Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-336-2009.pdf
PDF · 166.64 KB
No categories available
19Cb/336/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: ALD Automotive s. r. o., so sídlom U Stavoservisu 527/1, 108 00 Praha 10, , Česká republika IČO: 61 063 916 konajúcemu prostredníctvom organizovanej zložky ALD Automotive s. r. o.,organizovaná zložka so sídlom Panónska cesta 47, 851 01 Bratislava, IČO 36 066 664, zastúpeného JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava proti žalovanému: G. Uzovce zastúpenému JUDr. Jozefom Kravjarom, nar. 18.12.1948, bytom Vyšná Šebastová , časť Severná 232, o zaplatenie 5.454,65 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.454,65 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.7.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.454,65 eura s prísl., pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30.10.2007 so spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., so sídlom Bulharská 42, 917 01 Trnava, IČO: 36 620 629 uzatvoril Nájomnú zmluvu č. 140000557 , ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla Škoda Fabia II Ambiente s evidenčným číslom C. Predmet nájmu si nájomca prevzal dňa 14.12.2007, čo aj vlastnoručne potvrdil v Protokole o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu LZ č. 140000557 zo dňa 14.12.2009. Od tohto dňa vstúpila nájomná zmluva č. 140000557 do účinnosti. Spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. predmet nájmu riadne užívala a riadne si plnila všetky jej povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Avšak dňa 9.2.2009 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol predmet nájmu t.j. motorové vozidlo Škoda Fabia II Ambiente s evidenčným číslom C. tak poškodené, že poisťovňa toto poškodenie vyhodnotila ako totálnu škodu. V dôsledku tejto dopravnej nehody došlo k zničeniu predmetu nájmu a preto v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok operatívneho leasingu verzia 08/2005 a to článku T. Zánik zmluvy a to bodu 6.1.1. nájomná zmluva zanikla k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k škodovej (poistnej) udalosti na predmete leasingu, ktorú sa poistiteľ rozhodol likvidovať ako „totálnu škodu“ (totálne zničenie predmetu leasingu). V dôsledku tohto nájomná zmluva zanikla ku dňu 28.02.2009. V dôsledku zániku nájomnej zmluvy, ktorá mala pokračovať až do 13.12.2010 a o ktorej plnenie mal naďalej záujem ako žalobca tak aj spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o., prišiel žalobca o zisk a to za obdobie odo dňa zániku zmluvy t.j. 01.03.2009 až do plánovaného zániku nájomnej zmluvy t.j. 13.12.2010. Spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. pravidelne uhrádzala nájomné za predmet nájmu. Pri predpoklade, že by nájomná zmluva trvala po celý čas t.j. do 13.12.2010 mala spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. uhradiť spolu 38 splátok.
Z týchto 38 splátok však spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. kvôli dopravnej nehode, ktorú zapríčinil žalovaný, uhradila len 15 splátok nájomného. Jednalo sa o splátku nájomného za mesiac december 2007 (len čiastočná splátka, nakoľko predmet nájmu bol prevzatý až 14.12.2007), 12 splátok nájomného za rok 2008 a 2 splátky nájomného za mesiace január a február 2009. Nakoľko 09.02.2009 došlo k spomínanej dopravnej nehode a nájomná zmluva sa ku koncu februára 2009 zrušila, spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. už ďalšie nájomné neuhrádzala. Dopravnú nehodu, ktorá mala za následok zrušenie nájomnej zmluvy, spôsobil žalovaný, ktorý na zasneženom povrchu cesty neprispôsobil rýchlosť jazdy stavbu a povahe vozovky ako aj okolnostiam, ktoré mal predvídať a následne narazil do predmetu nájmu, ktorý v dôsledku toho utrpel totálnu škodu. To znamená, že žalovaným tým, že si nesplnil svoje právne povinnosti v čoho dôsledku zničil predmet nájmu spôsobil, že sa zrušila aj predmetná nájomná zmluva. Toto má za následok, že spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. žalobcovi už neplatí nájomné, ktoré by inak platila, v čoho dôsledku žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk spočíva v neuhradenom nájomnom, ktoré by inak spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. uhrádzala. Jedná sa o 22 splátok nájomného, ktoré pozostávajú z 10 splátok nájomného za rok 2009, 11 splátok nájomného za rok 2010 (až do novembra 2010) a 1 splátku nájomného za december 2010 (len čiastočná splátka, nakoľko nájomná zmluva mala vypršať 13.12.2010). V zmysle nájomnej zmluvy mala spoločnosť IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. uhrádzať mesačné nájomné vo výške 7.672,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 254,66 eura. Ostatné platby uvedené v nájomnej zmluve (havarijné poistenie, zákonné poistenie, poplatok za rádio, asistenčná služba) slúžili ako náhrada výdavkov, ktoré žalobcovi v súvislosti s predmetom nájmu vznikali. Nakoľko však došlo k zničeniu predmetu nájmu a tým už žalobcovi nevznikali ďalšie vyššie uvedené náklady, tak si tieto náklady neuplatňuje.
Žalovaný v prvom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.9.2010 namietal, že vyšetrovanie dopravnej nehody sa nachádza v štádiu zrušeného rozhodnutia policajného orgánu o tom, že vinníkom nehody je žalovaný a to dozorujúcim okresným prokurátorom. Podľa žalovaného v danej veci došlo ku chybnému až protizákonnému postupu policajného orgánu na mieste dopravnej nehody dňa 9.2.2009 v čase o 9.30 hod. na ceste medzi obcami Terňa - Gregorovce. Prípad sa nanovo prešetruje na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prešove, ul. Vajanského 32, 080 01 Prešov, pod č.p.: 179/DI-2-MDN-09-PO v nie je doposiaľ ukončený. V danom prípade sa žalovanému javí žaloba o náhradu škody ako predčasná, nakoľko za spôsobenú škodu necíti byť v žiadnom prípade vinný. Pokuta ktorá mu bola na mieste policajtom uložená na základe rozhodnutia dozorujúceho prokurátora bola vrátená a v súčasnosti nie je označený ako vinník nehody, z ktorej vyplývajú následne škodové udalosti. V neskoršom konaní žalovaný namietal, že nespôsobil protiprávny stav, ktorého následkom bolo vznik škody žalobcovi, a preto za vznik tejto škody nezodpovedá.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov Q., C., P., A., S., znalca Ing. Jána Mandelíka, oboznámením jeho znaleckého posudku ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Žalobca je vedený v Obchodnom registru vedeného Mestským súdom v Prahe v oddieli C, vložke 43360 s dňom zápisu 26.2.1996 a jeho organizačná zložka v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Po vo vložke číslo 902/B s dňom zápisu 22.9.2000 v predmete činnosti o.i. aj prenájom motorových vozidiel.
Žalovaný je fyzickou osobou.
Dňa 30.10.2007 uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. so sídlom Bulharská 42, Trnava, IČO: 36 620 629 nájomnú zmluvu č. 140000557 operatívny leasing, predmetom ktorej bol leasingový prenájom motorového vozidla ŠKODA FAbia II Ambiente 1,2 51 kW N1.
Účastníci si dohodli dobu nájmu 36 mesiacov, pričom ukončenie nájmu podľa zmluvy malo nastať posledným dňom dohodnutej doby nájmu podľa protokolu o odovzdaní vozidla. Výšku nájomného stanovili účastníci na finančnú čiastku 7.672,- Sk, havarijné poistenie 835,- Sk, zákonné poistenie 305,- Sk, poplatok za rádio 40,- Sk, asistenčnú službu 84,- Sk, plus DPH, celkom na 10.633,80 Sk.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky Operatívneho leasingu verzia 08/2005 / ďalej len „VZP“/ a Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu.
Podľa článku VI VZP“ bodu 6.1.1, pri odcudzení alebo zničení predmetu leasingu, zmluva zanikne posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo podľa záznamu polície SR k odcudzeniu predmetu leasingu a v prípade zničenia predmetu leasingu, v ktorom došlo k škodovej, poistnej udalosti, ktorú sa poistiteľ rozhodoval likvidovať ako totálnu škodu. V týchto prípadoch zániku zmluvy je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi najmä dlžné splátky do doby predčasného zániku zmluvy, ostatné dlžné čiastky, napr. za čerpané služby a odobraný tovar, zmluvné pokuty, úrok z omeškania, výdavky vynaložené prenajímateľom v súvislosti so zabezpečením predmetu leasingu alebo vymáhaním splatných pohľadávok.
Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu zo dňa 14.12.2007, doba nájmu bola dohodnutá od 14.12.2007 do 13.12.2010.
Listom zo dňa 24.3.2009 žalobca predčasne ukončil zmluvu o nájme s nájomcom vzhľadom ku totálnej škode úžitkového mobilu Škoda Fabia II Ambiente ku dňu 28.2.2009.
Podľa relácie Dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody poskytnutej Kooperative poisťovňa, a. s. zo dňa 23.2.2009 č. ORP 179/DI-2-MDN-09-PO, dňa 9.2.2009 o 9.30 hod. došlo k dopravnej nehode medzi obcami Terňa a Gregorovce, pričom podľa opisu priebehu dopravnej nehody, došlo k nej tak, „že vodič Pelčarský riadil osobné motorové vozidlo od obce Terňa v smere na obec Gregorovce, pričom na zasneženom povrchu cesty neprispôsobil rýchlosť jazdy stave a povahe vozovky ako aj okolnostiam, ktoré mal predvídať, kde v pravotočivej zákrute z dôvodu predchádzajúcej dopravnej nehody mal v protismere obchádzajúce vozidlo vodiča E., ktorý obchádzal stojace vozidlo vodiča Q., ktorý zastavil vozidlo pred zákrutou z dôvodu poskytnutia pomoci z dôvodu predchádzajúcej dopravnej nehody a následne vodič S. už zrážke zabrániť nestihol, kde prednou časťou vozidla narazil do prednej časti vozidla vodiča E.a a následne vodič E.k bol odhodený dozadu, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti vozidla vodiča Rossiho“. Ako príčina dopravnej nehody bola uvedená nedovolená rýchlosť jazdy vodiča G. a neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojím schopnostiam v zmysle § 16 Zákona č. 8/2009 Z.z.
Podľa listu zo dňa 24.3.2009 Predčasné ukončenie zmluvy o nájme (operatívny leasing) vysporiadal žalobca škodu tak, že obstarávacia cena vozidla predstavovala 11.461,96 eura, uhradená časť obstarávacej ceny - 2.317,18 eura, poistné plnenie - 4.575,61 eura, predajné zvyšky - 1.260 eur, vyúčtovanie služieb 548,06 eura. Žalobca svoj nárok stanovil na sumu 3.857,23 eura.
Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.3.2009 KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. agentúra Košice dňa 6.3.2009 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej likvidovala poistnú udalosť ako totálnu škodu a poistné plnenie stanovila na sumu 4.575,61 eura.
Podľa priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP - 110/DI-2-2009 a to podľa záznamu dopravnej nehody, ktorý sa nachádza v tomto spisovom materiáli zo dňa 9.2.2009, túto dopravnú nehodu vyšetroval kpt. N. s tým, že sa stala 9.2.2009 o 9.00 hod. medzi obcami Terňa - Gregorovce. Priebeh dopravnej nehody bol stanovený tak, že žalovaný riadil osobné motorové vozidlo od obce Terňa v smere na obec Gregovce, pričom na zasneženom povrchu cesty neprispôsobil rýchlosť jazdy, stave a povahe vozovky, ako aj okolnostiam, ktoré mal predvídať, kde v pravotočivej zákrute z dôvodu predchádzajúcej dopravnej nehody mal v protismere obchádzajúce vozidlo vodiča E., ktorý obchádzal stojace vozidlo vodiča Q. ktorý zastavil vozidlo pred zákrutou z dôvodu poskytnutia pomoci z dôvodu predchádzajúcej dopravnej nehody a následne vodič S. už zrážke zabrániť nestihol, kde prednou časťou vozidla narazil do prednej časti vozidla E. a následne vodič E. bol odhodený dozadu, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti vozidla vodiča Q.. Ako príčiny podľa tohto záznamu boli určené nedovolená rýchlosť jazdy a neprispôsobenie rýchlosti jazdy schopnostiam vodiča s tým, že zodpovedný za dopravnú nehodu je žalovaný. Žalovaný v čase dopravnej nehody mal negatívny test na alkohol a pri nehode nikto nebol zranený.
Na strane 2 tohto záznamu sa nachádza podpis žalovaného, ktorý potvrdzuje, že bol upovedomený uplatniť nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní priamo proti poisťovni. Rovnako podobne bol poučený aj vodič Q. a vodič K.
Podľa záznamu o blokovom konaní zo dňa 9.2.2009 Okresný dopravný inšpektorát v Prešove uložil žalovanému pokutu 64 eur na mieste, pričom tento uviedol v tomto zázname, že s uložením sankcie súhlasí, keďže tak nemôže urobiť na mieste, zaplatí ju do 15 dní poštovou poukážkou, ktorú prevzal spolu s blokom na pokutu nezaplatenú na mieste. Na zázname sa nachádza podpis žalovaného. Súčasťou spisového materiálu je aj plán dopravnej nehody vyhotovený kpt. N..
Podľa záznamu zo dňa 11.3.2009 Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove prešetrovalo sťažnosť na príslušníka kpt. N. a to na jeho postup pri vyšetrovaní tejto dopravnej nehody, podľa ktorého tento uviedol, že „dňa 9.2.2009 vykonával službu realizátora dopravných nehôd, kde v čase okolo 09.00 hod. mu bola cestou rádiostanice oznámená dopravná nehoda medzi obcou Terňa a obcou Gregorovce v okr. Prešov. K realizácii dopravnej nehody sa odobral po predchádzajúcom zrealizovaní dopravnej nehody v obci Torsa okr. Sabinov. V uvedenú dobu husto snežilo a v celom služobnom obvode boli cesty ťažko zjazdné. K dopravnej nehode medzi obcou Terňa a Gregorovce sa dostavil s časovým odstupom. Po príchode na miesto nehody zistil, že na mieste nehody sa nachádza hliadka z OO PZ Veľký Šariš, ktorá zabezpečovala miesto nehody. Na mieste nehody po objasnení veci zistil, že v danom prípade ide o jednu škodovú udalosť vozidla, ktorého vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy následkom čoho prešiel v ľavo mimo cestou do priekopy, kde sa prevrátil na strechu. V druhom prípade išlo o dopravnú nehodu troch vozidiel. Ďalším objasňovaním zistil, že vodič cudzí štátny občan K. riadil nákladné motorové vozidlo od obce Gregorovce v smere na obec Terňu, pričom v ľavotočivej zákrute zastavil vozidlo z dôvodu predchádzajúcej dopravnej nehody (škodovej udalosti), kde vozidlo zn. Citroen bolo prevrátené na strechu. Následne za týmto vozidlom jazdil druhý vodič červeného vozidla p. E., ktorý tiež zastavil vozidlo za vozidlom vodiča Rossiho a zisťoval, či nie je potrebné jeho pomoc. Po zistení, že nie je potrebná jeho pomoc s vozidlom začal obchádzať stojace odťahované vozidlo, pričom pred týmto stojacím vozidlom už stáli vodiči a to p. Rossi z havarovaného vozidla, ktoré sa nachádzalo mimo cestu. Vodič Kačeňák uviedol, že s vozidlom začal obchádzať stojacu odťahovanú službu bezpečne a pomaly, pričom keď bol zadnou časťou svojho červeného vozidla na úrovni prednej časti stojaceho vozidla začal sa zaraďovať do svojho jazdného pruhu a tým sa dostal už celým vozidlom do svojho jazdného pruhu pred stojace vozidlo, avšak s vozidlom bol vo svojom smere jazdy ešte šikmo, kedy registroval z protismeru jazdiť osobné motorové vozidlo zn. Rover, ktorého vodič S. jazdil rýchlo, čím nestihol ubrzdiť vozidlo, s ktorým následne prešiel do protismeru a prednou časťou narazil do jeho vozidla. Na základe tohto tvrdenia vodiča Kačeňáka ohliadol bližšie vozidla a v skutočnosti zistil, že vodič Kačeňák už bol svojím vozidlom pred prednou časťou vozidla Q., nakoľko na vozidle vodiča Q. na jeho ľavom prednom rohu vozidla boli stopy po vozidle vodiča E. a taktiež zistil aj poškodenie pravej bočnej časti vozidla vodiča Kačeňáka, čo znamená, že vodič E. po náraze z prednej časti bol odhodený dozadu a pravou bočnou časťou vozidla narazil do stojaceho vozidla vodiča Rossiho, nakoľko konečná poloha vozidiel tomu nasvedčovala ako aj poškodenie týchto vozidiel by nebolo také možné ak by vozidlo vodiča Kačeňáka nebolo pred prednou časťou stojaceho vozidla vodiča Q.. Pri objasňovaní tejto nehody som vyťažil aj samotného vodiča Rossiho a vodiča z vozidla zn. Citroen z predchádzajúcej havárie, ktorí uviedli, že v čase zrážky vozidla zn. Rover vodiča S. a vodiča E. červeného vozidla stali pred vozidlom Iveco a podľa nich vodič jazdiaci od obce Terňa jazdil veľmi rýchlo, čo v žiadnom prípade by nezvládol riadenie vozidla v danej zákrute a s vozidlom by aj tak narazil do stojace vozidla vodiča Q.. Taktiež aj vodič E. uviedol, že stojace vozidlo obchádzal bezpečne a pri zaraďovaní sa pred obchádzané vozidlo videl ako vodič z protismeru vchádzal do zákruty neprimeranou rýchlosťou. Na základe uvedených skutočnosti ako aj na základe ohliadnutia miesta dopravnej nehody rozhodol o vinníkovi dopravnej nehody, kde v tomto prípade určil vodiča Pelčarského. Na otázku, prečo ho určil za vinníka dopravnej nehody mu uviedol, že z jeho strany došlo k tomu, že neprispôsobil rýchlosť jazdy stave a povahe vozovky ako aj okolnostiam, ktoré mal predvídať napriek tomu, že z diaľky dobre bolo vidieť stojace nákladné vozidlo v zákrute, čím mal dostatočný čas a priestor na to, aby znížil rýchlosť jazdy, pretože v prípade riadneho konania vodiča by tento pri prejazde okolo stojaceho vozidla v neprehľadnej zákrute znížil rýchlosť jazdy z dôvodu možnej kolízie s iným protiidúcim vozidlom alebo inou náhlou prekážkou, čo v tomto prípade sa aj stalo. Vodič priestupca p. S. po tom, čo mu bola oznámená vina na dopravnej nehode si túto priznal bez akéhokoľvek nátlaku alebo vyhrážky z jeho strany o prípadnom zadržaní jeho vodičského preukazu ak si vinu neprizná. Následne menovaný zaplatil aj blokovú pokutu na mieste dopravnej nehody.
Sťažnosť menovaného na jeho osobu ako aj realizovania dopravnej nehody odôvodňuje pravdepodobne tým, že menovaný odstupom času zistil, že mu nebude preplatená žiadna škoda na jeho vozidle, a preto túto podal s tým, že pravdepodobne bude jeho sťažnosti vyhovené a vinník dopravnej nehody bude určený p. Kačeňák, čo by pre menovaného znamenalo plnenie zákonného poistenia z vozidla p. E.. Na záver vyjadrenia zdôrazňuje, o zavinení dopravnej nehody som bol osobne presvedčený, že túto určil ako aj podľa udania svedkov nehody poškodených časti a hlavne v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z“.
Dňa 30.9.2009 Okresnou prokuratúrou Prešov bol podaný protest prokurátora proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, bloku na pokutu 16 eur, č. 0500256-259/2009 zo dňa 9.2.2009, bloku na pokutu 16 eur, č. 0500257/2009 zo dňa 9.2.2009, bloku na pokutu 16 eur, č. 0500258/2009 zo dňa 9.2.2009, bloku na pokutu 16 eur č. 0500259/2009, ktorými bola uložená pokuta v celkovej sume 64 eur v blokovom konaní G.7, za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný je profesionálnym vojakom, ktorého konanie majúce znaky priestupku ORPZ ODI nemá právomoc prejednávať a rozhodovať, nakoľko tak podľa § 10 ods. 1 Zákona o priestupkoch môže prejednať v spojení s § 58 ods. 3 písm. c) zákona o priestupkoch, vykonávajú orgány vojenskej polície. Na základe tohto protestu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát vydalo dňa 16.10.2009 rozhodnutie, že ruší rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení blokovej pokuty vo výške 64 eur, blokmi čísiel 0500256/2009 a 05000257/2009, 0500258/2009 a 00500259/2009 zo dňa 9.2.2009. Podľa listu útvaru Vojenskej polície Prešov zo dňa 1.3.2010 bola vec odovzdaná útvaru polície, keďže žalovaný v čase spáchania dopravnej nehody bol príslušníkom útvaru. Následne bol dňa 22.2.2010 spisový materiál vo veci podozrenia zo spáchania priestupku profesionálneho vojaka slobodníka G. postúpený Vojenskému útvaru 2215 v Prešove. V spise sa nachádza zápisnica o dodatočnej ohliadke miesta dopravnej nehody vykonaná Okresným riaditeľstvom PZ, Okresný dopravný inšpektorát Prešov dňa 31.8.2010 a odborné vyjadrenie P., znalca v odbore doprava cestná č. 122/2010, ktorého úlohou bolo zhodnotiť miesto nehodového deja, popísať priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska a uviesť priamu príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska, ako aj technické možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody a iné okolnosti, ktoré považuje uviesť pre objektívne posúdenie príčiny dopravnej nehody. Pokiaľ mal P. na základe spisového materiálu zhodnotiť miesto nehodového deja popísať priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska uviedol, že k dopravnej nehode došlo na ceste medzi dvoma obcami, kde zákonným opatrením je rýchlosť jazdy obmedzená maximálne na 90 km/hod. K zrážke vozidiel došlo v blízkosti stredovej súvislej čiary, kedy vozidlo Škoda Fabia jazdiace v smere od obce Gregorovce sa opätovne zaradzovalo do pravého jazdného pruhu po tom, čo obišlo stojace vozidlo Iveco pri pravom okraji cesty. Vozidlo Rover 200 jazdiace v smere od obce Terňa, čiže z protismeru, s poukázaním na klzký a zasnežený povrch vozovky, jazdiace nebezpečnou rýchlosťou na hranici šmyku a v blízkosti miesta zrážky jazdiace aj čiastočne v časti vozovky vyhradenej pre jazdu vozidiel v protismere, narazilo do oblasti predného rohu vozidla Škoda Fabia. Vplyvom impulzu rázu došlo k výraznejšiemu stočeniu vozidla Rover 200 vľavo a k zastaveniu vozidla Škoda Fabia s následným jeho odhodením dozadu protismeru jeho jazdy smerom k ľavému okraju cesty. Vozidlo Škoda Fabia po tom, čo sa začalo vplyvom impulzu rázu pohybovať proti pôvodnému smeru jazdy, karosériou v oblasti pravých predných dverí narazilo do predného ľavého rohu vozidla Iveco. Pokiaľ mal uviesť priamu príčinu zrážky, uviedol, že ak mal vodič Q. vzhľadom na okolnosti (sneženie, pokrytá vozovky vrstvou snehu, obmedzený rozhľad) predpokladať, že protiidúci vodič bude jazdiť aj vyššou rýchlosťou, ako je rýchlosť bezpečná pre prejazd uvedenou zákrutou vo vyhradenej časti vozovky a vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť primeraná rozhľadu, potom technickou príčinou zrážky vozidiel je technika obchádzania vozidla Iveco vodičom E.. Za predpokladu týchto podmienok, aby vodič Kačeňák mohol úkon obchádzania bezpečne vykonať, čiže aby neobmedzil, prípadne neohrozil protiidúceho vodiča, bolo potrebné zabezpečiť regulovanie premávky v neprehľadnej zákrute spôsobilými a náležite poučenými osobami. Ak vodič Q. nemal povinnosť predpokladať, že z protismeru môže vodič jazdiť aj rýchlosťou neprimeranou rozhľadu, čiže mal predpokladať, že protiidúci vodič sa nebude správať v súlade so zákonným ustanovením o cestnej premávke, potom technickou príčinou zrážky vozidiel bola technika jazdy vodiča G.. Potom je odôvodnené vodičovi G. vytknúť jazdu pravotočivou zákrutou nebezpečnou rýchlosťou, rýchlosťou neprimeranou aktuálnemu stavu vozovky, poveternostným podmienkam a neprimeranou jeho rozhľadu.
Pokiaľ mal uviesť technické možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody uviedol, že zo strany vodiča G. - za predpokladu jazdy pravotočivou zákrutou rýchlosťou primeranou jeho rozhľadu, boli vytvorené podmienky časovému zabráneniu zrážke, čiže takému zabráneniu kedy vozidlo Škoda Fabia opustí jazdný pruh vyhradený pre jazdu vozidiel v protismere ešte pred príchodom vozidla Rover 200 do miesta, kde došlo k zrážke vozidiel bez toho, aby vodič G. bol nútený brzdiť vozidlo - jazda bez vlastného ohrozenia. Zo strany vodiča vozidla Škoda Fabia, prípadne odstaveného vozidla Iveco, zrážke bolo možné zabrániť za predpokladu, že v posudzovanom úseku by bola premávka regulovaná dvoma spôsobilými a náležite poučenými osobami. Pokiaľ mal uviesť aj iné okolnosti, ktoré považoval za objektívne posúdenie príčiny dopravnej nehody, uviedol, že pri priebehu posudzovanej zo smeru od obce Terňa tiahle pravotočivej zákruty, ktorá prechádza z väčšieho polomeru na menší, čiže aj vozidlo, ktoré sa v prvej fáze oblúka pohybuje na hranici šmyku, v druhej fáze sa bude dostávať do bočného šmyku, a aby uvedený šmyk vodič zvládol, musí zväčšovať polomer zatáčania vozidla a to je možné len prejazdom vozidla do protismeru. S poukázaním na rýchlosť akou vodič G. v prvej fáze obkúka zákruty jazdil - technicky hodnotená ako medzná rýchlosť na hranici bočného šmyku, je prípustné tvrdenie, že ak by odstavené vozidlo neobchádzalo žiadne vozidlo, vplyvom rýchlosti jazdy vozidla Rover to by v bočnom šmyku sa dostávalo ďalej z jeho smeru jazdy k ľavému okraju cesty a tým je vysoká pravdepodobnosť, že vozidlo Rover by zachytilo ľavý bok vozidla Iveco.
Dňa 31.1.2011 vydal veliteľ Vojenského útvaru 6335 Prešov rozkaz o uložení pokuty za priestupok, v ktorom uznal žalovaného vinným z porušenia ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.02.2009 v čase okolo 09.00 hod. ako vodič viedol súkromné motorové vozidlo zn. Rover 200 ev. č.: K. od obce Terňa na obec Gregorovce v okr. Prešov, pričom na zasneženom povrchu cesty v čase dopravnej nehody neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako aj okolnostiam, ktoré mal predvídať pri prejazde pravotočivej zákruty napriek tomu, že mal a mohol vidieť v zákrute stojace dodávkové vozidlo z dôvodu predchádzajúcej dopravnej nehody, kde prednou časťou svojho vozidla narazil do prednej časti osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia ev. č.:C. vodiča Q., ktorý po zastavení za dodávkovým vozidlom zn. Iveco ev. č.: L. vodiča K., obchádzal stojace vozidlo vodiča Rossiho, ktorý vozidlo zastavil z dôvodu poskytnutia pomoci z predchádzajúcej dopravnej nehody a následne vodič S. už zrážke zabrániť nestihol, kde prednou časťou vozidla narazil do prednej časti vozidla vodiča E. nachádzajúceho sa už vedľa pred prednou časťou stojaceho vozidla vodiča Rossiho. Následne vozidlo vodiča Kačeňáka bolo odhodené dozadu, kde pravou bočnou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti vozidla Rossiho, teda ako vodič motorového vozidla nedodržal povinnosť vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, povahe a stavu vozovky a iným okolnostiam, ktoré možné predvídať, pričom vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v dôsledku tohto vznikla dopravná nehoda a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Uvedeným konaním sa slob. Erik Pelčarský dopustil priestupku podľa § 123 ods. 1 zákona o štátnej službe PrV a menovanému podľa § 22 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu pokutu 160 eur.
Listom zo dňa 14.2.2011 podal voči rozkazu veliteľa VÚ 6335 Prešov o uložení pokuty za priestupok žalovaný odvolanie a následne listom zo dňa 24.2.2011 veliteľ Vojenského útvaru 6335 Prešov oznámil žalovanému, že konanie voči nemu zastavil v súlade s § 76 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že dňa 9.2. 2009 viedol ako vodič smerom z obce Terňa smerom na obec Gregorovce vozidlo Rover 200, spolujazdcami bol jeho brat, otec a terajšia manželka. Z obce Terňa vyšli a za pravotočivou zákrutou stála dodávka, jeho jazdný pruh bol voľný, nevidel žiadnu prekážku, nebolo tam žiadne auto, preto nevidel dôvod nijako obmedzovať rýchlosť. Cesta je mu známa, lebo tou cestou chodievali do obce Uzovce asi pol roka dosť často. Snežilo, jazdné podmienky boli trošku zhoršené a v tej chvíli mu vytvoril iný vodič prekážku s automobilom Škoda Fabia, na tom reagoval tak, že začal brzdiť ale došlo ku kolízii. Pravdepodobne by zrážke nezabránil, aj keby bola cesta suchá. Išiel rýchlosťou 40 - 50 km/h. Vodiča Fabie zaznamenal hneď ako“vykukol a pustil sa obehovať“ a on na to
začal brzdiť. Musel ho vidieť, on z diaľky už videl bielu dodávku počas sneženia. Dodávka stála nie v jeho jazdnom pruhu, ten jazdný pruh bol voľný, tak uznal za vhodné ísť ďalej a nezačať brzdiť už pritom, keď ju zbadal stáť v zákrute. K šmyku došlo až keď začal brzdiť, keďže nemali na aute ABS, auto išlo šmykom, ale dopredu, nie bokom, nie do strany.
Policajt, ktorý to riešil to otočil úplne naopak. Ofotil si to všetko. Jeho vypočúval, svedkov z jeho auto nevypočúval, lebo už medzičasom odišli. Osobitne každého si zobral do dodávky a osobitne každého vypočúval. Vyriešil to tým spôsobom, že to bol on, ktorý neprispôsobil jazdu stavu vozovky, a vtedy na tom samom mieste podpísal záznam, zaplatil pokutu 60 eur. Súhlasil s tým, lebo policajtovo zistenie bolo nejako presvedčivé, najskôr si to neuvedomoval, že nie je vinný, že je to presne naopak. O 5 dní mali svadbu, ženil sa a po svadbe išli za policajtom, čo nehodu vyšetroval, z akého dôvodu to takto vyriešil.
Z výsluchu svedka Q. súd zistil, že si na okolnosti tejto dopravnej nehody pamätá len sporadicky, bol vypočutý na mieste samom, kde podal vysvetlenie k tomu, čo sa stalo. S touto cestou má skúsenosti, lebo denne jazdí ako obchodný zástupca na východnom regióne Slovenska. Nepamätal si detaily dopravnej nehody, policajt povedal, že je nevinný, tak to zobral za vybavenú vec.
Z výsluchu svedka A., otca žalovaného súd zistil, že bol účastníkom dopravnej nehody, sedel spolu so snúbenicou žalovaného na zadných sedadlách auta, išli do Uzoviec na stavbu rodinného domu. O týždeň mala byť svadba. V ten deň bolo počasie bolo dosť zlé, snežilo, cesty boli klzké, a tak sa syn rozhodol, aby neriskovali hustú rannú premávku v Prešove, že pôjdu obchádzkou, kde bude menšia premávka a nehrozí nejaká kolízia na ceste v zhustenej mestskej premávke. Tesne pred nehodou vyšli na kopec. Snúbenica žalovaného dostala telefón od svojej mamy, začala s ňou telefonovať. Vyšli na vrch kopca, žalovaný ešte spomalil, pretože začali schádzať dole, bolo to v lese, nie je tá cesta prehľadná, pomaly schádzal dole, úplne dole za zákrutou, keď už vychádzali, všimli si na ľavej strane v zákrute stáť dodávku bielu. Ani nevnímali nejaké nebezpečenstvo, pretože cesta bola prázdna, len zozadu spoza toho auta sa blížilo ďalšie červené auto a spomaľovalo. Sem tam vnímal, čo rozprávali snúbenica s mamou, v aute bolo ticho, aby ich nerušili. V podstate sa všetci venovali tomu, čo sa deje na ceste. Keď už začali schádzať dole, to auto sa im za tou dodávkou ako keby tratilo, potom odrazu v jednom momente namiesto toho, aby zastalo ako keby vykuklo, išlo pomaly, vošlo im do protismeru, začalo tú dodávku obchádzať, ešte stále nebol dôvod na paniku, pretože ak by bol pokračoval plynule v jazde, zaradí sa pred tú dodávku, obíde ju. On ako keby si nevšimol, že my schádzajú dole, chcel sa pohnúť z miesta, bol tam sneh, niečo ako poľadovica, cesta bola neodhrnutá, riadne videl, ako sa mu začali točiť predné kolesá, ako začal zaberať a stál na mieste, nemohol sa pohnúť. V ten moment už Erik prudko brzdil, začal brzdiť s tým, že išli z kopca, šliapol na brzdu, dostali sa do šmyku, už sa len viezli dole. Po zrážke neriešili zodpovednosť za nehodu, lebo predpokladali, že je to jasné. Jedna vec, plná čiara, auto tam stojí, nemalo tam čo stáť. Nikomu nepomáhal, len obmedzoval a v tomto počas ohrozoval všetkých ostatných účastníkov cestnej premávky. Ten vodič toho auta, tej dodávky nielenže obmedzoval, on ohrozoval všetkých účastníkov cestnej premávky tým, že sa tam postavil na tú plnú čiaru do neprehľadnej zákruty. Vodič červeného auta sa nevenoval absolútne tomu, čo sa deje na ceste, pretože ich vôbec nevnímal, že schádzajú zvrchu, inak nevojde do protismeru. Keď ho oni videli, musel vidieť aj on ich.“
Z výsluchu svedka C. súd zistil, že „bol príslušníkom policajného zboru do roku 2011, pracoval na nehodovke 15 rokov. V ten deň mal službu, ráno nasnežilo, najprv išiel na dopravnú nehodu do obce Torysa a potom hlásili ďalšiu nehodu medzi Gregorovcami a Terňou. Prišiel na miesto nehody, cesta bola upchatá, zasnežená, ale na ceste ešte stále bol kašovitý povrch snehu. Na miesto ako policajt prišiel sám. V tej zákrute sa nachádzali aj hasiči, biela dodávka naložená s nejakým iným autom, keď sa lepšie rozhliadol a popýtal, o čo ide, tak mu povedali, že najprv jedno auto prešlo do protismeru, vyvrátilo sa na strechu, ten pán zavolal pána z tej bielej dodávky, taliana, ten talian tam dorazil, to ešte nebola nehoda pána Pelčarského, došiel tam, odstavil tam auto, mal tam ešte niekoho so sebou, vystúpili v tej zákrute, išli k tomu známemu, čo bola prvá nehoda. Tak si to rozdelil, že to vozidlo, čo je v priekope, tak to nemá vôbec súvislosť s tou dopravnou nehodou, ale tá dodávka, ktorá prišla, zastavila v zákrute a dala výstražné smerovky, ľudia vystúpili dvaja alebo traja, a pokiaľ sa rozprávali s tým prvým vodičom, ktorý zletel z cesty dole do protismeru, v tom išlo
auto zvrchu, ale medzitým ešte išlo auto odzadu z tej bielej dodávky, zastavilo tiež, lebo videlo, že je tam nejaká dopravná nehoda, ten šofér vystúpil, išiel k tej dodávke dopredu k tým účastníkom nehody, zdá sa mu, že k tomu talianovi, aj k tomu prvému vodičovi, ktorý mal nehodu, tam sa ich popýtal, že čo sa stalo a tak ďalej, či je niekto zranený. Oni mu povedali, že nie, nikto nie je zranený, ten dotyčný pán sadol do toho červeného vozidla, ktoré mal postavené tesne za tou dodávkou, on sa pomaličky pohol, cesta bola šmýkľavá, išiel, asi bol na prednej časti tej dodávky, keď v tom vyšlo auto z protismeru, ten vodič už nestihol zabrzdiť, keď zbadal to červené vozidlo a tú dodávku a najprv narazil do bielej dodávky, tak ho odhodilo, prešiel do protismeru a narazil do červeného vozidla. Tieto zistenia som zistil od účastníkov nehody, od vodiča červeného vozidla, od taliana, vodič toho zleteného auta v priekope tam bol tiež. Prvá dopravná nehoda nevyvolala druhú dopravnú nehodu, lebo už bola akože havária, nikto nebol usmrtený, ani zranený, atď., ten talian hovoril, že oni tam stáli vpredu pred tou dodávkou, rozprávali, keď sa pohol ten s tým červeným autom spoza neho a v tom oproti išlo auto. Keďže to bola dolu kopcom pravotočivá zákruta, keď počuli, že to auto brzdí, kĺzalo ho, najprv narazil do tej dodávky, tak ho odhodilo čelne do toho červeného vozidla. Výstražný trojuholník, keď prišiel nebol. Vzadu stáli hasiči, nevie, či tam bol niekedy ten trojuholník alebo nebol pred nehodami. Bola dobrá viditeľnosť, len zrána snežilo, husto snežilo, bolo veľa dopravných nehôd. Začal to vyšetrovať. Pýtal sa vodiča červeného vozidla, ako došlo k nehode, on hovoril, že zastavil, opýtal sa, sadol do auta, vysunul sa a pokračoval, prakticky on nepredchádzal vozidlo, neobchádzal prekážku plynulo v zákrute, on zastavil, vystúpil, prerušil jazdu a pomaličky išiel a v tom išlo vozidlo zvrchu. Ten vodič išiel buď pomerne rýchlo alebo neskoro reagoval, ale mu povedal, že išiel rýchlo, lebo im vysvetľoval, pozrite sa, že vidno tu dodávku s tými výstražnými smerovkami. Čo keď je tam nehoda, niekto leží na ceste, hovorím alebo je tam ďalšia nehoda, tak vy ste mal predvídať, mali ste znížiť rýchlosť, ísť 40 km alebo 30 km za hodinu a hovoril neviem čo, že išiel primeranou rýchlosťou atď. povedal som mu, že má ísť 30- tkou, keď povedal, že išiel 50-tkou, tak som mu povedal, že má ísť 30-tkou. Keby povedal, že išiel 30, tak by som mu povedal, že mal ísť 20. Vždy máte prispôsobiť rýchlosť, keď nevidíte za zákrute. On mohol vidieť tu dodávku, že tam stála s výstražnými, aj tých ľudí pred tou dodávkou, mal dôvod znížiť rýchlosť. Stopy smerovali priamo na tú dodávku, prvý náraz bol do rohu dodávky, až tak ho to odrazilo červeného vozidla. Usudzoval tak, že pokiaľ by sa jednalo o to, že on plynule obchádza tu dodávku v tej zákrute, tak by snáď zvažoval nejakú spoluvinu alebo jeho zavinenie, ale z druhej strany keby náhodou niekto ležal vedľa tej dodávky napravo alebo by bol nejaký chodec, tak by najprv narazil do dodávky a do toho chodca, tak si myslí, že pokiaľ idem do zákruty a neviem, čo ma tam čaká, tak mám zvýšiť opatrnosť a zvlášť, keď je sneh na ceste. Tak sa tak rozhodol podľa tých stôp, výpovedí svedkov a účastníkov nehody. Vysvetlil to pánovi Pelčarskému, zvážil, že stačí mu dať blokovú pokutu, bol ochotný ju uhradiť.“
Z výsluchu svedka S., brata žalovaného súd zistil, že počas dopravnej nehody „sedel na mieste spolujazdca pri bratovi, za ním sedel otec a vedľa snúbenica brata. Keď vychádzali z tej pravotočivej tiahlej zákruty, všimli si , že v protismere stojí biela dodávka a myslí, že sa tam venoval vodič tej havárii, čo tam bola a v tom momente tú dodávku obehovalo červené auto, všimli ho, lenže to auto bolo ďaleko, takže tomu nevenovali až takú pozornosť, mal dosť času na to, aby obehol tú dodávku. Lenže ako sa približovali, tak si uvedomili, že ten vodič v podstate neobehuje dodávku, že tam stojí, on sa venoval skôr tej autonehode ako jazde a to brzdili, lenže to bolo veľmi šmykľavo a narazili.“
Z výsluchu svedka P. súd zistil, že na podanom odbornom vyjadrení trvá a došlo k nemu tak, že bol dopravným inšpektorátom požiadaný o vypracovanie odborného vyjadrenia o priebehu nehodového deja na základe protokolu, zápisnice, fotodokumentácie, ktorá bola zhotovená z miesta dopravnej nehody. Zo stôp vozidiel zobrazených na fotodokumentácii vozidlo žalovaného bolo v čase zrážky čiastočne v protismere, a malo vyššiu rýchlosť ako vozidlo Škoda Fabia. Pre zodpovedenie odborných otázok žiadal policajný orgán o vykonanie ohliadky na mieste samom, ktorá aj bola uskutočnená. Na základe týchto podkladov, ktoré namerali, bol schopný vyhotoviť plánok miesta dopravnej nehody so skutočným priebehom cesty s priebehom stredovej deliacej čiary a taktiež zistil, že sa nejedná o tiahlu zákrutu, ale fakticky zákrutu vo dvoch polomeroch, prvotne je miernejší polomer zo smeru vodiča vozidla Rover a potom je prudšia. Súčasťou tejto ohliadky bolo aj vykonanie merania dohľadnosti. Na základe meraní zistil, že
v čase zrážky vozidlo Rover jazdilo rýchlosťou 37 km a červené vozidlo asi 10 km. Zisti rýchlosť, akou jazdil vodič Roveru a stanovil aká rýchlosť by bola primeraná rozhľadu. Vyhodnotil aj nesprávny prvok v technike vedenia vodiča Pelčarského a to rýchlosť jazdy, ktorou jazdil, lebo tá spôsobila, že vozidlo začalo vynášať zo zákruty, čiže sa dostávalo, či by vodič chcel alebo nechcel do ľavej časti vozovky z jeho smeru jazdy. Aj keby červené vozidlo nebolo tam, s najväčšou pravdepodobnosťou by bolo došlo ku kontaktu s tým bielym vozidlom, ktoré tam stálo, ktoré bolo viditeľné. Vozidlo bolo pozorovateľné na vzdialenosť väčšiu ako 70 m. Pokiaľ by vodič s vozidlom Rover jazdil pri pravom okraji cesty a jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu, je možné potvrdiť, že by došlo k minutiu týchto vozidiel.
Zo znaleckého posudku Ing. Jána Mandelíka PhD. podaného pod č. 65/2013 a jeho výpovedí súd zistil, že na podanom znaleckom posudku trvá v celom rozsahu. Ohľadom záverov vo vzťahu k bodu 2.2.2.2 znaleckého posudku nazvaného analýza pravdepodobného pohybu vozidla pred zrážkou uviedol, že „ ak bol vodič Pelčarský povinný pohybovať sa takou rýchlosťou, ktorá by mu v prípade, že v rámci jeho výhľadu by sa objavila prekážka, mohol vhodne reagovať, tak sa zistilo, že sa pohyboval rýchlejšie. Mal ísť rýchlosťou, ktorá by mu umožnila brzdiť takou intenzitou v takom čase, že by jeho vozidlo nestratilo smerovú stabilitu, ktorá strata bola bezprostrednou príčinou nehody. Keby sa vodič Pelčarský pohyboval rýchlosťou 60 km na začiatku, tak by priebeh bol taký, že vodič Kačeňák by stihol odísť a minuli by sa a k zrážke by nedošlo.Vodič S. tvrdil, že poznal dobre cestu. Mal výhľad na určitú vzdialenosť, videl na konci výhľadu prekážku, ak by ju aj nevidel, je otázka, či mal proste korigovať jazdu vzhľadom na tie podmienky a na tvar zákruty. Ale v poriadku, videl, on sa snažil spomaliť, ale musel spomaľovať takou intezitou, že sa dostal do šmyku a stratil smerovú stabilitu a pohyboval sa vlastne na to biele vozidlo, to že tam vodič Kačeňák vošiel, je úplne vec, ktorá je z iného deja. Lebo on aj keby nebrzdil, tak sa dostane na to biele vozidlo v tej rýchlosti na stojace vozidlo. Otázka je ako sa má správať, lebo na argument, že neporušil povolenú rýchlosť uvádzam, že ale nemôžete ísť do 30 metrovej zákruty alebo do pravého uhla povolenou rýchlosťou, ani v meste nikde. Existuje primeraná rýchlosť, tá jasne definuje, tá je ďaleko významnejšia pre správanie vodiča, lebo povolená rýchlosť je len základný rámec, ktorý sa dá takto zmerať, ale primeraná práve prináša alebo neprimeraná prináša tieto následky. Jednoznačne ako to aj vyplýva z fotodokumentácie vodič Pelčarský vošiel so svojím vozidlom do protismeru a boli tam aj šmykové stopy. To je nespochybniteľné, je otázne, čo by sa stalo, keby tam to vozidlo biele nebolo - pokračoval by do priekopy. Myslí si, že prvotné zistenie dopravného orgánu, ktorý vyšetroval túto dopravnú nehodu bolo správne, nie je neobvyklé vzhľadom na takéto stopy takýto záznam dopravnej nehody. Vodič Pelčarský primerane viedol vozidlo, bolo to citlivé vedenie vozidla, išlo to všetko v poriadku až na to, že sa v poslednej fáze dostal do šmyku. Zistil, že to už neubrzdí tým jemným brzdením. Jeho záver je taký, že keby išiel rýchlosťou primeranou, za ktorú primeranú rýchlosť považoval 50 km/h na zastavenie, 62 km/h na obídenie, tak nemuselo k tejto zrážke dôjsť. Pri tomto spôsobe ovládania, ktoré vyhodnotil ako zodpovedné a správne, pokiaľ ozaj rozhodovali len sekundy v tom, aby sa tieto vozidla napokon minuli a nemuselo k tejto zrážke dôjsť, rozdiel predpokladá, že by mohol byť rozdiel len 4 km/h, aby nedošlo k žiadnej zrážke týchto vozidiel. Nebola to bežná situácia, ktorá bola v tento deň vzhľadom aj na počasie. Vodič S. jednoznačne spomaľoval už oveľa skôr, než vo vzdialenosti cca 30 - 50 metrov. Je možné, že tak ako tvrdí, začal brzdiť, teda konkrétne šliapať na brzdu, intenzívne brzdiť už aj celkom pred tou konkrétnou zrážkou, tak ako to uviedol, ale podstata toho je, že mal jazdiť primerane od začiatku. Ohľadom dodatočného tvrdenia svedkov A. a S. o tom, že vodič Fabie zastal uviedol, že túto skutočnosť netvrdil ani žalovaný a nezodpovedajá tomu ani zistený zdokumentovaný priebeh nehodového deja.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný, pričom vzhľadom na povahu účastníkov konania je potrebné aplikovať na daný právny vzťah Občiansky zákonník. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej „OZ“/, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a zavinenie. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustálenej súdnej praxe napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 198/2007, právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.
Prvou podmienkou zodpovednostného vzťahu je existencia protiprávneho konania v danom prípade v zmysle zákona č. 8/2009 cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.2.2009 a teda platného a účinného v čase dopravnej nehody, ktorý zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Podľa § 2 tohto zákona sa na účely tohto zákona rozumie po n) neobmedzením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky neprekážal, o) neohrozením povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, r) prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov; za prekážku cestnej premávky sa nepovažuje vozidlo stojace alebo pomaly sa pohybujúce z dôvodov vyvolaných cestnou premávkou, spojených najmä s údržbou alebo opravou cesty, dopravnou nehodou alebo inou udalosťou, t) účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky, u) vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo, y) zastavením vozidla prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vôle vodiča, z) zníženou viditeľnosťou viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, dažďa a v tuneli.
Podľa § 3 tohto zákona nazvaného Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
Podľa § 14 tohto zákona nazvaného Obchádzanie, vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Podľa § 15 tohto zákona nazvaného Predchádzanie, vodič nesmie predchádzať, a) ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, b) ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, c) ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky.
Podľa § 16 tohto zákona nazvaného Rýchlosť jazdy, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 22 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zákonov, v znení platnom v čase dopravnej nehody, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b) c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d) k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 135 o.sp. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, nie je však viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
V danom prípade, keďže ohľadom tohto priestupku nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, a konanie bolo zastavené podľa § 76 ods.1písm. f/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko zodpovednosť za priestupok zanikla, lebo od jeho spáchania uplynuli dva roky, bolo povinnosťou súdu posúdiť otázku, či došlo k tejto dopravnej nehode zavineným porušením povinností niektorého z účastníkov dopravnej nehody a kto a akým spôsobom tieto povinnosti porušil a či škoda, ktorú žalobca uplatňuje je následkom tohto porušenia teda, či medzi týmto porušením a škodou je príčinná súvislosť.
Podľa ustálenej súdnej praxe, (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 5Cdo 126/2009), o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca
iba vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávne konanie žalovaného spočívalo v porušení ustanovenia §16 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej doprave, na čom sa zhodli nielen vypočutí odborníci - svedkovia Bc.Vasiľ Baka, Ing. Ján Sabó a Ing. Ján Mandelík, ale rovnako zodpovednosť za vznik dopravnej nehody vyhodnotil neskôr aj veliteľ vojenského útvaru a je potrebné pripomenúť, že okolnosti vyšetrovania a zdokumentovania tejto dopravnej nehody na mieste samom vyšetrovateľom Bc. Bakom viedli samotného žalovaného k tomu, že priznal vytýkané porušenie vyššieuvedeného ustanovenia o tom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil takou primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zrážke zabrániť. Otázka porušenia dopravných predpisov bola odpočiatku sporu žalovaným namietaná tak, že prekážku vo svojom jazdnom pruhu nemal a naopak, bol to vodič červenej Fabie, ktorý mal pri obchádzaní stojacej dodávky porušiť ustanovenia § 14 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej doprave avšak ako odborne zhodnotili nehodový dej ako Ing.Sabó tak aj Ing.Mandelík, vodič červenej Fabie v čase začatia úkonu obchádzania nemohol vidieť auto žalovaného a predpokladať, že tento ide rýchlosťou vyššou, než bola vzhľadom na stav vozovky rýchlosť primeraná. Žalovaný sa síce prejavil pri jazde vozidlom ako skúsený vodič a jeho reakciám ako tvrdili odborníci nebolo čo vytknúť, avšak rýchlosť vozidla v čase, keď prvýkrát zareagoval na situáciu na ceste bola vyššia než akou mal ísť, aby vedel zrážke zabrániť, teda zastať na primeranú vzdialenosť. Ak žalovaný vedel a videl, že vozovka je zasnežená a je klzko, ako to aj vypovedali ďalší účastníci dopravnej nehody, mal prejaviť obozretnú opatrnosť počas celej jazdy autom, nielen po tom, čo začal brzdiť v snahe vyhnúť sa zrážke. Škoda žalobcovi vzniknutá a ktorú uplatňuje v konaní ako ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, k zväčšeniu ktorej neprišlo v dôsledku spôsobenej škody, hoci pri predpokladanej činnosti sa dalo očakávať, že nájomný vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou IZOLAČNÉ PROJEKTY SK, s. r. o. bude pokračovať a v dôsledku toho uhradí tento nájomca aj všetky dohodnuté splátky nájomného. Tento ušlý zisk je možné nahradiť len peňažným plnením, nakoľko naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy. Je nepochybné, že ak by bol nájomný vzťah pokračoval, získal by žalobca na zaplatených splátkach nájomného od nájomcu túto hodnotu, napokon účelom operatívneho leasingu je poskytnúť určitú konkrétne nájomcom vybranú vec do nájmu za dohodnutú odmenu, o ktorú žalobca prišiel, keďže žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k totálnej škode na tomto vozidle, ktorá bola poistným plnením čiastočne uhradená. V danom prípade sa však nejedná o škodu, ktorá vznikla vlastníkovi auta teda žalobcovi poškodením vozidla, ale o ušlý zisk a tento poistné plnenie nezahŕňal. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou bola taktiež zistená, nakoľko zrážka vozidiel bola priamym a bezprostredným následkom vzniku škody. Zavinenie žalovaného spočíva nedbanlivostnom konaní.
Súd sa zaoberal aj otázkou, či sa prípadne nejedná o spoluzavinenie žalovaného a iného účastníka dopravnej nehody, avšak vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že bezprostrednou príčinou zrážky vozidiel a teda vzniku škody bola technika jazdy žalovaného, spoluzavinenie iných osôb nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak iní účastníci dopravnej nehody neporušili dopravné predpisy, a takéto zistenie nevyplýva zo žiadneho odborného záveru predloženého súdu a tvrdeného svedkami
- odborníkmi na dopravné nehody, takýto výklad nemožno prijať. Vodič Kačeňák nemal povinnosť predvídať, že iný vodič poruší zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 16 zákona č. 8/2009 Z.z. a tak u neho ani prípadná nevedomá nedbanlivosť neprichádza do úvahy.
Preto súd oprávnenej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.sp., keďže v čase rozhodnutia súdu nebolo ešte právoplatné rozhodnutie o priznaní znalečného Ing.Jánovi Mandelíkovi za účasť na pojednávaní konanom dňa 20.12.2013 a tak súdu neboli známe všetky trovy konania, o ktorých by mal rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.