Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-192-2013.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/192/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: MUDr. I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, G., zastúpenej advokátom: JUDr. Jana Fridrichová, Bratislava, Jakubovo nám. 9, proti žalovaným: 1. Technosol, s.r.o., v likvidácii, IČO: 36 222 305, Nám. SNP 1, Trnava, 2. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Y., 3. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Y., o zaplatenie 2.700,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1. - 3. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.12.2011, č.k. 16C/278/2009-189 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 10.04.2013, č.k. 16C/278/2009-229, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti ktorou prvostupňový súd pripustil späťvzatie žaloby vo zvyšnej časti úrokov z omeškania a konanie zastavil p o t v r d z u j e .
Uznesenie v napadnutej časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaní 1, 2 a 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu iných trov konania 162,- Eur a náhradu trov konania 2.848,36 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jej právnej zástupkyne.
Žalovaní 1, 2 a 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania 141,08 Eur k rukám jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil späťvzatie žaloby vo zvyšnej časti úrokov z omeškania a konanie zastavil. Žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania 3.010,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil v časti zastavenia konania s použitím § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. vecne s tým, že v danom prípade neboli zistené vážne dôvody, pre ktoré by nemohlo dôjsť v časti úrokov z omeškania k zastaveniu konania pre späťvzatie návrhu v tejto časti. Pokiaľ žalovaná 2 so späťvzatím tejto časti žaloby nesúhlasila z dôvodu, že sa objavila skutočnosť a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č.k. 4 Cdo 190/2012, ktorým súd určil, že zmluva je absolútne neplatná a preto predmetom konania nemôže byť zaplatenie nájomného, ale bezdôvodného obohatenia a nie je ochotná uhradiť ani trovy konania, nakoľko žalobkyňa podala 8 samostatných žalôb, čím umelo vytvorila trovy konania, súd túto argumentáciu neuznal za dôvodnú. Poukázal na to, že označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR jednak nie je novou skutočnosťou, týmto rozhodnutím sa vo veci zaoberal už aj odvolací súd, naviac nové skutočnosti alebo dôkazy môžu byť dôvodom len na obnovu konania v zákonom stanovených prípadoch. V danej veci bolo ohľadne istiny právoplatne rozhodnuté. S prihliadnutím nato, právne stanovisko Najvyššieho súdu SR nemôže byť vážnym dôvodom pre nesúhlas so späťvzatím v časti príslušenstva. Z týchto dôvodov súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva pohľadávky a konanie zastavil. Rozhodnutie v časti o trovách konania súd prvého stupňa potom odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a pre plnú úspešnosť žalobkyne priznal jej náhradu trov konania a to za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia „za prevzatie a prípravu zastúpenia, ďalšiu poradu s klientom, ďalšia porada s klientom, napísanie žaloby, vyjadrenie k odporu á 111,21 Eur, paušál 6,95 Eur, pojednávanie 02.02.2010,
úprava žaloby, podanie na súd, ďalšia porada s klientom, pojednávanie 04.03.2010, 09.03.2010 (1/4 odmeny), vyjadrenie k odvolaniu, stanovisko žalobkyne á 111,21 Eur, paušál 8 x 7,21 Eur, vyjadrenie 01.06.2011, 13.06.2011, pojednávanie 21.06.2011, vyjadrenie, pojednávanie 06.12.2011 á 111,21 Eur, 5 x paušál 7,41 Eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť 158,48 Eur, strata času 474,73 Eur, DPH 20%“. Skutočnosť, že žalobkyňa neuplatnila svoje nároky jednou žalobou, nemá vplyv na úspešnosť v tomto konaní a je jej právom uplatniť si jednotlivé nároky samostatnými žalobami.
Proti tomuto uzneseniu (pred opravou rozsudku) podali odvolanie odporcovia 1 a 3. Poukázali na to, že návrh na žalobu bol jednoznačne špekulatívny a rozložený do viac sporov. Dôvodom pre žalobu je výpoveď z nájmu z dôvodu neuhradenej výšky nájmu. Nájomná zmluva bola stavaná tak, že mali dostať 6-mesačnú výpoveď, lebo bola dohoda o odložení platenia nájmu, z dôvodu zhodnotenia majetku vlastníka nehnuteľnosti. Takisto namietali správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, poukázali na to, že vlastníci ručia len do výšky nezapísaného vkladu. Návrh na zápis do obchodného registra bol podaný na Okresný súd Trnava v roku 2007 a opakovane v roku 2010. Zápis o zaplatení celej zákonnej výšky obchodného vkladu spoločnosti Technosol, s.r.o., v likvidácii bol zapísaný v obchodnom registri, o čom má vedomosť aj žalobkyňa. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok (uznesenie) zmenil tak, že návrh zamietne.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, poukázala na to, že pochybenie súdu, keď pôvodne svoje rozhodnutie označil ako rozsudok a následne opravil ako uznesenie nemá vplyv na správnosť meritórneho rozhodnutia. Poukázala na to, že konanie vo veci samej je právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Co/159/2010 zo dňa 21.06.2011. V predmetnej veci je v súčasnosti proti žalovaným vedené exekučné konanie. Argumentácia žalovaných v ich odvolaní je teda koncipovaná právne nekorektne. Žalovaní opakujú nejasne a konfúzne to, čo súdy oboch stupňov už detailne ozrejmili a vyhodnotili. Vyjadrenia žalovaných sú prejavom ich nespokojnosti s výsledkom činnosti súdov, čo je však právne irelevantné. Prvostupňový súd postupoval v celom rozsahu, teda vo vzťahu k meritu veci, ako aj vo vzťahu k trovám konania správne. Odvolací súd v konaní 10Co/159/2010 síce predmetný prvostupňový rozsudok zo dňa 09.03.2010 zmenil, avšak vo svojej podstate vyhovel žalobe tak ako prvostupňový súd. Predmetom opakovaného prvostupňového konania v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave bolo po procesnom vyčistení, len vyriešenie náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tzn. priznanie trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Trnave. Žalobkyňa sa teda legitímne domáha náhrady trov konania, toto vyplýva inak aj z citovaného rozhodnutia krajského súdu a úvahy žalovaných o tom ako inak mohla žalobkyňa postupovať, resp. nemusela predmetnú žalobu vôbec podať, sú v daných súvislostiach irelevantné. Pre priznanie náhrady trov konania je rozhodujúce, že žalobkyňa mala v konaní úspech. Nič nad tento rámec nie je a nemôže byť predmetom opakovaného prvostupňového konania či odvolania žalovaných. Písomné podanie žalovaných označené ako odvolanie podľa jeho obsahu je len akýmsi vyjadrením ich nespokojnosti, pokiaľ odvolací súd toto podanie neodmietne, navrhla, aby napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania a to náklady právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za jeden úkon 111,21 Eur + 20% DPH + 1 x paušálna náhrada 7,63 Eur, tzn. spolu 141,08 Eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v časti o zastavení konania, ako aj v časti o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, pričom boli splnené podmienky pre potvrdenie preskúmavaného uznesenia v napadnutej časti zastavenia konania a v časti rozhodnutia o trovách konania muselo dôjsť k formálnej zmene formulácie znenia tejto časti rozhodnutia.
Z obsahu spisu vyplýva, že premetom konania bol uplatnený nárok žalobkyne 2.700,- Eur s 0,024%- ným denným (resp. 8,76%-ným ročným) úrokom z omeškania od 02.09.2006 do zaplatenia z titulu
neuhradeného nájomného za nebytové priestory v Trnave, zapísané na LV č. XXXX, dom č.s. XXX na parc. č. 6393, pričom už v návrhu si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania. V priebehu konania upravila petit návrhu tak, že žiadala žalovaného zaviazať na zaplatenie čiastky 2.700,- Eur s 0,024% denným úrokom z omeškania od 02.09.2006 do zaplatenia, spolu so žalovaným 1, aby bola zaviazaná žalovaná 2 a žalovaný 3, každý sumou 1.659,70 Eur. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania bola žaloba vzatá späť.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.03.2010, č.k. 16C/278/2009-81 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.06.2011, č.k. 10Co159/2010-153 boli žalovaní povinní žalovanej zaplatiť - žalovaná v 1. rade čiastku 2.700,- Eur s 0,024% denný úrokom z omeškania od 07.10.2006 do zaplatenia, spolu so žalovanou v 1. rade z istiny 2.700,- Eur s 0,024% denný úrokom z omeškania od 07.10.2006 do zaplatenia boli zaviazaní na zaplatenie žalovaní v 2. a 3. rade každý po 1.659,70 Eur, v časti úroku z omeškania od 02.09.2006 do 06.10.2006 bola žaloba zamietnutá. V ďalšom konaní bolo v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu potrebné rozhodnúť o späťvzatej časti úrokov z omeškania.
Žalovaná v 2. rade so späťvzatím časti žaloby nesúhlasila z dôvodu, že sa objavila nová skutočnosť, a to rozhodnutie NS SR, č.k. 4Cdo/190/2010, v zmysle ktorého zmluva je absolútne neplatná, predmetom konania nemôže byť zaplatenie nájomného, ale bezdôvodného obohatenia. Trovy konania nie je ochotná uhradiť, nakoľko žalobkyňa podala 8 samostatných žalôb po jednej výpovedi, čím umelo vytvorila trovy konania.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Odvolací súd sa v časti zastavenia konania stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa. V danom prípade neboli zistené vážne dôvody, pre ktoré by nemohlo dôjsť po späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania k zastaveniu konania v tejto časti.
Odvolací súd preto odkazuje na stručné, ale presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia v tejto časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti výroku potvrdil.
Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, správne je ustálenie úspešnosti žalobkyni v konaní súdom prvého stupňa, z čoho potom vyplýva, že žalobkyňa má právo náhradu trov konania tak za súdny poplatok, ako aj na náhradu trov právneho zastúpenia.
Podľa výpisu z obchodného registra - žalovaná 1 je obchodná spoločnosť TECHNOSOL, s.r.o. v likvidácii zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu odd. Sro, vložka č. 10443/T. Jej spoločníkmi sú žalovaní 2 a 3. Základné imanie spoločnosti je 6.640,- Eur, pričom obaja spoločníci splatili po 3.320,- Eur dňom 01.07.2011.
Vo veci samej bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.03.2010, č.k. 16C/278/2009-81 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.06.2011, č.k. 10Co/159/2010-153 boli žalovaní povinní žalovanej zaplatiť - žalovaná v 1. rade čiastku 2.700,- Eur s 0,024% denný úrokom z omeškania od 07.10.2006 do zaplatenia, spolu so žalovanou 1 z istiny 2.700,- Eur s 0,024% denný úrokom z omeškania od 07.10.2006 do zaplatenia boli zaviazaní na zaplatenie žalovaní v 2. a 3. rade, každý po 1.659,70 Eur. V časti úroku z omeškania od 02.09.2006 do 06.10.2006 bola žaloba zamietnutá. V ostatnej časti bolo konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené.
Základná právna úprava ručenia spoločníkov v obchodných spoločnostiach je zakotvená v ustanovení § 56 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ručenie spoločníkov je ručením zo zákona, teda vznikom účasti v určitej právnej forme obchodnej spoločnosti. Na tento vzťah sa aplikujú ustanovenia o ručení (§ 303 až 312), ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti po zániku spoločnosti zostáva minimálne v tej výške, v akej ručili počas trvania spoločnosti. Momentom splatenia vkladu spoločník už za záväzky spoločnosti neručí.
Žalovaní 2 a 3 boli ručiteľmi zo zákona za dlhy spoločnosti - žalovanej 1 len do 01.07.2011, kedy došlo k zápisu v Obchodnom registri o splatení ich vkladov v plnej výške, ktorá skutočnosť však nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania zo strany žalovaných 1 - 3, má to vplyv, len na spôsob, akým sa majú podieľať na tejto náhrade, zn. spoločne a nerozdielne všetci žalovaní.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Cit. ust. § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania; súd podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastníkov neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Samotná výška priznanej náhrady trov konania žalovanými nebola odvolacími dôvodmi napadnutá.
V zmysle 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa mala v konaní úspech, jej neúspech bol v nepatrnej časti, v ktorej síce žalobkyňa žalobu vzala späť, ale súd musel rozhodnúť aj o tejto časti, z dôvodu nesúhlasu žalovaných so zastavením konania. Tak došlo k právoplatnému zamietnutiu žaloby len v časti úroku z omeškania od 02.09.2006 do 06.10.2006, preto bolo dôvodným aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, s použitím § 220 O.s.p. zmenil len tak, aby znenie výroku bolo v súlade so zákonom, t.j. že podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní neúspešných žalovaných 1. - 3. zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu náhrady trov konania úspešnej žalobkyni v rozsahu 2.848,36 Eur na trovách právneho zastúpenia a v rozsahu 162,- Eur iné trovy - konkrétne za zaplatený súdny poplatok (§ 151 ods. 8 O.s.p.). Žalovaným 1. - 3. bolo uložené zaplatiť navrhovateľovi priznanú náhradu trov právneho zastúpenia k rukám advokáta navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Obdobne i v tomto odvolacom konaní bola s poukazom na jeho výsledok plne úspešná žalobkyňa a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešným žalovanými. Trovy odporcu spočívajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej, za ktorý s poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky v spojení s ust. § 10 ods. 1 a 2 tejto vyhlášky prislúcha odmena vo výške 111,21 Eur + 20% DPH k čomu je nevyhnutné v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky pripočítať, tzv. režijný paušál, ktorý v roku 2012 predstavuje 7,63 Eur. Spolu trovy odporcu v odvolacom konaní činia 141,08 Eur na trovách právneho zastúpenia. S použitím § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd zaviazal žalovaných zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne túto náhradu trov odvolacieho konania k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.