Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/190/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., IČO : X.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou M., so sídlom v B., K. X., IČO : X., zastúpenou JUDr.

J. N., advokátom konateľom, proti povinnému S. K., pre vymoženie 590,88 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2011 sp.zn. 6 CoE

77/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 29. novembra 2010 č.k. 7 Er 1189/2010-

29 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. V. Z. o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že exekučný titul – rozhodcovský rozsudok

sp.zn. W. zo dňa 5. júla 2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok) doteraz nenadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebol zákonným spôsobom doručený povinnému.

V rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručení rozhodcovského rozsudku, pretože

poštová zásielka, ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok, sa vrátila rozhodcovskému

súdu s oznámením o nezastihnuteľnom adresátovi, t.j. povinnom. Napriek tomu rozhodcovský

súd vyznačil na rozhodcovskom rozsudku právoplatnosť dňom 2. september 2010

a vykonateľnosť dňom 6. september 2010. Nakoľko o rozhodcovskom

2

konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia

, pri doručovaní rozhodcovského rozsudku do vlastných rúk

mal byť dodržaný postup uvedený v ustanovení , pričom dodržanie tohto

zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však

súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou na

opakované doručenie, ako aj údaj, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Exekučný titul tak

trpí vadou formálnej vykonateľnosti, nestal sa vykonateľným.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2011 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle

skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, navrhla ho

zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhla napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa , , , teda že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , a , že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. V odôvodnení dovolania oprávnená uviedla, že má

za to, „že súd rozhodoval v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským

rozsudkom. Taktiež je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci

podľa zákona je potrebný.“ Súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom tým, že mu neumožnil si riadne a zákonným spôsobom uplatniť svoje práva

z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. V ďalšej časti dovolania dovolateľka

poukázala na to, že súd napadnuté uznesenie taktiež odôvodnil tým, že pri posudzovaní

exekučného titulu z aspektov ust. , súd prvého

stupňa vychádzal z ust. a a , a Smernice

93/13/Es a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,

neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.

3

V závere (inak rozsiahleho) dovolania dovolateľka opakovane zdôraznila, „že súd dospel

k úplne nesprávnemu právnemu záveru, svojim konaním porušil a zasiahol do viacerých aj

garantovaných základných práv účastníkov konania, právne zdôvodnenie je v rozpore

s viacerými právnymi normami a zásadami, nerešpektoval právne princípy ako zmluvná

veľkosť, právna istota, „res iudicata“, iustitia nemini neganda. Odmietnutie vydať exekučné

poverenie na právnom základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne meritum

veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na

súdnu a inú právnu ochranu.“

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny

názor účastníka tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné však

dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení.

Dovolateľka namieta vadu podľa , t.j. že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3

).

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v danej exekučnej veci, vedenej na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , na základe rozhodcovského rozsudku

vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,

ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s. z 5. júla 2010 sp.zn. W., nepredchádzalo žiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na to konanie nie je

zaťažené dovolateľkou namietanou vadou v zmysle

Ďalej je podľa názoru dovolateľky konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Ako možno vyvodiť z obsahu dovolania, uvedenou procesnou vadou zaťažili konanie

súdy tým, že skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul

žiadnu aktivitu na takýto prieskum. Námietka tejto procesnej vady je však neopodstatnená.

Exekučný súd totiž v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia

(§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41

ods. 2 ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza

6

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnená v dovolaní tiež namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť konať pred

súdom v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade

oprávnenej nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia

uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a v súvislosti s ktorým namieta porušenie jej práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým

malo podľa jej názoru dôjsť nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho jej nebolo umožnené

riadne a zákonným spôsobom uplatniť jej práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom

konaní, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za odňatie možnosti účastníkovi

konať pred súdom, keďže v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) odvolací súd

i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

V nadväznosti na uvedené treba pre úplnosť dodať, že dôvody dovolania, podaného

oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho súdu, však nijako obsahovo nesúvisia s inak

v dovolaní správne označeným rozhodnutím odvolacieho súdu. Ako je totiž zrejmé z obsahu

spisu, napadnutým uznesením odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že

predložený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) trpí vadou formálnej vykonateľnosti,

nestal sa vykonateľným, a nie z dôvodu pre rozpor exekučného titulu a tým aj návrhu

a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom.

Na túto skutočnosť bola oprávnená aj upozornená, avšak výzvu prvostupňového súdu

na opravu dôvodov dovolania, uznesením z 23. mája 2012 č.k. -69, ponechala

bez povšimnutia.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila ďalej tým, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú

vadu ( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a nebola zistená existencia procesných vád uvedených v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa v spojení s písm.

c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2012

8

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová