Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Tos-3-2014.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/3/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci odsúdeného Q. E., nar. XX.XX.XXXX, na neverejnom zasadnutí dňa 14. januára 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2013, sp. zn. 1Nt/24/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu z r u š u j e.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného Q. E. na povolenie obnovy konania smerujúci proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 1T/223/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2012, sp. zn. 23To/88/2012 z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20. novembra 2013, sp. zn. 1Nt/24/2013, na podklade návrhu odsúdeného Q. E. povolil podľa § 400 ods. 1 Tr.por. z dôvodu uvedeného v § 394 ods. 1 Tr. por. obnovu konania v trestnej veci odsúdeného Q. E. v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/223/2011, zrušil výrok o úhrnnom treste odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 1T/223/2011 vo výmere 9 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL ÚS 106/2011, ktorý bol vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 a ktorým v § 41 ods. 2 Tr. zák. časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú, považoval za novú skutočnosť súdu skôr neznámu a odôvodňujúcu povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože strata účinnosti časti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. mala podľa neho za následok uloženie pôvodného úhrnného trestu, ktorý je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa a uložený trest v zrejmom rozpore s účelom trestu. Je síce pravda, že súd použil pri ukladaní trestu mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., no musel pritom vychádzať z trestnej sadzby vtedy platného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného. V jej písomnom odôvodnení viedol namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré nepovažoval za správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru mal byť návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnutý. Poukázal na to, že odsúdený Q. E. sa dopustil dvoch obzvlášť závažných zločinov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktoré mu bol okresným súdom uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Teda trest bol uložený pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti ustanovenia § 172 ods. 2 Tr. zák., ktorá bola 10 až 15 rokov. V prípade použitia asperačnej zásady by však bol odsúdenému ukladaný trest v rámci zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí od 15 rokov do 20 rokov. Preto pôvodne uložený úhrnný trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Podľa názoru prokurátora neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania a preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietne podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Súd prvého stupňa nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením povolil obnovu konania v predmetnej trestnej veci, hoci na taký postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.
Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Avšak v prípade, ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by totiž boli negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona. Sprísnená trestná sadzba by totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo by nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd by v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák., teda zníženie by sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd by teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013). V takom prípade by sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, nepoužilo, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety za bodkočiarkou, by na dotknutý prípad nedopadli.
Tak je tomu aj v posudzovanom prípade, v ktorom bol odsúdenému Q. E. vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 1T/223/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2012, sp. zn. 23To/88/2012 uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou
- asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli teda negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože sprísnená trestná sadzba v posudzovanom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom súd v pôvodnom konaní dokonca v zákonom ustanovenom rozsahu znížil trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák. v § 172 ods. 2, t. j. pod 10 rokov.
Vzhľadom na uvedené dôvody, odsúdenému v pôvodnom konaní uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačnej zásady a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. Preto ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sa na trest uložený v pôvodnom konaní nevzťahujú a prokurátor v podanej sťažnosti dôvodne poukázal na to, že v posudzovanom prípade ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, nemalo byť použité a pri správnom postupe mal súd prvého stupňa návrh odsúdeného Q. E. na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietnuť.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie v celom rozsahu a pochybenie súdu prvého stupňa sám napravil tak, že podľa § 399 ods. 2 Tr.por. návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr.por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.