Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Nt-26-2013.pdf
PDF · 67.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/26/2013
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich Bc. Janky Chvojkovej a Ing. Adriany Dérerovej vo veci návrhu odsúdeného F. E. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods.2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného F. E. , nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom W., V. X. č. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o povolenie obnovy konania zo dňa 06. augusta 2013, ktorý prišiel na Okresný súd v Prievidzi dňa 09. augusta 2013, z a m i e t a ako nedôvodný.
odôvodnenie:
Súd na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného F. E., oboznámil s návrhom odsúdeného, ktorý bol súdu doručený dňa 09. augusta 2013, oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 214/2007 - z neho predovšetkým príslušným rozsudkom, z ktorého vyplynuli skutky, ich povaha, s ktorým súd odsúdeného uznával vinným, s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, s odpisom registra trestov.
Z vykonaného dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 214/2007, poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. ÚS 106/2011, ktorým bola vyslovená protiústavnosť druhej vety § 41 ods.2 Trestného zákona z článku 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a preto je názoru, že keďže mu bol trest ukladaný za použitia § 35 ods.3 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., t.j. za použitia asperačnej zásady, trest uložený v danom konaní je neprimerane prísny.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 214/2007 zo dňa 01. decembra 2010 bol odsúdený uznaný vinným pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb., za zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods.3 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z., za čo mu bol podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 35 ods.3 Trestného zákona, § 35 ods.2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 99 mesiacov nepodmienečne a pre výkon uloženého trestu bol zaradený do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny a zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 38/2008 zo dňa 25.02.2008, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 394 ods.1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak výjdu najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že trest odsúdenému nebol ukladaný za použitia ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je nesporné vyslovenie protiústavnosti druhej vety § 41 ods.2 Trestného zákona, teda toho ustanovenia, za použitia ktorého nebol odsúdenému trest ukladaný. Hoci odsúdený nebol odsúdený za použitia § 41 ods.2 Trestného zákona, podľa názoru súdu, bolo potrebné o návrhu odsúdeného aj touto otázkou sa zaoberať, pretože podľa názoru súdu, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. novembra 2012 je aplikovateľný aj vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, v ktorých pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 35 ods.2, veta prvá za bodkočiarkou Trestného zákona v znení Zákona číslo 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Podľa názoru súdu, interpretácia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky nemôže byt' založená len na formalisticko- -pozitivistickom prístupe, ale musí mat' rozmer ohľadom spravodlivosti v tom, že sa dotkne každého, koho sa dotkla časť zásad pri ukladaní od momentu účinnosti Zákona, ktorý je v rozpore s Ústavou bez ohľadu na číslo Zákona a paragrafu, v ktorom je protiústavné ustanovenie zakotvené (aj za použitia Zákona číslo 140/1961 Zb. bola používaná asperačná zásada).
Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že základná sadzba pri zločine úverového podvodu podľa § 222 ods.3 Trestného zákona je tri roky až desať rokov, po použití § 35 ods.2 Trestného zákona, t.j. po jej zvýšení bola základná sadzba osem rokov a dva mesiace až 160 mesiacov, pričom odsúdenému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 99 mesiacov, t.j. v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby. S prihliadnutím však na ostatné okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti, odsúdený spáchal tri zločiny a jeden prečin, jednak v oblasti násilnej trestnej činnosti, jednak v oblasti majetkovej trestnej činnosti. S prihliadnutím však na priťažujúce okolnosti (odsúdený bol už pred spáchaním tejto trestnej činnosti právoplatne odsúdený k nepodmienečným trestom, ktoré na odsúdeného nemali prevýchovný účel, odsúdený spáchanie trestnej činnosti popieral), s prihliadnutím na ostatné okolnosti vyplývajúce, ktoré súd musí zohľadniť pri výbere druhu a výmere trestu, hodnotiac osobu odsúdeného, no predovšetkým vzhľadom na povahu trestnej činnosti, z ktorej bol odsúdený uznaný vinným a v tej súvislosti závažnosť trestnej činnosti, za ktorú mu bol trest ukladaný, súd dospel k záveru, že uložený trest vo výmere 99 mesiacov nepodmienečne nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súd je názoru, že uložený trest v konaní Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T 214/2017 je dôvodný a primeraný, tento trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti a k pomerom odsúdeného a nie je v zrejmom nepomere s účelom trestu.
Z horeuvedených dôvodov, zohľadniac vyššie uvedené dôkazy a skutočnosti, zohľadniac zákonné podmienky, ktoré sú Trestným poriadkom dané pre povolenie obnovy konania, súd nevzhliadol dôvody pre vyhovenie návrhu odsúdeného pre povolenie obnovy konania, nezistil, že tu existujú podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.