Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 128 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (134)084/385827.486a61.pdf
PDF · 158.39 KB
No categories available
4Cdo/190/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 190/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., IČO : X.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou M., so sídlom v B., K. X., IČO : X., zastúpenou JUDr.
J. N., advokátom konateľom, proti povinnému S. K., pre vymoženie 590,88 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 7 Er 1189/2010,
o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2011 sp.zn. 6 CoE
77/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 29. novembra 2010 č.k. 7 Er 1189/2010-
29 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. V. Z. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že exekučný titul – rozhodcovský rozsudok
sp.zn. W. zo dňa 5. júla 2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok) doteraz nenadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebol zákonným spôsobom doručený povinnému.
V rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručení rozhodcovského rozsudku, pretože
poštová zásielka, ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok, sa vrátila rozhodcovskému
súdu s oznámením o nezastihnuteľnom adresátovi, t.j. povinnom. Napriek tomu rozhodcovský
súd vyznačil na rozhodcovskom rozsudku právoplatnosť dňom 2. september 2010
a vykonateľnosť dňom 6. september 2010. Nakoľko zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, pri doručovaní rozhodcovského rozsudku do vlastných rúk
mal byť dodržaný postup uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p., pričom dodržanie tohto
zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však
súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou na
opakované doručenie, ako aj údaj, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Exekučný titul tak
trpí vadou formálnej vykonateľnosti, nestal sa vykonateľným.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2011 sp.zn.
6 CoE 77/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, navrhla ho
zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhla napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p., teda že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. d/, e/ a f/ O.s.p., že konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. V odôvodnení dovolania oprávnená uviedla, že má
za to, „že súd rozhodoval v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už prv začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským
rozsudkom. Taktiež je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci
podľa zákona je potrebný.“ Súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom tým, že mu neumožnil si riadne a zákonným spôsobom uplatniť svoje práva
z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. V ďalšej časti dovolania dovolateľka
poukázala na to, že súd napadnuté uznesenie taktiež odôvodnil tým, že pri posudzovaní
exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., súd prvého
stupňa vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice
93/13/Es a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.
V závere (inak rozsiahleho) dovolania dovolateľka opakovane zdôraznila, „že súd dospel
k úplne nesprávnemu právnemu záveru, svojim konaním porušil a zasiahol do viacerých aj
ústavou garantovaných základných práv účastníkov konania, právne zdôvodnenie je v rozpore
s viacerými právnymi normami a zásadami, nerešpektoval právne princípy ako zmluvná
veľkosť, právna istota, „res iudicata“, iustitia nemini neganda. Odmietnutie vydať exekučné
poverenie na právnom základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne meritum
veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na
súdnu a inú právnu ochranu.“
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny
názor účastníka tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim
je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné však
dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení.
Dovolateľka namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. že sa v tej istej veci už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3
O.s.p.).
Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako
súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)
bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide
o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom
aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).
Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie.
Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v danej exekučnej veci, vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 7 Er 1189/2010, na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s. z 5. júla 2010 sp.zn. W., nepredchádzalo žiadne iné
konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na to konanie nie je
zaťažené dovolateľkou namietanou vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.
Ďalej je podľa názoru dovolateľky konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237
písm. e/ O.s.p.
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku
jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie
prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je
treba konanie zastaviť.
Ako možno vyvodiť z obsahu dovolania, uvedenou procesnou vadou zaťažili konanie
súdy tým, že skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul
žiadnu aktivitu na takýto prieskum. Námietka tejto procesnej vady je však neopodstatnená.
Exekučný súd totiž v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia
(§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41
ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza
vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich
právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.
Oprávnená v dovolaní tiež namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade
oprávnenej nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia
uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a v súvislosti s ktorým namieta porušenie jej práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým
malo podľa jej názoru dôjsť nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho jej nebolo umožnené
riadne a zákonným spôsobom uplatniť jej práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom
konaní, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za odňatie možnosti účastníkovi
konať pred súdom, keďže v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) odvolací súd
i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.
V nadväznosti na uvedené treba pre úplnosť dodať, že dôvody dovolania, podaného
oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho súdu, však nijako obsahovo nesúvisia s inak
v dovolaní správne označeným rozhodnutím odvolacieho súdu. Ako je totiž zrejmé z obsahu
spisu, napadnutým uznesením odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
predložený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) trpí vadou formálnej vykonateľnosti,
nestal sa vykonateľným, a nie z dôvodu pre rozpor exekučného titulu a tým aj návrhu
a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom.
Na túto skutočnosť bola oprávnená aj upozornená, avšak výzvu prvostupňového súdu
na opravu dôvodov dovolania, uznesením z 23. mája 2012 č.k. 7 Er 1189/2010-69, ponechala
bez povšimnutia.
Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila ďalej tým, že konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú
vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací
dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale
prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.
a nebola zistená existencia procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 písm.
c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová