Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/133/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného

F. E.

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom W., M. X. č. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -23 zo dňa 30. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 01.12.2010 bol F. E. uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa Tr. , z trestného činu vydierania podľa Tr. a zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa k Tr. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. v trvaní 99 mesiacov nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 25.02.2008 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo stratili svoj podklad.

Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 30.10.2013 bol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa ako nedôvodný zamietnutý. Súd v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že aj keď trest nebol odsúdenému ukladaný za použitia ustanovenia Tr. zák., nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť tohto ustanovenia, možno aplikovať aj na prípady použitia ustanovenia Tr. ale vzhľadom k tomu, že odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby Tr. zák., je potrebné jeho návrh na obnovu konania zamietnuť. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil aj tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle , pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal hneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že bol odsúdený na základe aplikácie asperačnej zásady a bol mu uložený neprimerane vysoký trest. Tento trest je v nepomere k závažnosti spáchaných trestných činov. Poukazoval aj na svoj zdravotný stav spočívajúci v strate zraku a žiadal, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol o povolení obnovy konania.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku vo výroku o treste. V napadnutom uznesení podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nie je trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu a pre ktoré preto nepovažoval odsúdeným podaný návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval.

Krajský súd sa však nestotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení vo vzťahu k aplikácii nálezu Ústavného súdu SR, sp .zn. zo dňa 28.11.2012. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť časti Tr. zák. je aplikovateľný aj na prípady tých odsúdených, ktorým bol trest ukladaný za použitia Tr. nemal v ďalšom dôvod skúmať splnenie podmienok uvedených v Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy konania „ex lege“). Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa per analógiám z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

Krajský súd však na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť časti Tr. zák. nie je možné aplikovať aj na prípady tých odsúdených, ktorým bol trest ukladaný za použitia Tr. V zmysle v platnom znení platí, že ak súd vydal v trestnom konaní právoplatný rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť a rozsudok ešte nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu alebo jeho časti je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení . Ústavný súd nálezom zo dňa 28.11.2012 konštatoval, že ustanovenie prvá veta časť za bodkočiarkou Tr. zák. nie je v súlade s SR. V danom prípade bol však odsúdenému uložený trest odňatia slobody v zmysle v znení platnom do 31.12.2005. Na toto ustanovenie sa však predmetný nález Ústavného súdu SR podľa názoru krajského súdu nevzťahuje, keďže sa naň nevzťahoval ani podaný návrh, ktorým bolo konanie pred Ústavným súdom SR iniciované.

Podľa SR len Ústavný súd môže rozhodnúť o nesúlade zákonov s a ústavnými zákonmi. Pre výklad predmetného nálezu ústavného súdu je podstatným jeho princíp (rozpor s ) konkrétneho ustanovenia konkrétneho zákona. Krajský súd preto zastáva názor, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 28.11.2012 nie je aplikovateľný aj vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, v ktorých pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie , veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2005. Všeobecný súd nie je kompetentný tento konkrétny nález ústavného súdu, týkajúci sa konkrétneho ustanovenia konkrétneho zákona aplikovať pri rozhodovaní o obnove konania aj na iné ustanovenie iného zákona a vysloviť vlastne tak jeho protiústavnosť.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto potom podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.