, že ak sa dopustil viacerých správnych deliktov mu mal uložiť sankciu len za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Citoval ust. a zákona o odpadoch, podľa ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich zhodnotenie a tieto odpady odovzdať len osobe oprávnenej na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Podľa jeho názoru oprávnená osoba nakladať s odpadom má zneškodniť odpad v súlade so zákonom o odpadoch a nariadením a on ako držiteľ odpadu nie je zodpovedný za spôsob zneškodnenia odpadu, a preto nemohol porušiť ustanovenie čl. 5 a čl. 7 nariadenia.

Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní preskúmal obsah spisu prvostupňového správneho orgánu, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj dôvody uvedené v odvolaní. Na základe kontrolou zisteného skutkového stavu a vykonaného správneho konania dospel k záveru, že rozhodol správne, ak uložil žalobcovi pokutu podľa vo výške 1 660,- € z dôvodov v tomto napadnutom rozhodnutí uvedených. Konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so , ako aj Správnym poriadkom a nie je možné ho považovať za nezákonné.

K námietkam žalobcu uviedol, že ust. , ktoré určuje lehoty dokedy možno uložiť pokutu za kontrolou zistené porušenie tohto zákona, nebolo zo strany prvostupňového správneho orgánu porušené. Z protokolu z kontroly jednoznačne vyplýva, že porušenie povinnosti žalobcu nenakladať so zásobami - odpadom s obsahom POPs ako s odpadom v súlade s nariadením zistil, a teda sa dozvedel až preskúmaním všetkých dokladov, predložených počas kontroly do ukončenia kontroly, teda do dňa 25.06.2012, kedy bol protokol z kontroly zápisnične prerokovaný. Tento deň považuje za deň, kedy sa dozvedel o porušení vyššie uvedeného ustanovenia žalobcom a na tento deň sa vzťahujú lehoty ustanovené . Preto v tejto časti považuje námietky žalobcu za neopodstatnené.

Vo veci námietky žalobcu týkajúcej sa správneho doručovania písomností v priebehu správneho konania dôvodil, že ako vyplynulo z predloženého spisového materiálu, žalobca sa dal počas správneho konania zastupovať podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku splnomocneným zástupcom Ing. J. M.. Aj napriek skutočnosti, že oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené len žalobcovi konštatoval, že žalobca ako účastník konania využil svoje právo, priebežne sa vyjadroval k prebiehajúcemu konaniu, preukázateľne mu boli umožnené všetky úkony ako účastníkovi konania a tento všetky svoje práva ako účastník konania aj využíval. Nebol preto poškodený na svojich právach, pretože sa jeho námietkami podrobne zaoberal vo vydanom rozhodnutí. Vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo doručené žalobcovi, ako aj splnomocnenému zástupcovi, čo preukazujú doručenky, ktoré sa nachádzajú v spise. Po preskúmaní dokladov predložených v správnom konaní dospel k názoru, že v správnom konaní odstránil nedostatky, ktoré sa týkali doručovania písomností a vydané rozhodnutie považuje za zákonné. Žalobca v súlade so Správnym poriadkom mal počas celého správneho konania možnosť oboznamovať so všetkými písomnosťami, ktoré boli súčasťou spisového materiálu, a na základe ktorých bolo vydané aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Dôkazom tejto skutočnosti je fakt, že v oznámení o začatí správneho konania (list č. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo 06.09.2012) bolo uvedené, že účastník konania môže v súlade s Správneho poriadku uplatniť svoje zákonné právo vyplývajúce z tohto ustanovenia. Žalobca na základe tohto ustanovenia zaslal listom vyjadrenie ku konaniu č. XXXX- XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 19.09.2012, čím bolo jeho právo vyplývajúce z ustanovenia Správneho poriadku naplnené. Rovnako v priebehu správneho konania bol opätovne vyzvaný na doplnenie dokazovania v súlade s a 33 Správneho poriadku listom č.j.: XXX/XXXX/XXX/XXXX/ Hrd zo dňa 26.02.2013, pričom žalobca uplatnil svoje právo zaslaním listu „Doplnenie dokazovania

- vyjadrenie sa k zneškodneniu agrochemikálií" zo dňa 10.03.2013 a jeho námietky boli zohľadnené vo vydanom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Vo veci nariadenia ústneho pojednávania argumentoval, že o nariadení ústneho pojednávania rozhoduje správny orgán, ktorý konanie vedie. Ak

prvostupňový orgán mal dostatok dôkazov, ktoré presne a správne objasňovali skutkový stav veci, nebol povinný ústne pojednávanie nariadiť a v konaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu výkonu kontroly. Preto námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, je z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnená.

K námietke žalobcu vo veci pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov prvostupňového správneho orgánu uviedol, že vo vyjadrení k odvolaniu v rámci predloženia spisového materiálu predložil aj kópie dokumentov, ktoré sa týkajú predmetných námietok žalobcu vo veci pochybností o nepredpojatosti, a to list žalobcu vo veci "Námietka proti účasti pracovníkov kontroly - stále pracovisko Nitra - na kontrole" zo dňa 22.06.2012, odpoveď prvostupňového správneho orgánu vo veci "Námietka o predpojatosti - odpoveď" zo dňa 28.06.2012, ako aj list „Rozhodnutie o námietkach k účasti pracovníka na kontrole z dôvodu pochybností o nepredpojatosti" zo dňa 28.06.2012. Konštatoval, že po preskúmaní predmetných dokumentov dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu vo veci pochybností o nepredpojatosti bol v súlade so . Z predloženej dokumentácie vyplýva, že sa námietkami žalobcu zaoberal a následne ho oboznámil, že podľa je možné námietky v prípade pochybností o nepredpojatosti pracovníkom kontroly alebo prizvaných osôb podávať výlučne proti pracovníkom resp. prizvaným osobám. Nie je možné podávať námietku o predpojatosti proti orgánu kontroly, t.j. prvostupňovému správnemu orgánu ako celku. Rozhodnutie o námietkach k účasti pracovníka na kontrole z dôvodu pochybností o nepredpojatosti zo dňa 28.06.2012, ktoré vydal , sa týkalo zamestnanca odboru inšpekcie ochrany vôd, SP Nitra, teda zamestnanca odboru, ktorý nevykonával kontrolu popísanú v predmetnom protokole z kontroly, a preto sú námietky žalobcu v tejto veci irelevantné.

K ďalším námietkam dôvodil, že vykonal v predmetnom objekte na základe podnetu dve operatívne kontroly podľa dvoch rôznych právnych predpisov, z ktorých vyplývajú žalobcovi rôzne osobitné povinnosti. Každý právny predpis upravuje uloženie pokút osobitne a vymedzuje, ktoré porušenia právneho predpisu spadajú pod správne delikty. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol jednoznačne držiteľom starých a nevhodne skladovaných zásob POPs, pre ktoré nebolo vydané žiadne povolenie, vyplývajú mu zo povinnosti, ktorých nedodržanie je správnym deliktom, a za ktoré ukladá podľa tohto zákona pokutu. To, že právoplatným rozhodnutím č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000,- € za porušenie zákona o odpadoch, nie je dôvodom na neuloženie pokuty za porušenie povinností podľa iného zákona, teda podľa . Preto považuje v tomto smere námietky žalobcu za neopodstatnené.

K ďalším námietkam uviedol, že ust. § 19 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona o odpadoch, podľa ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich zhodnotenie a tieto odpady odovzdať len osobe oprávnenej na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch, sú jednoznačne platné a pri nakladaní s odpadmi je každý držiteľ odpadu povinný ich dodržiavať. Zároveň však v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia pre majiteľa zásob platí povinnosť ustanovená v tomto odseku a to, že majiteľ zásob, ktoré pozostávajú alebo obsahujú akúkoľvek látku uvedenú v prílohe č. I a prílohe č. II, pre ktorú nebolo vydané žiadne povolenie, zaobchádza s týmito zásobami ako s odpadom a v súlade s článkom 7. Nariadenie v čl. 7 ods. 2 ustanovuje, že napriek smernici č. 96/59/ES (v súčasnosti platná smernica EPaR 2008/98/ES o odpade a o zrušení niektorých smerníc, ktorej ustanovenia sú transponované do zákona o odpadoch) sa odpad, ktorý pozostáva z akejkoľvek látky uvedenej v prílohe IV., obsahuje ju alebo je ňou kontaminovaný, musí bezodkladne a v súlade s prílohou č. V, časť 1 zneškodniť alebo pretransformovať a to takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že obsah POPs látok sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad a uvoľňovania nevykazovali vlastnosti POPs látok. Podľa prílohy 5 časť I nariadenia sú povolené nasledovné postupy zneškodnenia a zhodnotenia: D9 (fyzikálno - chemická úprava), D10 (spaľovanie na pevnine) a Rl (použitie ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie s výnimkou odpadu obsahujúceho PCB). Z uvedeného vyplýva, že je jednoznačne povinnosťou majiteľa nepovolených zásob - teda žalobcu - zabezpečiť postup zneškodnenia podľa nariadenia. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný konštatoval, že žalobca ako majiteľ nepovolených zásob - odpadu s obsahom POPs

- zabezpečil zneškodnenie odpadovej agrochemikálie (MELIPAX POPRAŠ), ktorá pozostáva z POPs (účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru), t.j. látky uvedenej

v prílohe I a v prílohe č. IV nariadenia tak, že bola zneškodnená činnosťami Dl (uloženie do zeme alebo na povrchu zeme - napr. skládka odpadov) alebo Dl5 (skladovanie niektorou z činností Dl až D14), t.j. v rozpore s nariadením. Z uvedených dôvodov považuje námietky žalobcu za neopodstatnené.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že postupoval pri uložení pokuty podľa v súlade so zákonom. Pri ustanovení výšky pokuty prihliadal na skutočnosti, že žalobca ešte v čase vykonania kontroly predmetné odpady obsahujúce POPs, odovzdal na zneškodnenie inej osobe v domnienke, že táto osoba zneškodní predmetný odpad (vzhľadom na obsah účinnej látky Toxaphene) zákonom určeným spôsobom, ako aj na to, že žalobca bol držiteľom nepovolených zásob - odpadu s obsahom POPs - v relatívne malom množstve. Rovnako bola zohľadnená skutočnosť, že predmetný odpad s obsahom POPs nevznikol žalobcovi, ale tento sa stal následným držiteľom nepovolených zásob až kúpou predmetného objektu, v ktorom sa nepovolené zásoby nachádzali. Žalovaný posúdil dôvody, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a na ktoré prihliadal pri určovaní výšky pokuty a je toho názoru, že uložená pokuta zodpovedá závažnosti a času protiprávneho konania. Výšku pokuty 1 660,- € uloženú podľa pri spodnej hranici pokuty, ktorá je v rozpätí od 1 659,69 € do 33 193,91 €, čo je na úrovni spodnej hranice ustanovenej zákonom, považuje za primeranú.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27.03.2013 (ďalej len „prvostupňový správny orgán"), ktoré považuje za nezákonné. Nesúhlasil s názorom žalovaného vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zodpovednosti za správny delikt, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že o porušení jeho povinnosti sa dozvedel až dňa 25.06.2012, kedy bol s ním prerokovaný protokol č. XX sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/ XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012 a jednoročná lehota na uloženie pokuty uplynie až dňa 25.06.2013. Poukázal na ust. , podľa ktorého pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Slovenská inšpekcia životného prostredia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

V tejto súvislosti uviedol, že lehoty uvedené v citovanom ustanovení § 7 ods. 6 (jednoročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadať správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo). Nestačí len v rámci uvedených lehôt vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto rozhodnutie najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu. Podľa existujúcej judikatúry a právnej doktríny začatie plynutia subjektívnych aj objektívnych lehôt nemôže závisieť od rozhodnutia správneho orgánu, ktorý vec prejednáva, pretože prípadná ľubovôľa správneho orgánu pri nakladaní so začiatkom subjektívnej lehoty ľubovoľne by mohla narušiť právnu istotu dotknutých subjektov práv a povinností. Konkrétne zákonná subjektívna a objektívna lehota sú vždy prekluzívnymi lehotami, ktoré správny orgán nemôže predĺžiť. Inak povedané, určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty nie je a nemôže závisieť od svojvôle, či vnútorných pomerov správneho orgánu. sa o porušení zákona dozvedel najskôr dňa 14.03.2012, kedy bolo prvostupňovému správnemu orgánu žalobcom e-mailom odoslaná správa o vyčistení objektu a zaslaný sprievodný list nebezpečných odpadov, z ktorého sa dozvedel o spôsobe zlikvidovania odpadov obsahujúcich látky POPs. Najneskôr sa o porušení zákona dozvedel dňa 27.03.2012, kedy prevzal od žalobcu hlásenie o prepravovaných nebezpečných odpadoch. Preto najneskôr dňa 14.03.2013 muselo byť rozhodnutie o pokute právoplatné, ak nie, zaniká zodpovednosť žalobcu za správny delikt. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti uviedol, že jeho zodpovednosť za správny delikt zanikla a ak bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ešte len vydané dňa 27.03.2013, bolo vydané v rozpore so zákonom a musí byť zrušené a správne konanie o uložení pokuty zastavené.

Poukázal na to, že v protokole z kontroly č. XX zo dňa 04.05.2012 v článku IV bod 2.2.2 potvrdil, že o skutočnosti, že odpad obsahujúci látky POPs nebol zlikvidovaný

podľa nariadenia, sa dozvedel dňa 14.03.2012. Preto tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že správny orgán sa dozvedel o porušení zákona až dňa 25.06.2012 nie je pravdivé.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny orgán k aktívnej činnosti - vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona bezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach. V prejednávanej veci preto najvyšší súd nepovažoval za správny názor žalovaného, že skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia subjektívnej jednoročnej lehoty bol deň vydania protokolu z vykonania kontroly. Podľa Najvyššieho súdu skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt je okamih, kedy sa správny orgán dozvie o porušení zákona. Ak právny názor najvyššieho súdu je ten, že deň vypracovania protokolu nie je dňom kedy sa správny orgán dozvie o skutočnosti určujúcej začiatok plynutia subjektívnej jednoročnej lehoty, v žiadnom prípade nemôže byť týmto dňom deň prerokovania protokolu, ktorý nasleduje až po dni vypracovania protokolu. Ak teda žalovaný tvrdí, že až dňom prerokovania protokolu začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, jeho názor nie je v súlade so zákonom. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.03.2013 o uložení pokuty podľa o perzistentných látkach nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013 a subjektívna jednoročná lehota na uloženie pokuty uplynula dňa 27.03.2013. , ako aj žalovaný mal ex offo prihliadnuť na uplynutie tejto lehoty a mal konanie o uložení pokuty zastaviť.

Uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti považuje za dostatočné k tomu, aby súd žalobe vyhovel, ale pre prípad, že nebudú pre súd dostatočne presvedčivé, z dôvodu právnej istoty uviedol aj ďalšie dôvody žaloby. Poukázal na ust. § 17 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Za zástupcu v tomto konaní si zvolil Ing. J. M., ktorému ku dňu vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebolo doručené žiadne oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty a preto akékoľvek konanie zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nezákonné a v rozpore so správnym poriadkom. Doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt je podstatnou súčasťou náležitého zistenia skutočného stavu v správnom konaní, pričom ak nie je preukázané doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí rozhodnutie o uložení sankcie takou vadou konania, ktorá sama o sebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Ak si teda zvoli zástupcu Ing. J. M., oznámenie o začatí správneho konania mu musí byť doručené a o začatí správneho konania sa tento zástupca nesmie dozvedieť sprostredkovane napr. od inej osoby, ale musí byť doručené do vlastných rúk, čo sa v tomto prípade nestalo. Poukázal na ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Správny orgán nepostupoval v súlade s uvedeným ustanovením a preto je rozhodnutie nezákonné.

Ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd majú účastníci konania nielen právo predložiť každý dôkaz potrebný k tomu, aby preukázali svoje tvrdenia, ale zároveň musia byť oboznámení s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie a musia mať možnosť sa k nim vyjadriť. Zároveň účastníci môžu legitímne očakávať, že budú v konaní vyzvaní, či sa chcú k jednotlivým dokumentom vyjadriť. Je preto zrejmé, že mal právo byť oboznámený s každým dôkazom ovplyvňujúcom rozhodovanie v konaní a bolo nepostačujúce ho len vyzvať na vyjadrenie. Musel mať možnosť sa k nim vyjadriť v rámci správneho konania o uložení pokuty, okrem iného na ústnom pojednávaní podľa Správneho poriadku. Pretože toto právo mu bolo odňaté tým, že nenariadil ústne pojednávanie, aby sa podrobne oboznámil ako vyhodnotil predkladané tvrdenia a dôkazy v správnom konaní, odňal mu tým právo na spravodlivý proces.

Citoval ust. o kontrole v štátnej správe, podľa ktorého pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí oznámili vedúcemu orgánu kontroly alebo ním splnomocnenému zástupcovi pochybnosti o svojej nepredpojatosti, alebo proti ktorým podal vedúci kontrolovaného subjektu námietky zakladajúce pochybnosti o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. V tejto súvislosti namietal, že dňa 22.06.2012 podal námietky zakladajúce pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov prvostupňového správneho orgánu. Podotkol,

že námietky podal proti zaujatosti zamestnancov a nie námietky proti správnemu orgánu, ako si to nesprávne interpretuje žalovaný. O tejto námietke nebolo rozhodnuté v súlade s v štátnej správe. Napriek uvedenému zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vo veci konali a vydali aj rozhodnutie a to aj napriek tomu, že pokiaľ nie je rozhodnuté o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonať len také úkony, ktoré neznesú odklad. Ak takíto zamestnanci konali vo veci a vydali rozhodnutie, je takéto rozhodnutie nezákonné a musí byť zrušené. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -61 zo dňa 10.12.2009, podľa ktorého vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak účastník konania vedeného podľa zákona o správe daní spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté. Uviedol, že aj keď Ústavný súd rozhodoval v konaní podľa zákona o správe daní, možno uvedený názor Ústavného súdu analogicky použiť aj na konanie iného správneho orgánu postupujúceho pri kontrole podľa . Dôležitý je názor, že o námietke nepredpojatosti musí byť rozhodnuté a až po takomto rozhodnutí môžu namietaní zamestnanci konať.

Ďalej uviedol, že vykonal u neho v jeden deň, v jednu hodinu (23.02.2012) kontrolu podľa zákona o vodách, odpadoch a perzistentných organických látkach, o čom vyhotovil protokol o kontrole, a to sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Tur zo dňa 04.05.2012, č. XX sp.zn XXXX- XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012 a č. XX sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012. Z týchto vykonaných kontrol mu bola v správnom konaní právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012 uložená pokuta v sume 1 000,- €. V tejto súvislosti uviedol, že na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analogiae legis resp. tzv. absorpčnú zásadu a to ex offo. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu a to ex offo, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný bez toho, aby to musel subjekt namietať. V danom prípade, ak je toho názoru, že sa dopustil viacerých správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. V tomto prípade mu bola už právoplatne uložená pokuta v sume 1 000,- €, a preto ukladanie ďalšej pokuty za súbežné správne delikty považuje v rozpore s uvedenou zásadou. mal postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami o správnom konaní a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy mal sankcionovanie posúdiť analogicky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Správne delikty boli prvostupňovým správnym orgánom zistené pri jednom a tom istom chránenom objekte - životnom prostredí a preto nie je rozhodujúce pri skúmaní uvedeného súbehu deliktov podľa akého zákona k porušeniu došlo.

Ďalej citoval ust. a o odpadoch, v súvislosti s ktorými uviedol, že držiteľ odpadu je povinný zabezpečovať zneškodnenie odpadov tak, že odpad odovzdá osobe oprávnenej nakladať s odpadmi a táto osoba zneškodní odpad v súlade so zákonom o odpadoch a nariadením. Článok 5 ods. 1 nariadenia ukladá majiteľovi látok obsahujúcich látky POPs nakladať s nimi ako s odpadom a v súlade s článkom 7 nariadenia. Článok 7 ods. 2 nariadenia hovorí o spôsobe zneškodnenia. Uvedený článok neukladá povinnosť priamo držiteľovi zneškodniť odpad ani kontrolovať, či osoba oprávnená zneškodniť odpad ho zneškodnila v súlade so zákonom, ale pojednáva len a len o spôsobe zneškodnenia odpadu. Držiteľ odpadu v súlade s uvedeným nie je zodpovedný za spôsob zneškodnenia odpadu, pretože nie je oprávnený v zmysle zákona o odpadoch zneškodňovať odpad. Odpad odovzdal osobe oprávnenej nakladať s odpadom a nemohol preto podľa uvedeného porušiť ustanovenie článku 5 a článku 7 nariadenia. Je absurdné prijať názor, že držiteľ odpadu nemajúci žiadne zákonné oprávnenie odborne nakladať s odpadom, by určoval osobe oprávnenej odborne nakladať s odpadmi ako má s odpadom naložiť. Ak podľa zákona o odpadoch je povinnosťou držiteľa odpadu odpad odovzdať na zneškodnenie osobe oprávnenej nakladať s odpadmi, niet rozumného dôvodu na

tvrdenie, aby odpad obsahujúci perzistentné látky mohol držiteľ perzistentných látok zneškodňovať sám. Ak bol, je potom úlohou prvostupňového správneho orgánu, aby túto skutočnosť overil u osoby oprávnenej nakladať s odpadmi a nie u neho. Prvostupňovému správnemu orgánu doručil sprievodný list nebezpečných odpadov, z ktorého je nad všetky pochybnosti jednoznačne zrejmé, komu odpad odovzdal v súlade so zákonom o odpadoch a u koho je treba hľadať odpoveď na to, ako bol odpad zneškodnený. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.06.2013, v ktorom poukázal opätovne na tie isté dôvody a skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Podľa , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa , , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Predovšetkým je sporná otázka, či správny orgán uložil žalobcovi pokutu za správny delikt v lehote podľa .

Ako vyplýva zo žaloby žalobca s poukázaním na namietal, že mu zanikla zodpovednosť za správny delikt z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že o porušení jeho povinnosti sa dozvedel dňa 25.06.2012, kedy bol s ním prerokovaný Protokol č. XX. sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012 a lehota na uloženie pokuty uplynie dňa 25.06.2013.

Podľa , inšpekcia uloží pokutu od 1 659,69 € do 33 193,91 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nenakladá so zásobami ako s odpadom v súlade s čl. 5 ods. 1 osobitného predpisu (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 zo dňa 29.04.2004 o perzistentne organických látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS).

Podľa , pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa odseku 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala splniť povinnosť uložená podľa odseku 4. Uložením pokuty nie je dotknutá povinnosť vykonať opatrenia na nápravu, ani zodpovednosť za náhradu spôsobenej škody.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že e-mailom bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený podnet Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu na prešetrenie, vec ktorá sa týka otvoreného skladu budovy v Obci Nová Dedina, na parc.č. XXX/X, ktorá je pravdepodobne majetkom žalobcu a kde bolo zistené, že sa tam nachádzajú voľne uložené množstvá nepoužiteľných prípravkov na ochranu rastlín - pesticídov, ktoré sú v zmysle zákona už vedené ako odpad a predstavujú potencionálne nebezpečenstvo ohrozujúce životné prostredie.

V spise sa nachádza splnomocnenie žalobcu zo dňa 23.04.2012, ktorým konateľka žalobcu splnomocnila Ing. J. M. na zastupovanie pre odbor inšpekcie ochrany odpadového hospodárstva v prípade riešenia podnetu v Novej Dedine.

Splnomocnený zástupca Ing. J. M. e-mailovou poštou doručil prvostupňovému správnemu orgánu Protokol o vyčistení objektu Nová Dedina a Sprievodný list nebezpečných odpadov, vrátane nákladných listov, z ktorých je zrejmé, že likvidáciu odpadu vykonáva spoločnosť SITA Slovensko a.s. Rovnako z protokolu o vykonanej práci - čistenie objektu v Novej Dedine zo dňa 13.03.2012 je nesporné, že odpad katalógové č. XX XX XX agrochemické odpady obsahujúce nebezpečné látky kategórie N budú zneškodnené metódami D15, D1. Táto e-mailová pošta bola splnomocneným zástupcom žalobcu Ing. J. M. zasielaná prvostupňovému správnemu orgánu dňa 14.03.2012.

Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 04.05.2012 bol spísaný protokol č. XX Č.j.: XXXX- XXXXX/XXX/XXXX/Hrd spísaný za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. V predmetnom protokole konštatuje zistené nedostatky, a to: 1. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ POPs (MELITAS POPRAŠ - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlór) nezaslal za rok 2010, t.j. do 31.03.2011 oznámenie obsahujúce informáciu o charaktere a veľkosti zásob Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky alebo SAŽP, t.j. poverenej organizácii, čo je v rozpore s § ods. 1 písm. a/ . 2. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ POPs (MELITAS POPRAŠ - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru) vôbec neviedol evidenciu o zásobe tohto POPs, čo je v rozpore s . 3. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ POPs nenakladal so zásobami POPs (MELITAS POPRAŠ - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 chlóru) ako s odpadom v súlade s čl. 5 ods. 1 v nadväznosti na čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 850/2004, .t.j. táto odpadová agrochemikália nebola zabezpečená pred odcudzením, ako aj nežiaducim únikom do okolia, čím nevynaložil dostatočné úsilie v súlade, aby zabránil kontaminácii touto odpadovou chemikáliou uvedenou v prílohe č. IV k nariadeniu č. 850/2004. 4. Kontrolovaný subjekt nezlikvidoval odpadovú agrochemikáliu (MELITAS POPRAŠ), ktorá pozostávala z POPs (účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru) podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 850/2004, t.j. nebola bezodkladne zneškodnená alebo pretransformovaná činnosťami znehodnocovania D9, D10 alebo činnosťou znehodnocovania R1 tak, aby sa zabezpečilo, že obsah POPs sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad z uvoľňovania nevykazoval vlastnosti POPs. Podľa predložených odpadov bola predmetná odpadová agrochemikália pozostávajúce z POPs zneškodnená činnosťami D1 alebo D15.

Protokol bol prerokovaný dňa 25.06.2012, čo preukazuje zápisnica z prerokovania protokolu z kontroly č. XX.

Z ustálenej judikatúry slovné spojenie - „pokutu možno uložiť"... je potrebné chápať tak, že uložením pokuty treba rozumieť právoplatné rozhodnutie. Pokiaľ by pre uloženie pokuty postačovalo iba vydanie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nebolo by možné zabrániť predlžovania konania na úkor účastníka. S ohľadom na konštitutívny charakter rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt až materiálnou právoplatnosťou je dotknutá právna sféra páchateľa správneho deliktu, keďže týmto okamihom vznikne jeho povinnosť sa rozhodnutiu podrobiť (nález Ústavního soudu Českej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššího správního soudu Českej republiky sp.zn. , (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.05.2012).

Podľa vyššie uvedeného preto na zachovanie lehôt podľa nestačí iba v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať iba také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu. Lehoty uvedené v ust. ods. (jednoročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané.

Nesprávne právne preto vec posúdil žalovaný, keď konštatoval, že podľa lehota začala plynúť dňom, kedy bol prerokovaný protokol č. XX zo dňa 04.05.2012, t.j. 25.06.2012 a z tohto dôvodu jednoročná subjektívna (prekluzívna) lehota uplynie dňa 25.06.2013.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise je nesporné, že sa o tom akým spôsobom budú zneškodnené odpady POPs, ktoré sa nachádzali v objekte žalobcu (sklad na parcele č. XXX/X v k.ú. Tekovská Nová Ves) dozvedel z Protokolu o vyčistení objektu Nová Dedina a Sprievodného listu nebezpečných odpadov vrátane nákladných listov, ktoré doručil splnomocnený zástupca žalobcu Ing. J. M. e-mailovou poštou dňa 14.03.2012. Vedomosť prvostupňového správneho orgánu o porušení povinnosti žalobcu vyplýva neskôr z Protokolu č. XX zo dňa 04.05.2012, kde je konštatované, že žalobca nezlikvidoval odpadovú chemikáliu (MELITAS POPRAŠ) pozostávajúcu z POPs podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 850/2004. Jednoročná lehota na uloženie pokuty preto uplynula najneskôr 04.05.2013.

Podľa sa na konanie o perzistentných organických látkach vzťahuje o správnom konaní. Prvostupňové a druhostupňové konanie podľa tohto zákona tvorí jeden celok a je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia, čo v danom prípade je 31.05.2013.

Bolo povinnosťou žalovaného v tomto konaní na plynutie jednoročnej (prekluzívnej) lehoty, v ktorej je možné uložiť pokutu za správny delikt prihliadať ex offo a konanie zastaviť. Ak takto nepostupoval je potrebné konštatovať, že sa v konaní vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa a zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia žalovaného sa súd ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť odvolacie námietky žalobcu a v intenciách právneho názoru súdu vysloveného v tomto rozsudku, ktorým je správny orgán viazaný ( ) a vo veci rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca bol v konaní úspešný, preto zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „"). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov - prevzatie a príprava (2013), spísanie a podanie žaloby (2013) a účasť na pojednávaní (22.01.2014) v hodnote jedného právneho úkonu 2 x 130,16 €, 1 x 134,- € ( ), celkom 394, €, režijného paušálu 2 x 7, €, x 8, €, náhrady straty času ( ) 16 polhodín x 13,40 €, celkom 214,40 € (cesta Nitra - Prešov a späť) a náhrady cestovného za cestu Nitra - Prešov a späť - účasť na pojednávaní dňa 22.01.2014, motorovým vozidlom VOLKSWAGEN GOLF, Ev.č. NR-XXXEB s priemernou spotrebou 7,41 l/100 km (325 km Nitra - Prešov a späť), cene pohonných látok 1,400 €/l a náhrady 0,183 €/km, čo predstavuje celkom 186,29 €. celková suma trov právneho zastúpenia je 818,67 €.

Právny zástupca žalobcu si vyčíslil aj náhradu trov právneho zastúpenia za právny úkon - písomné podanie - stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.01.2014. Za tento úkon mu súd náhradu trov nepriznal. Z ust. jednoznačne vyplýva, že súd preskúmava rozhodnutie orgánu

verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Preto ďalšie úkony žalobcu prípadne jeho právneho zástupcu smerujúce k žalobným dôvodom sú v predmetnom konaní neefektívnym bránením práva.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.