Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/3/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci odsúdeného Q. E., nar. XX.XX.XXXX, na neverejnom zasadnutí dňa 14. januára 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu z r u š u j e.

Podľa súd návrh odsúdeného Q. E. na povolenie obnovy konania smerujúci proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2012, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2012, sp. zn. z a m i e t a , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa

odôvodnenie:

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20. novembra 2013, sp. zn. , na podklade návrhu odsúdeného Q. E. povolil podľa z dôvodu uvedeného v obnovu konania v trestnej veci odsúdeného Q. E. v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. , zrušil výrok o úhrnnom treste odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2012, sp. zn. vo výmere 9 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. , ktorý bol vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke a ktorým v Tr. zák. časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú, považoval za novú skutočnosť súdu skôr neznámu a odôvodňujúcu povolenie obnovy konania v zmysle , pretože strata účinnosti časti ustanovenia Tr. zák. mala podľa neho za následok uloženie pôvodného úhrnného trestu, ktorý je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa a uložený trest v zrejmom rozpore s účelom trestu. Je síce pravda, že súd použil pri ukladaní trestu mimoriadne zmierňovacie ustanovenie Tr. zák., no musel pritom vychádzať z trestnej sadzby vtedy platného ustanovenia Tr. zák.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného. V jej písomnom odôvodnení viedol namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré nepovažoval za správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru mal byť návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnutý. Poukázal na to, že odsúdený Q. E. sa dopustil dvoch obzvlášť závažných zločinov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktoré mu bol okresným súdom uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Teda trest bol uložený pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti ustanovenia § 172 ods. 2 Tr. zák., ktorá bola 10 až 15 rokov. V prípade použitia asperačnej zásady by však bol odsúdenému ukladaný trest v rámci zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí od 15 rokov do 20 rokov. Preto pôvodne uložený úhrnný trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Podľa názoru prokurátora neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania a preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietne podľa

Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Súd prvého stupňa nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením povolil obnovu konania v predmetnej trestnej veci, hoci na taký postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení

Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania povolí podľa z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov.

Avšak v prípade, ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. Účinky použitia ustanovenia Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by totiž boli negované práve použitím ustanovenia alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) . Sprísnená trestná sadzba by totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo by nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd by v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák., teda zníženie by sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd by teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013). V takom prípade by sa ustanovenie v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. , nepoužilo, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety za bodkočiarkou, by na dotknutý prípad nedopadli.

Tak je tomu aj v posudzovanom prípade, v ktorom bol odsúdenému Q. E. vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.04.2012, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2012, sp. zn. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou

- asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli teda negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože sprísnená trestná sadzba v posudzovanom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom súd v pôvodnom konaní dokonca v zákonom ustanovenom rozsahu znížil trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák. v § 172 ods. 2, t. j. pod 10 rokov.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odsúdenému v pôvodnom konaní uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačnej zásady a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu. Preto ústavne nesúladné účinky ustanovenia v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sa na trest uložený v pôvodnom konaní nevzťahujú a prokurátor v podanej sťažnosti dôvodne poukázal na to, že v posudzovanom prípade ustanovenie v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. , nemalo byť použité a pri správnom postupe mal súd prvého stupňa návrh odsúdeného Q. E. na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietnuť.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora zrušil podľa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a pochybenie súdu prvého stupňa sám napravil tak, že podľa návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.