Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23Cb-13-2013.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: FCP- SK s.r.o., so sídlom Slovnaftská 100, Bratislava, IČO: 44 605 391, zast. JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, proti žalovanému: Granvia Construction, s.r.o., so sídlom Pri trati 25/A, Bratislava, IČO: 44 489 447, zast. JUDr. Petrom Mihaldom, advokátom so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 3.021,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 773,68 € a iných trov konania žalovaného vo výške 181,- €, k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 80,96 €, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.021,18 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.1.2011 do zaplatenia titulom plnenia z kúpnej zmluvy. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v mesiaci december 2010 uzavrel ústnu kúpnu zmluvu na kancelársky nábytok. Pri uzavretí kúpnej zmluvy žalovaného zastupoval vedúci investičného oddelenia, pričom o jej uzavretí bol informovaný aj konateľ žalovaného Ing. Martin Pekáček. Kúpna zmluva bola uzavretá podľa § 448 ods. 2 ObZ bez určenia kúpnej ceny, tak, že žalovaný žalobcu žiadal o zaslanie nadobúdacích dokladov k nábytku. Tieto žalobca žalovanému dodatočne zaslal a nakoľko išlo o veľmi zachovalý a nepoškodený nábytok žalobca vyčíslil jeho hodnotu na 3.021,18 €. Žalovaný kancelársky nábytok prevzal a užíval ho, napriek tomu však kúpnu cenu nezaplatil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/2484/2012-14 zo dňa 26.11.2012, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. So žalobou nesúhlasil.
Odmietol tvrdenia žalobcu o uzavretí ústnej kúpnej zmluvy, ako aj tvrdenia o tom, že túto kúpnu zmluvu mal za žalovaného uzavrieť vedúci jeho investičného oddelenia, pričom o jej uzavretí mal byť informovaný aj konateľ žalovaného. Uviedol, že o uzavretí údajnej kúpnej zmluvy sa žalovaný dozvedel až z obsahu žaloby. Poukázal na skutočnosť, že medzi ním a žalobcom bol záväzkový vzťah len zo zmluvy o výkone činnosti (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 15.7.2009, v znení Dodatku č.2 z 1.6.2010. Na
základe cit. Zmluvy žalobca pre žalovaného vykonával práce v inžinierskej, konzultačnej a poradenskej činnosti. Všetky náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s výkonom činností pre žalovaného boli podľa čl. VI bod 6.3. Zmluvy už zahrnuté v odplate. Od účinnosti Dodatku č. 2, t.j. od 1.6.2010 platilo medzi účastníkmi nové znenie čl. VI bod 6.1., ktoré v poslednej vete ustanovuje, že „V odplate vykonávateľa sú zahrnuté všetky náklady, ktoré vykonávateľ nevyhnutne a účelne vynaložil pri plnení činnosti podľa predmetu tejto Zmluvy, ak nie je v Zmluve ustanovené inak“.
Ako vyplýva z obstarávacích dokladov žalobca nábytok nadobudol v období od polovice júla 2010 a na situáciu sa aplikuje čl. VI bod 6.3., ako aj nové znenie čl. VI bod 6.1. Zmluvy.
Listom z 25.1.2011 zaslal žalobca žalovanému faktúru č. FV2010055 na sumu 3.021,18 € vrátane DPH. Z textu faktúry, v ktorej sa uvádza, že ňou žalobca „refakturoval náklady za nábytok do kancelárskych priestorov v Nitre“ ani zo sprievodného listu nevyplýva, že by k fakturovanému nábytku mala byť medzi účastníkmi uzavretá kúpna zmluva. Podľa textu faktúry a sprievodného listu sa žalobca snaží nad rámec Zmluvy dosiahnuť od žalovaného úhradu nákladov za obstaraný kancelársky nábytok. Žalovaný listom z 9.2.2011 žalobcovi faktúru vrátil. Skutočnosť, že k danému kancelárskemu nábytku mala byť uzavretá kúpna zmluva začal žalobca tvrdiť až neskôr.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, faktúrou č. FV2010055, predsporovou komunikáciou účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom konateľov účastníkov konania, výsluchmi svedkov a zistil tento skutkový stav:
Faktúrou č. FV2010055 zo dňa 31.12.2010, splatnou 30.1.2011 žalobca žalovanému fakturoval sumu 3.021,18 €, ktorá podľa textu uvedeného na faktúre predstavuje „refakturáciu nákladov za nábytok do kancelárskych priestorov v Nitre“.
Listom z 20.4.2011 žalobca žalovaného vyzval na udelenie súhlasu J.. R. (vedúcej ekonomického oddelenia) na úhradu faktúry za bližšie neoznačený kancelársky nábytok, ktorý bol žalovanému ponechaný na základe dohody s vedúcim investičného oddelenia K. W..
Listom z 25.1.2011 žalobca žalovanému zaslal faktúru s prílohami (doklady o obstarávacej cene) za nábytok obstaraný pre stredisko v Nitre.
Listom z 8.2.2012 žalobca žalovaného vyzval na úhradu kúpnej ceny za nábytok.
Listami z 1.2.2012 a 23.4.2012 žalovaný žalobcovi opätovne oznamuje stanovisko o neopodstatnenosti Fa. č. FV2010055 z 31.12.2010 s poukazom na skutočnosť, že náklady za nábytok obstaraný v čase od polovice júla 2010 sú v zmysle čl. VI bod 6.1. a 6.3 Zmluvy zahrnuté v odmene žalobcu.
Obsahom zmluvy o výkone činnosti zo dňa 15.7.2009 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bol záväzkový vzťah z ktorého vyplývala povinnosť žalobcu vykonať pre žalovaného práce spočívajúce v inžinierskych, poradenských a konzultačných činnostiach pre stavbu rýchlostnej cesty R1 v úsekoch špecifikovaných v Zmluve.
Podľa čl. VI bod 6.3. Zmluvy, v dohodnutých hodinových sadzbách sú zahrnuté všetky náklady vykonávateľa (žalobcu) vrátane cestovného, ubytovania, telefónnych a iných poplatkov spojených s výkonom predmetu diela, s výnimkou uvedenou v bode 6.4 (znalecké poplatky kolky a správne poplatky).
Podľa poslednej vety čl. VI bodu 6.1. Zmluvy v znení Dodatku č. 2, účinnom od 1.6.2010, v odplate vykonávateľa sú zahrnuté všetky náklady, ktoré vykonávateľ nevyhnutne a účelne vynaložil pri plnení činnosti podľa predmetu tejto Zmluvy, ak nie je v Zmluve ustanovené inak“.
V priebehu konania účastníci sporu zotrvali na svojich tvrdeniach.
Medzi účastníkmi bola spornou otázka existencie (uzavretia) kúpnej zmluvy, ktorá by zakladala nárok žalobcu na úhradu žalovanej pohľadávky.
Právna zástupkyňa žalobcu argumentovala tým, že žalovaná pohľadávka sa viaže ku kancelárskemu nábytku obstaranému žalobcom do prenajatých priestorov na Štúrovej 22 v Nitre, kde žalobca určitú dobu pôsobil v súvislosti s plnením úloh pre žalovaného zo Zmluvy o spolupráci. Po zistení, že ťažiskové činnosti sa koncentrujú v Banskej Bystrici žalobca (cca po 3 mesiacoch od uzavretia Zmluvy) ukončil svoju činnosť v Nitre. V súvislosti s ukončením pôsobenia v Nitre a presunom do Banskej Bystrice sa v decembri 2010 medzi konateľom žalobcu Ing. Miroslavom Kubánkom a konateľom žalovaného Ing. Martinom Pekáčkom uskutočnili ústne rokovania, výsledkom ktorých bola dohoda o ústnej kúpnej zmluve na nábytok žalobcu z priestorov v Nitre. Kúpna cena bola konateľmi dohodnutá vo výške obstarávacej ceny 3.021,18 €. Súčasne sa dohodli, že žalobca zašle žalovanému doklady o nadobúdacej cene nábytku. Na ústnom rokovaní bol okrem štatutárnych zástupcov účastníkov prítomný aj K. W., ktorý tvrdil, že nábytok potrebuje pre seba. Predmet kúpy bol žalovanému odovzdaný dňom, ktorým žalovaný prevzal do nájmu kancelárske priestory žalobcu, kde sa nábytok nachádzal, čím žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetu kúpy v zmysle § 443 ods. 1 ObZ. Do postavenia nájomcu k priestorom pôvodne prenajatým žalobcom žalovaný vstúpil Dohodou o zmene Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 99/2010. Ohľadne úhrady kúpnej ceny žalobca kontaktoval ekonómku žalovaného J.. R., ktorá navrhla úhradu len 75 % hodnoty faktúry vystavenej žalobcom, s čím žalobca nesúhlasil pre rozpor s ústne dojednanou kúpnou cenou. Medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá ústna kúpna zmluva, predmet kúpy bol žalovanému odovzdaný a tento ho minimálne tri roky užíval. Nábytok žalobcovi nevrátil, ani ho nevyzval na jeho prevzatie.
Konateľ žalobcu Ing. Miroslav Kubánka vo výpovedi na pojednávaní dňa 15.10.2013 uviedol, že o predaji nábytku sa ústne dohodol s konateľom žalovaného Ing. Martinom Pekáčkom niekedy v novembri resp. v decembri 2010. S konateľom žalovaného sa dohodol, že nábytok žalovaný odkúpi vo výške obstarávacej ceny. O úhrade kúpnej ceny komunikoval s J.. R.. Táto mala viacero návrhov na cenu nábytku odlišných od dohody s konateľom žalovaného, s ktorým sa žalobcovi už nepodarilo spojiť. O skutočnosti, že žalovaný nábytok užíval sa presvedčil osobne vo februári 2011 pri návšteve bývalých priestorov kde zistil, že zamestnanci žalovaného užívajú nábytok žalobcu, hoci oproti pôvodnému stavu inak premiestnený a zostavený.
Na pojednávaní konanom dňa 16.1.2014 konateľ žalobcu uviedol, že o uzavretí kúpnej zmluvy jednal s konateľom žalovaného na chodbe pred kanceláriami žalobcu (v Nitre). O kúpnej cene nehovorili, nakoľko v danom momente cenu nábytku nevedel. Konateľ žalovaného preto poveril J.. R., aby cenu nábytku s konateľom žalobcu dohodla, a to podľa žalobcom zaslaných faktúr. Ďalej uviedol, že pri osobnej návšteve bývalých priestorov v Nitre videl na jednej zo stoličiek žalobcu sedieť dokonca svedka K. W., hoci je možné, že svedok nemusel vedieť o tom, že ide o nábytok žalobcu, nakoľko priestory sám nezariaďoval.
Právny zástupca žalovaného zotrval na tvrdeniach v odpore. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že žalobca neustále mení argumentáciu v okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy ako aj v dohode o kúpnej cene. Pôvodne tvrdil, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrel vedúci investičného oddelenia žalovaného K. W. a neskôr tvrdil, že za žalovaného pri uzavretí zmluvy konal Ing. Martin Pekáček. Rozpor argumentácie žalobcu je aj ohľadne dohody o kúpnej cene, nakoľko v žalobe žalobca tvrdil, že kúpna zmluva bola uzavretá bez určenia kúpnej ceny podľa § 448 ods. 2 ObZ a neskôr na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu argumentovala tým, že kúpna cena bola dohodnutá ústne už pri uzavretí kúpnej zmluvy. Faktúru na úhradu údajnej kúpnej ceny nábytku žalovaný žalobcovi vrátil listom z 9.2.2011 ako neopodstatnenú.
Konateľ žalovaného Ing. Martin Pekáček vo výpovedi uviedol, že v decembri 2010 sa osobne stretol s konateľom žalobcu Ing. Kubánkom, ktorý ho informoval o nábytku v priestoroch v Nitre. Bavili sa o tom, či by žalovaný mal záujem tento nábytok odkúpiť. Osobne však s konateľom žalobcu o konkrétnych podrobnostiach prípadnej kúpnej zmluvy nerokoval ani k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy nedošlo. V tejto záležitosti konateľa žalobcu odporučil na vtedajšiu ekonomickú námestníčku žalovaného J.. R.. Zotrvával na názore, že medzi ním a Ing. Kubánkom k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy na nábytok nedošlo. Poukázal na obchodnú prax žalovaného, ktorý ústne dohody s každým obchodným partnerom následne formalizuje písomne. Rovnako aj na prevzatie akéhokoľvek majetku žalovaným sa vždy vykonalo písomným protokolom. Je možné, že nejaký nábytok žalobcu v priestoroch žalovaného bol, avšak osobne o tom vedomosť nemá a ani ho nevidel.
Ohľadne návrhu dohody o urovnaní, ktorý zahŕňa aj odkúpenie kancelárskeho nábytku žalobcu konateľ žalovaného uviedol, že hoci žalovaný popiera dôvodnosť nároku žalobcu, účelom dohody o urovnaní bola snaha žalovaného riešiť vec mimosúdne a vyhnúť sa
súdnemu sporu, o čo sa žalovaný snaží s každým partnerom (pozn. súdu - dohoda bola súdu predložená na pojednávaní 14.3.2013 v súvislosti s mimosúdnymi rokovaniami zal. na čl. 48/52).
Svedkyňa J.. Q. R., uviedla, že v rokoch 2009/2012 vykonávala u žalovaného funkciu ekonomického námestníka a v kompetencii jej odboru bolo aj účtovanie faktúr. O pôsobnosti žalobcu v Nitre a neskôr v Banskej Bystrici mala vedomosť. Nemá ale vedomosť o tom, že by kancelárie žalobcu v Nitre boli prevedené na žalovaného. V priestoroch žalobcu v Nitre bola len raz. Pamätá si, že išlo o 2 kancelárie zariadené kancelárskym nábytkom - nejaký oválny stôl, stoličky a kreslo.
Konateľ žalovaného Ing. Martin Pekáček ju informoval, že nejaký nábytok, konkrétne nejaký oválny stôl, stoličky a kreslo zostáva v priestoroch, ktoré žalobca uvoľnil.
Rovnako konateľ žalobcu Ing. Kubánka, s ktorým hovorila ešte pred doručením faktúry za nábytok, ju informoval, že nejaký nábytok v priestoroch zostáva.
Po doručení faktúry za nábytok osobne komunikovala s Ing. Kubánkom. Predmetom rozhovoru bola cena, za ktorú žalovanému nábytok odpredá. Svedkyňa uviedla, že konateľ žalovaného Ing. Pekáček zrejme neočakával žiadnu faktúru, ale bol ochotný pristúpiť k dohode o nejakej kúpnej cene.
Svedkyňa pôsobila ako sprostredkovateľ medzi konateľom žalovaného a konateľom žalobcu ohľadne dohody o kúpnej cene nábytku. Sprostredkovávala stanovisko konateľa žalovaného Ing. Pekáčka. Nakoľko k dohode nedošlo telefonicky tlmočila Ing. Kubánkovi žiadosť Ing. Pekáčka, aby si nábytok z priestorov odviezol, keďže žalovaný o tento nábytok nemá záujem. Počas jej pôsobenia u žalovaného k odvezeniu nábytku nedošlo a bol niekde zložený. Viac k veci neuvádza.
Z výpovede svedka K. W., ktorý bol v roku 2010 vedúcim investičného oddelenia žalovaného vyplynulo, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca po ukončení činnosti v Nitre prenechal žalovanému kancelársky nábytok ani, že by žalovaný užíval nejaký kancelársky nábytok žalobcu. V čase ukončenia spolupráce so žalobcom, t.j. v decembri 2010 ho Ing. Martin Pekáček, ktorý je synom svedka, informoval, že žalobca má záujem predať žalovanému nejaký kancelársky nábytok a pýtal sa ho, či investičné oddelenie má o tento nábytok záujem. Odpovedal, že takýto záujem nemajú, nakoľko kancelárie investičného oddelenia boli plne vybavené iným nábytkom. Svedok uviedol, že ako vedúci investičného oddelenia osobne s konateľom žalobcu Ing. Kubánkom o odkúpení žiadneho kancelárskeho nábytku nehovoril, ani takýto záujem neprejavil, nakoľko jeho oddelenie bolo plne vybavené. V tomto smere nehovoril ani s pani R..
Podľa § 409 ods. 1 ObZ, v znení platnom k 31.12.2010 (t.j. v čase, kedy podľa žalobcu malo dôjsť k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v cit. znení, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 ObZ, v cit. znení, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 443 ods. 1 ObZ, v cit. znení, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 448 ods. 1 ObZ, v cit. znení, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 448 ods. 2 ObZ, v cit. znení, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
Súd na základe vykonaného dokazovania a hodnotenia predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a nie je možné jej vyhovieť.
V sporovom konaní platí zásada, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí (dôkazné bremeno).
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. ( NS SR 5Obo/52/2010).
V kontradiktórnom občianskom súdnom konaní je pre rozhodnutie vo veci podstatný zistený skutkový stav a nie stav skutočný. Je preto vecou účastníka, aby preukázal opodstatnenosť (dôvodnosť) svojich tvrdení tvoriacich skutkový stav veci. V tejto úlohe spočíva podstata dôkazného bremena.
Súd dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť svojich tvrdení o uzavretí ústnej kúpnej zmluvy nepreukázal. Napriek dokazovaniu, ktoré súd vykonal v rozsahu všetkých žalobcom navrhovaných dôkazov, žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdení o uzavretí ústnej kúpnej zmluvy so žalovaným. Toto tvrdenie žalobcu nepreukazujú ani výpovede svedkov, výpoveď konateľa žalovaného či predsporová komunikácia účastníkov konania.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že podstatné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a neskôr na pojednávaniach ohľadne okolností za akých malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy a k dohode o kúpnej cene vykazujú zjavné a zásadné rozpory. Kým v žalobe žalobca tvrdil, že ústnu kúpnu zmluvu za žalovaného uzavrel vedúci investičného oddelenia K. W. (s vedomím konateľa žalovaného) a účastníci prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia kúpnej ceny, na pojednávaniach už právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že kúpna zmluva je výsledkom osobných ústnych rokovaní a dohody medzi konateľmi Ing. Kubánkom a Ing. Pekáčkom, na ktorých bol prítomný aj vedúci investičného oddelenia K. W., pričom súčasťou dohody bola aj dohoda o kúpnej cene vo výške obstarávacej ceny
nábytku 3.021,18 €. Rovnako konateľ žalobcu oproti skutkovému opisu žaloby na pojednávaní uviedol, že na ústnej zmluve sa dohodol osobne s konateľom žalovaného.
Výsledky vykonaného dokazovania nepreukazujú zhodnosť vôle účastníkov uzavrieť ústnu kúpnu zmluvu v jej podstatných náležitostiach ani pri skúmaní tejto vôle pomocou výkladových pravidiel podľa § 266 ObZ a § 35 OZ.
Z výsluchov štatutárnych zástupcov účastníkov, výsluchov svedkov a predložených listinných dôkazov vyplýva len skutočnosť, že štatutárni zástupcovia viedli rozhovory na tému záujmu žalovaného o odkúpenie kancelárskeho nábytku žalobcu. Uzavretie ústnej kúpnej zmluvy na konkrétny predmet a kúpnu cenu, ako výsledok zhodného, súhlasného prejavu vôle účastníkov konania však preukázané nebolo.
Dôkazom o uzavretí kúpnej zmluvy nie je ani návrh dohody o urovnaní vypracovaný žalovaným, nakoľko účelom tejto dohody podľa hmotného práva (§ 585 OZ) je upraviť práva medzi účastníkmi sporné alebo pochybné, preto dohoda o urovnaní nepotvrdzuje existenciu konkrétneho záväzku (v danom prípade ústnej kúpnej zmluvy), ktorý by mal byť urovnaním nahradený záväzkom novým.
Dôvodnosť nároku žalobcu titulom úhrady kúpnej ceny z ústnej kúpnej zmluvy teda v konaní nebola daná.
Právna kvalifikácia nároku účastníkom (žalobcom), ale nie je pre súd záväzná a právne posúdenie veci podľa predpisov hmotného práva prináleží súdu. Ak nárok na peňažné plnenie vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke i podľa iných noriem, než je v žalobe navrhované, a ak výsledky vykonaného dokazovania dovoľujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenia, než ktorého sa dovoláva žalobca, je povinnosťou súdu takto nárok posúdiť. Súd je však viazaný skutkovým vymedzením nárokov v žalobe a nemôže navrhovateľovi priznať plnenie na základe iného skutkového základu, lebo by tak rozhodol o inom nároku, než ktorý sa stal predmetom konania.
Súd preto môže žalovaný nárok priznať aj z inej právnej kvalifikácie než uvádza žalobca, pokiaľ je to možné pri nezmenenom skutkovom stave.
Žalobca tvrdil, že žalovaný prevzal jeho kancelársky nábytok a tento bez úhrady užíva.
V prípade preukázania skutočnosti, že žalovaný od žalobcu prevzal konkrétny nábytok, by preto (pri absencii kúpnej zmluvy, ktorej uzavretie preukázané nebolo) boli splnené podmienky na inú právnu kvalifikáciu nároku súdom, a to posúdenie opodstatnenosti žaloby titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nábytku žalobcu bez právneho dôvodu ( §451 ods. 2 OZ).
V prejednávanej veci však žalobca nedisponoval žiadnym preberacím protokolom, preukazujúcim odovzdanie kancelárskeho nábytku žalovanému.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno nie len v preukázaní uzavretia ústnej kúpnej zmluvy ale ani v preukázaní skutočnosti, aké konkrétne kusy kancelárskeho nábytku žalovanému odovzdal.
Odovzdanie nábytku žalovanému nebolo preukázané listinnými dôkazmi ani vykonanými svedeckými výpoveďami. Žiadny zo svedkov nepotvrdil, že by žalovaný od žalobcu prevzal konkrétne kusy kancelárskeho nábytku, resp. že by niektorí zo svedkov mal žalovaného pri prevzatí nábytku zastupovať. Táto skutočnosť nevyplynula ani z výsluchu konateľa žalovaného.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že ani samotná predsporová komunikácia žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia ceny nábytku nesvedčí o tom, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva, alebo že by došlo k odovzdaniu nábytku žalovanému. Naopak z obsahu faktúry č. FV2010055 zo dňa 31.12.2010, ktorá podľa jej textu predstavuje „refakturáciu nákladov za nábytok do kancelárskych priestorov v Nitre“, je dôvodná domnienka, že sa žalobca domáhal plnenia (spätnej úhrady nákladov) v súvislosti so Zmluvou o výkone činnosti, čo je dôvod úplne odlišný od nároku na úhradu kúpnej ceny.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaný vstúpil do nájmu kancelárskych priestorov žalobcu v Nitre (ktoré žalobca odvodil len od nezáväzného návrhu dohody o zmene zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 99/2010
- čl. 41/45) nie sú dôkazom preukazujúcim prevzatie kancelárskeho nábytku žalobcu žalovaným. Súd ďalej poukazuje na to, že aj prípadné prevzatie (vstup do nájmu) kancelárskych priestorov žalobcu však u žalovaného bez ďalšieho nespôsobuje vznik žiadneho záväzkového vzťahu voči žalobcovi.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v preukázaní, ktoré konkrétne kusy nábytku ako druhovo a individuálne určené hnuteľné veci žalovanému odovzdal.
Bez preukázania aké konkrétne kusy nábytku, ako druhovo a individuálne určené hnuteľné veci, žalovaný od žalobcu prevzal nie je možné žalobe vyhovieť ani pri inej právnej kvalifikácii súdom (bezdôvodné obohatenie). Bez preukázania z akej hnuteľnej veci (kancelárskeho nábytku) mal mať žalovaný bezodplatným užívaním neoprávnený prospech totiž nie je možné posúdiť a konštatovať dôvodnosť žaloby v právnom základe
(vychádzajúcom z právnej kvalifikácie nároku ako bezdôvodné obohatenie) ani v peňažnej výške (ktorá sa pri bezdôvodnom obohatení určuje odlišne od nároku titulom kúpnej ceny).
Pre neunesenie dôkazného bremena v preukázaní tvrdenia, že žalobca žalovanému odovzdal kancelársky nábytok konkrétneho druhu, počtu a kvality nebolo možné žalobe vyhovieť ani pri inej právnej kvalifikácii (titulom bezdôvodného obohatenia).
S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie neznamená právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v spore (np. II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05, IV. ÚS 513/2012).
S poukazom na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto priznal úspešnému žalovanému nárok na úhradu trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov právnej pomoci (príprava/prevzatie, odpor voči platobnému rozkazu a účasť na meritórnych pojednávaniach dňa 14.3.2013, 15.10.2013, 16.1.20104) v tarifnej sadzbe 121,17 € + režijný paušál (2 x 7,63 € + 2 x 7,81 € + 1 x 8,04 €) + 20 % DPH a náhradu iných trov konania žalobcu vo výške súdneho poplatku za odpor 181,- €.
Súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. žalobcu súčasne zaviazal na náhradu trov konania štátu vzniknutých mu titulom svedočného vyplateného v sume 80,96 € svedkyni J.. Q. R..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.