Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-270-2012.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi Š. V.. Vec je vedená u exekútora pod č. W. XXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 18. 11. 2010, hoci konanie začalo 24. 06. 2009, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 512 dní). Exekučný súd postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredne a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 944,13 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.
Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania, uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre zrušenie nariadeného pojednávania. Žalobca návrh na zrušenie pojednávania odôvodnil najmä tým, že mu ešte nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota, a preto žiada v konaní nepokračovať do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu. Súd zo spisu Spr 1065/12 zistil, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach zaujatosti, prevzal zástupca žalobcu 08. 11. 2012. Súd takto nezistil žiaden dôvod pre to, aby nemohol v konaní riadne pokračovať a vo veci pojednávať.
Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená.
Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu XEr/XXX/ XXXX Okresného súdu E. F. a vec posúdil takto:
Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu E. F. vo veci XEr/XXX/ XXXX (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.
Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."
Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p." O tomto boli účastníci poučení.
Zo spisu XEr/XXX/XXXX Okresného súdu E.Á. F. (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. W. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 24. 07. 2009 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému Š. V. pre vymoženie 1.306,49 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Dožiadaním zo dňa 12. 11. 2009 bol od Slovenskej rozhodcovskej a. s. v Bratislave vyžiadaný kompletný spisový materiál sp. zn. 14036/08 za účelom kontroly zákonnosti postupu rozhodcovského súdu podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Slovenská rozhodovská a. s. prevzala dožiadanie 22. 12. 2009. Exekútorovi bolo mailom zo dňa 16. 12. 2009 oznámené, že súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu a po doručení spisu bude pokračovať v konaní a vydá resp. nevydá poverenie pre súdneho exekútora. V spise je následne založená zmluva o úvere, avšak z tejto sa nedá zistiť, kto a kedy ju predložil. Následne uznesením zo dňa 03. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. dospel k záveru, že rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Týmto došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd v uznesení podrobne rozpísal, o ktoré ustanovenia právnych predpisov, resp. rozsudku Súdneho dvora opiera svoje rozhodnutie o zamietnutí poverenia.
Žalobca ako oprávnený v uvedenej exekučnej veci podal proti uzneseniu odvolanie, ktoré potom vzal späť a Krajský súd v Banskej Bystrici odvolacie konanie uznesením zo dňa 30. 11. 2011 zastavil.
Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období (teda v znení od 01. 12. 2006 "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."
Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení v rozhodnom období "ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie."
V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por., na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota zákonom stanovená lehota nie je, táto je len na vydanie poverenia, samozrejme za podmienky, že žiadosť alebo exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súd bol teda povinný rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov bez toho, aby bola stanovená konkrétna lehota na rozhodnutie.
V súvislosti so vstupom do Európskej únie Slovenská republika má záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch.
Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpore rozhodcovského rozsudku so
zákonom znamenajúci materiálu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Preto exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pričom v prvom rade je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Ex. poriadku. Posúdenie predloženého rozhodnutia ako exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie si vyžadujú určitý čas, pričom vo veci bol aj vyžiadaný spis Slovenskej rozhodcovskej, a. s., Bratislave práve z dôvodu preskúmania, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o túto povinnosť, teda preskúmanie exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku so zákonom, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ (v čase vedenia predmetného exekučného konania mnohé otázky v súvislosti s rozhodcovskými zmluvami ešte neboli jednoznačne zodpovedané, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca ako oprávnený podal proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti odvolanie, ako to urobil aj v desiatkach ďalších obdobných vecí a následne odvolania vzal späť, ako to vysvitá zo späťvzatí odvolaní spísaných žalobcom 19. 01. 2011). V predmetnej exekučnej veci bol preto plne opodstatnený postup vyžiadania exekučného spisu a následné skúmanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, čo vyžaduje osobitnú právnu úvahu (určitý čas na rozhodnutie).
Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie začalo dňa 24. 06. 2009 a súd rozhodol až 18. 11. 2010, teda došlo k omeškaniu viac ako 512 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o žiadosti bolo rozhodnuté až 18. 11. 2010. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, kým súd rozhodol o podanej žiadosti o vydanie poverenie, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe o omeškaní viac ako 512 dní nezodpovedajú skutočnosti.
Žalobca v žalobe uvádza, že ako dôkaz navrhuje spis exekučného súdu, poukazujúc na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, a takto dňa 02. 07. 2009 podal žiadosť o informáciu o stave konania (žiadosť o udelenie poverenia bola na súd podaná až 24. 07. 2009, takže takáto žiadosť sa v spise nenachádza a ani nemôže nachádzať), a obdobné podania podal v dňoch 23. 09. 2009, 13. 11. 2009, 25. 02. 2010, 30. 08. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 05. 2011. V spise XEr/XXX/XXXX však ani jedno podanie sa nenachádza, pričom zástupca žalobcu ako oprávneného prevzal uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia 13. 09. 2010. Pokiaľ žalobca tvrdí, že 23. 11. 2010 a 25. 05. 2011 podal sťažnosti na prieťahy v konaní a žiadal o vykonanie opatrenia na odstránenie nedostatkov a o udelenie poverenia, bolo by to v čase, keď už vo veci bolo rozhodnuté. Už toto svedčí o tom, že žalobca (aj s poukazom na tvrdené omeškanie 512 dní) nevenoval dostatočnú pozornosť spísaniu žaloby.
Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).
Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Súd z dôvodov uvedených vyššie má za to, že vo veci XEr/XXX/XXXX Okresného súdu E. F. nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď nedošlo k zbytočným prieťahom, teda nie je splnená druhá podmienka.
Aj pre prípad, že by k zbytočným prieťahom bolo došlo, teda že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal existenciu škody a teda tým nemôže ísť ani o príčinnú súvislosť. Žalobca uplatnil v stovkách obdobných vecí paušálne náhradu 125,- eur, ako je to rozpísané v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku (70,- eur na správu pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívu), ale ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode práve v tejto konkrétnej veci došlo, hoci na to bol aj vyzvaný súdom 19. 12. 2012.
Žalobca síce vo svojom podaní zo dňa 09. 01. 2014 navrhol ako dôkaz znalecký posudok na vyčíslenie vzniknutej škody s tým, že zadal objednávku, súd však tento dôkaz nevykonal resp. nevykoná (§ 120 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Ak žalobca považuje preukázanie výšky žalovanej škody znaleckým posudkom za dôkaz zásadnej povahy, tak za takýto dôkaz ho musel považovať aj v čase pred podaním žaloby a nijako neodôvodnil, prečo nevykonal predmetnú objednávku znaleckého posudku už v čase, keď zamýšľal podávať hromadné návrh na súd (samotné vypracúvanie možno tisícok obdobných žalôb muselo trvať určitý čas a už aj od podania žaloby a výzvy súdu uplynulo ďalších niekoľko mesiacov). Pritom ak zadal hromadnú objednávku (vyplýva to napr. z desiatich podaní žalobcu vo veciach určených na pojednávanie na ten istý deň ako táto vec), už z toho je zrejmé, že by nešlo k dôkaz o výške škody v tejto konkrétnej veci, ale o nejaký všeobecný výpočet, a preto by ho súd ako dôkaz na výšku škody v tejto konkrétnej veci ani nemohol použiť. Žalobcovi nič nebránilo, aby ak mu ku škode v tomto prípade došlo, aby ju konkrétne vyčíslil a preukázal, na čo mal dostatok času. Pritom vôbec ani neuviedol, o aké výdavky na správnu pohľadávky by malo ísť, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií a tiež výdavky za administratívu nie sú ani len špecifikované, nieto ešte preukázané. Pritom ako mal žalobca na mysli podania uvádzané v žalobe ako žiadosti a sťažnosti, ako už bolo konštatované, podanie týchto nebolo preukázané.
Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu zbytočnými prieťahmi (§ 9 ods. 1 zákona), resp. nepreukázal ani to, že by bolo došlo u neho ku škode, nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.
K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania, lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by bola žiadosť na súd podaná pred 23. 04. 2009 a vo veci XEr/ XXX/XXXX bola žiadosť podaná 24. 07. 2009. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.
Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy vznikli. Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu zbytočnými prieťahmi (§ 9 ods. 1 zákona), resp. nepreukázal ani to, že by bolo došlo u neho ku škode, nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.