Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-49-2013.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Subarea
15CoE/49/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: T. X., nar. XX.X.XXXX, Q. Y. XX, XXX XX Q. Y., o vymoženie 3.040,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 30.7.2013, č. k. 3Er 409/2012-33 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenia §§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), §§ 4 ods. 1-3, 45 ods. 1, 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platných a účinných predpisov, §§ 53 ods. 1 prvej vety, 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení do 31.12.2007, §§ 3 ods. 3, 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že rozhodcovská doložka bola upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky zmluvy a splýva s ostatnými dojednaniami. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná v zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred rozhodcovským súdom. Prvostupňový súd mal za to, že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, preto vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vydať rozhodnutie, ktoré by bolo vykonateľným exekučným titulom.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Namieta, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. S poukazom na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 O.s.p. je toho názoru, že zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako, ako je to v úprave danej Občianskym súdnym poriadkom pri rozsudkoch všeobecných súdov. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať vo veci iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprístupný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo právomoc rozsudok zrušiť, alebo zmeniť jeho výrok. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 5/02 zo dňa 21. mája 2003. Pri výklade ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. o rozhodcovskom konaní, treba mať na zreteli to, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom takéhoto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. 33Cdo 2675/2007 poukazuje na to, že existenciu, resp. neexistenciu dôvodu pre zastavenie exekúcie je možné skúmať len priamo z výroku rozhodcovského rozsudku. Odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C 40/08, ktorý sa zaoberá právomocou vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a ani to, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené nemožno vyvodiť z Európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879 OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) ObZ spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ust. zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak ObZ a podľa § 1 ods. 2 ObZ. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený uznesenie súdu prvého stupňa preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa uvádza:
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
Ak Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú aj iné zmluvy, ako je v danom prípade rozhodcovská zmluva, potom tieto zmluvy musia spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. V zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V oboch prípadoch však rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach (čl. 29), že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.
Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie tým, že k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo. Rozhodcovský súd preto nemohol prejednať spor. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu s osvojením si odôvodnenia ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.