Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/267/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: R A L, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 28, 022 01 Čadca, IČO: 36 403 903, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, so sídlom D. X, XXX XX U., proti žalovanému: DIRMAT s.r.o., so sídlom 023 14 Skalité 1284, IČO: 36 368 938, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, v konaní o zaplatenie 8.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -106 zo dňa 20.05.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -106 zo dňa 20.05.2013 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.000 Eur p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -106 zo dňa 20.05.2013 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 9,25% úroku z omeškania ročne od 01.08.2011 až do zaplatenia zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8.000 Eur v lehote do 30-tich dní po právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol tak, že návrh vo zvyšku sa zamieta. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 28.947,10 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania, ktorý návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov zo dňa 02.01.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dodal žalobca pre žalovaného výherné prístroje, aby ich prevádzkoval. Zmluva upravovala vzájomné vzťahy medzi správcom výherných prístrojov a prevádzkovateľom výherných prístrojov so zabezpečovaním ich prevádzky. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal vykonávať pre prevádzkovateľa práce spočívajúce v obsluhe výherných prístrojov, ochrane pred poškodením, alebo ich krádežou a vyúčtovaním. Žalovaný bez akejkoľvek predchádzajúcej konzultácie a písomnej dohody so žalobcom, umiestnil vo svojej prevádzke v roku 2010 dva výherné prístroje iného prevádzkovateľa a v roku 2011 päť výherných prístrojov iného prevádzkovateľa, čím porušil ustanovenie čl. V. bod 11 zmluvy, za porušenie ktorých zmluvných povinností si dohodli účastníci sporu zmluvnú pokutu vo výške 4.000 Eur za každý výherný prístroj. Na základe uvedených skutočností žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.000 Eur za rok 2010 (dva výherné prístroje x 4.000 Eur) a vo výške 20.000 Eur za rok 2011 (päť výherný prístrojov x 4.000 Eur), t.j. spolu 28.000 Eur. Žalobca zároveň vykázal rozdiel v tržbách za rok 2010 po odpočítaní 30 % z podielu žalovaného vo výške 947,10 Eur. Žalobca

vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 28.947,10 Eur, ktorú sumu žalovaný napriek porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok dobrovoľne neuhradil.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Čadca sp. zn. zo dňa 23.11.2011, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že neexistuje žiadna písomná dohoda medzi účastníkmi zmluvy. Skutkové tvrdenie žalobcu o umiestnení piatich výherných prístrojov iného prevádzkovateľa sa nezakladajú na pravde, pretože žalovaný neumiestnil žiadne výherné prístroje vo svojej prevádzke v roku 2011. Žalobca v konaní predložil vyúčtovanie rozdielu na tržbách za rok 2010 vo výške 947,10 Eur. V tejto časti zobral žalobu späť, a to podaním zo dňa 24.08.2012. Uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 19.02.2013 konanie v časti o zaplatenie 947,10 Eur bolo zastavené.

Okresný súd ďalej v konaní riešil otázku porušenia zmluvných povinností žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v zmysle článku V. bod 11 dohodnutej zmluvy o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov. Poukázal na ust. , veta prvá, , ust. , o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po právnej stránke vyhodnotil právny vzťah uzatvorený medzi účastníkmi sporu ako obchodno-záväzkový v zmysle , a za aplikácie založený zmluvou o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov, v zmysle ktorej správca DIRMAT s.r.o., Skalité sa dohodol s prevádzkovateľom, a to spoločnosťou R A L, s.r.o., Čadca o zabezpečení prevádzky výherných prístrojov. Z funkcie zmluvného vzťahu podrobným spôsobom v článku IV., V. upravili vzájomné práva a povinnosti správcu a prevádzkovateľa. V prípade porušenia zmluvných povinností si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 4.000 Eur za porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v bode V/11 za každý výherný prístroj, ktorý bude umiestnený iným prevádzkovateľom, a to za každý kalendárny rok zvlášť.

V konaní mal okresný súd nesporne preukázané porušenie zmluvných povinností v článku V. bod 11 žalovaným, nakoľko sa zaviazal po dobu platnosti zmluvy neumiestniť vo svojej prevádzke výherný prístroj iného prevádzkovateľa s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie a na základe písomnej dohody zmluvných strán. Dopytom na Obecný úrad Skalité, ako aj na správcu dane Daňový úrad Žilina mal okresný súd jednoznačne preukázané, že v prevádzke hotela Kolonial Skalité boli umiestnené výherné prístroje, a to v roku 2010 spoločnosti DOXX, a.s., Žilina a v roku 2011 v počte 1 ks rovnako spoločnosti DOXX, a.s., Žilina. Pokiaľ účastníci zmluvy o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov v článku V. bod 11 sa jednoznačne zaviazali po dobu platnosti zmluvy neumiestniť vo svojej prevádzke výherný prístroj iného prevádzkovateľa, s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie a na základe písomnej dohody zmluvných strán, okresný súd umiestnenie výherného prístroja v roku 2010 v počte 1 ks a v roku 2011 v počte 1 ks považoval za porušenie dohodnutých zmluvných povinností, a tým dôvodný nástup zabezpečovacieho inštitútu dohodnutého v článku VII. bod 5 pre prípad porušenia zmluvných povinností, a to zmluvnej pokuty vo výške 4.000 Eur za každý výherný prístroj umiestnený iným prevádzkovateľom, a to za každý kalendárny rok zvlášť, teda v danom prípade 2 x po 4.000 Eur, teda celkovo 8.000 Eur. Vychádzajúc aj z výkladu termínu výherného prístroja v zmysle druhá veta nesporne výherným prístrojom je elektronicky, elektronicko-mechanicky alebo mechanicky riadený prístroj tvoriaci kompaktne funkčne nerozdeliteľné a programovo riadené technické zariadenie s ovládaním určeným len pre jedného hráča, ktoré umožňuje získať výhru podľa podmienok ustanovených týmto zákonom. V danom smere aj účastníci zmluvného vzťahu dohodli si umiestnenie výherných prístrojov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a nie videohier tak, ako to má na mysli . Okresný súd považoval za dôležité poukázať na tú skutočnosť, pokiaľ zmluva o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov nezahŕňala v sebe aj umiestnenie videohier, nemohol okresný súd prihliadnuť na tvrdenia žalobcu v tom smere, že v prevádzke žalovaného boli umiestnené videohry pomenované žalobcom ako výherné prístroje zo strany iného prevádzkovateľa, nakoľko zmluva o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov sa vzťahovala jednoznačne len na výherné prístroje, a nie na videohry. Špecifikáciu hazardných hier pri prevádzkovaní prostredníctvom výherných prístrojov a videohier okresnému súdu poskytol aj Daňový úrad Žilina, ktorý jednoznačne vo svojej správe poukázal na to, že v prevádzke hotela Kolonial boli umiestnené výherné prístroje spoločnosti DOXX, a.s., Žilina za rozhodné obdobie v roku 2010 v počte 1 ks, v roku 2011 v počte 1 ks, ale taktiež aj videohry spoločnosti DOXX, a.s., Žilina, a to v roku 2010 v počte 2 ks a v roku 2011 v počte 4 ks do novembra a 3 ks do decembra 2011. Žalobca v konaní teda preukázal vykonaným dokazovaním umiestnenie 2 výherných prístrojov v prevádzke správcu, teda spoločnosti DIRMAT s.r.o.,

Skalité, v čom okresný súd mu priznal právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 8.000 Eur, a to s poukazom na a , (správne malo byť uvedené ) , teda vo výške 8.000 Eur. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu vo zvyšku žaloby o zaplatenie 20.000 Eur, ktoré žalobca uplatňoval z titulu zmluvnej pokuty za umiestnenie výherných prístrojov iného prevádzkovateľa v prevádzke žalovaného v hoteli Kolonial Skalité, okresný súd žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal umiestnenie výherných prístrojov, ďalších 5 kusov v prevádzke žalovaného, a tak porušenie dohodnutých zmluvných povinností správcu v zmysle článku V. bod 11 zo zmluvy o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov.

Okresný súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, a to úroku z omeškania, nakoľko mal za to, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože posúdenie právneho základu nároku žalobcu záviselo na rozhodnutí súdu, teda či je daný právny základ nároku žalobcu na zaplatenie v konaní uplatnenej pohľadávky. Do omeškania sa žalovaný dostane až po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. . Uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, preto okresný súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, a to proti výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a týkal sa nároku na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania. Nestotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu o nepriznaní príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania a ani jeho odôvodnením a považoval ho za v príkrom rozpore so zákonnými ustanoveniami a s ustálenou súdnou praxou. Poukázal na to, že svoj nárok uplatňoval na základe Zmluvy o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov zo dňa 2.1.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej sa v čl. V. bod 11. žalovaný zaviazal, že po dobu platnosti tejto zmluvy neumiesti vo svojej prevádzke výherný prístroj iného prevádzkovateľa, s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie a na základe písomnej dohody zmluvných strán. V čl. VII. bod 5. zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v čl. V. bod 11. zmluvy, je správca povinný zaplatiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 4.000 Eur za každý výherný prístroj umiestnený iným prevádzkovateľom, a to za každý kalendárny rok zvlášť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, a teda mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 8.000 Eur. Nárok žalobcu bol jednoznačne daný na základe riadne uzatvorenej písomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, bola stanovená a konkretizovaná výška zmluvnej pokuty. Nestotožnil sa teda s dôvodením okresného súdu, že posúdenie právneho základu nároku žalobcu záviselo od rozhodnutia súdu, teda či je daný právny základ nároku žalobcu na zaplatenie. V konaní bolo taktiež preukázané, na základe vyjadrení príslušnej Obce Skalité a Daňového úradu v Žiline, že žalovaný mal umiestnené vo svojej prevádzke 2 výherné prístroje bez súhlasu žalobcu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie si jeho povinnosti, avšak bezvýsledne. Preto si v konaní uplatnil nárok týkajúci sa úrokov z omeškania. Pokiaľ okresný súd založil svoje rozhodnutie týkajúce sa nepriznania príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania na úvahe v zmysle , mal za to, že nepostupoval správne. Uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje na situácie, kedy je nárok preukázaný čo do svojho právneho základu a ťažkosti spôsobuje úplná nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania len s nepomernými ťažkosťami. Úvaha súdu sa týka predovšetkým pri stanovení náhrad nemajetkovej ujmy, škody na zdraví, v niektorých prípadoch pri bezdôvodnom obohatení a pod.. Preto odôvodnenie rozsudku okresného súdu v časti nepriznania príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania s tým, že žalovaný sa dostane do omeškania až po uplynutí lehoty určenej na plnenie určenej vo výrokovej časti, pokladal za právne irelevantné, nezákonné, ničím nepodložené a riadne nezdôvodnené. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania sám uviedol, že vychádzal zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a zároveň aj z potvrdení príslušných orgánov vydávajúcich oprávnenia na prevádzkovanie výherných prístrojov, a preto nemohol bez ďalšieho ďalej uviesť, že posúdenie právneho základu nároku žalobcu záviselo od posúdenia súdu. Zdôraznil, že žalovaný svojvoľne porušil ustanovenia platnej zmluvy. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania až po tom, čo ani po zaslanej písomnej výzve žalovaný neplnil. Bol toho názoru, že bolo povinnosťou okresného súdu svoje rozhodnutie v časti nepriznania príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania riadne zdôvodniť. Odôvodnenie okresného súdu však takého závery neobsahovalo, nie je presvedčivé a je rozporuplné, čím sa reálne nezabezpečilo uplatnenie základného práva na súdnu a inú právu ochranu. Takýmto postupom došlo k výraznému a ničím neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného na jeho úkor, keď žalovaný nemusí zaplatiť ani trovy konania, ktorých vznik

jednoznačne a preukázateľne zapríčinil. Rozhodnutie súdu o nepriznaní úrokov z omeškania považoval za nespravodlivé vo vzťahu k žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd v časti nepriznania príslušenstva pohľadávky rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 8.000 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, prípadne aby v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 Eur a výroku o trovách prvostupňového konania z dôvodov podľa ust. , , . Poukázal na to, že z listinných dôkazov (oznámenie Daňového úradu Žilina zo dňa 7.6.2012, Zmluvy o správe výherných prístrojov zo dňa 23.11.2006 a 1.9.2007) uzavretých so spoločnosťou DOXX, a.s., Žilina jednoznačne vyplýva, že výherný hrací prístroj spoločnosti DOXX, a.s., Žilina sa nachádzal v prevádzke hotela Kolonial nepretržite od januára 2007, teda v čase podpisu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. K tejto otázke navrhol vykonať dôkaz svedeckou výpoveďou pracovníka spoločnosti DOXX, a.s., Žilina, ktorého označil, pričom v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa nie je uvedené, na základe akých skutočností nepovažoval za potrebné tento dôkaz vykonať. Bol toho názoru, že žalobca musel nadobudnúť vedomosť o tom, že sa výherný prístroj spoločnosti DOXX, a.s. nachádza v prevádzke hotela Kolonial, najneskôr v okamihu inštalácie výherných prístrojov žalobcu v tejto prevádzke. Pokiaľ okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že z predložených listinných dôkazov zistil, že žalovaný so spoločnosťou DOXX, a.s., uzavrel v dňoch 23.11.2006 a 1.9.2007 zmluvu na dobu neurčitú, podľa ktorej mal byť v prevádzke hotela Kolonial umiestnený výherný hrací prístroj spoločnosti DOXX, a.s., touto skutočnosťou sa v súvislosti so znením článku V. bodu II zmluvy v odôvodnení rozhodnutia ďalej nezaoberal. Neúplne tak zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na čl. V. bod II zmluvy, v rámci ktorého sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje: „že po dobu platnosti tejto zmluvy neumiestni vo svojej prevádzke VP iného prevádzkovateľa, s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie a na základe písomnej dohody zmluvných strán“. Žalobca v dobe podpisu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným musel vedieť o tom, že v prevádzke hotela Kolonial sa nachádza výherný hrací prístroj spoločnosti DOXX, a.s.. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 2.1.2010 neobsahuje žiadne ustanovenie o povinnosti žalovaného odstrániť výherné hracie prístroje iného prevádzkovateľa z prevádzky hotela Kolonial po podpise Zmluvy. Použitím akejkoľvek metódy výkladu tohto ustanovenia čl. V. bod II zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že v sebe zahŕňa povinnosť žalovaného odstrániť po podpise zmluvy výherný prístroj iného prevádzkovateľa z prevádzky. Mal za to, že predpokladom pre to, aby bolo možné niekde nejakú vec umiestniť, je to, aby sa tam daná vec predtým nenachádzala. Nebolo preukázané, že by žalovaný po podpísaní zmluvy umiestnil v prevádzke hotela Kolonial výherný hrací prístroj iného prevádzkovateľa, ako je žalobca. Formulácia textu článku V. bod II. zmluvy jednoznačne zaväzuje žalovaného zdržať sa tam uvedeného konania v budúcnosti. Mal za to, že vyššie uvedeným výkladom neporušil čl. V bod II zmluvy. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v rozhodnutí nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, a to s poukazom na . Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nijakým spôsobom nevyplýva, prečo okresný súd náhradu trov konania v súlade s týmto ustanovením pomerne nerozdelil medzi účastníkov konania, pričom mal za to, že čistý úspech žalovaného predstavuje vo veci 42%. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 Eur zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak by dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k I. výrokovej časti rozsudku nie je dôvodné, žiadal rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 42%.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca i prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu

- ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200 (č.l. 127 - 128 spisu), a to v čase pred odvolaním plnej moci, keď odvolanie zo dňa 14.6.2013 bolo doručené okresnému súdu Čadca dňa 24.06.2013 a oznámenie o odvolaní plnomocenstva ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200 bolo doručené Okresnému súdu Čadca dňa 22.07.2013 (č.l. 144 - 145 spisu). Predchádzajúci právny zástupca v odvolaní okrem iného nesúhlasil s názorom Okresného súdu v Čadci, ktorý zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože výherné prístroje, tak ako vyplýva zo správy Daňového úradu Žilina, Obce Skalité, boli umiestnené v prevádzke hotela Kolonial ešte pred uzavretím zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02.01.2010 a až touto zmluvou

žalovaný zobral na seba záväzok neumiestniť iné výherné prístroje iných prevádzkovateľov. V čase uzatvárania zmluvy výherné prístroje, za ktoré súd zaviazal žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu, boli umiestnené ešte pred touto zmluvou a nie je možné spájať povinnosť so zmluvnou pokutou, na ktorú sa nevzťahovala. Teda, záväzok žalovaného neumiestniť nové výherné prístroje sa nevzťahoval na výherné prístroje, ktoré sa v čase uzatvárania zmluvy už v prevádzke nachádzali. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Mal za to, že žalovaný svojvoľne a vedome porušil základné právo, a to zásadu záväznosti zmlúv. Najprv tvrdil, že neexistuje žiadna písomná dohoda medzi účastníkmi zmluvy a vo svojej prevádzke v roku 2011 neumiestnil žiadny výherný prístroj iného prevádzkovateľa. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že i napriek žalovaným neustálym tvrdeným skutočnostiam o neexistencii písomnej zmluvy a neumiestnení žiadnych výherných prístrojov iného prevádzkovateľa, v prevádzke boli umiestnené výherné prístroje iného prevádzkovateľa, a to v roku 2010 1 ks a v roku 2011 1 ks. Teda, žalovaný účelovo a zámerne zavádzal súd, pričom dôkazy si musel súd sám zadovážiť až cestou príslušnej obce a daňového úradu. Nestotožnil sa s výkladom prezentovaným v odvolaní žalovaného, že zmluvná pokuta sa týka iba umiestnenia výherných prístrojov iného prevádzkovateľa do budúcnosti. Zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy takáto povinnosť do budúcnosti nevyplýva, nebola ani preukázaná a v celej zmluve nie je odkaz na to, že povinnosť žalovaného sa týka iba budúcnosti. Pokiaľ žalovaný neustále poukazoval, že žalobca mal vedomosť o umiestnení výherných prístrojov iného prevádzkovateľa, toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žaloba žalobcu sa týkala zaplatenia zmluvnej pokuty a nie žaloby na odstránenie výherných prístrojov. Čo sa týka námietky žalovaného na nevykonanie dôkazu, poukázal na to, že súd nie je povinný vykonať každý dôkaz, ktorý účastníci navrhnú, naviac skutočnosť existencie výherných hracích prístrojov iného prevádzkovateľa bola hodnoverne preukázaná, nebola v konaní sporná, a preto by navrhovaná svedecká výpoveď ohľadom umiestnenia výherných prístrojov spoločnosti DOXX, a.s. v prevádzke hotela Kolonial bola nadbytočná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť a vo bez predchádzajúcej konzultácie a písomnej dohody zmluvných strán, umiestnil vo svojej prevádzke dva výherné prístroje iného prevádzkovateľa. Súhlasil s rozhodnutím súdu aj v časti nepriznania trov konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko mal za to, že okresný súd rozhodol správne už aj s poukazom na neustále zavádzajúce skutočnosti, ktoré prezentoval žalovaný vo svojich podaniach a bol toho názoru, že práve žalovaný zapríčinil súdny spor svojim protiprávnym konaním. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci riadne dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného v rámci svojej obrany, preto rozhodnutie týkajúce sa priznania zmluvnej pokuty vo výške 8.000 Eur, ako aj rozhodnutie čo do trov konania pokladal za správne. Zároveň si uplatnil návrhom náhradu trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Zotrval na podanom odvolaní zo dňa 20.6.2013. Čo sa týka rozhodnutia v časti nepriznania príslušenstva pohľadávky žalobcovi, s týmto sa v plnom rozsahu stotožnil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.000 Eur potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, a to v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a vo výroku o trovách prvostupňového konania bol zrušený podľa ust. , a podľa ust. v tejto časti vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -157 zo dňa 07.01.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.01.2014,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

V súvislosti s odvolaním žalobcu a žalovaného krajský súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo posudzované v medziach odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 17.6.2013 (č.l. 117 - 119 spisu) a žalovaného (č.l. 120 - 124 spisu) za aplikácie ust. v spojení s ust. .

K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k prvému napadnutému výroku rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. V zmysle rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom, a to výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súčasťou ktorých bola Zmluva o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 02.01.2010, písomné vyjadrenia Obce Skalité a Daňového úradu v Žiline, tak tieto dôkazné prostriedky dali dostatočný skutkový základ pre posúdenie žalobcovho nároku, z ktorého bolo možné spoľahlivo vyvodiť jeho dôvodnosť v rozsahu priznanom prvým výrokom prvostupňového rozsudku, a preto k úplnosti skutkových zistení sa nevyžadovalo, aby bolo doplnené dokazovanie výsluchom svedka, a to pracovníka spoločnosti DOXX, a.s., ktorého žalovaný označil v písomnom podaní zo dňa 09.05.2012 (č.l. 83 spisu), a to p. N. T., J. XX, XXX XX U.. Napriek tomu, že okresný súd neuviedol dôvody, pre ktoré upustil od výsluchu svedka N. T. v odôvodnení rozhodnutia, krajský súd uvádza, že s ohľadom na súhrn listinných dôkazov by výpoveď tohto svedka nedokázala zvrátiť už zistený skutkový stav. Pristupuje k tomu i samotné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu a žalovaného do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 20.05.2013, ktorí zhodne uviedli: ...„My ďalšie návrhy na dokazovanie vo veci samej nemáme“. Vo vzťahu k postupu okresného súdu, ktorý nevykonal dôkaz výpoveďou svedka N. T. a súčasne k záveru krajského súdu o dostatočnom zistení skutkového stavu okresným súdom sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2011, sp. zn. podľa ktorého...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle . Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (R 42/93)“. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne, a to s poukazom aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci“. Krajský súd súčasne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. , podľa ktorého ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“, ako aj na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„hoci súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom v zmysle “.

Na základe vyššie uvedeného preto správne postupoval okresný súd, ak žalobcov nárok a obranu žalovaného posudzoval v zmysle vyjadrení účastníkov, listinných dôkazov, ktoré v obsahových náležitostiach nepochybným spôsobom vyjadrili rozsah práv a povinností vyjadrených medzi účastníkmi sporu v zmluve o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov, rovnako listinné dôkazy, a to vyjadrenia Obce Skalité a Daňového úradu Žilina potvrdzovali tvrdenia žalobcu o porušení povinnosti žalovaného vyplývajúcej z čl. V. bodu 11. zmluvy, z ktorého ustanovenia vyplýval záväzok žalovaného, že po dobu platnosti tejto zmluvy neumiestni vo svojej prevádzke VP iného prevádzkovateľa, s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie a na základe písomnej dohody zmluvných strán. Obsahové údaje, a to vymedzenie práv a povinností sporových strán v uzavretej zmluve, vo väzbe na stanovisko Obce Skalité a Daňového úradu Žilina, teda listinné dôkazy a ich výpovedná hodnota dávali nepochybný základ o porušení povinnosti žalovaného. K námietke žalovaného, že dojednanie čl. V. bodu 11. zmluvy sa týkalo záväzku do budúcna a netýkalo sa už umiestnených výherných prístrojov v prevádzke žalovaného, krajský súd uvádza, že zo znenia dojednania čl. V. bodu 11. zmluvy vyplýval záväzok správcu (žalovaného) neumiestniť vo svojej prevádzke VP iného prevádzkovateľa, ktorý bol viazaný na dohodnutý čas, a to „po dobu platnosti tejto zmluvy“. Teda, pokiaľ sa žalovaný po dobu platnosti zmluvy zaviazal neumiestniť VP iného prevádzkovateľa po dohodnutú dobu, čo znamená logickým výkladom tohto dojednania, že v prevádzke bude umiestnený len VP žalobcu, a listinné dôkazy preukázali opak, t.j. že po dobu tejto platnosti okrem VP žalobcu boli umiestnené aj VP spoločnosti DOXX, a.s., Žilina, došlo tým k porušeniu povinnosti žalovaného, ktoré bolo sankcionované zmluvnou pokutou, vyplývajúcou z dojednania v čl. VII. bod 5. zmluvy. Čl. VII. bod 5. zmluvy vníma a hodnotí odvolací súd ako dohodu zmluvných strán zaisťujúcu splnenie povinnosti správcu vyplývajúcu z ust. čl. V. bod 11. zmluvy označeného „Povinnosti správcu“ v znení ...„zaväzuje sa, že po dobu platnosti tejto zmluvy neumiestni vo svojej prevádzke VP iného prevádzkovateľa, s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie a na základe písomnej dohody zmluvných strán“, teda vyjadrenie stavu určitej škodovej udalosti, ktorá môže nastať v prípade nedodržania tejto zmluvnej povinnosti. Uvádza krajský súd, že čl. VII. bod 5. zmluvy neodporuje ustanoveniu a nasl. , z ktorého vyplýva, že zmluvnou pokutou možno zaisťovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Určujúca je prejavená autonómia vôle zmluvných strán, ktorá vôľa v danom prípade spočívala v zaistení dodržania zmluvne dohodnutej povinnosti po dohodnutú dobu trvania zmluvy.

Krajský súd zvýrazňuje, že zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je zaistenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku, a je potrebné toto dojednanie vzťahovať práve ku skutočnosti spočívajúcej v porušení zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta už zo svojej podstaty vzťahuje. V danom prípade bolo preto potrebné prihliadnuť k tomu, že samotným účelom zmluvného dojednania čl. VII. bod 5. zmluvy bolo viesť zmluvné strany k riadnemu plneniu záväzku, t.j. sankcionovať tú zmluvnú stranu, ktorá si nesplní svoju zmluvnú povinnosť, t.j. neumiestni vo svojej prevádzke VP iného prevádzkovateľa po dohodnutú dobu.

Odvolací súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci. Nepochybne zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený Zmluvou o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných prístrojov zo dňa 02.01.2010, ktorá skutočnosť zostala medzi účastníkmi nesporná. V rámci tohto uzavretého vzťahu žalovaný porušil svoj záväzok, a to neumiestniť VP iného prevádzkovateľa, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty tak, ako správne ustálil prvostupňový súd vo výške 8.000 Eur.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že neboli splnené podmienky ani na zmenu rozhodnutia okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.000 Eur, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v tejto časti, preto pre vecnú správnosť bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v tomto napadnutom výroku potvrdené za aplikácie ust. .

K odvolacím dôvodom žalobcu viažucim sa k výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý v časti nepriznania príslušenstva, a to úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne od 01.08.2011, krajský súd považuje odvolacie dôvody žalobcu za opodstatnené. Zvýrazňuje krajský súd, že v zmysle ustálenej

judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia imanentnou súčasťou práva na spravodlivé konanie, resp. práva na súdnu ochranu, pričom rozhodnutia označených súdnych orgánov sú pre všeobecné súdy záväzné, pokiaľ sa týkajú základných práv a slobôd ( ). „Právo na súd“ medzi takéto práva jednoznačne patrí. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa ust. v spojení s ust. , odníme účastníkovi právo konať pred súdom.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, a to v časti nepriznaného úroku z omeškania, bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie vzhľadom k tomu, že jeho odôvodnenie bolo nedostatočné a nejasné preto, aby vytvorilo spôsobilý predmet pre preskúmavanie krajským súdom. Neurčitosť odôvodnenia spočívala v tom, že okresný súd v odôvodnení rozsudku, vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie príslušenstva pohľadávky len skonštatoval, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pretože „o posúdení právneho základu nároku žalobcu záviselo rozhodnutie súdu“. Krajský súd uvádza, že súhlasí so žalobcom, že ak okresný súd na jednej strane uviedol, že posúdenie základu nároku záviselo od rozhodnutia súdu, a na druhej strane pri zhodnocovaní uplatneného nároku žalobcu vychádzal z právneho vzťahu účastníkov založeného zmluvou o dodávke prác pri prevádzkovaní VP so záverom preukázaného porušenia zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z čl. V. bod 2. žalovaného, potom bolo nejasné odôvodnenie týkajúce sa zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania. Považuje krajský súd za potrebné uviesť, že predsa každý žalobou uplatnený nárok, jeho dôvodnosť, resp. nedôvodnosť, t.j. primárne základ a následne jeho výška, je posudzovaný súdom. Dodáva krajský súd, že úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania. Žalobca v podanej žalobe a v rámci konania pred súdom prvého stupňa tvrdil porušenie povinnosti žalovaného, výzvu na úhradu, t.j. výzvu žalovanému na zaplatenie žalovanej istiny. Okresný súd k tomuto tvrdeniu žalobcu nevykonal žiadne dokazovanie, jeho zhodnotenie, pričom bez ďalšieho len vyslovil, že žalovaný sa dostane do omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výrokovej časti rozsudku, čo je nepostačujúce. Teda, ak k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zo strany prvostupňového súdu žiadne dokazovanie nebolo vykonané a zhodnotené, jeho rozhodnutie je predčasné a naviac nedostatočne odôvodnené.

Odvolaním žalovaného bol napadnutý i výrok o náhrade trov prvostupňového konania, keďže žalovaný namietal postup prvostupňového súdu, ktorý za aplikácie ust. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nesprávnosť postupu podľa odvolateľa spočívala v tom, že z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nevyplývalo, prečo náhradu trov konania pomerne nerozdelil medzi účastníkov konania, s ohľadom na celý predmet sporu. Krajský súd uvádza, že pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Pre vyhodnotenie úspechu vo veci a zásady zavinenia je relevantný okamih začatia súdneho konania, ktoré v zmysle úpravy začalo dňom, kedy došiel návrh na súd, v danom prípade dňom 21.10.2011 podľa prezentačnej pečiatky Okresného súdu Čadca na č.l. 1 spisu a týmto dňom začalo konanie v danej sporovej právnej veci a tento dátum bol rozhodný pre posúdenie procesného zavinenia účastníkov vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, ako aj k zhodnoteniu úspechu a neúspechu vo veci v zmysle výroku rozsudku vo veci samej. Teda, v zmysle ust. vyjadriť úspech a neúspech účastníkov konania, odvíjajúci sa od rozhodnutia v sporovej veci. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevzal do úvahy celý predmet konania, nezhodnotil čiastočné späťvzatie vykonané žalobcom a výsledok predmetného sporového konania, tak postup okresného súdu nebol vecne správny a napadnutý výrok o trovách prvostupňového konania bol krajským súdom zrušený podľa ust. , a podľa ust. v tejto časti vec vrátená na ďalšie konanie.

Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.