Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-568-2013.pdf
PDF · 137.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/568/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47239921 proti odporcovi: N. I., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX R. T. U. XX, o zaplatenie 1.603,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1.533,20 eur s úrokom z úveru vo výške 16,90 % ročne zo sumy 866,65 eur od 10. 10. 2013 až do dňa zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.334,44 eur od 10. 10. 2013 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 96,-eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 190,02 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške výške 1.603,20 eur spolu s úrokom vo výške 16,90% ročne zo sumy 866,65 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.404,44 eur od 10.10.2013 do zaplatenia a povinnosti nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.05.2010 uzatvorili, v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, žalobca a žalovaný Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003613619R (ďalej ako Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli tiež Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej ako „Všeobecné obchodné podmienky“). Predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie (spotrebiteľský úver) do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 870,00 eur. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať jednorázovo ku dňu 10.05.2010. Dňa 10.05.2010 bol úver čerpaný. Žalovaný sa zároveň, v súlade s čl. V Zmluvy, ako aj čl. 5 Všeobecných obchodných podmienok, zaviazal splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.06.2010, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV Zmluvy. Splátky č. 1 až č. 59 boli dohodnuté vo výške 21,73 eur a výška poslednej (60.) splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru. Zmluvné strany sa v čl. IV Zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený
úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % p.a. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v Zmluve, v dôsledku čoho žalobca, v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 Všeobecných obchodných podmienok, určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy ku dňu 25.07.2011. V zmysle čl. VI Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania so Zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa Zmluvy, je žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu, so zaplatením ktorej bude žalovaný v omeškaní, úrokom z omeškania. V zmysle bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 ku dňu 26.07.2011 (prvý deň omeškania - deň nasledujúci po dni splatnosti (zosplatnení) úveru) 9,50% p.a. z dlžnej čiastky. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve, t.j. úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % p.a. popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. a ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou (napr. kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 09.10.2013 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 1.603,20 eur, ktorú predstavuje istina vo výške 866,65 eur, úrok vo výške 473,69 eur vyčíslený ku dňu 09.10.2013, úrok z omeškania vo výške 198,76 eur vyčíslený ku dňu 09.10.2013, poplatok vo výške 64,10 eur vyčíslený ku dňu 09.10.2013.
Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu v žalobe uvedené sa zakladajú na pravde a viac k veci nemá čo dodať.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom spolu s prílohami, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.5.2010 č. 003613619R, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, výpisom z účtu, Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25.7.2011. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 20.12.2013 spolu so špecifikáciou pohľadávky a prílohami, úradným záznamom zo dňa 13.1.2014, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Podľa čl. I zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.5.2010 č. 003613619R (ďalej len „zmluva“) žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 870,-eur. Peňažné prostriedky sa môžu čerpať ku dňu 10.05.2010, ak sú v tento deň splnené všetky podmienky v zmysle tejto zmluvy. Úver je Dlžník oprávnený čerpať jednorazovo. Banka poskytuje Úver Dlžníkovi bez uvedenia účelu.
V zmysle čl. IV zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % p. a.. Ročná percentuálna miera nákladov na Úver predstavuje 25,33 % p. a. a celkové náklady dlžníka spojené s týmto úverom vypočítané podľa údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy predstavujú čiastku 586,39 eur za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit podľa čl. I zmluvy. Ak dôjde v dôsledku objektívnych skutočností k zmene ročnej percentuálnej miery nákladov na Úver, Banka túto zmenu oznámi Dlžníkovi písomne formou Oznámenia Banky. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre tento úver je ku dňu podpisu zmluvy 51,49 % p. a.. V prípade, že dlžník splatí úver predčasne pred dohodnutým termínom splatnosti podľa tejto zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť banke poplatok za predčasné splatenie úveru podľa platného sadzobníka pre fyzické osoby - občanov (ďalej len "Sadzobník"). Ku dňu uzavretia tejto zmluvy je výška poplatku podľa tohto bodu 4% z predčasne splatenej istiny úveru. V prípade predčasného splatenia úveru, má dlžník právo na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, ktoré spočíva v jeho povinností uhradiť v takom prípade úrok len za časové obdobie odo dňa čerpania úveru do jeho splatenia. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru dlžník zaplatí poplatok vo výške 33,19 eur, ktorý je splatný v deň podpisu zmluvy. Za správu úveru bude Banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške 1,99 eur, a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Dlžník sa zaväzuje platiť tento poplatok vždy ku Dňu splatnosti dohodnutom v zmluve.
Ako vyplýva z čl. VIII zmluvy súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len "VOP") ako aj Poistné podmienky.
Listom zo dňa 25.7.2011 žalobca žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že je naďalej v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku dňom 25.7.2011 za splatnú. Zároveň ho vyzval na zaplatenie celej čiastky, ktorá ku uvedenému dňu predstavuje 1.233,62 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB, do dňa 5.8.2011.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.12.2013 žalobca uviedol, že suma 1.603.20 eur pozostáva z položiek: istina vo výške 866,65 eur, úrok vo výške 473,69 eur vyčíslený ku dňu 09.10.2013, úrok z omeškania vo výške 198,76 eur vyčíslený ku dňu 09.10.2013, poplatok vo výške 64,10 eur vyčíslený ku dňu 09.10.2013. Prehľadová tabuľka podrobne zobrazuje nesplatenú istinu (čerpaný úverový limit) za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného (riadneho, zmluvného dohodnutého) úroku resp. úroku z omeškania za jednotlivé obdobia, ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobcu v čase, pričom výška úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola určená v súlade s čl. IV zmluvy. Vzhľadom na uvedený mechanizmus bol žalobca oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške 16,90 % ročne v období od 11.05.2010 do 09.10.2013. Žalobca uplatňuje len úrok z omeškania, ktorého výška je určovaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Rozsah základu, z ktorého je žalobca oprávnený požadovať úrok vyplýva z čl. 4.1. Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“), ktorý predpokladá oprávnenie žalobcu úročiť čerpané peňažné prostriedky úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Súčasne podľa čl. 4.2. VZP žalobca je oprávnený úročiť sadzbou úrokov z omeškania všetky čiastky so zaplatením ktorých je dlžník v omeškaní, t.j. zo súm kapitalizovaných riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov vzniknutých v spojitosti so zmluvou, pričom to sa nevzťahuje na kapitalizované úroky z omeškania (žalobca nepožaduje úrok z omeškania z úroku z omeškania), čo by sa priečilo základným zásadám nazerania na úrok z omeškania. Žalobca v súlade s ustanoveniami čl. 4.4 VZP a Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby - občanov vyúčtoval žalovanému neuhradené poplatky vo výške 81,17 eur za: Výzva 2 na úhradu zo dňa 30.03.2011 vo výške 35,00 eur, Správa úveru zo dňa 24.04.2011 vo výške 1,99 eur, za poistenie smrti a invalidity zo dňa 24.04.2011 vo výške 0,72 eur, za poistenie práceneschopnosti zo dňa 24.04.2011 vo výške 0,35 eur, Správa úveru zo dňa 24.05.2011 vo výške 1,99 eur, za poistenie smrti a invalidity zo dňa 24.05.2011 vo výške 0,72 eur, za poistenie práceneschopnosti zo dňa 24.05.2011 vo výške 0,35 eur, poslednú výzvu na úhradu zo dňa 25.05.2011 vo výške 35,00 eur, Správa úveru zo dňa 24.06.2011 vo výške 1,99 eur, za poistenie smrti a invalidity zo dňa 24.06.2011 vo výške 0,72 eur, za poistenie práceneschopnosti zo dňa 24.06.2011 vo výške 0,35 eur, Správa úveru zo dňa 24.07.2011 vo výške 1,99 eur. Dňa 28.12.2011 žalovaný uhradil časť poplatkov vo výške 17,07 eur a tým sa nedoplatky na poplatkoch znížili na sumu 64,10 eur.
Ako je zrejmé z úradného záznamu spísaného dňa 13.1.2014 žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu v žalobe uvedené sa zakladajú na pravde a viac k veci nemá čo dodať.
Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty (ďalej len „Podmienky“) sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní ČSOB Kreditnej karty.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
V ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka sa uvádza, že dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon“ ) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru úveru, okrem úrokov.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 24.8.2007 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Žalobca, predmetom činnosti ktorého je aj poskytovanie úverov, vstúpil so žalovaným do záväzkového vzťahu poskytnúc mu možnosť čerpať peňažné prostriedky jednorazovo formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 870,-eur. Peňažné prostriedky žalovaný čerpal dňa 10.05.2010.
Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Povinnosťou žalovaného bolo plniť povinnosti zmluvou dohodnuté, predovšetkým uhrádzať dlžnú čiastku minimálnymi splátkami dohodnutými v zmluve o úvere.
Z dôkazov vyplynulo, že žalovaný svoje povinnosti neplnil, žalobca preto po vyhlásení celého dlhu za splatný, dôvodne požadoval, aby mu splnenie povinnosti uložil súd.
Žalovaný uznal nárok žalobcu. Nárok na zaplatenie istiny v sume 866,65 eur, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 473,69 eur, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 198,76 eur vyčíslených ku dňu 9.10.2013, súd považoval za žalobcom dôvodne žiadaný. Výška súm istiny a vyčíslených úrokov, úrokov z omeškania je zrejmá z výpisu účtu žalovaného zo systému žalobcu.
Úrok z omeškania v sume 198,76 eur bol vyčíslený pri zákonných sadzbách úroku z omeškania od 8,25% do 9%, čo je zrejmé z výpisu z účtu žalovaného.
Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 16,90 %.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období máj 2010 činil úrok 12,69 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
Súd priznal žalobcovi úrok z úveru od 10.10.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni vyčíslenia úroku z úveru do zaplatenia.
Rovnako patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru. Úroky z úveru v danom prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti dlžníka, sú odplatou za požičanie peňazí patriace veriteľovi, stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie z ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.
Súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania zo sumy nesplatenej istiny 866.65 eur, a to odo dňa 10.10.2013 (úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 9.10.2013 vo výške 198,76 eur súd žalobcovi priznal ako je uvedené vyššie) do zaplatenia. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.. Ku dňu 25.7.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,50 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,50 % ročne.
Súd ďalej preskúmal poplatky, ktoré boli žalobcom účtované a na ktoré boli platby žalovaného započítané. Žalobca pôvodne účtoval žalovanému poplatku spolu v sume 81,17 eur, pričom čiastočne na ich úhradu započítal platby žalovaného, preto si v žalobe uplatnil iba nárok na sumu poplatkov vo výške 64,10 eur.
Pokiaľ ide o poplatky za upomienky za výzvu na úhradu zo dňa 30.3.2011 v sume 35 eur a poslednú výzvu na úhradu zo dňa 25.5.2011 vo výške 35 eur, tieto súd žalobcovi nemohol priznať. Takýto poplatok je podľa názoru súdu neprijateľný, pričom zmluvná podmienka, ktorá by umožňovala veriteľovi účtovať spotrebiteľovi takýto poplatok je neprijateľná so zreteľom na povahu služieb a na všetky okolnosti daného prípadu. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle s § 3 Občianskeho zákonníka. Súd preto aj s ohľadom na vyššie uvedené sumu 70,- eur za uvedené poplatky žalobcovi nepriznal a sumu 5,90 eur už zaplatenú žalovaným za upomienky započítal na istinu pohľadávky a úroky a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.
Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011, podľa ktorého za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca, ktorý mal vo veci iba nepatrný neúspech v časti poplatkov za upomienky spolu v sume 70 eur, pričom žiadal priznať 1.603,20 eur. Neúspech žalobcu tak predstavoval iba 4,36%.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním podaným na pošte dňa 21. 1.2014, ktoré bolo súdu doručené 24.1.2014.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže k vyhláseniu rozhodnutia došlo dňa 16.1.2014 a posledný deň lehoty pripadol na nedeľu, žalobca mohol včas vyčísliť trovy konania podaním na pošte dňa 20.1.2014. Keďže žalobca podal vyčíslenie trov na pošte až dňa 21.1.2014, nevyčíslil trovy v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd tak nemohol vychádzať z tohto vyčíslenia trov právneho zastúpenia. Súd preto vychádzal z obsahu spisu a posledného včasného vyčíslenia trov konania v žalobe.
Tarifnú hodnotu konania predstavuje suma 1.533,20 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa §10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) sumu 71,37 eur.
Právnemu zástupcovi žalobcu vznikli trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky, ktoré sú vyčíslené takto:
- odmena v sume 142,74 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky. Paušálna náhrada podľa §16 ods.3 vyhlášky bola v roku 2013 vo výške 7,81 eur:
- príprava a prevzatie zastúpenia .............................................. 71,37 eur + RP 7,81 eur
- podanie návrhu na začatie konania.......................................... 71,37 eur + RP 7,81 eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu DPH vo výške 20 % zo sumy 158,36 eur v sume 31,67. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH v sume 190,02 eur.
Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 96,- eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.