Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/163/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: Z. L., s miestom podnikania N. XXX/XX, XXX XX H., IČO: 30 211 590, zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1417/6, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti žalovanému: INSIA UNIVERZO, s.r.o., so sídlom Školská 10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 702 064, zastúpenému zástupcom JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, v konaní o zaplatenie 99.759,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -146 zo dňa 8. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -146 zo dňa 8. júna 2022 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobkyne, obranu žalovaného, vykonané dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka A. oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise, z ktorých zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. , , , v spojení s , , o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

3. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha zaplatenia 99.759,31 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným ako finančným agentom uzatvorili ústnu zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal sprostredkovať pre žalobkyňu uzavretie poistnej zmluvy na poistenie majetku - jej maloobchodnej predajne zlatníctva, ktoré sa nachádza na ul. Štefánikova č. 208/7 v Námestove, na poistnú sumu 200.000,- Eur, pričom po tom, čo žalobkyňa na základe sprostredkovania žalovaného uzavrela poistnú zmluvu na poistenie majetku a došlo k poistnej udalosti - lúpeži v zlatníctve - od poisťovne, s ktorou jej poistnú zmluvu sprostredkoval žalovaný, dostala ako poistné plnenie len sumu 19.950,- Eur s odôvodnením poisťovne, že v zmysle osobitného dojednania pre poistenie majetku proti škodám spôsobeným odcudzením a vandalizmom

ODKRA/0911 ku VPPPM/0911, článok 5 (Limity poistného plnenia podľa zabezpečenia pre lúpež), bod 5.2., kde je stanovené, že požadované zabezpečenie sa vzťahuje na poistené hnuteľné veci, finančnú hotovosť a cennosti umiestnené v schránke alebo trezore, je limit poistného plnenia 20.000,- Eur, pričom chránený priestor musí byť zabezpečený funkčnou EZS s poplachovým tlačidlom, ktorej zvod signálu je vyvedený na SRP, alebo strážnou službou II., jej vyššie poistné plnenie nemožno poskytnúť.

4. Okresný súd konštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá ústnou formou zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaný ako finančný agent zaviazal sprostredkovať pre žalobkyňu uzavretie poistnej zmluvy na poistenie majetku - zariadenie a zásoby v jej maloobchodnej predajni zlatníctva na ulici Štefánikovej č. 208/7 v Námestove na poistnú sumu najskôr 150.000,- Eur a od roku 2015 na sumu 200.000,- Eur. Tiež nebolo sporné, že na základe tejto ústnej sprostredkovateľskej zmluvy žalovaný žalobkyni predložil návrh Poistnej zmluvy s poisťovňou Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, č. 11 4 9525, ktorú žalobkyňa s uvedenou poisťovňou uzatvorila dňa 03.07.2012 a Dodatok č. 1 k poistnej zmluve, ktorý žalobkyňa s poisťovňou uzavrela dňa 30.09.2015. Tiež nebolo sporné, že po tom, čo v maloobchodnej predajni zlatníctva žalobkyne na ulici Štefánikovej č. 208/7 v Námestove došlo dňa 09.05.2019 k lúpeži, napriek tomu, že žalobkyňa si voči poisťovni uplatnila poistné plnenie vo výške 119.709,31 Eur, od poisťovne obdržala len 19.950,- Eur, pretože zvyšok jej poisťovňa odmietla plniť s odôvodnením, že v zmysle osobitného dojednania pre poistenie majetku proti škodám spôsobeným odcudzením a vandalizmom ODKRA/0911 ku VPPPM/0911, článok 5 bod 5.2. (Limity poistného plnenia podľa zabezpečenia pre lúpež) je stanovené, že požadované zabezpečenie sa vzťahuje na poistené hnuteľné veci, finančnú hotovosť a cennosti umiestnené v schránke alebo trezore, je limit poistného plnenia 20.000,- Eur, pričom chránený priestor musí byť zabezpečený funkčnou EZS s poplachovým tlačidlom, ktorej zvod signálu je vyvedený na SRP, alebo strážnou službou II.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že nie je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobkyni tým, že poisťovňa jej odmietla poskytnúť poistné plnenie v ňou požadovanej výške a tiež, že nepreukázala výšku škody, ktorú si voči žalovanému uplatnila. Argumentoval tým, že on len na základe sprostredkovateľskej zmluvy žalobkyni predložil návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ale poistnú zmluvu podpísala samotná žalobkyňa, nie žalovaný na základe splnomocnenia od žalobkyne. Podľa žalovaného žalobkyňa mala možnosť sa s návrhom poistnej zmluvy oboznámiť, tiež so všetkými jej prílohami, pričom tvrdil, že žalobkyňa k návrhu poistnej zmluvy nemala žiadne výhrady. Poukázal na to, že pokiaľ by žalobkyňa splnila zabezpečenie podľa čl. 5 bod 5.3. Osobitných dojednaní ODKRA/0911, tak by mala v prípade požadovaného zabezpečenia nárok na poistné plnenie až do 50.000,- Eur, čo sa však zrejme nestalo a za čo však žalovaný nemôže zodpovedať. Ďalej uviedol, že v procese likvidácie poistnej udalosti žalobkyni poskytoval všetku potrebnú pomoc a iniciatívne komunikoval s poisťovňou za účelom poskytnutia poistného plnenia v maximálne možnej výške. Poukázal na to, že závery a stanoviská poisťovne však nemožno bez ďalšieho považovať za zákonné a správne a zaujal názor, že žalobkyňa sa mala domáhať zaplatenia poistného plnenia od príslušnej poisťovne a až v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že nie je daný nárok žalobkyne na poistné plnenie voči poisťovni, bolo by možné skúmať, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone finančného sprostredkovania.

6. Okresný súd obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že neuznáva svoju zodpovednosť za škodu voči žalobkyni, vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým poukázal na rozpor medzi vyjadreniami žalovaného, ktoré uskutočnil prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a vyjadreniami samotného žalovaného, ktorého konateľ S. bol v konaní vypočutý. Ten v rámci svojho výsluchu fakticky uznal zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nevyplatením poistného plnenia v ňou požadovanej výške. Konateľ žalovaného S. S. napr. uviedol, že „...táto činnosť sprostredkovania je veľmi náročná a vyzerá to tak, že sme sa poisťovňou nechali oklamať“ a tiež, že „...keď sme so žalobkyňou hovorili o poistení, tak sme nerozlišovali lúpež alebo krádež v rámci odcudzenia; nakoniec sa ukázalo, že tam bola niekde skrytá tá lúpež“ alebo „počas svojej praxe som sa ešte nestretol s takým sublimitom poistenia, aký použila poisťovňa UNION“, pričom žalovaný tým mienil sublimit poistného plnenia, na základe ktorého poisťovňa UNION odmietla žalobkyni plniť. Napokon aj samotný zástupca žalovaného v rámci tzv. záverečnej reči uviedol, že je pravdou, že v procese uzatvárania poistnej zmluvy žalovaný nedostatočne zhodnotil zmluvné dojednania tohto poistenia. Z výsluchu konateľa žalovaného S. S., ako aj z listu Českej podnikatelskej pojišťovny, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Pobřežní 665/23, Praha, označeného ako „Ukončení šetření škodné události“ zo

dňa 10.11.2020 vyplynulo, že žalovaný uvedenej poisťovni, s ktorou má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti finančného agenta, oznámil, že žalobkyňa si voči nemu uplatnila zodpovednosť za škodu z dôvodu neobozretnosti pri dojednávaní poistenia. Z týchto dôkazov mal okresný súd preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť sprostredkovať pre žalobkyňu uzavretie poistnej zmluvy podľa jej požiadavky na poistné krytie jej zlatníctva do výšky 200.000,- Eur. Okresný súd podotkol, že samotný žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že v rámci pojmu „odcudzenie“ nerozlišoval medzi krádežou a lúpežou. Neobstála obrana žalovaného, že žalobkyňa podpísala poistnú zmluvu sama a mala možnosť si ju vopred preštudovať a prípadne mať voči nej pripomienky, ktoré žalobkyňa nevzniesla. Bolo preukázané, že žalovaný je podriadeným finančným agentom, t.j. odborne spôsobilou osobou na sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv a túto činnosť je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa sa oprávnene spoľahla na jeho odbornosť vo veciach uzavierania poistných zmlúv a nemala dôvod, aby pochybovala o tom, že návrh poistnej zmluvy, ktorý jej predložil žalovaný, spĺňa jej požiadavky. Žalobkyňa nie je odborne spôsobilá v otázkach poistenia, preto sa aj obrátila na žalovaného ako na odborníka. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že žalobkyňa sama tým, že nemala potrebné zabezpečenie, spôsobila, že od poisťovne nemohla požadovať poistné plnenie 50.000,- Eur, tak okresný súd toto tvrdenie nepovažoval za odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď konateľa S. S., z ktorej vyplynulo to, že žalovaný žalobkyňu po tom, čo vzniesla požiadavku na poistné krytie do výšky 200.000,- Eur, neupozornil ako odborne spôsobilá osoba, že na takéto poistné krytie nemá potrebné zabezpečenie a je nevyhnutné ho doplniť, ak trvá na svojej požiadavke, pretože samotný žalovaný nedostatočným preštudovaním poistnej zmluvy, vrátane všetkých jej príloh (Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné podmienky) nezistil, že na získanie poistnej ochrany do 200.000,- Eur je potrebné zvýšiť zabezpečenie predajne žalobkyne - naopak, zabezpečenie žalobkyne považoval za dostatočné. Žalobkyňa, dôverujúc stanovisku žalovaného, nemala dôvod pochybovať o tom, že zabezpečenie jej zlatníctva je dostačujúce. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že postup poisťovne UNION voči žalobkyni nebol správny a zákonný a žalobkyňa by sa mala so svojou požiadavkou na náhradu škody obrátiť najskôr na poisťovňu a až v prípade svojho neúspechu na žalovaného, tak nekonkretizoval, v čom mal byť postup alebo rozhodnutie poisťovne nesprávne, čím by žalobkyňa mohla/mala voči poisťovni argumentovať. Naopak, z výsluchu S. S., ako aj z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, vyplynulo, že žalovaný priamo komunikoval ohľadne predmetnej poistnej udalosti s poisťovňou, ale dosiahol len čiastkový úspech, a to, že najskôr poisťovňa poskytla žalobkyni poistné plnenie len 10.000,- Eur a po tom, čo sa na poisťovňu obrátil priamo žalovaný, tak poskytla žalobkyni ďalších 10.000,- Eur (resp. 9.950,- Eur po odpočítaní spoluúčasti). Preto obranu žalovaného, že neporušil svoju povinnosť, ktorá vyplývala zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia so žalobkyňou, okresný súd neakceptoval.

7. Žalovaný sa však voči žalobe bránil ešte námietkou, že žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikla škoda vo výške, ktorú si uplatnila. Túto obranu žalovaného okresný súd považoval za dôvodnú. Zdôraznil, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobkyňa nepreukázala výšku spôsobenej škody. Na prvom pojednávaní dňa 30.03.2022 okresný súd skonštatoval, že medzi stranami ostalo sporné, že jej predmetnou lúpežou bola spôsobená taká škoda, ktorú si v tomto konaní uplatnila po odpočítaní poistného plnenia. Keďže výška spôsobenej škody medzi sporovými stranami ostala sporná, tak bolo na žalobkyni, aby preukázala, že jej vznikla škoda v takej výške, ako si uplatnila, t.j. 119.709,31 Eur, keďže medzi stranami nebolo sporné, že poisťovňa jej z poistenia majetku vyplatila celkovo 19.950,- Eur. Okresný súd konštatoval, že žalovaný nespochybňoval, že lúpežou zlatníctva žalobkyni vznikla škoda, toto však nestačí na zistenie, v akej výške táto škoda skutočne vznikla. Žalobkyňa pritom v konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno nielen ohľadne toho, že žalovaný porušil svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody a napokon ohľadne toho, že jej vznikla škoda v určitej výške.

8. Okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa na preukázanie výšky škody predložila len jeden dôkaz - uznesenie o prerušení trestného stíhania, voči ktorému dôkazu žalovaný namietal, že v tomto uznesení je síce uvedená výška škody, ale tá nie je relevantná, pretože polícia túto výšku uviedla len na základe vyjadrenia žalobkyne bez toho, aby zisťovala výšku spôsobenej škody.

9. Z uznesenia vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline sp. zn. ČVS: KRP-54/1-VYS- ZA-2019 zo dňa 20.11.2019 okresný súd zistil, že policajný orgán prerušil podľa trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu lúpeže spáchaného v spolupáchateľstve, ku ktorému došlo dňa 09.05.2019 v predajni zlatníctva žalobkyne, pričom týmto konaním sa páchatelia

mali zmocniť tovaru v hodnote 119.709,31 Eur a poškodením výkladu a zariadenia predajne spôsobili škodu najmenej 1.600,- Eur majiteľke zlatníctva - žalobkyni. Z obsahu tohto uznesenia okresný súd konštatoval, že z neho nemožno dospieť k záveru, akým spôsobom policajný orgán zistil výšku škody, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená zmocnením sa tovaru - vo výrokovej časti uznesenia je uvedené, že sa „mali zmocniť tovaru“ - z čoho nemožno urobiť záver, že by výška škody, spôsobená zmocnením sa tovaru bola spoľahlivo zistená. Z obsahu uznesenia o prerušení trestného stíhania nebolo možné zistiť, akým spôsobom policajný orgán zisťoval výšku škody - v odôvodnení uznesenia nie je ani len zmienka o tom, z čoho policajný orgán vychádzal pri vyčíslení škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť lúpežou.

10. Podľa okresného súdu nebolo možné tak vylúčiť ani tvrdenie žalovaného, že údaj o výške škody spôsobenej lúpežou je v uznesení o prerušení trestného stíhania (výrokovej časti) prevzatý policajným orgánom len z tvrdenia žalobkyne. Toto tvrdenie žalovaného považoval okresný súd aj za pravdepodobné, pretože v štádiu trestného konania, keď bol policajný orgán nútený vydať uznesenie o prerušení trestného stíhania, pretože sa nepodarilo zistiť konkrétnych páchateľov, nebol dôvod, aby sa polícia detailne zaoberala výškou spôsobenej škody.

11. K tvrdeniu žalobkyne, že polícii odovzdala všetky doklady (faktúry a pod.) ohľadne výšky spôsobenej škody, okresný súd uviedol, že z uznesenia o prerušení trestného stíhania nemožno zistiť, či a do akej miery sa policajný orgán zaoberal ich dôvodnosťou. V každom prípade okresný súd zdôraznil, že žalovaný nebol subjektom trestného konania a nemal možnosť sa k výške škody, ktorú si žalobkyňa v trestnom konaní uplatnila, vyjadriť.

12. Nad rámec k výslovnému tvrdeniu žalobkyne, že výšku škody preukazuje len uznesením o prerušení trestného stíhania, okresný súd uviedol, že zobral do úvahy to, že žalovaný v rámci korešpondencie s poisťovňou UNION (list žalovaného zo dňa 27.02.2020 označený ako „Odvolanie k likvidácii PU č. 7496-2019“ a list žalovaného zo dňa 02.04.2020 označený ako „Žiadosť o opätovné prehodnotenie PU č. 7496-2019“) žiadal od poisťovne, aby žalobkyni doplatila poistné plnenie v takej výške, akú si uplatnila voči poisťovni a akú si uplatňuje aj v tomto súdnom konaní, no tieto žiadosti žalovaného adresované poisťovni nevyhodnotil ako uznanie, že žalobkyni bola spôsobená škoda vo výške, ktorú si v tomto konaní uplatnila. Listy, ktoré žalovaný doručil poisťovni, boli uskutočnené za iných okolností a z iných dôvodov než vyjadrenie žalovaného k žalobe o náhradu škody. Týmito listami sa žalovaný snažil pomôcť žalobkyni získať od poisťovne čo najvyššie možné poistné plnenie, čo si možno vysvetliť tým, že žalovaný sa cítil byť zodpovedný za vzniknutú situáciu, keďže poistnú zmluvu, ktorá sa ukázala byť nedostatočnou na požadované poistné krytie žalobkyne, sprostredkoval práve on. Žalovaný v štádiu likvidácie poistnej udalosti nemal dôvod spochybňovať tvrdenia o výške škody spôsobenej žalobkyni, keďže ju podporoval v jej požiadavkách voči poisťovni. V tom čase žalobkyňa ešte nesmerovala svoju žiadosť o náhradu škody priamo voči žalovanému.

13. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody, ktorá jej mala vzniknúť porušením povinnosti žalovaného. Preukázanie výšky škody bolo pritom jedným z nevyhnutných predpokladov pre priznanie náhrady škody a pre tento nedostatok musel súd žalobu zamietnuť.

14. K procesným súvislostiam okresný súd uviedol, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 09.05.2022 uviedla, že dáva na zváženie súdu vydanie medzitýmneho rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa dala súdu len na zváženie vydanie medzitýmneho rozsudku a jeho vydanie výslovne nenavrhla, tak okresný súd sa týmto podaním žalobkyne zaoberal len v odôvodnení rozsudku, nie vo výrokovej časti, kde by jej návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol. Okresný súd nepovažoval vydanie medzitýmneho rozsudku za účelné, pretože pokiaľ by aj medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku žalobkyne je daný, čo by v danom prípade bolo splnené, pretože z vykonaných dôkazov zistil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobkyni a v príčinnej súvislosti s tým žalobkyni vznikla škoda, tak v konečnom dôsledku by bolo aj tak potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala výšku spôsobenej škody. Vydanie medzitýmneho rozsudku by tak fakticky spôsobilo len predĺženie tohto konania.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa a keďže bol žalovaný v konaní úspešný, priznal žalobcovi (zrejmou nesprávnosťou malo byť uvedené žalovanému) náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom zástupcu z dôvodu podľa . Mala za to, že okresný súd sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s otázkou existencie výšky škody, ktorá konaním žalovaného vznikla v majetkovej sfére žalobkyne. Bola názoru, že výška škody stanovená orgánom činným v trestnom konaní v rámci tzv. adhézneho konania je relevantným dôkazom preukazujúcim výšku škody spôsobenej žalobkyni pri lúpeži klenotníctva. Zdôraznila, že výška spôsobenej škody bola stanovená vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, pričom podkladom na stanovenie výšky škody boli závery z vyšetrovania, účtovné doklady predložené žalobkyňou a závery vyšetrovateľa zistené pri obhliadke miesta činu. Žalobkyňa v konaní dostatočným spôsobom preukázala skutočnosť, že všetky účtovné podklady, ako aj iné doklady týkajúce sa odcudzených zásob a poškodeného zariadenia predajne, odovzdala polícii pri vyšetrovaní, pričom z predmetného uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline o prerušení konania zo dňa 20.11.2019 ČVS: KRP-54/1-VYS-ZA-2019 vyplýva, že škoda vzniknutá žalobkyni v stanovenej výške pozostáva z dvoch častí, a to z odcudzeného tovaru a poškodeného zariadenia predajne, pričom obidve tieto poistné riziká boli predmetom poistnej zmluvy, ktorej sprostredkovanie vykonal pre žalobkyňu žalovaný. Neobstojí argument žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody, nakoľko je zrejmé, že v prípade riadneho sprostredkovania uzatvorenia poistnej zmluvy zo strany žalovaného by žalobkyni bolo vyplatené poistné plnenie práve v predmetnej výške, ktorá bola stanovená orgánmi činnými v trestnom konaní. Zároveň poukázala na fakt, že v konaní označila na preukázanie svojich tvrdení ohľadom výšky spôsobenej škody aj iné dôkazy, z ktorých bolo možné predpokladať, že v nich budú obsiahnuté skutočnosti potrebné na posúdenie výšky uplatneného nároku, a to likvidačný spis Union poisťovňa, a.s., týkajúci sa poistnej udalosti číslo 7496-2019 zo dňa 09.05.2019. Mala za to, že v rámci svojho dôkazného bremena využila všetky možnosti na riadne a dostatočné preukázanie výšky škody, ktorá jej konaním žalovaného vznikla. Žalobkyňa dala do pozornosti chronologický vývoj argumentácie žalovaného v konaní v otázke výšky uplatnenej škody s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle a zákonnej koncentrácie v zmysle . Poukázala na to, že žalovaný v podanom odpore, v rámci písomného podania zo dňa 25.03.2022, ani v rámci pojednávania zo dňa 30.03.2022 bližšie nešpecifikoval, v čom považuje výšku škody za nepreukázanú a ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a rovnako v rámci pojednávania dňa 09.05.2022 taktiež bližšie nešpecifikoval, v čom sa mu javí výška škody stanovená žalobkyňou nepreukázaná. Bola názoru, že žalovaný v konaní riadne a včas neaplikoval prostriedky procesnej obrany, ak bližšie nešpecifikoval a ani dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa nepreukázania výšky žalovanej sumy. Takýto procesný postup žalovaného ohľadom nepreukázania výšky škody uplatnenej žalobkyňou je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. a zásadou koncentrácie konania uvedenou v ustanovení . Takéto konanie žalovaného zároveň znemožňuje žalobkyni navrhnúť a označiť iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rovnako tak žalobkyňa mala za to, že procesný postup žalovaného je v rozpore aj so základnými princípmi , najmä s Čl. 8. Bola názoru, že v konaní boli splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby okresný súd vo veci rozhodol prostredníctvom tzv. medzitýmneho rozsudku v zmysle . Uviedla, že návrh na rozhodnutie súdu formou medzitýmneho rozsudku bol právnym zástupcom žalobkyne vznesený riadne a včas, pričom vzhľadom na charakter konania sa vydanie medzitýmneho rozsudku v konaní javí ako účelné a dôvodné. Neobstojí argument okresného súdu, že vydanie medzitýmneho rozsudku by fakticky spôsobilo len predĺženie konania, nakoľko žalobkyňa nepreukázala výšku spôsobenej škody. Práve vydanie rozsudku o základe nároku by po jeho právoplatnosti otvorilo ďalší priestor na prípadné dokazovanie o výške uplatneného nároku. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu (č.l. 170

- 171 spisu). Žalovaný sa nestotožnil s argumentom, že žalobkyňa uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline o prerušení konania zo dňa 20.11.2019, ČVS: KRP-54/1-VYS-ZA-2019 (ďalej len „uznesenie“) preukázala výšku škody. Uviedol, že výška škody pre účely trestného konania bola len odhadovaná výška škody na základe informácie poskytnutej žalobkyňou, nebola nijakým spôsobom „stanovená“ na základe účtovných dokladov o kúpe a podobne. Z uznesenia nevyplýva, že by OČTK skúmali, resp. zisťovali skutočný rozsah vzniknutej škody. Ak by okresný súd považoval takýto „dôkaz“ o výške škody za dostatočný, porušil by právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom preveriť či verifikovať zistenia OČTK. Žalovaný nebol účastníkom trestného konania, nemal možnosť sa žiadnym spôsobom oboznámiť s podkladmi, z ktorých OČTK vychádzal. Podľa žalovaného žalobkyňa vo svojej námietke spája nesúvisiace skutočnosti, a to

otázku neunesenia dôkazného bremena a otázku zodpovednosti žalovaného. Aj v prípade poskytovania poistného plnenia by predsa žalobkyňa musela poisťovni výšku škody preukázať relevantnými účtovnými dokladmi, nepostačovalo by len púhe konštatovanie určitej výšky škody zo strany OČTK či žalobkyne. Dôkazné bremeno bolo na žalobkyni a žalobkyňa výšku škody nepreukázala, resp. neuniesla dôkazné bremeno. Námietka žalobkyne, že na preukázanie svojich tvrdení ohľadom výšky spôsobenej škody navrhla aj iné dôkazy, z ktorých bolo možné predpokladať, že v nich budú obsiahnuté potrebné doklady na posúdenie výšky škody (likvidačný spis Union poisťovňa, a.s.), podľa žalovaného neobstojí. Žalobkyňa pri návrhu na vykonanie dôkazu zabezpečením likvidačného spisu neuviedla, na preukázanie akých konkrétnych skutočností má byť určený a už vôbec nie, že tak má byť na otázku výšky škody. V druhom rade nie je možné tvrdiť, že likvidačný spis poisťovne by preukázal výšku škody, keďže nie je zrejmé, aké doklady sa v ňom nachádzajú. Podľa žalovaného dôkazy je potrebné nielen označiť, ale aj predložiť, čo žalobkyňa neučinila, pričom nič nebránilo žalobkyni, aby výšku škody preukázala napr. účtovnými dokladmi. Žalobkyňa ani netvrdila, že by účtovné doklady nemohla predložiť z objektívnych dôvodov a bolo by ich nutné zabezpečiť cestou súdu. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza chronologický sled udalostí, kedy žalovaný namietal, že nepreukázala výšku žalovanej istiny, pričom neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno bolo v prvom rade na žalobkyni, aby výšku žalovanej istiny preukázala. V tomto prípade ide o negatívnu dôkaznú teóriu. Nesúhlasil s tým, že riadne a včas neaplikoval prostriedky procesnej obrany. Naopak, žalobkyňa neaplikovala prostriedky procesnej obrany a útoku riadne a včas, keď ani do skončenia dokazovania nepreukázala výšku škody. Žalobkyňa už na začiatku konania mohla predložiť napr. účtovné doklady, ktorými by výšku škody preukázala. Žalovaný už v odpore uviedol, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody a bolo na žalobkyni, aby na toto tvrdenie reagovala a predložila relevantné a konkrétne dôkazy. Existencia škody v určitej výške je jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného ergo žalobkyňu. S tvrdením žalobkyne, že okresný súd mal v konaní rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, čo sa v konaní o náhrade škody javí ako účelné, sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu napriek tomu, že to žalovaný namietal, do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v zmysle nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by výšku škody spoľahlivo preukazoval. Ak žalobkyňa uviedla, že práve vydanie rozsudku o základe nároku by po právoplatnosti otvorilo ďalší priestor na prípadné dokazovanie o výške, tak žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil. Poukázal na to, že v zmysle nie je povinnosťou súdu vyhovieť návrhu strany na vydanie medzitýmneho rozsudku. Vydanie medzitýmneho rozsudku by bolo účelné za situácie, kedy by žalobkyňa predložila dôkazy preukazujúce konkrétnu výšku škody, ktoré by žalovaný relevantným spôsobom namietal, čo by vyžadovalo ďalšie dokazovanie. Okresný súd na pojednávaní 09.05.2022 upozornil žalobkyňu, že nehodlá rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Žalobkyňa mala dostatok času, aby predložila akýkoľvek dôkaz preukazujúci výšku ňou žalovanej istiny, čo neučinila. Žalovaný sa tak stotožnil s názorom okresného súdu uvedeným v odseku 9. rozsudku. Navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 30.08.2022. Žalobkyňa zotrvala na všetkých skutkových a právnych skutočnostiach uvedených v odvolaní. Bola názoru, že v konaní bola dostatočným a relevantným spôsobom preukázaná existencia škody v majetkovej sfére žalobkyne, ktorá bola spôsobená činnosťou žalovaného ako podriadeného finančného agenta. Žalovaná suma predstavuje poistné plnenie, ktoré by žalobkyni bolo vyplatené v prípade, ak by žalovaný pri sprostredkovaní uzatvorenia poistnej zmluvy postupoval v súlade s požiadavkami žalobkyne a sprostredkoval žalobkyni uzatvorenie poistnej zmluvy v požadovanom poistnom rozsahu a krytí. Z uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline o prerušení konania zjavne vyplýva, že škoda vzniknutá žalobkyni pri predmetnej lúpeži pozostáva z odcudzeného tovaru z predajne žalobkyne a z poškodeného zariadenia predajne. Mala za to, že poistné plnenie vo výške stanovenej orgánmi činnými v trestnom konaní by jej bolo vyplatené v prípade, ak by žalovaný nepochybil pri sprostredkovaní uzatvorenia poistnej zmluvy v prospech žalobkyne. Zdôraznila, že dotknutá výška škody bola stanovená orgánom činným v trestnom konaní a je relevantným dôkazom preukazujúcim výšku škody spôsobenej žalobkyni pri lúpeži klenotníctva. Žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno, keď riadne preukázala okolnosti týkajúce sa porušenie právnej povinnosti žalovaným, príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody a výšku škody vzniknutej konaním žalovaného. Mala za preukázané, že žalovaný bol v konaní pasívny, keď riadne a včas neaplikoval prostriedky procesnej obrany. Žalovaný nešpecifikoval, v čom tkvie nesprávnosť výšky škody stanovenej žalobkyňou a zúžil svoju obranu v časti týkajúcej sa výšky nároku len na formálne popretie nároku

žalobkyne bez bližšej špecifikácie tvrdení v časti týkajúcej sa výšky škody. Takýto procesný postup žalovaného bol nesprávny a v rozpore so zásadou koncentrácie konania podľa .

19. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 21.09.2022, bolo vyjadrenie žalobkyne doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom ani do momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobkyne podľa , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -186 zo dňa 14.03.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia dňa 18.04.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Podľa ustanovenia v spojení s odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

23. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami krajský súd v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach zadefinovaných odvolacích dôvodov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 22.06.2022 (č.l. 154, 155 spisu). Pokiaľ žalobkyňa nevykvalifikovala iné odvolacie dôvody, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ňou včas podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalobkyne. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písmenom a), b), c) ust. .

24. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalobkyne, obsiahnutý v písomne podanom odvolaní mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobkyne, jej relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ustanovenia , za stavu zistenia, že nebol dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania, ak do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.05.2022 zástupcovia strán uviedli, že „nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie“.

25. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobkyne zamietol. Podstata odvolania žalobkyne bola v tom, že okresný súd sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s otázkou existencie výšky škody, ktorá konaním žalovaného vznikla v majetkovej sfére žalobkyne, teda rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Úvodom krajský súd poukazuje na to, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže sa v podstatných častiach stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými okresným súdom v napadnutom rozsudku. Práve na základe aplikácie ust. vo vyvolanom odvolacom konaní nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, ale je postačujúce na ne len odkázať. Rovnako podľa krajského súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne je žiaduce, aby sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal len s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolacím

dôvodom žalobkyne krajský súd konštatuje, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami sporových strán, ktoré boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, vyjadrenia strán, vykonané dôkazy posúdil a vyjadril svoje závery. Odvolací súd poukazuje na to, že ak sa stotožňuje so závermi vyjadrenými v rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, potom stačí, ak sa vyjadrí len k odvolacím námietkam žalobkyne, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009 v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesením NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017.

27. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne, ktoré boli vyjadrené v ňou podanom odvolaní zo dňa 22.06.2022, krajský súd uvádza nasledovné.

28. Odvolací dôvod podľa ust. , a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Ani jedna z uvedených situácií však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nenastala. Z kontextu odôvodnenia je zrejmé, že pri posudzovaní (ne)dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo vyhodnocované (ne)splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

29. K zhodnoteniam vykonaným okresným súdom zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobkyne, že pre vyhodnotenie okresným i odvolacím súdom žalobkyňou (ne)dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobkyňou a tvrdenia žalovaného v spojení s Čl. 8 , podľa ktorého „strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť.

30. Krajský súd poukazuje na to, že predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy 99.759,31 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú mal žalovaný žalobkyni spôsobiť tým, že ako podriadený finančný agent, t.j. odborne spôsobilá osoba na sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv, nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri sprostredkovaní poistenia pre žalobkyňu, a to poistenia dotknutého majetku pre prípad lúpeže prevádzky na poistnú sumu 200.000,- Eur, čím došlo k vzniku škody v majetkovej sfére klientky, predstavujúcej rozdiel medzi poistným plnením, ktoré bolo žalobkyni vyplatené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a poistným plnením, ktoré by bolo žalobkyni poukázané v prípade, ak by podriadený agent sprostredkoval uzavretie poistnej zmluvy v zmysle požiadavky žalobkyne, a to na poistné krytie poistnej udalosti do výšky 200.000,- Eur.

31. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie výšky spôsobenej škody okresným súdom, ktorý nevzal do úvahy výšku stanovenú orgánom činným v trestnom konaní, tak odvolací súd zvýrazňuje, že v zmysle je zodpovednosť za škodu definovaná tak, že sa týka škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzku. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus), ktoré zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Je potrebné uviesť, že v danom prípade nebol spor o naplnení prvého predpokladu, a to porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným, avšak nebol naplnený druhý zákonný predpoklad, a to vo vzťahu k výške. Nebolo sporné, že v majetkovej sfére žalobkyne došlo k určitej škode, avšak jej výšku musí preukazovať poškodený, teda, že škodnou udalosťou došlo k zmenšeniu jeho majetku. V ponímaní je to určitá ujma, ktorá vznikla poškodenému na majetku a je vyjadriteľná v peniazoch. Existujú dva druhy škôd, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného. V danom prípade žalobkyňa preukazovala vznik škody a jej požadovanú výšku dôkazom, a to uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline o

prerušení trestného stíhania zo dňa 20.11.2019 ČVS: KRP-54/1-VYS-ZA-2019 (č.l. 18 rub -19 spisu) a uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Žiline ČVS:KRP-54/1-VYS-ZA-2019 zo dňa 22.01.2020 o pokračovaní trestného stíhania, z ktorých výrokových častí vyplýva, že ...,,najmenej štyria doposiaľ neznámi páchatelia dňa 09.05.2019 v čase okolo 09.08 hod....“ ...,,uvedeným konaním sa mali zmocniť tovaru v hodnote 119.709,31 Eur a poškodením výkladu a zariadenia predajne spôsobili škodu najmenej 1.600 Eur, čím spôsobili celkovú škodu najmenej 121.309,31 Eur ...“. V súvislosti s takto žalobkyňou preukazovaným vznikom škody a jej výšky krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní a nárok z titulu porušenia povinnosti žalovaného zo záväzku, nemožno považovať za totožné nároky. Ide o právo na plnenie z rôznych právnych titulov. Tieto nároky nemožno považovať za totožné, pretože v danom prípade sa ani nejedná o totožnosť skutkov, pretože škoda v danom prípade mohla vzniknúť porušením povinnosti zo zmluvy, čo je odlišné od trestného konania. Cieľom trestného konania predsa nie je určenie skutočnej výšky škody, pričom dokazovanie ohľadne skutočnej výšky škody v trestnom konaní doposiaľ ani nebolo, podľa žalobkyňou doložených listín, ani vykonávané a uzavreté. Z obsahu doložených uznesení, ich výrokových častí ani nevyplýva, akým spôsobom bola orgánmi činnými v trestnom konaní určená výška škody a z akých podkladov pri nimi určenej výške škody vychádzali. Zároveň trestné stíhanie bolo vedené podľa predmetných uznesení voči neznámym páchateľom, čo sú osoby odlišné od právnickej osoby, ktorou je žalovaný. Žalobkyňa ako poškodená okrem vyššie uvedených uznesení vydaných v rámci trestného konania (prípravného) žiadny iný dôkaz na preukázanie vzniku a výšky škody neoznačila a ani nenavrhla.

32. Za stavu absencie relevantne poskytnutých tvrdení a dôkazov žalobkyňou k výške škody ani nebolo možné relevantne zistiť, aký úbytok v majetkovej sfére žalobkyne v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného nastal/mohol nastať, a ani či za predpokladu uzavretia poistnej zmluvy na krytie do výšky 200.000,- Eur by takéto poistné plnenie poisťovateľom bolo poskytnuté, keďže je potrebné zohľadniť nielen spoluúčasť, ale i ďalšie okolnosti, ktoré sa týkali podmienok pre výplatu poistného plnenia. Ani k tomu žalobkyňa žiadne dôkazy nepredložila. Pokiaľ žalobkyňa bez ďalšieho označila len likvidačný spis poisťovne Union, tak je potrebné poukázať na to, že vykonanie takéhoto dôkazu označila, navrhla, avšak nepožadovala v rámci konania pred súdom prvej inštancie o jeho zabezpečenie, ani netvrdila, že by nemala možnosť takýto dôkaz zabezpečiť. V danom prípade je potrebné, v zhode so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k jednému z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to k výške škody.

33. Námietku, že boli splnené podmienky pre postup podľa ust. , tak odvolací súd zhodnotil ako nedôvodnú. Z vyššie uvedeného záveru, pokiaľ okresný súd o nejasnom návrhu žalobkyne „dávam na zváženie súdu vydanie rozsudku medzitýmneho rozsudku, pretože žalovaná rozporuje aj výšku škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila“ postupoval tým spôsobom, že o takomto nejasnom návrhu, danom len na úvahu, osobitne nerozhodoval, jeho postup nebol nesprávny, pretože by bolo nadbytočné a nehospodárne zaoberať sa podmienkou nevyhnutnou pre úspech v konaní o náhradu škody, a to výškou spôsobenej škody, keďže takáto výška zo strany žalobkyne relevantne preukazovaná nebola a je notorietou, že všetky podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne.

34. Len na doplnenie odvolací súd poukazuje aj na to, že v rámci trestného konania je upravené právo poškodeného uplatniť si v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom. O nároku poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré je však súčasťou trestného konania, pričom nie je jeho samostatnou časťou, ale konanie a rozhodovanie v ňom prebieha kontinuálne ako súčasť súdneho konania, resp. konania a rozhodovania o vine, resp. nevine obžalovaného. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva, pričom aj v rámci takto uplatneného nároku je potrebné nielen uviesť konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody, ale je potrebné túto výšku preukázať.

35. Krajský súd uvádza, že ani odvolací dôvod žalobkyne neposúdil ako relevantný. Podľa jeho názoru okresný súd z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a tieto rovnako správne právne posúdil. Zo strany odvolacieho súdu nebol dôvod, aby sa odchýlil od logických a racionálnych záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku, a preto bolo dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. , ako vecne správne rozhodnutie, pričom v podrobnostiach odkazuje na závery rozhodnutia okresného súdu.

36. Žalobkyňa osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadla výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, pričom krajský súd v podrobnostiach odkazuje na závery rozhodnutia okresného súdu.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobkyni bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady podľa bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.