Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoCsp-4-2024.pdf
PDF · 125.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: INVESTA Centrum spol. s.r.o., IČO: 31 387 969, so sídlom Tobrucká 5, Bratislava, zastúpený: PATENT IURIST s.r.o., IČO: 36 724 467, so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava proti: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F., adresa na doručovanie: C.- G., H. XX, I., o zaplatenie 271,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.9.2023 č.k. 8Csp/38/2023-60 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 271,61 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 271,61 Eur od 7.12.2022 do zaplatenia (I. výrok). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 271,61 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 271,61 Eur od 7.12.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz dňa 9.1.2023, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, preto bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Spišská Nová Ves.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 451, §456, §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a ustanovení §150 ods.1, §151 ods. 1, §290, §297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a skonštatoval, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, preto súd rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 5.9.2023, t. j. v zákonnej lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 21.9.2023, pričom sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné neboli. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca dňa 15.2.2021 vyplatil žalovanému sumu vo výške 2.142,78 Eur, ktorá sa mala skladať z dvoch položiek, a to zo mzdy a súvisiacich náhrad za mesiac
apríl 2018 v sume 1.121,17 Eur a zo sumy 750,- Eur, ktorú mu na požiadanie požičal na prekrytie cash flow v pokladni prevádzky, kde žalovaný pracoval. Pri výpočte celkovej dlžnej čiastky formou uznania dlhu došlo k počtárskej chybe a žalobca sa domnieval, že celková dlžná suma je vo výške 2.142,78 Eur, ktorú poukázal na účet. Nakoľko súčet pôžičky 750,- Eur a mzdy 1.121,17 Eur je 1.871,17 Eur, t. j. nižší o 271,61 Eur, žalobca výzvou zo dňa 5.12.2022 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 271,61 Eur. Žalovaný prijal finančné prostriedky bez právneho dôvodu, čím naplnil zákonnú definíciu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval, ani nenamietal výšku dlhu, rovnako nerozporoval listinné dôkazy predložené žalobcom, nevzniesol žiadne dôkazné návrhy, súd preto vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu ako nesporné, podanej žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 271,61 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný napriek výzve žalobcu zo dňa 5.12.2022 dlžnú sumu nezaplatil, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonnej výške. Počiatok omeškania je daný dňom, ktorý nastal dňom vrátenia nedoručenej zásielky obsahom ktorej bola výzva a to deň vrátenia 7.12.2022. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy vrátane úrokov z omeškania.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Rozhodnutie o výške nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku.
5. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a aby odvolací súd sám o žalobe rozhodol alebo aby vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5.1. Žalovaný má za to, že súd mu svojim procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisového materiálu podľa žalovaného je možné objektívne zistiť, že konajúci súd vykonal lustráciu aj prostredníctvom dopytu na Sociálnu poisťovňu, pričom zistil, že žalovaný pracuje v Bratislave. Súd zasielal zásielky žalovanému na adresu spoločnosti East Group INC, s.r.o., ktorá by mala byť zamestnávateľom žalovaného. Súd požiadal o súčinnosť políciu, a to o doručenie zásielky žalovanému na adresu spoločnosti, pričom vykonaný pokus o doručenie bol negatívny, nakoľko šetrením malo byť od pracovníka spoločnosti zistené, že žalovaný nevykonáva cez ich agentúru žiadne brigády a spoločnosti nie je známa iná adresa ako adresa trvalého pobytu žalovaného. Súd teda už ďalšie zisťovanie nevykonal a žalobu doručil prostredníctvom verejnej vyhlášky. Žalovaný poukázal na pochybenie súdu, keď sa bližšie neurčeným a nestotožneným údajným pracovníkom spoločnosti, ktorá mala byť zamestnávateľom žalovaného uspokojil s tvrdením, že tam nepracuje, napriek tomu, že z lustrácie vyplýva, že žalovaný je zamestnancom spoločnosti a spoločnosť za neho hradí riadne odvody, t. j. vykonáva pracovnú činnosť. Podľa žalovaného zo spisu nie je zrejmé, či pracovník – p. C., ktorý poskytol polícii informácie, bol konateľom, splnomocneným zástupcom alebo povereným pracovníkom oprávneným poskytovať informácie o zamestnancoch spoločnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2019-9 v zmysle ktorého ak sa súd nepokúsi doručiť žalobu na pracovisko, resp. prostredníctvom jeho zamestnávateľa, môže porušiť jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný má za to, že súd pochybil, keď napriek vedomosti o riadnom pracovnom pomere sa mu nepokúsil doručiť zásielku prostredníctvom jeho zamestnávateľa, za ktorého nemožno považovať akéhokoľvek zamestnanca, ktorý sa nachádzal v sídle spoločnosti.
5.2. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca neuniesol svoju základnú povinnosť a to, že svoje skutkové tvrdenie má žalobca v každom prípade podoprieť dôkazmi. V konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku vo výške 271,61 Eur, čím neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno nemôže podľa názoru žalovaného zhojiť ani samotná nespornosť skutkových tvrdení založená na tom, že žalovaný sa vo veci nevyjadril. Je základnou povinnosťou žalobcu svoje skutkové tvrdenia v konaní preukázať dôkazmi a pokiaľ tak neurobí, právnym následkom je neúspech žalobcu v sporovom konaní. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní uplatnil svoj nárok bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by reálne preukazovali, že skutočne došlo k vyplateniu sumy 271,61 Eur. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.1.2012 v zmysle ktorého: „....Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma postihujúca inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Odvolací súd dospel k záveru o vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi konania bez toho, aby sa zaoberal relevantnými skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia uvedených predpokladov jeho vzniku......bolo treba v konaní bez akýchkoľvek pochybnosti ustáliť, ktorý z odporcov a v akej konkrétnej výške mal bezdôvodné obohatenie získať, ktorému z navrhovateľov a v akej výške mala vzniknúť nemajetková ujma a príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy......“ Preto podľa názoru žalovaného jeho pasivita v konaní nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu SR z 11.6.2019 sp. zn.: I. ÚS 246/2019), nakoľko z dôkazov, ktoré boli do konania predložené žalobcom nevyplýva, že by akýmkoľvek spôsobom reálne vyplatil žalovanému uplatňovaný nárok (napr. výplatná páska, výpis z účtu a pod.) Žalovaný odvolaním napadol aj druhý výrok rozhodnutia, ktorým súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že so žalovaným vedú medzi sebou dve súdne konania v rámci ktorých sa jeho právny zástupca opakovane pokúšal doručiť písomné zásielky na adresu D. XX, E. F., avšak všetky zásielky sa vrátili ako nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“ a to napriek tomu, že ide o adresu, ktorú uvádza žalovaný ako adresu svojho trvalého pobytu, ktorú uviedol aj pri podpise pracovnej zmluvy so spoločnosťou žalobcu. Ak žalovaný ako miesto jeho trvalého pobytu uvádza miesto, kde ho nikto nepozná a kde podľa vyjadrenia Slovenskej pošty je neznámy, tak argumentácia, že mu súd odňal právo na spravodlivý súdny proces, je neadekvátna. Žalobca poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica vykonal všetky možné spôsoby doručenia- elektronické doručovanie, poštová preprava, dopyt v registri obyvateľov, doručovanie cestou Policajného zboru, doručovanie u zamestnávateľa. Uvedené opakoval Okresný súd Spišská Nová Ves, ale rovnako bezvýsledne. Preto žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom by ešte justičné orgány mali dohľadávať vysokoškolský vzdelaného občana SR, ktorý si v registri vedome a úmyselne neuvádza aktuálnu adresu trvalého pobytu a nepodarilo sa ho dohľadať ani na adrese zamestnávateľa. Adresu C.- G., H. XX, I., prvýkrát uviedol až v odvolaní. Žalobca tiež poukázal na to, že jeho právny zástupca osobne upozornil žalovaného a jeho právneho zástupcu na podanú žalobu, a to konkrétne v právnej veci 15Cpr/26/2021, kde je B. C. žalobcom, pričom na pojednávaní 24.3.2023 bol súdu predložený platobný rozkaz vydaný Okresným súdom v Banskej Bystrici na sumu 271,61 Eur s príslušenstvom. Na uvedenom pojednávaní bol B. C. osobne prítomný. Teda žalovaný aj jeho právny zástupca mali o prebiehajúcom súdnom konaní vedomosť a mali k dispozícii aj spisovú značku a preto nič im nebránilo použiť všetky spôsoby obrany. Napriek tejto vedomosti a podanej žalobe a prebiehajúcom konaní o zaplatenie 271,61 Eur nekonali, nie je žalobcovi známy aktívny úkon smerujúci k obrane práv žalovaného. Tým, že žalovaná strana mala preukázateľne vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, žalobca má za to, že jej nemohla byť odňatá možnosť uplatniť procesné práva. Žalovaná strana sa mala možnosť aktívne brániť a predložiť súdu prípadné argumenty, dôkazy na svoju obranu. K tvrdeniam o neunesení dôkazného bremena žalobca uviedol, že jednoznačne preukázal poukázanie finančnej čiastky na účet žalovaného a preukázal doručenie výzvy na jej vrátenie. Vyplatenie čiastky bolo preukázané výpisom z účtu. Argumentáciu o neunesení dôkazného bremena preto považuje za účelové tvrdenie bez reálnej opory v skutkovom stave. Nakoľko má za to, že bol v spore 100 % úspešný, v súlade s CSP má nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %. Podané odvolanie navrhol ako nedôvodné zamietnuť a rozhodnutie súdu v celom rozsahu potvrdiť. K vyjadreniu žalobca pripojil Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.3.2023 v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III sp. zn.: 15Cpr/26/2021.
7. Žalovaný v odvolacej replike odmietol tvrdenia žalobcu, že si vedome a úmyselne neuvádza aktuálnu adresu trvalého pobytu. K tvrdeniam žalobcu, že ho osobne upozornil na podanú žalobu a predloženie platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, žalovaný uviedol, že to nie je doručovanie v zmysle ustanovení CSP o doručovaní. Pričom pri doručovaní podľa CSP je stanovená postupnosť: 1. súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone, 2. do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, 3. doručovanie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti doručované do vlastných rúk, 4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu na adresu podľa § 106 CSP. Doručovanie je teda jedným z najdôležitejších procesných inštitútov. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, že
jednoznačne preukázal poukázanie finančnej čiastky na účet žalovaného, nakoľko v súdnom spise sa predmetný výpis z účtu nenachádza a žalovanému nebol doručovaný spolu s písomnou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto žalovaný zotrváva na svojom názore, že žalobca neuniesol svoju základnú povinnosť a svoje skutkové tvrdenia nepodoprel relevantnými a s konaním súvisiacimi dôkazmi.
8. Na vyjadrenie žalovaného v odvolacej replike reagoval žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody (§365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP) neboli naplnené. Žalovaný a aj jeho právny zástupca boli výslovne upozornení, mali vedomosť aj o spisovej značke, pod ktorou je dané konanie vedené. Žalobca má za to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Podľa neho nemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces to, že žalovaný a aj jeho právny zástupca napriek pozitívnej vedomosti o prebiehajúcom konaní nevyužili možnosť domáhať sa ochrany práv. Žalobca opakovane poukázal na účelovosť tvrdenia žalovaného o neunesení dôkazného bremena.
9. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach a opakovane poukázal na to, že výpis z účtu ako rozhodujúci dôkaz žalobcu preukazujúci poskytnutie finančnej čiastky žalovanému nebol predložený do konania. Žalovaný má tiež za to, že upozornenie na podanie platobného rozkazu v priebehu pojednávania v konaní v inej veci nemožno považovať za doručenie v zmysle príslušných ustanovení CSP.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska žalovaným namietaného znemožnenia realizovať jemu patriace procesné práva a porušenia jeho práva na spravodlivý proces, rovnako ako posúdenie správnosti skutkových zistení súdom prvej inštancie a následného právneho posúdenia veci.
12. K odvolacím dôvodom, ktoré žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací súd uvádza, že o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, by išlo vtedy, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Vychádzajúc z takto definovaného odvolacieho dôvodu je zrejmé, že v preskúmavanom konaní tento odvolací dôvod naplnený nebol.
13. K ďalšiemu žalovaným uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je nutné uviesť, že sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 191 a nasl. CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. Vychádzajúc z tejto charakteristiky uvedeného odvolacieho dôvodu, odvolací súd musí konštatovať, že ani tento odvolací dôvod nebol v tomto konkrétnom prípade naplnený.
15. Žalovaný v odvolaní namieta pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nepostupoval pri doručovaní žaloby v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a napriek vedomosti o jeho pracovnom pomere sa mu nepokúsil doručiť zásielku prostredníctvom zamestnávateľa, za ktorého nemožno považovať akéhokoľvek zamestnanca, ktorý sa nachádza v sídle spoločnosti.
16. Odvolací súd k uvedenej námietke žalovaného uvádza, že v zmysle platnej právnej úpravy žaloba sa doručuje na vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (príp. na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky). Ak žalobca uvedie adresu žalovaného priamo v žalobe, vychádza sa z predpokladu, že žalobca miesto pobytu žalovaného pozná. Ak zlyhá doručovanie žaloby týmto postupom, je súd povinný doručiť žalobu na vyjadrenie na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Ak sa ani takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Pôjde o úkony dopytu na Sociálnu poisťovňu, obec a pod. Zákonodarca nestanovil taxatívny výpočet úkonov, ktoré je súd povinný v konaní vykonať. Ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku týchto vyšetrovacích úkonov. V prípade, ak sa súdu uvedeným vyšetrovacím postupom podarí zistiť skutočný pobyt žalovaného, doručuje mu všetky ďalšie písomnosti na adresu, ktorá zodpovedá takto zistenému skutočnému pobytu. Naopak, ak sa uvedeným postupom súdu skutočný pobyt žalovaného zistiť nepodarí, zverejní sa oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15 dní od zverejnenia tohto oznámenia. Všetky ďalšie písomnosti však súd doručuje na adresu uvedenú v § 106 ods. 1 písm. a) s následkom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP.
17. Odvolací súd z obsahu spisu predloženého spolu s odvolaním zistil, že súd prvej inštancie potom čo mu bol spis postúpený Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní ako súdu príslušnému na prejednanie, vykonal úkony za účelom zistenia adresy žalovaného (lustráciou v registri obyvateľov SR, lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou konaní v registri súdu, ďalej dožiadaním zamestnávateľa žalovaného a dožiadaním advokátskej kancelárie, ktorá žalovaného zastupuje v inom spore). Súd prvej inštancie doručoval žalovanému Platobný rozkaz, žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach na adresu trvalého pobytu zistenú z registra obyvateľov, následne doručoval cestou zamestnávateľa žalovaného. Uvedené doručovacie spôsoby neboli úspešne. Dožiadanie na zamestnávateľa o doručenie zásielky žalovanému doručoval aj cestou Obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava- Karlová Ves (ďalej len OO PZ, resp. polícia). Zo správy OOPZ Bratislava- Karlová Ves, ktorá je reakciou na vybavenie žiadosti o doručenie (čl. 47), vyplýva, že žalovaný v čase šetrenia neprechádzal pátraním, ani sa nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, či vo vyšetrovacej väzbe. So žalovaným sa im nepodarilo skontaktovať na zistenom telefónnom čísle. Na adrese zamestnávateľa zistili od pracovníka spoločnosti p. C., že žalovaný nevykonáva cez ich agentúru žiadne brigády a spoločnosti nie je známa iná adresa ako adresa trvalého pobytu menovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie doručoval žalobu oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s postupom pri doručovaní žaloby upraveným právnym predpisom. Súdu prvej inštancie nemožno pripisovať porušenie práva na spravodlivý proces, keďže po zistení, že žalovaný má uzatvorený pracovný pomer, pokúšal sa doručiť žalobu žalovanému na pracovisku. K námietke žalovaného, že nie je správne
doručovať akémukoľvek zamestnancovi spoločnosti, odvolací súd podotýka, že išlo o doručovanie cestou dožiadania cez políciu a to, že v správe z polície sa neuvádza akú funkciu, aké postavenie má daný zamestnanec, s ktorým príslušníci polície pri vybavovaní dožiadania komunikovali, neznamená, že išlo o vybavenie dožiadanie prostredníctvom akejkoľvek osoby pracujúcej v spoločnosti. Súd vychádza z obsahu listinného dôkazu predloženého políciou, ktorou je spomínaná správa. Súdu neprináleží posudzovať, či dokonca kontrolovať postup polície pri vybavení daného dožiadania a hodnotiť ho, či bol vykonaný správne.
18. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe a procesným poučením bola zo strany súdu doručovaná žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu hláseného v Registri obyvateľov SR, ďalej prostredníctvom jeho zamestnávateľa, ako aj cestou polície. Zo strany súdu boli realizované úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, avšak súdu sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu zistenú týmto postupom, preto v zmysle ustanovenia 116 ods. 2 CSP, zverejnil dňa 25.7.2023 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Keďže sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, súd mal vykázané doručenie žaloby žalovanému, ktorý sa k tejto žalobe nevyjadril, t. j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam.
19. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že zo spisu, konkrétne z písomného podania žalovaného na čl.69 doručeného súdu dňa 30.10.2023 (potom ako súd prvej inštancie rozhodol dňa 21.9.2023) je zrejme, že žalovaný bol informovaný o konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 8Csp/38/2023 od konca augusta 2023. Rovnako bol informovaný aj o upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica a o platobnom rozkaze, ktorý bol v rámci upomínacieho konania vydaný, pričom informovaný bol už v marci 2023 na pojednávaní v inej veci (OS BA III sp.zn:15Cpr/26/2021). V zmysle judikatúry, ak súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 116 CSP zistí, že žalovaný má uzavretý stabilný pracovný pomer a na adrese evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky sa nezdržiava, a nepokúsi sa mu doručiť žalobu na pracovisko, môže porušiť jeho právo na spravodlivý proces; uvedené neplatí, ak sa dostatočným spôsobom preukáže, že žalovaný mal o spore vedomosť (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2019 sp. zn. 7Cdo 51/2019, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 77/2019). Z obsahu spisu je zrejme, že žalovaný mal vedomosť o prebiehajúcom konaní, ako to sám žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, ktoré je súčasťou spisu. Preto odvolacia námietka žalovaného, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko súd mu napriek vedomosti o riadnom pracovnom pomere nedoručil zásielku (žalobu) prostredníctvom zamestnávateľa, a teda on o podanej žalobe nevedel a nemohol sa brániť voči nároku uplatnenému v žalobe, nie je dôvodná.
20. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
23. Pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú, inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. V ustanovení § 150 CSP je zakotvená tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesná povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Koncentrácia konania
predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.
24. V zmysle ustanovenia § 151 CSP je súd povinný vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana výslovne nepoprela (preto sa považujú za nesporné). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky, keď za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia pritom rovnaké požiadavky, ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Samotné vyhlásenie, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, je samo o sebe nepostačujúce pre účinné popretie skutkových tvrdení protistrany.
25. V odvolaní okrem pochybenie súdu pri doručovaní žaloby, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorej námietke sa odvolací súd venoval vyššie, žalovaný namietal aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom a nepredloženie dôkazov na podopretie tvrdení žalobcu, že v žalobe uplatnenú finančnú sumu mu poskytol, že reálne došlo k vyplateniu sumy uplatnenej žalobou. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný existenciu bezdôvodného prijatia finančnej sumy od žalobcu kvalifikovaným spôsobom nepoprel. Žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia popierajúce tvrdenia protistrany. Pričom je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval. Žalobca a žalovaný majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia, preto sú skutkové zistenia súdu limitované tým, čo strany tvrdia. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Pričom identifikácia toho, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, príp. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Iba účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú za sporné.
26. Žalovaný v odvolaní poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.6.2019 sp. zn: I. ÚS 246/2019, v ktorom bolo konštatované, že pasivita protistrany nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. V tomto prípade však nejde o priznanie uplatneného nároku ako následku pasivity protistrany (žalovaného). Súd vychádzal z nespornosti skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, nakoľko protistranou (žalovaným) boli tieto skutkové tvrdenia popreté neúčinné, keďže žalovaný len vyhlásil skutkové tvrdenia protistrany za nepravdivé, čo je samo o sebe neúčinným popretím tvrdení, neúčinnou obranou protistrany. Žalovaný mal možnosť sa účinne brániť v rámci odvolacieho konania a uviesť vlastné skutkové tvrdenia, ktoré by popierali a rozporovali žalobcom uplatnený nárok. Napriek tomu žalovaný v odvolaní len namieta, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení popierajúcich skutkové tvrdenia žalobcu.
27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
29. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t. j. o nespornosti skutkových tvrdení žalobcom, že žalovanému vyplatil sumu 2.142,78 Eur, pričom vyplatená mala byť len suma 1.871,17 Eur, ktorá suma pozostávala z pôžičky 750,- Eur a mzdy 1.121,17 Eur. Nárok žalobcu na vrátenie sumy 271,61 Eur, uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli tieto finančné prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu a tieto napriek výzve zo strany žalobcu mu vrátené neboli, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako dôvodný. Žalovaný sa dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania, preto ho súd prvej inštancie správne zaviazal na úhradu istinu spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 271,61 Eur od 7.12.2022 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
30. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Keďže odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje (uznesenie Ústavného súdu SR sp, zn. IV. ÚS 350/2009 z 8. októbra 2009).
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.