Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)f88/362651.a23fa6.pdf
PDF · 147.4 KB
No categories available
4Cdo/190/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 190/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne MUDr. V. L., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ T., s.r.o.
v likvidácii, so sídlom v T., 2/ M. S., bývajúcej v T., 3/ D. S., bývajúcemu v T., o zaplatenie
3 374,87 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37 C 143/2007,
v konaní o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2010,
sp. zn. 10 Co 185/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 9. februára
2010, sp. zn. 10 Co 185/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom z 23. februára 2009 č. k. 37 C 143/2007-173 zaviazal
ţalovanú 1/ k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 3 374,87 € s 0,019 %-ným denným úrokom
z omeškania z tejto sumy od 2. apríla 2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku z titulu nezaplatenia nájomného za mesiac apríl 2006, ktoré nájomné bola ţalovaná
1/ povinná platiť ţalobkyni na základe Nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov
z 27. júna 2002 (ďalej len „nájomná zmluva“). Spolu so ţalovanou 1/ zaviazal zaplatiť
0,019 %-ný denný úrok z omeškania zo sumy 3 374,87 € od 2. apríla 2006 do zaplatenia aj
ţalovanú 2/ a ţalovaného 3/ a tieţ ich zaviazal zaplatiť aj sumu 1 659,70 €, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe zaplatením 1 659,70 € ţalovanou 2/ zaniká jej
povinnosť a zaplatením 1 659,70 € ţalovaným 3/ zaniká jeho povinnosť. Ţalovaných 2/ a 3/
zaviazal k tejto povinnosti ako spoločníkov ţalovanej 1/ z titulu ich ručenia za záväzky
ţalovanej 1/ do výšky ich nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ţalovaných
1/ aţ 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni aj trovy konania vo výške 386,54 €
a len ţalovanú 1/ aj trovy konania vo výške 399,44 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd
preukázané, ţe ţalovaná 1/ napriek opakovaným výzvam ţalobkyne neuhradila nájomné za
apríl 2006 na základe nájomnej zmluvy a ţalovaní 2/ a 3/ ako jej spoločníci nemali splatenú
svoju časť vkladu do základného imania, a to kaţdý v sume 1 659,70 €. Povinnosť ţalovanej
1/ zaplatiť ţalobkyni nájomné právne odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 494 a § 671
ods. 1 Občianskeho zákonníka, úroky z omeškania § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a uloţenú povinnosť ţalovaným 2/ a 3/ § 106 Obchodného
zákonníka.
Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom
z 9. februára 2010, sp. zn. 10 Co 185/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 3 374,87 € s 0,019 %-ným denným úrokom z omeškania
od 7. októbra 2006 do zaplatenia do troch dní zaviazal len ţalovanú 1/ spolu s povinnosťou
zaplatiť ţalobkyni i náhradu trov konania v sume 1 481,67 € k rukám jej právnej zástupkyne.
Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil § 106 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 2 aţ 4 Zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme
a podnájme nebytových priestorov“), § 457, 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 563 Občianskeho
zákonníka. Mal preukázané, ţe nájomná zmluva bola podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme
a podnájme nebytových priestorov absolútne neplatnou, keďţe neobsahovala všetky
náleţitosti podľa § 3 ods. 3 tohto zákona, a to účel nájmu, na ktorú neplatnosť prihliadal
z úradnej povinnosti. Z tohto dôvodu bol potom podľa § 457 Občianskeho zákonníka kaţdý
z účastníkov nájomnej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací
súd poukázal na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo
sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre moţné, najmä preto, ţe
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Ţalovaná 1/ za tohto
stavu, keď uţívala priestory ţalobkyne bez právneho dôvodu, tak nebola povinná platiť
nájomné, ale mala povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce v nezníţení jej
majetku o to, čo by inak musela na prenájom nebytových priestorov v apríli 2006 vynaloţiť.
Za bezdôvodné obohatenie v takomto prípade povaţoval odvolací súd sumu beţného
(obvyklého) nájomného, ktorou bola v prejednávanej veci podľa jeho názoru prinajmenšom
suma poţadovaná ţalobkyňou. Pri určení splatnosti pohľadávky ţalobkyne vychádzal z § 563
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlţník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ poţiadal. V preskúmavanom prípade mal odvolací súd
preukázané, ţe ţalobkyňa vyzvala ţalovanú 1/ na zaplatenie poţadovanej sumy vo výpovedi
z nájmu, ktorú výpoveď ţalovaná 1/ prevzala 5. októbra 2006. V súlade s § 563 Občianskeho
zákonníka, keď nesplnila svoj dlh prvý deň po tom, čo ju ţalobkyňa poţiadala o plnenie, teda
6. októbra 2006, od 7. októbra 2006 sa dostala do omeškania a ţalobkyni patrí od tohto času
i úrok z omeškania. Zamietnutie ţaloby voči ţalovaným 2/ a 3/ krajský súd odôvodnil tým, ţe
v spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“) sa obmedzená zodpovednosť
prejavuje v obmedzení zodpovednosti spoločníkov s.r.o. za záväzky s.r.o., ktorí ručia za
prípadné záväzky s.r.o. len do výšky nesplateného vkladu. Mal za to, ţe uvedený strop ručenia
spoločníka s.r.o. je absolútny a vzťahuje sa na súbor všetkých záväzkov s.r.o., preto
pri posudzovaní moţnosti uloţenia povinnosti takémuto spoločníkovi, čo i len na čiastočné
splnenie záväzku s.r.o. nemá význam len výška nesplateného vkladu, ale aj posúdenie
okolnosti, či tu uţ neexistuje plnenie za spoločnosť, započítateľné na splatenie vkladu, alebo
za určitých okolností aj čo i len povinnosť na plnenie na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia v rozsahu, ktorá moţnosť ďalšieho trvania ručenia za záväzky spoločnosti
vylučuje ako v preskúmavanom prípade. Podľa názoru krajského súdu, ak by sa potom malo
bezvýhradne trvať na ukladaní povinností spoločníkom s.r.o. aj v tých prípadoch, v ktorých uţ
existuje prinajmenšom jedno súdne rozhodnutie vyčerpávajúce zákonom ustanovenú mieru
ručenia spoločníka (hoci ešte nebolo ani splnené, či nútené vymoţené), viedlo by to
k pomerne absurdnej situácii, v ktorej by spoločníkovi s.r.o. s nesplateným vkladom mohla
byť povinnosť na zaplatenie sumy zodpovedajúcej jeho nesplatenému vkladu uloţená
v konaní o prakticky kaţdom záväzku s.r.o. a ručenie spoločníka s.r.o. by potom nebolo len
v rozsahu nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, ale v rozsahu úhrnu
všetkých voči spoločníkovi prisúdených súm. Preto zistenie existencie právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho spoločníkovi s.r.o. plniť titulom ručenia
za záväzky s.r.o. bráni, aby z rovnakého dôvodu mohla byť uloţená povinnosť aj v inom,
neskoršie skončenom konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobkyňa z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/
O.s.p. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe namietala nesprávne právne posúdenie otázky ručenia
ţalovaných 2/ a 3/ ako spoločníkov ţalovanej 1/ za jej záväzky podľa § 106 Obchodného
zákonníka. Poukázala na to, ţe kaţdý spoločník s.r.o. ručí za všetky záväzky s.r.o. do výšky
svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Zdôraznila, ţe práve
v obchodnom registri zapísaná skutočnosť je jedine právne relevantnou. Skúmať, či došlo
k platnému splateniu vkladu mohol podľa jej názoru len registrový súd v rámci rozhodovania
o povolení zápisu do obchodného registra. O tom, ţe (ne)bol vklad do spoločnosti riadne
splatený nemôţe rozhodovať súd v spore o zaplatenie pohľadávky, ale registrový súd
v konaní podľa § 200a ods. 2 O.s.p. Preto ručenie spoločníka s.r.o. nezávisí na tom, akú
čiastku svojho vkladu do s.r.o. splatil, ale na tom, aká výška splatenia je zapísaná
v obchodnom registri. Pokiaľ splatenie vkladu spoločníka v dobe rozhodovania súdu prvého
stupňa nebolo zapísané do obchodného registra, súd prvého stupňa podľa jej názoru
nepochybil, keď ţalobe vyhovel. Poukázala na to, ţe krajský súd musel v čase rozhodovania
o odvolaní vedieť, ţe v obchodnom registri je na ţalovaných 2/ a 3/ ako spoločníkov
ţalovanej 1/ stále zapísaná nesplatená časť u kaţdého 50 000,-- Sk, teda 1 659,70 €.
Z uvedených dôvodov preto navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Ţalovaní 1/ aţ 3/ vo vyjadrení k dovolaniu poukázali na to, ţe krajský súd vysvetlil
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, hoci podľa ich názoru aj on prehliadol
dojednanie v nájomnej zmluve o výške nájomného. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa
zaoberali len povinnosťou účastníkov nájomnej zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo podľa
neplatnej nájomnej zmluvy dostali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu
v ustanoveniach § 237 a § 238.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O takýto rozsudok v danom
prípade ide.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích
návrhov len v prípadoch uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka síce v dovolaní všeobecne namietala ako dovolací dôvod vadu konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p., konkrétne však neuviedla k akej procesnej vade v konaní malo
dôjsť v zmysle tohto ustanovenia a existencia procesnej vady takejto povahy, ani ďalšie vady
podľa § 237 O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ
vzhľadom na obsah dovolania, zaoberal i tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Existencia ani
takejto vady namietanej dovolateľkou (rovnako bez konkrétneho uvedenia) nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľka ďalej namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací
súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
pouţil iný právny predpis ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobkyne
smerujúceho proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu voči ţalovaným 2/ a 3/ zamietol.
Predmetom konania bolo ţalobkyňou uplatnené i uloţenie povinnosti zaplatiť nájomné
z titulu nájomnej zmluvy tieţ voči ţalovaným 2/ a 3/ ako spoločníkom ţalovanej 1/, ktorí
zo zákona ručia za jej záväzky do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného
v obchodnom registri.
Okresný i krajský súd uvedenú otázku správne posudzovali podľa § 106 Obchodného
zákonníka, rozdielne ho ale vyloţili. Okresný súd bol toho právneho názoru, ţe ţalovaní 2/
a 3/, ktorí ako spoločníci ţalovanej 1/ nemali podľa výpisu z obchodného registra splatenú
celú časť svojho vkladu, ručia za jej záväzky do výšky nesplateného vkladu zapísaného
v obchodnom registri, teda kaţdý do výšky 1 659,70 €. Naproti tomu krajský súd mal za to, ţe
ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu sa vzťahuje
na súbor všetkých záväzkov s.r.o., preto pri posudzovaní uloţenia povinnosti takémuto
spoločníkovi čo i len na čiastočné splnenie záväzku s.r.o. nemá význam len výška
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, ale aj posúdenie okolnosti, či tu uţ
neexistuje plnenie za spoločnosť, započítateľné na splatenie vkladu, alebo povinnosť
na plnenie daná právoplatným súdnym rozhodnutím v rozsahu, ktorá moţnosť ďalšieho
trvania ručenia za záväzky s.r.o. vylučuje, hoci táto skutočnosť nebola ešte zapísaná
v obchodnom registri.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu
nemoţno povaţovať za vecne správny.
Podľa § 56 ods. 6 prvej a druhej vety Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce
jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky
spoločnosti. Pre ich ručenie sa pouţijú ustanovenia o ručení (§ 303 a nasledujúce), pokiaľ
z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným
iné vyplýva z § 106 Obchodného zákonníka.
Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich
záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté
z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môţe spoločník poţadovať náhradu
od spoločnosti. Ak nemôţe dosiahnuť túto náhradu, môţe poţadovať náhradu od kaţdého
z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní
spoločnosti.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá
za svoje záväzky celým svojím majetkom, teda neobmedzene. Jej spoločníci, ako subjekty
odlišné od samej spoločnosti, za záväzky spoločnosti ručia zo zákona taktieţ celým svojím
majetkom, avšak len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
Teda rozsah i čas ich ručenia je obmedzený. Rozsah do výšky ich nesplateného vkladu
do s.r.o. zapísaného v obchodnom registri a čas do chvíle, keď spoločník splatí celý svoj
vklad a splnenie vkladovej povinnosti je zapísané do obchodného registra. Táto právna úprava
(hrozba plnenia ručiteľskej povinnosti) má motivovať spoločníkov splatiť svoj vklad
do spoločnosti čo najskôr, čím sa tak zbavia hrozby plnenia svojej ručiteľskej povinnosti.
Skutočnosť, ţe rozhodujúci pre určenie rozsahu ručiteľskej povinnosti spoločníka je údaj
o výške jeho splateného vkladu zapísaný v obchodnom registri, umoţňuje veriteľom
spoločnosti, i kaţdému jednoducho si overiť, ktorý spoločník v akom rozsahu ručí za
záväzky spoločnosti a podľa toho sa domáhať splnenia svojich pohľadávok voči spoločnosti
i od jednotlivých spoločníkov ako ručiteľov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe zápis splatenia vkladu v plnej
výške (resp. čiastočne) do obchodného registra má konštitutívne účinky na zánik
(resp. čiastočný zánik) ručenia spoločníka s.r.o., pretoţe podľa znenia § 106 Obchodného
zákonníka, spoločník ručí za záväzky s.r.o. do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného
v obchodnom registri, a tak účinky splatenia vkladu nastávajú najskôr dňom zápisu
do obchodného registra.
Ručenie spoločníka s.r.o. tak nezávisí na tom, akú čiastku svojho vkladu spoločnosti
(ne)splatil, ale na tom, aká výška splatenia je zapísaná v obchodnom registri. Podmienky, za
ktorých vzniká a trvá ručiteľský vzťah spoločníka za záväzky s.r.o. upravuje Obchodný
zákonník objektívne a trvanie ručenia viaţe nielen na splatenie vkladu, ale aj podanie návrhu
na zápis do obchodného registra, k čomu pristupuje ešte rozhodnutie registrového súdu
o povolení zápisu splatenia vkladu, ktorý registrový súd posudzuje v konaní o zápis zmeny
zapisovaných údajov, či bol vklad riadne splatený, teda či došlo k platnému splateniu vkladu
(konanie podľa § 200a O.s.p.).
V preskúmavanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky ručenia
ţalovaných 2/ a 3/, ktoré ručenie je ručením zákonným. Vzniklo zo zákona, preto na jeho
vznik sa nevyţadovalo ručiteľské vyhlásenie ani dohoda o ručení, ale iba zápis v obchodnom
registri, z ktorého je zrejmé, ţe spoločník nesplatil celú výšku svojho vkladu. V konaní bolo
z výpisu z obchodného registra preukázané, ţe vklad kaţdého spoločníka ţalovanej 1/ bol
100 000,-- Sk a v obchodnom registri je poznamenané, ţe bol splatený kaţdým spoločníkom
(ţalovanými 2/ a 3/) len vo výške 1 659,70 € (50 000,-- Sk). Vo výške 1 659,70 € tak zostal
nesplatený. Ručenie ţalovaných 2/ a 3/ je ručením akcesorickej povahy, vznikajúce len za
predpokladu, ţe existuje záväzkový vzťah medzi veriteľom a spoločnosťou, čo bolo taktieţ
preukázané, keď nájomná zmluva uzavretá medzi ţalobkyňou ako veriteľom a ţalovanou 1/
ako s.r.o. je síce neplatnou, záväzkový vzťah medzi ţalobkyňou a ţalovanou 1/ však existuje
z titulu bezdôvodného obohatenia, keďţe účastníci sú povinní navzájom si vrátiť všetko, čo
podľa neplatnej nájomnej zmluvy dostali. Spoločník s.r.o. ručí za záväzky s.r.o. subsidiárne,
preto sa veriteľ môţe domáhať splnenia záväzku od spoločníka s.r.o. ako ručiteľa iba
v prípade, ak s.r.o. ako dlţník nesplnila voči nemu záväzok v primeranej dobe po tom, čo ju
písomne vyzval (okrem prípadu, keď výzva nie je potrebná, ak ju veriteľ nemôţe uskutočniť,
alebo ak je nepochybné, ţe dlţník svoj záväzok nesplní). V preskúmavanom prípade je
zo spisu zrejmé, ţe ţalobkyňa ako veriteľ vyzvala písomne ţalovanú 1/ ako dlţníka (č.l. 11)
na splnenie záväzku, ktoré oznámenie ţalovaná 1/ prevzala 5. októbra 2006. Svoj záväzok
ţalovaná 1/ nesplnila, preto ţalobkyňa podala dôvodne ţalobu nielen voči nej, ale i voči
ţalovaným 2/ a 3/ ako jej spoločníkom.
Pokiaľ ide o prípady, ak spoločník s.r.o. z titulu svojho ručenia poskytol veriteľovi
plnenie za s.r.o., v zmysle tretej vety § 106 Obchodného zákonníka dochádza k zákonnému
započítaniu plnenia spoločníka proti pohľadávke s.r.o. na splatenie vkladu, ktorú s.r.o. voči
spoločníkovi má. Toto ustanovenie má kogentný charakter. Tým, ţe k započítaniu dochádza
priamo zo zákona, nie je na započítanie potrebný ďalší právny úkon ani zo strany s.r.o., ani
zo strany spoločníka. Avšak je a najmä musí byť v záujme spoločníka, aby skutočnosť, ţe
plnil za s.r.o., oznámil s.r.o. bez zbytočného odkladu, aby konateľ na základe uvedeného
oznámenia mohol bezodkladne podať návrh na zápis splatenia jeho vkladu do obchodného
registra, pretoţe aţ týmto zápisom sa spoločník svojej ručiteľskej povinnosti za spoločnosť
zbaví. V prípadoch, ak zákonné započítanie plnenia spoločníka proti pohľadávke s.r.o.
na splatenie vkladu nie je moţné, hoci spoločník plnil z titulu ručenia, spoločník je oprávnený
potom poţadovať náhradu od spoločnosti (keď nemôţe náhradu poţadovať od spoločnosti,
tak ju môţe postupne poţadovať aj od ostatných spoločníkov - § 106 tretia a štvrtá veta
Obchodného zákonníka). Takáto situácia nastáva vtedy, keď spoločník síce splatil svoj vklad
do základného imania spoločnosti v plnej výške, avšak v čase, keď ho veriteľ (či uţ ten istý
z iného právneho dôvodu, alebo iný veriteľ) vyzval na plnenie z titulu ručenia, splatenie jeho
vkladu ešte nebolo zaregistrované v obchodnom registri. Z hľadiska ručenia spoločníkov za
záväzky s.r.o. totiţ nie je dôleţitý faktický stav rozsahu splatenia vkladov (teda stav
skutočný), ale stav zapísaný v obchodnom registri (stav registrový).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podporu svojho právneho názoru povaţuje za
potrebné poukázať na právne ustanovenie § 106 Obchodného zákonníka, ktoré bolo v Českej
republike v rovnakom znení ako v Slovenskej republike do 31. decembra 2000. S účinnosťou
od 1. januára 2001 bolo v tomto ustanovení okrem iného, ručenie spoločníkov s.r.o. podľa
stavu zápisu v obchodnom registri spresnené tak, ţe ručenie zaniká zápisom splatenia
všetkých vkladov do obchodného registra a zaplatením ktorémukoľvek z veriteľov ručenie
nezaniká ani sa nezniţuje jeho rozsah, čím sa odstránili výkladové rozpory a bolo
jednoznačne ustálené, ţe za okamih zániku ručiteľského záväzku spoločníka s.r.o., ktorého
vklad nebol splatený v celom rozsahu sa povaţuje aţ zápis v obchodnom registri (odhliadnuc
od inej právnej úpravy rozsahu ručenia spoločníkov s.r.o. za záväzky s.r.o. od 1. mája 2001
v Českej republike), nie uţ samotné zaplatenie ktorémukoľvek veriteľovi (bez ohľadu na to,
ţe takéto plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie
vkladu spoločníka, ktorý plnenie veriteľovi poskytol, resp. vzniká moţnosť poţadovať
náhradu od spoločnosti, prípadne za podmienok zákona od spoločníkov). Uvedený právny
záver, ţe rozhodujúcim je zápis splatenia vkladu spoločníka s.r.o. v obchodnom registri, ktorý
zápis má konštitutívne účinky, jednoznačne vyplýva i z českých súdnych rozhodnutí
najvyššieho i ústavného súdu (vychádzajúcich z právnej úpravy § 106 Obchodného zákonníka
v znení totoţnom so slovenskou právnou úpravou) - napríklad (Rc) 29 Cdo 281/2000;
(Rc) 2 Odon 125/97(SJS) 10 Ca 169/2000; /Rc) 30 Ca 110/2001; (ÚS) I. ÚS 323/98.
So zreteľom na uvedené, v spojení s § 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p., dovolací súd
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová