Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-21-2021.pdf
PDF · 101.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: Z. L., miesto podnikania Veterná 151/17, Námestovo, IČO: 30211590, zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o. so sídlom A. Bernoláka 1417/6, Ružomberok, IČO: 52959601, proti žalovanému: INSIA UNIVERZO, s.r.o. so sídlom Školská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 36702064, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO: 47249587, v konaní o zaplatenie 99 759,31 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou z upomínacieho súdu dňa 6. 4. 2021 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej 99759,31 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 26. 7. 2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 9. 5. 2019 došlo v H. v jej prevádzke zlatníctva k poistnej udalosti
- lúpeži a vzniku škody vo výške 119709,31 Eur. Na základe poistnej zmluvy č. 11-49525-8, ktorej uzatvorenie sprostredkoval žalovaný, bolo žalobkyni, po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti, zo strany UNION poisťovne, a.s. vyplatené poistné plnenie v celkovej výške 19950 Eur. Žalobkyňa je názoru, že žalovaný ako podriadený finančný agent pri uzatváraní uvedenej poistnej zmluvy pochybil, keď i napriek výslovnej požiadavke žalobkyne poistiť dotknutý majetok ( prevádzku zlatníctva žalobkyne ) pre prípad lúpeže na poistnú sumu 200 000 Eur, pripravil žalovaný taký návrh poistnej zmluvy, kde bola poistná suma majetku stanovená v maximálnej výške 20000 Eur, pričom žalovaný žalobkyňu pri sprostredkovávaní poistnej zmluvy uistil, že predmetný majetok je poistený na požadovanú sumu 200 000 Eur. Pochybením žalovaného pri uzatváraní dotknutej poistnej zmluvy došlo ku vzniku škody u žalobkyne, ktorá predstavuje rozdiel medzi poistným plnením, ktoré jej bolo vyplatené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a poistným plnením, ktoré by žalobkyni bolo zaplatené v prípade, že by podriadený finančný agent vyhotovil poistnú zmluvu v zmysle požiadaviek a pokynov žalobkyne ( 119709,31 Eur - 19950 Eur ). Žalobkyňa žalovaného vyzvala na zaplatenie náhrady škody. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 2. 12. 2020, v rámci ktorého nebol nárok na náhradu škody uhradený.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka A. L., oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
3. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby.
Podľa § 28 ods. 1 zákona finančný agent a finančný poradca sú povinní vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.
Podľa § 30 ods. 1 zákona finančný agent a finančný poradca sú zodpovední za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva.
Podľa § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha zaplatenia 99759,31 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným ako finančným agentom uzatvorili ústnu zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal sprostredkovať pre žalobkyňu uzavretie poistnej zmluvy na poistenie majetku - jej maloobchodnej predajne zlatníctva, ktoré sa nachádza na ul. Štefánikovej č. 208/7 v Námestove, na poistnú sumu 200000 Eur, pričom po tom, čo žalobkyňa na základe sprostredkovania žalovaného uzavrela poistnú zmluvu na poistenie majetku a došlo k poistnej udalosti - lúpeži v zlatníctve - od poisťovne, s ktorou jej poistnú zmluvu sprostredkoval žalovaný , dostala ako poistné plnenie len sumu 19950 Eur, s odôvodnením poisťovne, že v zmysle osobitného dojednania pre poistenie majetku proti škodám spôsobeným odcudzením a vandalizmom ODKRA/0911 ku VPPPM/0911, článok 5 ( Limity poistného plnenia podľa zabezpečenia pre lúpež ), bod 5. 2., kde je stanovené, že požadované zabezpečenie sa vzťahuje na poistené hnuteľné veci, finančnú hotovosť a cennosti umiestnené v schránke alebo trezore, je limit poistného plnenia 20 000 Eur, pričom chránený priestor musí byť zabezpečený funkčnou EZS s poplachovým tlačidlom, ktorej zvod signálu je vyvedený na SRP, alebo strážnou službou II., jej vyššie poistné plnenie nemožno poskytnúť.
5. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá ústnou formou zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaný ako finančný agent zaviazal sprostredkovať pre žalobkyňu uzavretie poistnej zmluvy na poistenie majetku - zariadenie a zásoby v jej maloobchodnej predajni zlatníctva na ulici Štefánikovej č. 208/7 v Námestove na poistnú sumu najskôr 150 000 Eur a od roku 2015 na sumu 200 000 Eur. Nebolo tiež sporné, že na základe tejto ústnej sprostredkovateľskej zmluvy žalovaný žalobkyni predložil návrh poistnej zmluvy s poisťovňou Union poisťovňa, a.s. so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31322051 č. 11 4 9525, ktorú žalobkyňa s uvedenou poisťovňou uzatvorili dňa 3. 7. 2012 a dodatok č. 1 k poistnej zmluve, ktorý žalobkyňa s poisťovňou uzavreli dňa 30. 9. 2015. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že po tom, čo v maloobchodnej predajni zlatníctva žalobkyne na ulici Štefánikovej č. 208/7 v Námestove došlo dňa 9. 5. 2019 k lúpeži, napriek tomu, že žalobkyňa si voči poisťovni uplatnila poistné plnenie vo výške 119709,31 Eur, od poisťovne obdržala len 19950 Eur, pretože zvyšok jej poisťovňa odmietla plniť s odôvodnením, že v zmysle osobitného dojednania pre poistenie majetku proti škodám spôsobeným odcudzením a
vandalizmom ODKRA/0911 ku VPPPM/0911, článok 5 ( Limity poistného plnenia podľa zabezpečenia pre lúpež ), bod 5. 2., je stanovené, že požadované zabezpečenie sa vzťahuje na poistené hnuteľné veci, finančnú hotovosť a cennosti umiestnené v schránke alebo trezore, je limit poistného plnenia 20 000 Eur, pričom chránený priestor musí byť zabezpečený funkčnou EZS s poplachovým tlačidlom, ktorej zvod signálu je vyvedený na SRP, alebo strážnou službou II.
6. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že nie je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobkyni tým, že poisťovňa jej odmietla poskytnúť poistné plnenie v ňou požadovanej výške a tiež, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody, ktorú si voči žalovanému uplatnila. Žalovaný argumentoval tým, že on len na základe sprostredkovateľskej zmluvy žalobkyne predložil návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ale poistnú zmluvu podpísala samotná žalobkyňa, nie žalovaný na základe splnomocnenia od žalobkyne. Podľa žalovaného žalobkyňa mala možnosť sa s návrhom poistnej zmluvy oboznámiť, tiež so všetkými jej prílohami; žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemala k návrhu poistnej zmluvy žiadne výhrady. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by žalobkyňa splnila zabezpečenie podľa čl. 5 bod 5. 3 Osobitných dojednaní ODKRA/0911, tak by mala v prípade požadovaného zabezpečenia nárok na poistné plnenie až do 50000 Eur, čo sa však zrejme nestalo, za čo však žalovaný nemôže zodpovedať. Žalovaný ešte uviedol, že v procese likvidácie poistnej udalosti žalobkyni poskytoval všetku potrebnú pomoc a sám iniciatívne komunikoval s poisťovňou, za účelom poskytnutia poistného plnenia v maximálne možnej výške. Poukázal na to, že závery a stanoviská poisťovne však nemožno bez ďalšieho považovať za zákonné a správne a zaujal názor, že žalobkyňa sa mala domáhať zaplatenia poistného plnenia od príslušnej poisťovne a až v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že nie je daný nárok žalobkyne na poistné plnenie voči poisťovni by bolo možné skúmať, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone finančného sprostredkovania.
7. Súd túto obranu žalovaného proti žalobe, spočívajúcu v tom, že neuznáva svoju zodpovednosť za škodu voči žalobkyni, vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd predovšetkým poukazuje na rozpor medzi vyjadreniami žalovaného, ktoré uskutočnil prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ( odpor proti platobnému rozkazu, ústne vyjadrenia na pojednávaniach ) a vyjadreniami samotného žalovaného, ktorého konateľ S. S. bol v konaní vypočutý. Ten v rámci svojho výsluchu fakticky uznal zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nevyplatením poistného plnenia v ňou požadovanej výške. Konateľ žalovaného S. S. napr. uviedol, že „ táto činnosť sprostredkovania je veľmi náročná a vyzerá to tak, že sme sa poisťovňou nechali oklamať „ a tiež, že „ keď sme so žalobkyňou hovorili o poistení, tak sme nerozlišovali lúpež alebo krádež v rámci odcudzenia; nakoniec sa ukázalo, že tam bola niekde skrytá tá lúpež „ alebo „ počas svojej praxe som sa ešte nestretol s takým sublimitom poistenia, aký použila poisťovňa UNION „ - žalovaný tým mienil sublimit poistného plnenia, na základe ktorého poisťovňa UNION odmietla žalobkyni plniť. Napokon aj samotný zástupca žalovaného v rámci tzv. záverečnej reči pred vyhlásením dokazovania za skončené uviedol, že je pravdou, že v procese uzatvárania poistnej zmluvy žalovaný nedostatočne zhodnotil zmluvné dojednania tohto poistenia. Z výsluchu konateľa žalovaného S. S.É., ako aj z listu Českej podnikatelskej pojišťovny, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Pobřežní 665/23, Praha, označeného ako „ Ukončení šetření škodné události „ zo dňa 10. 11. 2020 vyplynulo, že žalovaný uvedenej poisťovni, s ktorou má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone činnosti finančného agenta, oznámil, že žalobkyňa si voči nemu uplatnila zodpovednosť za škodu z dôvodu neobozretnosti pri dojednávaní poistenia. Z týchto dôkazov má súd preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť sprostredkovať pre žalobkyňu uzavretie poistnej zmluvy podľa jej požiadavky na poistné krytie jej zlatníctva do výšky 200000 Eur - súd podotýka, že samotný žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že v rámci pojmu „ odcudzenie „ nerozlišoval medzi krádežou a lúpežou. Neobstojí obrana žalovaného, že žalobkyňa podpísala poistnú zmluvu sama a mala možnosť si ju vopred preštudovať a prípadne mať voči nej pripomienky, ktoré však žalobkyňa nevzniesla. Bolo preukázané, že žalovaný je podriadeným finančným agentom, t.j. odborne spôsobilou osobou na sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv a túto činnosť je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa sa oprávnene spoľahla na jeho odbornosť vo veciach uzavierania poistných zmlúv a nemala dôvod, aby pochybovala o tom, že návrh poistnej zmluvy, ktorý jej predložil žalovaný, spĺňa jej požiadavky. Žalobkyňa nie je odborne spôsobilá v otázkach poistenia, preto sa aj obrátila na žalovaného ako na odborníka. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že žalobkyňa sama tým, že nemala potrebné zabezpečenie, spôsobila, že od poisťovne nemohla požadovať poistné plnenie 50000 Eur, súd toto tvrdenie nepovažuje za odôvodnené. Konateľ S. S. v rámci svojho výsluchu uviedol, že „ v prípade poistenia žalobkyne sme dostali od poisťovne UNION slušnú ponuku, zisťovali sme, či má žalobkyňa slušné zabezpečenie a vychádzalo nám, že áno ; v poistných podmienkach bolo
uvedené, že ak je objekt napojený na pult centrálnej ochrany, tak v prípade odcudzenia je poistná suma až 200 000 Eur „ . Žalovaný teda žalobkyňu po tom, čo vzniesla požiadavku na poistné krytie do výšky 200 000 Eur neupozornil ako odborne spôsobilá osoba, že na takéto poistné krytie nemá potrebné zabezpečenie a je nevyhnutné ho doplniť, ak trvá na svojej požiadavke, pretože samotný žalovaný nedostatočným preštudovaním poistnej zmluvy vrátane všetkých jej príloh ( Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné podmienky ) nezistil, že na získanie poistnej ochrany do 200000 Eur je potrebné zvýšiť zabezpečenie predajne žalobkyne - naopak, zabezpečenie žalobkyne považoval za dostatočné. Žalobkyňa, dôverujúc stanovisku žalovaného, nemala dôvod pochybovať o tom, že zabezpečenie jej zlatníctva je dostačujúce. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že postup poisťovne UNION voči žalobkyni nebol správny a zákonný a žalobkyňa by sa mala so svojou požiadavkou na náhradu škody obrátiť najskôr na poisťovňu a až v prípade svojho neúspechu na žalovaného, tak žalovaný nekonkretizoval, v čom mal byť postup alebo rozhodnutie poisťovne nesprávne, čím by žalobkyňa mohla/mala voči poisťovni argumentovať - naopak, z výsluchu S. S., ale aj z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa vyplynulo, že žalovaný priamo komunikoval ohľadne predmetnej poistnej udalosti s poisťovňou, ale dosiahol len čiastkový úspech, a to, že najskôr poisťovňa poskytla žalobkyni poistné plnenie len 10000 Eur a po tom, čo sa na poisťovňu obrátil priamo žalovaný, tak poskytla žalobkyni ďalších 10000 Eur ( resp. 9950 Eur - po odpočítaní spoluúčasti ). Súd preto obranu žalovaného, že neporušil svoju povinnosť, ktorá vyplývala zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia so žalobkyňou, neakceptoval.
8. Žalovaný sa však okrem tvrdenia, že neporušil svoju povinnosť zo zmluvného vzťahu so žalobkyňou, voči žalobe bránil ešte námietkou, že žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikla škoda vo výške, ktorú si uplatnila. Súd túto obranu žalovaného považuje za dôvodnú. Súd zdôrazňuje, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobkyňa nepreukázala výšku spôsobenej škody. Na prvom pojednávaní dňa 30. 3. 2022 súd skonštatoval, že medzi stranami ostalo sporné, že jej predmetnou lúpežou bola spôsobená taká škoda, ktorú si v tomto konaní uplatnila po odpočítaní poistného plnenia. Keďže výška spôsobenej škody medzi sporovými stranami ostala sporná, tak bolo na žalobkyni, aby preukázala, že jej vznikla škoda v takej výške, ako si uplatnila, t.j. 119709,31 Eur, keďže medzi stranami nebolo sporné, že poisťovňa jej z poistenia majetku vyplatila celkovo 19950 Eur. Súd konštatuje, že žalovaný nespochybňoval, že lúpežou zlatníctva žalobkyni vznikla škoda - toto však nestačí na zistenie, v akej výške táto škoda skutočne vznikla. Žalobkyňa pritom v konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno nielen ohľadne toho, že žalovaný porušil svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, príčinnej súvislosti medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škoda a napokon ohľadne toho, že jej vznikla škoda v určitej výške. Žalobkyňa na preukázanie výšky škody predložila len jeden dôkaz - uznesenie o prerušení trestného stíhania. Žalovaný voči tomuto dôkazu namietal, že v tomto uznesení je síce uvedená výška škody, ale tá nie je relevantná, pretože polícia túto výšku uviedla len na základe vyjadrenia žalobkyne bez toho, aby zisťovala výšku spôsobenej škody. Z uznesenia, vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline sp. zn. ČVS: KRP-54/1-VYS-ZA-2019 zo dňa 20. 11. 2019 súd zistil, že policajný orgán prerušil podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu lúpeže spáchaného v spolupáchateľstve, ku ktorému došlo dňa 9. 5. 2019 v predajni zlatníctva žalobkyne, pričom týmto konaním sa páchatelia mali zmocniť tovaru v hodnote 119709,31 Eur a poškodením výkladu a zariadenia predajne spôsobili škodu najmenej 1600 Eur majiteľke zlatníctva
- žalobkyni. Súd z obsahu tohto uznesenia konštatuje, že z neho nemožno dospieť k záveru, akým spôsobom policajný orgán zistil výšku škody, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená zmocnením sa tovaru
- vo výrokovej časti uznesenia je uvedené, že sa „ mali zmocniť tovaru „ - z čoho nemožno urobiť záver, že by výška škody, spôsobená zmocnením sa tovaru bola spoľahlivo zistená. Z obsahu uznesenia o prerušení trestného stíhania nemožno zistiť, akým spôsobom policajný orgán zisťoval výšku škody - v odôvodnení uznesenie nie je ani len zmienka o tom, z čoho policajný orgán vychádzal pri vyčíslení škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť lúpežou. Nemožno potom vylúčiť ani tvrdenie žalovaného, že údaj o výške škody, spôsobenej lúpežou, je v uznesení o prerušení trestného stíhania ( výrokovej časti ) prevzatý policajným orgánom len z tvrdenia žalobkyne. Súd toto tvrdenie žalovaného považuje aj za pravdepodobné, pretože v štádiu trestného konania, keď bol policajný orgán nútený vydať uznesenie o prerušení trestného stíhania, pretože sa nepodarilo zistiť konkrétnych páchateľov, nebol dôvod, aby sa polícia detailne zaoberala výškou spôsobenej škody. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že ona polícii odovzdala všetky doklady ( faktúry a pod. ) ohľadne výšky spôsobenej škody, z uznesenia o prerušení trestného stíhania nemožno zistiť, či a do akej miery sa policajný orgán zaoberal ich dôvodnosťou . V každom prípade však treba zdôrazniť, že žalovaný nebol subjektom trestného konania a nemal možnosť sa k výške škody, ktorú si žalobkyňa v trestnom konaní uplatnila, vyjadriť. Nad rámec tohto odôvodnenia
- keďže žalobkyňa výslovne tvrdila, že výšku škody preukazuje len uznesením o prerušení trestného stíhania, s ktorým sa súd vysporiadal v predošlom odôvodnení - súd zobral do úvahy, že žalovaný v rámci korešpondencie s poisťovňou UNION ( list žalovaného zo dňa 27. 2. 2020, označený ako „ Odvolanie k likvidácii PU č. 7496-2019 „ a list žalovaného zo dňa 2. 4. 2020, označený ako „ Žiadosť o opätovné prehodnotenie PU č. 7496-2019 „ ) žiadal od poisťovne, aby žalobkyni doplatila poistné plnenie v takej výške, akú si uplatnila voči poisťovni a akú si uplatňuje aj v tomto súdnom konaní, no súd tieto žiadosti žalovaného, adresované poisťovni, nevyhodnotil ako uznanie, že žalobkyni bola spôsobená škoda vo výške, ktorú si uplatnila v tomto konaní. Tieto listy, ktoré žalovaný doručil poisťovni, boli uskutočnené za iných okolností a z iných dôvodov, než jeho vyjadrenie k žalobe o náhradu škody . Týmito listami sa žalovaný snažil pomôcť žalobkyni získať od poisťovne čo najvyššie možné poistné plnenie, čo si možno vysvetliť tým, že žalovaný sa cítil byť zodpovedný za vzniknutú situáciu, keďže poistnú zmluvu, ktorá sa ukázala byť nedostatočnou na požadované poistné krytie žalobkyne, sprostredkoval práve on. Žalovaný v štádiu likvidácie poistnej udalosti nemal dôvod spochybňovať tvrdenia o výške škody, spôsobenej žalobkyni, keďže ju podporoval v jej požiadavkách voči poisťovni. V tom čase žalobkyňa ešte nesmerovala svoju žiadosť o náhradu škody priamo voči žalovanému. Súd potom z vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody, ktorá jej mala vzniknúť porušením povinnosti žalovaného. Preukázanie výšky škody je pritom jedným z nevyhnutných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Pre tento nedostatok musel súd žalobu zamietnuť.
9. K procesným súvislostiam súd uvádza, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 9. 5. 2022 uviedla, že dáva na zváženie súdu vydanie medzitýmneho rozsudku . Vzhľadom na to, že žalobkyňa dala súdu len na zváženie vydanie medzitýmneho rozsudku, jeho vydanie výslovne nenavrhla, súd sa s týmto podaním žalobkyne zaoberá len v odôvodnení rozsudku, nie vo výrokovej časti rozsudku, kde by jej návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol. Súd nepovažoval vydanie medzitýmneho rozsudku za účelné, pretože pokiaľ by aj súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku žalobkyne je daný
- čo by v danom prípade bolo splnené, pretože z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobkyni a v príčinnej súvislosti s tým žalobkyni vznikla škoda - v konečnom dôsledku by bolo aj tak potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala výšku spôsobenej škody. Vydanie medzitýmneho rozsudku by tak fakticky spôsobilo len predĺženie tohto konania.
10. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.