Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/107/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX, štátneho občana SR, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36837857, proti žalovaným 1) F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, štátnemu občanovi SR, a 2) B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, štátnej občianske SR, obom zastúpeným JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica nad Váhom, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.6.2022, č.k. -81, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia práva prechodu ku svojej stavbe cez pozemok žalovaných na základe ust. . Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že stavba žalobcu bola zriadená bez stavebného povolenia, doposiaľ povolená nie je, a ako nepravdivé sa ukázalo tvrdenie žalobcu, že konanie o dodatočné povolenie stavby prebieha. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.1.2008 sp. zn. súd prvej inštancie konštatoval, že zriaďovať vecné bremeno práva prístupu podľa ust. k nepovolenej stavbe v zásade nemožno, a preto žalobu zamietol. Podporne tiež poukázal na to, že žalobcom požadované vecné bremeno by žalobcovi nezabezpečilo prístup na verejnú komunikáciu, pretože medzi ňou a požadovaným vecným bremenom sa nachádza premostenie potoka, ktoré rovnako nie je povolené.

1.2 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a v konaní plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1 Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Opísal vývoj a súčasné pomery na mieste samom, a poukázal na skutočnosť, že prístup krajom pozemkov žalovaných bol dlhodobo tolerovaný aj iným obhospodarovateľom susediacich pozemkov.

2.2 Ohľadom stavebného povolenia žalobca uviedol, že pri jeho vybavovaní mu chýbal súhlas žalovaných s prístupom, tento nezískal, a preto sa obrátil so žalobou na súd. Žalobca poukázal na to, že hoci jeho stavba nie je legálna, nie je požiadavkou zákona ( ), aby bola stavba

skolaudovaná. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec nezaoberal práve tým, že zriadenie prístupu k stavbe je poslednou podmienkou, ktorú musí žalobca splniť pre možnosť dodatočnej legalizácie stavby.

2.3 Žalobca v odvolaní uviedol teoretickoprávne východiská zriadenia prístupu k stavbe podľa . Zdôraznil, že zamietnutím žaloby odňal súd žalobcovi právo vlastniť a užívať majetok, pretože bez prístupu k stavbe nemá prístup ani ku svojim poľnohospodárskym pozemkom a nemôže ich preto udržiavať. Prístup je podľa žalobcu aktuálne ohrozený aj tým, že žalobcovia mienia zriadiť oplotenie svojho pozemku.

2.4 Žalobca namietal aj záver súdu prvej inštancie o neexistencii prístupu na verejnú komunikáciu. Potvrdil, že most, ktorý zriadil je nelegálny, ale je tolerovaný obcou ako aj správcom vodného toku. Poukázal na to, že rovnako žalovaní majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam cez premostenie toho istého toku, ktoré rovnako nie je povolenou stavbou. Iný prístup ako cez potok ani na dané pozemky nie je.

2.5 Napokon žalobca uplatnil ako odvolací dôvod nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a formalistický prístup súdu vedúci k zjavnej nespravodlivosti. Rozhodnutie považoval za diskriminačné, pokiaľ v celom žiadanom nároku prisvedčilo žalovaným.

2.6 V ďalšom podaní do odvolacieho konania žalobca poukázal na to, že k stavbe oplotenia ohlásenej žalovanými uplatnila obec námietku a žiadala posunutie plánovaného oplotenia 1m do pozemku žalovaných, aby ostala prístupná vetva verejného vodovodu, ktorá sa v daných miestach nachádza. Uvedenú skutočnosť žiadal žalobca zohľadniť pri rozhodnutí odvolacieho súdu.

3.1 Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu považovali odvolanie za nedôvodné a žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Okolnosti posunu ich oplotenia považovali pre túto vec za nepodstatné. Zopakovali, že ustanovenie možno aplikovať jedine k stavbe, ktorá bola postavená v súlade so zákonom.

4.1 Odvolací súd preskúmal vec podľa a násl. , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa a potvrdiť.

4.2 Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

4.3 Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá spočívala v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je zjavne nedôvodná. Z napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, o čom súd rozhodoval, ako rozhodol a prečo tak rozhodol. Napokon sám žalobca namieta závery súdu prvej inštancie a jednoznačne ich identifikuje a rozporuje. Samotná stručnosť rozhodnutia nepredstavuje nedostatočné odôvodnenie. Naopak, rozhodnutiu je v zásade vždy na prospech a prispieva jeho zrozumiteľnosti, ako aj v tomto prípade.

4.4 Čo sa týka posúdenia merita veci, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vecné bremeno práva prechodu k stavbe nezriadil preto, že stavba žalobcu bola postavená bez stavebného povolenia a doposiaľ nebola dodatočne legalizovaná. Zriadenie stavby vyžadujúcej stavebné povolenie je konaním v rozpore s právnym predpisom. Nie je preto v zásade prípustné, aby z konania v rozpore s právom následne vzniklo právo v podobe zriadenia práva prístupu k takejto stavbe.

4.5 Nemožno však neprihliadať na to, že priamo právny predpis umožňuje stavbu postavenú bez stavebného povolenia (nelegálna stavba) dodatočne legalizovať na základe postupu podľa (Stavebný zákon) upravujúceho dodatočné povolenie stavby. Správne preto žalobca poukazoval na to, že uvedený postup tu prichádza do úvahy. Nie je však pravdou, že by to súd prvej inštancie nezohľadnil. Naopak, z informácie obce Horná Súča mal za preukázané, že žalobca o dodatočné povolenie stavby nežiadal. Pokiaľ takáto žiadosť nebola ani len podaná, nemožno uvažovať o zriadení vecného bremena práva prístupu podľa . To ani v prípade, že preukázanie

prístupu k stavbe je stavebníkom predpokladanou podmienkou vydania dodatočného stavebného povolenia.

4.6 Meritórnym výsledkom konania o dodatočnom povolení stavby môže byť dodatočné povolenie stavby, v opačnom prípade nariadenie odstránenia stavby. Bolo by neúčelné, aby súd zriaďoval vecné bremeno práva prístupu k stavbe podľa , pokiaľ by následne malo byť nariadené odstránenie takejto stavby. V prípade nelegálnej stavby je možné uvažovať o zriadení prístupu k nej na základe pokiaľ je zrejmé aspoň to, že sa vlastník stavby o získanie dodatočného povolenia pokúsil, a že prístup k stavbe je podmienkou stavebného úradu pre dodatočné povolenie stavby. Že by sa žalobca nachádzal v takejto fáze dodatočného povoľovacieho procesu v konaní preukázané nebolo. Naopak, súd prvej inštancie zistil, že zo strany žalobcu nedošlo ani k podaniu žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Vzhľadom na uvedené preto správne rozhodol, keď žalobu z dôvodu nelegálnej stavby žalobcu zamietol. Dôvodom pre iné rozhodnutie vo veci by nebol ani obcou požadovaný posun oplotenia pozemku žalovaných, pretože právo iného subjektu k dotknutej časti pozemku žalovaných nezakladá dôvod pre vyhovenie žalobe.

4.7 Čo sa týka ďalšieho dôvodu zamietnutia žaloby spočívajúceho v zriadení premostenia potoku žalobcom bez stavebného povolenia, táto skutočnosť by dôvodom pre zamietnutie žaloby nemusela byť, pokiaľ by prekonanie potoku bolo možné aj bez premostenia. Vzhľadom na to, že žalobca nežiada vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu motorovým vozidlom, ale len v práve prechodu, event. s ručným vozíkom je možné predpokladať, že potok by prekonal aj bez premostenia. Preto bez ďalšieho nebolo možné uzavrieť, že absencia stavebného povolenia k mostu neumožňuje žalobcovi prístup z jeho stavby cez pozemky žalovaných až na verejnú komunikáciu. Uvedené je však vzhľadom na iný, vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby bezpredmetné, pretože ohľadom uvedeného dôvodu zamietnutia žaloby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

4.8 Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo odvolanie žalobcu dôvodné a odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správne potvrdil.

5.1 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , podľa ktorých v odvolacom konaní úspešným žalovaným patrí plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

6.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. až . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.