Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/190/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne MUDr. V. L., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ T., s.r.o.

v likvidácii, so sídlom v T., 2/ M. S., bývajúcej v T., 3/ D. S., bývajúcemu v T., o zaplatenie

3 374,87 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ,

v konaní o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2010,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 9. februára

2010, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 23. februára 2009 č. k. -173 zaviazal

ţalovanú 1/ k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 3 374,87 € s 0,019 %-ným denným úrokom

z omeškania z tejto sumy od 2. apríla 2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

rozsudku z titulu nezaplatenia nájomného za mesiac apríl 2006, ktoré nájomné bola ţalovaná

1/ povinná platiť ţalobkyni na základe Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov

z 27. júna 2002 (ďalej len „nájomná zmluva“). Spolu so ţalovanou 1/ zaviazal zaplatiť

0,019 %-ný denný úrok z omeškania zo sumy 3 374,87 € od 2. apríla 2006 do zaplatenia aj

ţalovanú 2/ a ţalovaného 3/ a tieţ ich zaviazal zaplatiť aj sumu 1 659,70 €, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe zaplatením 1 659,70 € ţalovanou 2/ zaniká jej

povinnosť a zaplatením 1 659,70 € ţalovaným 3/ zaniká jeho povinnosť. Ţalovaných 2/ a 3/

zaviazal k tejto povinnosti ako spoločníkov ţalovanej 1/ z titulu ich ručenia za záväzky

ţalovanej 1/ do výšky ich nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ţalovaných

1/ aţ 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni aj trovy konania vo výške 386,54 €

a len ţalovanú 1/ aj trovy konania vo výške 399,44 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

2

rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd

preukázané, ţe ţalovaná 1/ napriek opakovaným výzvam ţalobkyne neuhradila nájomné za

apríl 2006 na základe nájomnej zmluvy a ţalovaní 2/ a 3/ ako jej spoločníci nemali splatenú

svoju časť vkladu do základného imania, a to kaţdý v sume 1 659,70 €. Povinnosť ţalovanej

1/ zaplatiť ţalobkyni nájomné právne odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 494 a § 671

ods. 1 , úroky z omeškania

v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

a uloţenú povinnosť ţalovaným 2/ a 3/ Obchodného

zákonníka.

Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom

z 9. februára 2010, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 3 374,87 € s 0,019 %-ným denným úrokom z omeškania

od 7. októbra 2006 do zaplatenia do troch dní zaviazal len ţalovanú 1/ spolu s povinnosťou

zaplatiť ţalobkyni i náhradu trov konania v sume 1 481,67 € k rukám jej právnej zástupkyne.

Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil , aţ 4 Zákona

č. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme

a podnájme nebytových priestorov“), § 457, 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 563 Občianskeho

zákonníka. Mal preukázané, ţe nájomná zmluva bola podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme

a podnájme nebytových priestorov absolútne neplatnou, keďţe neobsahovala všetky

náleţitosti podľa § 3 ods. 3 tohto zákona, a to účel nájmu, na ktorú neplatnosť prihliadal

z úradnej povinnosti. Z tohto dôvodu bol potom podľa kaţdý

z účastníkov nájomnej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací

súd poukázal na , podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo

sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre moţné, najmä preto, ţe

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Ţalovaná 1/ za tohto

stavu, keď uţívala priestory ţalobkyne bez právneho dôvodu, tak nebola povinná platiť

nájomné, ale mala povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v nezníţení jej

majetku o to, čo by inak musela na prenájom nebytových priestorov v apríli 2006 vynaloţiť.

Za bezdôvodné obohatenie v takomto prípade povaţoval odvolací súd sumu beţného

(obvyklého) nájomného, ktorou bola v prejednávanej veci podľa jeho názoru prinajmenšom

suma poţadovaná ţalobkyňou. Pri určení splatnosti pohľadávky ţalobkyne vychádzal z § 563

, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

3

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlţník povinný splniť dlh prvého dňa

po tom, čo ho o plnenie veriteľ poţiadal. V preskúmavanom prípade mal odvolací súd

preukázané, ţe ţalobkyňa vyzvala ţalovanú 1/ na zaplatenie poţadovanej sumy vo výpovedi

z nájmu, ktorú výpoveď ţalovaná 1/ prevzala 5. októbra 2006. V súlade s § 563 Občianskeho

zákonníka, keď nesplnila svoj dlh prvý deň po tom, čo ju ţalobkyňa poţiadala o plnenie, teda

6. októbra 2006, od 7. októbra 2006 sa dostala do omeškania a ţalobkyni patrí od tohto času

i úrok z omeškania. Zamietnutie ţaloby voči ţalovaným 2/ a 3/ krajský súd odôvodnil tým, ţe

v spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“) sa obmedzená zodpovednosť

prejavuje v obmedzení zodpovednosti spoločníkov s.r.o. za záväzky s.r.o., ktorí ručia za

prípadné záväzky s.r.o. len do výšky nesplateného vkladu. Mal za to, ţe uvedený strop ručenia

spoločníka s.r.o. je absolútny a vzťahuje sa na súbor všetkých záväzkov s.r.o., preto

pri posudzovaní moţnosti uloţenia povinnosti takémuto spoločníkovi, čo i len na čiastočné

splnenie záväzku s.r.o. nemá význam len výška nesplateného vkladu, ale aj posúdenie

okolnosti, či tu uţ neexistuje plnenie za spoločnosť, započítateľné na splatenie vkladu, alebo

za určitých okolností aj čo i len povinnosť na plnenie na základe právoplatného súdneho

rozhodnutia v rozsahu, ktorá moţnosť ďalšieho trvania ručenia za záväzky spoločnosti

vylučuje ako v preskúmavanom prípade. Podľa názoru krajského súdu, ak by sa potom malo

bezvýhradne trvať na ukladaní povinností spoločníkom s.r.o. aj v tých prípadoch, v ktorých uţ

existuje prinajmenšom jedno súdne rozhodnutie vyčerpávajúce zákonom ustanovenú mieru

ručenia spoločníka (hoci ešte nebolo ani splnené, či nútené vymoţené), viedlo by to

k pomerne absurdnej situácii, v ktorej by spoločníkovi s.r.o. s nesplateným vkladom mohla

byť povinnosť na zaplatenie sumy zodpovedajúcej jeho nesplatenému vkladu uloţená

v konaní o prakticky kaţdom záväzku s.r.o. a ručenie spoločníka s.r.o. by potom nebolo len

v rozsahu nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, ale v rozsahu úhrnu

všetkých voči spoločníkovi prisúdených súm. Preto zistenie existencie právoplatného

a vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho spoločníkovi s.r.o. plniť titulom ručenia

za záväzky s.r.o. bráni, aby z rovnakého dôvodu mohla byť uloţená povinnosť aj v inom,

neskoršie skončenom konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) ţalobkyňa z dôvodov uvedených v , a

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe namietala nesprávne právne posúdenie otázky ručenia

ţalovaných 2/ a 3/ ako spoločníkov ţalovanej 1/ za jej záväzky podľa § 106 Obchodného

zákonníka. Poukázala na to, ţe kaţdý spoločník s.r.o. ručí za všetky záväzky s.r.o. do výšky

svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zdôraznila, ţe práve

v obchodnom registri zapísaná skutočnosť je jedine právne relevantnou. Skúmať, či došlo

k platnému splateniu vkladu mohol podľa jej názoru len registrový súd v rámci rozhodovania

o povolení zápisu do obchodného registra. O tom, ţe (ne)bol vklad do spoločnosti riadne

splatený nemôţe rozhodovať súd v spore o zaplatenie pohľadávky, ale registrový súd

v konaní podľa Preto ručenie spoločníka s.r.o. nezávisí na tom, akú

čiastku svojho vkladu do s.r.o. splatil, ale na tom, aká výška splatenia je zapísaná

v obchodnom registri. Pokiaľ splatenie vkladu spoločníka v dobe rozhodovania súdu prvého

stupňa nebolo zapísané do obchodného registra, súd prvého stupňa podľa jej názoru

nepochybil, keď ţalobe vyhovel. Poukázala na to, ţe krajský súd musel v čase rozhodovania

o odvolaní vedieť, ţe v obchodnom registri je na ţalovaných 2/ a 3/ ako spoločníkov

ţalovanej 1/ stále zapísaná nesplatená časť u kaţdého 50 000,-- Sk, teda 1 659,70 €.

Z uvedených dôvodov preto navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Ţalovaní 1/ aţ 3/ vo vyjadrení k dovolaniu poukázali na to, ţe krajský súd vysvetlil

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, hoci podľa ich názoru aj on prehliadol

dojednanie v nájomnej zmluve o výške nájomného. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa

zaoberali len povinnosťou účastníkov nájomnej zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo podľa

neplatnej nájomnej zmluvy dostali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu

v ustanoveniach § 237 a § 238.

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O takýto rozsudok v danom

prípade ide.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov len v prípadoch uvedených v Obligátorne ( ) sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka síce v dovolaní všeobecne namietala ako dovolací dôvod vadu konania

podľa , konkrétne však neuviedla k akej procesnej vade v konaní malo

dôjsť v zmysle tohto ustanovenia a existencia procesnej vady takejto povahy, ani ďalšie vady

podľa nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ

vzhľadom na obsah dovolania, zaoberal i tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Existencia ani

6

takejto vady namietanej dovolateľkou (rovnako bez konkrétneho uvedenia) nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka ďalej namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci v zmysle je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

pouţil iný právny predpis ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobkyne

smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu voči ţalovaným 2/ a 3/ zamietol.

Predmetom konania bolo ţalobkyňou uplatnené i uloţenie povinnosti zaplatiť nájomné

z titulu nájomnej zmluvy tieţ voči ţalovaným 2/ a 3/ ako spoločníkom ţalovanej 1/, ktorí

zo zákona ručia za jej záväzky do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného

v obchodnom registri.

Okresný i krajský súd uvedenú otázku správne posudzovali podľa § 106 Obchodného

zákonníka, rozdielne ho ale vyloţili. Okresný súd bol toho právneho názoru, ţe ţalovaní 2/

a 3/, ktorí ako spoločníci ţalovanej 1/ nemali podľa výpisu z obchodného registra splatenú

celú časť svojho vkladu, ručia za jej záväzky do výšky nesplateného vkladu zapísaného

v obchodnom registri, teda kaţdý do výšky 1 659,70 €. Naproti tomu krajský súd mal za to, ţe

ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu sa vzťahuje

na súbor všetkých záväzkov s.r.o., preto pri posudzovaní uloţenia povinnosti takémuto

spoločníkovi čo i len na čiastočné splnenie záväzku s.r.o. nemá význam len výška

nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, ale aj posúdenie okolnosti, či tu uţ

neexistuje plnenie za spoločnosť, započítateľné na splatenie vkladu, alebo povinnosť

na plnenie daná právoplatným súdnym rozhodnutím v rozsahu, ktorá moţnosť ďalšieho

trvania ručenia za záväzky s.r.o. vylučuje, hoci táto skutočnosť nebola ešte zapísaná

v obchodnom registri.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu

nemoţno povaţovať za vecne správny.

Podľa prvej a druhej vety , ustanovenia upravujúce

jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky

spoločnosti. Pre ich ručenie sa pouţijú ustanovenia o ručení (§ 303 a nasledujúce), pokiaľ

z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným

iné vyplýva z .

Podľa , spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich

záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho

nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté

z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môţe spoločník poţadovať náhradu

od spoločnosti. Ak nemôţe dosiahnuť túto náhradu, môţe poţadovať náhradu od kaţdého

z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní

spoločnosti.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá

za svoje záväzky celým svojím majetkom, teda neobmedzene. Jej spoločníci, ako subjekty

odlišné od samej spoločnosti, za záväzky spoločnosti ručia zo zákona taktieţ celým svojím

majetkom, avšak len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

Teda rozsah i čas ich ručenia je obmedzený. Rozsah do výšky ich nesplateného vkladu

do s.r.o. zapísaného v obchodnom registri a čas do chvíle, keď spoločník splatí celý svoj

vklad a splnenie vkladovej povinnosti je zapísané do obchodného registra. Táto právna úprava

(hrozba plnenia ručiteľskej povinnosti) má motivovať spoločníkov splatiť svoj vklad

do spoločnosti čo najskôr, čím sa tak zbavia hrozby plnenia svojej ručiteľskej povinnosti.

Skutočnosť, ţe rozhodujúci pre určenie rozsahu ručiteľskej povinnosti spoločníka je údaj

o výške jeho splateného vkladu zapísaný v obchodnom registri, umoţňuje veriteľom

spoločnosti, i kaţdému jednoducho si overiť, ktorý spoločník v akom rozsahu ručí za

záväzky spoločnosti a podľa toho sa domáhať splnenia svojich pohľadávok voči spoločnosti

i od jednotlivých spoločníkov ako ručiteľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe zápis splatenia vkladu v plnej

výške (resp. čiastočne) do obchodného registra má konštitutívne účinky na zánik

(resp. čiastočný zánik) ručenia spoločníka s.r.o., pretoţe podľa znenia § 106 Obchodného

zákonníka, spoločník ručí za záväzky s.r.o. do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného

v obchodnom registri, a tak účinky splatenia vkladu nastávajú najskôr dňom zápisu

do obchodného registra.

Ručenie spoločníka s.r.o. tak nezávisí na tom, akú čiastku svojho vkladu spoločnosti

(ne)splatil, ale na tom, aká výška splatenia je zapísaná v obchodnom registri. Podmienky, za

ktorých vzniká a trvá ručiteľský vzťah spoločníka za záväzky s.r.o. upravuje Obchodný

zákonník objektívne a trvanie ručenia viaţe nielen na splatenie vkladu, ale aj podanie návrhu

na zápis do obchodného registra, k čomu pristupuje ešte rozhodnutie registrového súdu

o povolení zápisu splatenia vkladu, ktorý registrový súd posudzuje v konaní o zápis zmeny

zapisovaných údajov, či bol vklad riadne splatený, teda či došlo k platnému splateniu vkladu

(konanie podľa ).

V preskúmavanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky ručenia

ţalovaných 2/ a 3/, ktoré ručenie je ručením zákonným. Vzniklo zo zákona, preto na jeho

vznik sa nevyţadovalo ručiteľské vyhlásenie ani dohoda o ručení, ale iba zápis v obchodnom

registri, z ktorého je zrejmé, ţe spoločník nesplatil celú výšku svojho vkladu. V konaní bolo

z výpisu z obchodného registra preukázané, ţe vklad kaţdého spoločníka ţalovanej 1/ bol

100 000,-- Sk a v obchodnom registri je poznamenané, ţe bol splatený kaţdým spoločníkom

(ţalovanými 2/ a 3/) len vo výške 1 659,70 € (50 000,-- Sk). Vo výške 1 659,70 € tak zostal

nesplatený. Ručenie ţalovaných 2/ a 3/ je ručením akcesorickej povahy, vznikajúce len za

predpokladu, ţe existuje záväzkový vzťah medzi veriteľom a spoločnosťou, čo bolo taktieţ

preukázané, keď nájomná zmluva uzavretá medzi ţalobkyňou ako veriteľom a ţalovanou 1/

ako s.r.o. je síce neplatnou, záväzkový vzťah medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/ však existuje

z titulu bezdôvodného obohatenia, keďţe účastníci sú povinní navzájom si vrátiť všetko, čo

podľa neplatnej nájomnej zmluvy dostali. Spoločník s.r.o. ručí za záväzky s.r.o. subsidiárne,

9

preto sa veriteľ môţe domáhať splnenia záväzku od spoločníka s.r.o. ako ručiteľa iba

v prípade, ak s.r.o. ako dlţník nesplnila voči nemu záväzok v primeranej dobe po tom, čo ju

písomne vyzval (okrem prípadu, keď výzva nie je potrebná, ak ju veriteľ nemôţe uskutočniť,

alebo ak je nepochybné, ţe dlţník svoj záväzok nesplní). V preskúmavanom prípade je

zo spisu zrejmé, ţe ţalobkyňa ako veriteľ vyzvala písomne ţalovanú 1/ ako dlţníka (č.l. 11)

na splnenie záväzku, ktoré oznámenie ţalovaná 1/ prevzala 5. októbra 2006. Svoj záväzok

ţalovaná 1/ nesplnila, preto ţalobkyňa podala dôvodne ţalobu nielen voči nej, ale i voči

ţalovaným 2/ a 3/ ako jej spoločníkom.

Pokiaľ ide o prípady, ak spoločník s.r.o. z titulu svojho ručenia poskytol veriteľovi

plnenie za s.r.o., v zmysle tretej vety dochádza k zákonnému

započítaniu plnenia spoločníka proti pohľadávke s.r.o. na splatenie vkladu, ktorú s.r.o. voči

spoločníkovi má. Toto ustanovenie má kogentný charakter. Tým, ţe k započítaniu dochádza

priamo zo zákona, nie je na započítanie potrebný ďalší právny úkon ani zo strany s.r.o., ani

zo strany spoločníka. Avšak je a najmä musí byť v záujme spoločníka, aby skutočnosť, ţe

plnil za s.r.o., oznámil s.r.o. bez zbytočného odkladu, aby konateľ na základe uvedeného

oznámenia mohol bezodkladne podať návrh na zápis splatenia jeho vkladu do obchodného

registra, pretoţe aţ týmto zápisom sa spoločník svojej ručiteľskej povinnosti za spoločnosť

zbaví. V prípadoch, ak zákonné započítanie plnenia spoločníka proti pohľadávke s.r.o.

na splatenie vkladu nie je moţné, hoci spoločník plnil z titulu ručenia, spoločník je oprávnený

potom poţadovať náhradu od spoločnosti (keď nemôţe náhradu poţadovať od spoločnosti,

tak ju môţe postupne poţadovať aj od ostatných spoločníkov - § 106 tretia a štvrtá veta

). Takáto situácia nastáva vtedy, keď spoločník síce splatil svoj vklad

do základného imania spoločnosti v plnej výške, avšak v čase, keď ho veriteľ (či uţ ten istý

z iného právneho dôvodu, alebo iný veriteľ) vyzval na plnenie z titulu ručenia, splatenie jeho

vkladu ešte nebolo zaregistrované v obchodnom registri. Z hľadiska ručenia spoločníkov za

záväzky s.r.o. totiţ nie je dôleţitý faktický stav rozsahu splatenia vkladov (teda stav

skutočný), ale stav zapísaný v obchodnom registri (stav registrový).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podporu svojho právneho názoru povaţuje za

potrebné poukázať na právne ustanovenie , ktoré bolo v Českej

republike v rovnakom znení ako v Slovenskej republike do 31. decembra 2000. S účinnosťou

od 1. januára 2001 bolo v tomto ustanovení okrem iného, ručenie spoločníkov s.r.o. podľa

stavu zápisu v obchodnom registri spresnené tak, ţe ručenie zaniká zápisom splatenia

10

všetkých vkladov do obchodného registra a zaplatením ktorémukoľvek z veriteľov ručenie

nezaniká ani sa nezniţuje jeho rozsah, čím sa odstránili výkladové rozpory a bolo

jednoznačne ustálené, ţe za okamih zániku ručiteľského záväzku spoločníka s.r.o., ktorého

vklad nebol splatený v celom rozsahu sa povaţuje aţ zápis v obchodnom registri (odhliadnuc

od inej právnej úpravy rozsahu ručenia spoločníkov s.r.o. za záväzky s.r.o. od 1. mája 2001

v Českej republike), nie uţ samotné zaplatenie ktorémukoľvek veriteľovi (bez ohľadu na to,

ţe takéto plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie

vkladu spoločníka, ktorý plnenie veriteľovi poskytol, resp. vzniká moţnosť poţadovať

náhradu od spoločnosti, prípadne za podmienok zákona od spoločníkov). Uvedený právny

záver, ţe rozhodujúcim je zápis splatenia vkladu spoločníka s.r.o. v obchodnom registri, ktorý

zápis má konštitutívne účinky, jednoznačne vyplýva i z českých súdnych rozhodnutí

najvyššieho i ústavného súdu (vychádzajúcich z právnej úpravy

v znení totoţnom so slovenskou právnou úpravou) - napríklad (Rc) ;

(Rc) 2 Odon 125/97(SJS) 10 Ca 169/2000; /Rc) ; (ÚS) .

So zreteľom na uvedené, v spojení s , dovolací súd

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

11