Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-597-2010.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/597/2010
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Ferratum Slovakia, s. r. o., Jakubovo námestie 19, Bratislava, IČO: 43 770 207, zast. Advokátkou kanceláriou Antovszká, s. r. o. Vlárska 32, Bratislava proti povinnému V. A., J.. XX. X. XXXX, G. V. G. XXX, Š. Q. N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Krásňanovou so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9 pod sp. zn. EX 91/10 o vymoženie 120,75 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e ju.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Andree Krásňanovej trovy exekúcie vo výške 53,69 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 23. 2. 2010 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 120,75 eura s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd, a. s. zo dňa 19. 1. 2010, č. k. NRS 111/09. Súdny exekútor bol dňa 23. 2. 2010 poverený vykonaním exekúcie.
Na výzvu súdu oprávnený podaním doručeným dňa 12. 12. 2013 oznámil, že zmluva o pôžičke bola v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka uzavretá s povinným konkludentne, prostredníctvom výmeny sms správ. Postup uzatvárania zmluvy o pôžičke upravujú všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke a povinný sa s nimi oboznámil pred uzatvorením zmluvy o pôžičke. Všeobecné obchodné podmienky sú voľne dostupné aj na internetovej stránke oprávneného. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola účastníkmi konania dohodnutá v článku 14 bode 4 Všeobecných obchodných podmienok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd je oprávnený aj povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako
aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Má však povinnosť skúmať exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uznesení zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (obdobne aj vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Cdo 122/2011) k exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku vyjadril nasledovne: "Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná."
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Tento záver vychádza z postavenia zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy totiž nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdu je naopak z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právna úprava spotrebiteľského práva sa vyznačuje vysokou mierou kogentnosti, pričom jej základným cieľom je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu a s ňou spojenú vyjednávaciu pozíciu ocitáva v nevýhode oproti hospodársky silnejšiemu a skúsenejšiemu podnikateľovi. Je úlohou štátu, aby sa pokúsil toto nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyrovnať a dosiahnuť, aby obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán bol v súlade s tým, čo sa všeobecne akceptuje ako spravodlivé a vyvážené.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Zmluva o pôžičke bola medzi účastníkmi konania dojednaná podľa názoru oprávneného konkludentne, prostredníctvom výmeny SMS správ. Postup uzatvárania zmluvy upravujú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa povinný oboznámil pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. 1 bodu 1. 4. VOP zmluva o pôžičke je uzatvorená okamihom, keď veriteľ poskytne klientovi pôžičku v súlade s čl. 5.
Rozhodcovská zmluva bola v danom prípade zahrnutá do čl. 14 bodu 14.4. všeobecných obchodných podmienok oprávneného v nasledovnom znení: všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných pravidiel rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Na základe spôsobu uzavretia zmluvy tak, ako to opísal oprávnený, možno konštatovať, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá v písomnej forme. Ani rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť všeobecných obchodných podmienok teda nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Nebola dohodnutá ani telefaxom alebo iným telekomunikačným zariadením, ktoré umožňuje zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Pokiaľ podľa oprávneného súhlas so zmluvnými podmienkami povinný prejavil odoslaním spätnej textovej správy "súhlasím", nejde o spôsob telekomunikácie, ktorý by umožňoval označiť a dostatočne konkrétne identifikovať osobu, ktorá zmluvu uzavrela. Nie je teda splnená ani jedna z právom aprobovaných foriem uzavretia rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. S ohľadom na uvedené súd nepokladá rozhodcovskú zmluvu za uzavretú. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej, resp. neexistujúcej rozhodcovskej zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní. V tejto súvislosti je bez významu, že povinný nepoukázal na neplatnosť rozhodcovskej doložky a nadväzne aj na nulitu predloženého exekučného titulu, keďže ide o kategórie, ktoré exekučný súd skúma z úradnej povinnosti. Nakoľko exekučný súd skonštatoval, že v prebiehajúcom konaní absentuje vykonateľný exekučný titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a nadväzne ju aj zastavil podľa§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe imperfektného exekučného titulu, pričom táto okolnosť viedla k zastaveniu exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, preto mu uložil povinnosť nahradiť účelne vzniknuté trovy súdneho exekútora JUDr. Krásňanovej.
Súdny exekútor má nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b),§ 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za nasledovné úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eura, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura, zisťovanie majetku povinného na ODI OR PZ v sume 3,32 eura. Súd nepriznal odmenu za zisťovanie majetku povinného prostredníctvom katastrálneho portálu, keďže v spise súdneho exekútora sa nenachádza záznam o uskutočnení takéhoto úkonu. Za doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu namiesto uplatnenej sumy 6,64 eura len v sume 3,32 eura. Pri doručení tej istej písomnosti viacerým subjektom sa výška odmeny neznásobuje podľa počtu týchto subjektov. Za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu desiatim rôznym bankám z rovnakého dôvodu patrí odmena len vo výške 2 x 3,32 eura. Z uvedených dôvodov exekútorovi patrí minimálna odmena v sume 33,19 eura v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. Za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie patrí súdnemu exekútorovi podľa § 21a vyhlášky odmena v sume 16,60 eura. Podľa § 22 vyhlášky ďalej JUDr. Krásňanovej patrí náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov. Z tohto titulu si uplatnila poštovné v sume 38,10 eura, náhradu za papier v sume 4,55 eura, obálky v sume 2,04 eura a spisový obal v sume 0,13 eura. Pokiaľ ide o uplatnené poštovné, predložený spis súdneho exekútora sp. zn. EX 91/10 neposkytuje podklad na priznanie poštovného v uplatnenej výške. Súčasťou spisu nie sú všetky doručenky uvedené v špecifikácii poštovného, predovšetkým od bánk, ktorým súdny exekútor zasielal úradné zásielky. V spise sa taktiež nenachádza žiaden doklad o doručení akejkoľvek písomnosti oprávnenému, resp. jeho právnemu zástupcovi. Z tohto dôvodu súd priznal náhradu poštovného podľa skutočného počtu doručeniek založených v spise, v sume 3 x 1,30 eura, spolu v sume 3,90 eura. Ohľadom ostatných hotových výdavkov sa žiada uviesť, že tieto výdavky sú čo do svojej skladby nepreskúmateľné a nie sú ani podložené dôkazmi o ich vynaložení. Súd ďalej poukazuje na to, že náhrada za bežný spotrebný materiál a za administratívne úkony je zahrnutá v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky. Celková výška trov exekúcie v zmysle uvedeného činí sumu 53,69 eura.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Proti druhému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.