Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-106-2026.pdf
PDF · 133.67 KB
Case nature
Subarea
11Co/106/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. PhDr. Marekom Prudovičom, advokátom s miestom výkonu činnosti Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 51 319 748, proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Monikou Kizek, advokátkou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ HODOŇOVÁ KIZEK, so sídlom Mariánske námestie 3, IČO: 54 743 354, Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 13C/19/2026-27 zo dňa 26. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. žalovaným uložil povinnosť strpieť využívanie pozemku parcely registra C KN 8043/9 v kat. úz. C. a osobám, ktorým žalobca umožní prístup za účelom zabezpečenia prístupu a obhospodarovania pozemku, parcely registra C KN č. 8072/2 v kat. úz. C., ako nevyhnutnej prístupovej cesty k pozemku parcely registra C KN č. 8072/2 v kat. úz. C., II. žalobcovi proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. poučil žalovaných, že môžu podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 1.1 Rozhodnutie sa opiera o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 CSP.
1.2 Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. 1.3 Súd sa podrobne oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, a to výpismi z listov vlastníctva č. XXXX F. XXXX, katastrálne územie C., poľným nákresom č. XXX, kat. územie C., snímkami katastrálnej mapy, mimosúdnou korešpondenciou medzi stranami sporu, ako aj priloženými fotografiami. Pri skúmaní podmienok pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia mal súd riadne osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanými a skutkové
okolnosti tak, ako boli podrobne opísané žalobcom v návrhu. Žalobca je v súčasnosti výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parcely registra C KN č. 8072/2 o výmere 129 m2 orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie C., pričom cez pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a to parcelu registra C KN č. 8043/9 o výmere 16 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie C., vedie k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, prístupová cesta. Z predloženej fotodokumentácie mal súd osvedčenú skutočnosť, že žalovaní vybudovali na parcele v ich bezpodielovom spoluvlastníctve plot, čím zabránili žalobcovi v prístupe k nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že žalovaní svojím konaním ohrozujú výkon vlastníckeho práva žalobcu k jeho nehnuteľnosti, žalobca nemôže svoje nehnuteľnosti riadne užívať a zabezpečovať ich údržbu, v dôsledku čoho hrozí na uvedených nehnuteľnostiach vznik nenapraviteľnej škody, ako aj škody na veciach na nich uložených, ako pomerne obsiahle argumentoval žalobca. Potreba úpravy pomerov strán neodkladným opatrením sa tak v tomto prípade stáva podľa názoru súdu absolútne nevyhnutnou. Je taktiež nutné podotknúť, že rozsah nariadeného neodkladného opatrenia je pritom taký, ktorý je možné akceptovať (umožnenie prístupu k nehnuteľnosti) a nepredstavuje neproporcionálny prostriedok ochrany; nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu nevznikne žalovaným žiadna ujma, pretože ich súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nezmení, budú iba povinní strpieť prechod žalobcu cez ich nehnuteľnosti, aby tento mohol svoje nehnuteľnosti obhospodarovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, konštatuje, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu žalobcu na jeho nariadenie vyhovel. Zároveň súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaných, že môžu podať žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 1.4 Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V zákonnej lehote podali odvolanie proti uzneseniu žalovaní 1/, 2/. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasia. Poukazujú na výrok neodkladného opatrenia, keď takýmto nekonkrétnym a časovo neohraničeným vydaním neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v zásade zriadil pre žalobcu a ďalšie osoby vecné bremeno prechodu cez pozemok žalovaných, bez akéhokoľvek časového obmedzenia a bez náhrady. Poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/9/2025, tiež na dokument, ktorý predložil žalobca „Odpoveď na ponuku na vyriešenie prístupovej cesty“, v ktorom sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili k dôvodom neumožnenia prechodu žalobcu cez ich pozemok. V odôvodnení rozhodnutia sa však nenachádza žiadna zmienka o vysporiadaní sa s ich argumentami. Poukazujú na to, že vybudované oplotenie je povolenou drobnou stavbou. Bolo vybudované s povolením obce. Po tom, ako došlo k oploteniu pozemku vo vlastníctve žalovaných, žalobca si začal uzurpovať právo prechodu cez ich pozemok, s čím nesúhlasili a doposiaľ nesúhlasia. Parcela C KN 8043/9 kat. úz. C. nie je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca má iný prístup na pozemok z vrchnej strany, a to cez svoju vlastnú parcelu C KN 8123 kat. úz. C., ako aj cez parcelu C KN 8076/21 kat. úz. C., ktorú vlastní jeho dcéra G. D.. Žalovaní sú teda toho názoru, že nie je potrebné obmedzovať ich vlastnícke právo. Žalobca sa opakovane pokúšal o vydanie neodkladného opatrenia, naposledy v konaní 25C/45/2025, kde rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/128/2025 zo dňa 14. októbra 2025 bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu. Žalovaní nerozumejú, prečo si žalobca zvolil svoju prístupovú cestu práve cez ich oplotený pozemok. Poukazujú na to, že žalobca má na pozemku C KN 8072/2 k. ú. C. postavenú nepovolenú stavbu. Práve k tejto nepovolenej stavbe má údajne navrhovateľ zamedzené dostať sa a túto obhospodarovať. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/107/2022. Žalobcom tvrdené skladovanie lepidiel, tmelov a náterových hmôt môže viesť ku kontaminácii pôdy a znečisteniu podzemných vôd, ako aj ku kontaminácii ostatných susedných pozemkov. Žalobca sa nemôže domáhať ochrany svojich práv, keď sám koná protiprávne. Nielenže má postavenú stavbu bez povolenia na ornej pôde, ešte tam skladuje aj chemický materiál. Jeho tvrdenie o tom, že nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam a hrozí mu vznik škody, sa nezakladá na pravde. Je viacero možností dostať sa na jeho pozemok. Ako dôkaz zasielajú fotografiu z videa. Tiež z fotografie, ktorú predložil, vyplýva, že šopa je prázdna. Čo sa týka tvrdenia, že nemôže obhospodarovať svoje pozemky, k danému tvrdeniu uvádzajú, že žalobca a jeho dcéra sa už roky nestarajú o pozemky a tieto ani nekosia. Za súčasnej situácie, keď je vydané neodkladné opatrenie, ktorému sa žalovaní 1/ a 2/ musia zo zákona podrobiť, žalobca denne aj tri, štyrikrát prechádza cez pozemok žalovaných, prípadne chodí cez pozemok hore dolu a s ním aj celá jeho rodina. Uvedené nemá byť účelom neodkladného
opatrenia. Žalobca nie je žiadnym spôsobom ohrozený na svojich právach. Má prístup z inej časti pozemku, ktorý využíva a na pozemku nie je postavená legálna stavba, ktorá by odôvodňovala potrebu zriaďovania vecného bremena v podobe práva prechodu cez ich pozemok. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby bolo obmedzované ich vlastnícke právo. Žiadajú, aby odvolací súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že sa stotožňuje s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaní namietajú, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia a bez toho, aby uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, táto argumentácia žalovaných vychádza z nesprávneho výkladu právnej úpravy. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 336 ods. 1 CSP. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie výslovne odôvodnil, že vzhľadom na predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuložil a v zmysle § 337 ods. 1, 2 CSP riadne poučil žalovaných, že môžu podať žalobu vo veci samej. Tento postup je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Ani z rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré poukazujú, nevyplýva, že by neodkladné opatrenie nemohlo byť časovo neobmedzené. Tvrdenie žalovaných, že napadnutým uznesením bolo de facto zriadené vecné bremeno bez náhrady, nie je právne správne. Neodkladné opatrenie a vecné bremeno sú dva diametrálne odlišné inštitúty. K tvrdeniu o existencii alternatívnych prístupových ciest k nehnuteľnosti žalobca uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a je vyvrátené tak listinnými dôkazmi predloženými už v návrhu, ako aj dôkazmi, ktoré žalobca predkladá s vyjadrením. Z fotografickej dokumentácie a katastrálnej mapy s vyznačením jestvujúceho oplotenia a strmého svahu vyplýva, že nehnuteľnosť žalobcu je z troch strán obkolesená jestvujúcim oplotením susedných pozemkov a zo štvrtej strmým a technicky neschodným svahom, ktorý objektívne neumožňuje bezpečný ani reálny prístup. Jediná možná prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcu tak vedie cez parcelu registra C KN 8043/9 v kat. úz. C. vo vlastníctve žalovaných. Žalobcom uvádzaný spôsob prístupu cez parcelu C KN 8043/9 nie je novovytvorenou prístupovou cestou, ako sa snažia tvrdiť žalovaní, ale ide o historickú prístupovú cestu vedúcu k poľnohospodárskym pozemkom v lokalite „D. H.“ od nepamäti. Túto skutočnosť potvrdzujú aj E. G. G. a E. G., výluční vlastníci susediacich parciel, v písomnom vyjadrení zo 07. mája 2026. K tvrdeniu žalovaných o prístupe cez parcelu C KN 8123 žalobca uvádza, že táto parcela je s nehnuteľnosťou žalobcu síce funkčne susedná, avšak ide o strmý a technicky neschodný zráz, ktorý objektívne neumožňuje bezpečný prístup. Pokiaľ ide o prístup cez parcelu C KN 8076/21 vo vlastníctve dcéry žalobcu, táto parcela nikdy neslúžila ako prístupová komunikácia k pozemkom v lokalite „D. H.“ a ani fakticky nie je ako prístupová cesta využívaná. Ide o samostatne užívaný súkromný pozemok, ktorý je funkčne a historicky využívaný ako záhrada. Pri posudzovaní nevyhnutnosti prístupu nie je rozhodujúci príbuzenský vzťah vlastníkov susedných parciel ale objektívna funkčnosť, historické využitie a primeranosť navrhovanej trasy. Tvrdenie žalovaných, že parcely C KN 8055 a 8056 sú bez vlastníka a napojené na prístupovú cestu, je z viacerých dôvodov právne i fakticky neudržateľné. Tieto pozemky sa nachádzajú v strmom prírodnom teréne a nemôžu byť bez vlastníka. Podľa žalobcu je relevantná skutočná reálna a bezpečná prístupnosť. Pokiaľ ide o tvrdenia o nepovolenej stavbe žalobcu, predmetná drevená hospodárska šopa je ľahko prenosná konštrukcia osadená na navŕtaných oceľových tyčiach a nie je pevne spojená so zemou. Nemôže byť preto kvalifikovaná ako stavba. Tieto otázky však patria výlučne do pôsobnosti stavebného úradu. Žalobca pripomína, že neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie smeruje k zabezpečeniu prístupu a obhospodarovaniu pozemku parcely registra C KN 8072/2 v kat. úz. C. ako celku. Hospodárska stavba je len jednou zo súčastí pozemku. Pozemok žalobca aktívne obhospodaruje aj poľnohospodársky (pestovanie zemiakov, cibule, cesnaku, fazule, ríbezlí, plánovaná výsadba ovocných kríkov) a aj bez existencie šopy by žalobca mal rovnocenný a samostatne dôvodný nárok na ochranu prístupu k svojmu pozemku. Pokiaľ ide o odkaz na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, citované rozhodnutie na prejednávaný prípad nedopadá. Nie je tiež pravdou, že by v šope skladoval chemický materiál a hrozila kontaminácia pôdy. V šope uskladňuje predovšetkým bežné záhradnícke a hospodárske náradie, rezivo, skrutky, kvetináče, lopaty a iné potrebné veci pri obhospodarovaní pôdy a len dočasne aj stavebné materiály potrebné na prebiehajúcu rekonštrukciu rodinného domu. Tieto však nepredstavujú nebezpečný odpad. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že oplotenie ich pozemku bolo riadne povolené, predmetom tohto konania nie je posúdenie zákonnosti samotnej drobnej stavby oplotenia ale súkromnoprávny vzťah medzi stranami. Pokiaľ ide o fotografiu z videa, ktorá má údajne preukazovať, že žalobca chodí na svoj pozemok inou prístupovou cestou, táto neobsahuje žiadne identifikačné údaje o čase a mieste jej vzniku, ani o totožnosti osoby a nemá objektívnu výpovednú hodnotu. Rovnako fotografie zarastených pozemkov, keď z týchto fotografií nie je zrejmé, kedy boli zhotovené, ani ktorá parcela je na nich zachytená. Žalobca pozemok aktívne obhospodaruje, pestuje
na ňom zemiaky, cibuľu, cesnak, fazuľu, ríbezle a plánuje výsadbu ovocných kríkov. Bezprostredne po vydaní napadnutého uznesenia navrhovateľ pozemok pokosil, odstránil náletovú vegetáciu a prikryl ho fóliou na účely zničenia buriny a obnovenia využiteľnosti pozemku. Nie je pravdou, že by žalobca a jeho rodina po vydaní neodkladného opatrenia denne tri až štyrikrát prechádzali cez pozemok žalovaných bez účelu. Pokiaľ ide o tvrdenia o údajne agresívnom a arogantnom správaní žalobcu, vzájomné vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú dlhodobo napäté, pričom konflikty sú obojstranné. Susedské konflikty však nemôžu byť dôvodom na obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ žalovaní poukazujú na skôr prebiehajúce konanie sp. zn. 25C/45/2025, predchádzajúce konanie ani odvolacie rozhodnutie netvoria prekážku rozhodnutej veci. Podstatnou je zmena rozhodujúcich okolností. Táto nastala predovšetkým z hľadiska časového odstupu od obdobia, v ktorom je posudzovaná naliehavosť ochrany. Pokiaľ ide o úvahy krajského súdu v predchádzajúcom konaní o tom, že z návrhu nebolo zrejmé, akým spôsobom mieni žalobca vstupovať na pozemok žalovaných, žalobca uvádza, že vzhľadom na samotný charakter a rozsah parcely C KN 8043/9, ktorá má výmeru iba 16 m2 a tvorí úzky pás zeme nadväzujúci na obecnú cestu, nie je objektívne možné konkrétnejšie špecifikovať trasu vstupu žalobcu na túto parcelu. Pokiaľ tiež ide o úvahy súdu, či žalobca disponuje súhlasom vlastníkov ďalších dotknutých pozemkov, súhlas vlastníkov pri výkone práva prístupu k susednému pozemku zodpovedajúcemu obsahu § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemusí byť výslovný a písomný, vyplýva priamo zo zákona. Všetci ostatní vlastníci dotknutých pozemkov, vrátane manželov G., historicky a kontinuálne tolerujú prechod ostatných vlastníkov pozemkov bez akéhokoľvek formálneho, zmluvného či súdneho upravenia pomerov. Jedinými vlastníkmi v celej lokalite, ktorí túto všeobecne rešpektovanú situáciu narušili a v rozpore so zákonnou úpravou § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka úplne znemožnili prístup susedov k ich pozemkom, sú žalovaní. K prípustnosti dôkazov predkladaných až v rámci vyjadrenia žalobca udáva, že tieto majú byť odvolacím súdom v plnom rozsahu akceptované, pretože reagujú na konkrétne tvrdenia, ktoré žalovaní po prvýkrát uplatnili až v odvolaní. Predloženie dôkazov priamo reagujúcich až na obsah odvolania zodpovedá zásade kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Časť predkladaných dôkazov bola tiež objektívne nezískateľná v období predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, a to v priamom dôsledku konania žalovaných. Navrhovateľ ich teda bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o proporcionalitu napadnutého uznesenia, považujú ho za primerané a proporcionálne. Parcela C KN 8043/9 vo vlastníctve žalovaných má výmeru 16 m2. Ide o úzky pás slúžiaci pri historickom využívaní práve ako prístupová komunikácia. Zaťaženie pozemku takéhoto charakteru povinnosťou strpieť prechod nemôže predstavovať intenzívny zásah do vlastníckeho práva žalovaných. Neodkladným opatrením sa neukladá žalovaným povinnosť aktívne niečo konať. Test proporcionality vyznieva v prospech žalobcu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by žalobca a jeho rodina boli trvale zbavení možnosti výkonu vlastníckeho práva k svojej nehnuteľnosti. Žalobca tiež poukazuje na zákonnú prevenčnú povinnosť každého subjektu predchádzať škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Právo prístupu žalobcu k vlastnému pozemku je výslovne aprobované ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Napadnuté uznesenie žiada potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. 4. Žalovaní 1/, 2/ v odvolacej duplike poukazujú na rozpor v tvrdení žalobcu, že na jednej strane tvrdí, že uvedeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, no následne tvrdí, že ide o dočasnú úpravu pomerov. Žalovaní trvajú na tom, že nie je možné nariadiť neodkladným opatrením časovo neohraničený prístup žalobcu a ďalších osôb na parcelu žalovaných bez náležitého dokazovania a len na základe tvrdení. Žalobca dokonca prechádza cez ich pozemok aj motorovým vozidlom. Pozemok využíva žalobca a jeho rodina aj na prechádzky s vnúčatami niekoľkokrát do dňa. Tvrdenie žalobcu, že neodkladné opatrenie sa nezapisuje do katastra nehnuteľností, sa nezakladá na pravde, ako dôkaz zasielajú výpis z LV. Žalovaní boli poučení, že môžu podať žalobu o navrátenie do pôvodného stavu a uplatniť nárok na náhradu škody. Nie je zrejmé, prečo sa žalobca po tretíkrát pokúša dosiahnuť úpravu len cez neodkladné opatrenie a nepodá žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena práva prechodu, kde by sa v konaní mohlo uskutočniť dokazovanie. Žalobca si je totiž vedomý, že pokiaľ by sa vo veci uskutočnilo riadne dokazovanie, nebol by dôvod obmedzovať vlastnícke právo žalovaných. Žalobca uvádza, že mu bol znemožnený akýkoľvek prístup k jeho parcele, no v bode 3. vyjadrenia sám potvrdzuje, že má prístup cez parcelu svojej dcéry. Argument žalobcu, prečo túto parcelu nevyužíva, je, že chce využívať historickú cestu. Rovnaké platí aj o argumentácii pozemkov bez vlastníka. Poukazujú na to, že pozemok v ich vlastníctve parcela C KN 8043/9 je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie. Uvedenú parcelu žalovaní využívajú, nakoľko je to jediná prístupová cesta k ich rodinnému domu. Je to tiež miesto, kde skladujú stavebný materiál a palivové drevo, ktoré tam aj spracovávajú. Ďalej parcela slúži ako parkovacie miesto. Pri vyparkovaní vozidla žalovaní túto
využívajú pri cúvaní, otáčaní, avšak teraz im v uvedenom bráni otvorená bránička. Bránička má tiež chrániť pozemok a rodinný dom žalovaných. Pokiaľ ide o prístup na pozemok žalobcu cez vlastnú parcelu, ohliadkou na mieste samom by súd dospel k záveru, že táto nie je taká, ako ju opisuje žalobca. Cez lesík vedie vychodený chodník až priamo k pozemku žalobcu. Skutočnosť, že žalobca historicky prechádzal práve cez uvedenú parcelu, je právne irelevantná najmä z dôvodu, že v súčasnosti má k dispozícii iné prístupy. Na pravde sa tiež nezakladá tvrdenie žalobcu, že na pozemku pestuje plodiny, o čom predkladajú fotodokumentáciu. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že od posledného rozhodovania došlo k podstatnej zmene pomerov, z vyjadrení žalobcu nie je možné zistiť, v čom mala nastať zmena pomerov. K argumentácii ohľadom nepredvídateľnosti rozsahu a obsahu námietok žalovaní uvádzajú, že rozsah aj obsah námietok žalovaných je žalobcovi známy tak z predsúdnej komunikácie, ako aj z vyjadrenia k odvolaniu. Účelom neodkladného opatrenia je upraviť narýchlo pomery účastníkov tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd. Žalobca však sám vo vyjadrení potvrdzuje, že má objektívny prístup cez iné parcely, ktoré by nemuseli nikoho obmedzovať vo vlastníckom práve a práve na súkromný a rodinný život, on ale nechce chodiť cez iné parcely, pretože cez tie v minulosti neprechádzal. Nie je preto pravdivým tvrdením, že žalobcovi bol úplne znemožnený prístup na jeho pozemok a že on a jeho rodina boli trvale zbavení možnosti výkonu vlastníckeho práva. Žalobca má prístup aj bez toho, aby musel vstupovať na pozemok žalovaných. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že roky vedome zasahoval do vlastníckeho práva žalovaných proti ich vôli. 5. Žalobca v replike uvádza, že má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP. Žalovaní účelovo a logicky nesprávne prekrúcajú obsah vyjadrenia žalobcu. Uvádzajú nové skutkové tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pojem trvalá úprava pomerov je výslovným zákonným pojmom použitým v § 336 ods. 1 CSP, ktorý sa viaže výlučne na otázku, či súd uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V tomto kontexte trvalá úprava pomerov znamená, že neodkladné opatrenie je spôsobilé prakticky a definitívne usporiadať pomery strán tak, že nie je potrebné viesť následné konanie vo veci samej. Pojem dočasnosť neodkladného opatrenia sa naproti tomu vzťahuje na jeho právnu povahu. Neodkladné opatrenie je dočasné v tom zmysle, že nezakladá vecno-právny vzťah k veci a súd ho na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Zlučiteľnosť oboch rovín napokon výslovne potvrdzuje aj § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Tvrdenie, že žalobca údajne sám potvrdil prístup cez parcelu svojej dcéry, považujú za prekrútenie obsahu vyjadrenia žalobcu. Žalobca výslovne uviedol, že parcela C KN 8076/21 nikdy neslúžila ako prístupová komunikácia k pozemkom v lokalite „D. H.“ a ani fakticky nie je a nemôže byť ako prístupová cesta užívaná. Nachádza sa v strmom svahu, ktorý technicky neumožňuje jej využitie ako prístupovej cesty k pozemku žalobcu, čo preukázal fotografiami. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že jeho dcéra nadobudla nehnuteľnosti od žalobcu, ktorý by sa sám vzdal prechodu na svoj pozemok, ide o ničím nepodložené špekulatívne tvrdenie. K námietke časovej neohraničenosti a neobmedzeného okruhu osôb žalobca poukazuje na bod II. svojho vyjadrenia. Ust. § 336 ods. 1 CSP výslovne pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ak je predpoklad dosiahnutia trvalej úpravy pomerov. Tvrdenie o neobmedzenom okruhu osôb je nepravdivé. Výrok I. napadnutého uznesenia okruh osôb jednoznačne ohraničuje. Bezodplatnosť je pojmovým znakom zákonnej povinnosti vlastníka susediaceho pozemku umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je tu výhrada o absencii náležitého dokazovania, pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností, nie ich dokazovanie v procesnom zmysle. Žalovaní namietajú, že tvrdenie žalobcu o tom, že neodkladné opatrenie sa nezapisuje do katastra, sa nezakladá na pravde, pričom predkladajú výpis z listu vlastníctva. Predložený výpis z listu vlastníctva však právne stanovisko žalobcu nielenže nevyvracia, ale ho práve potvrdzuje. Neodkladné opatrenie nehnuteľnosti sa môže premietnuť výlučne formou poznámky, podľa § 38 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. má iba informatívny (evidenčný) charakter. Okresný úrad takúto poznámku zruší, len čo sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu. K tvrdeniu, že žalobca sa vyhýba konaniu vo veci samej, udáva, že voľba procesného prostriedku ochrany práva je výlučným oprávnením žalobcu. Žalobca doplnil osvedčovacie podklady o vyjadrenie manželov G. o katastrálnu mapu i fotografickú dokumentáciu a nemá najmenší dôvod brániť sa zisťovaniu skutočného stavu. Pokiaľ žalovaní konaniu o neodkladnom opatrení vyčítajú, že sa v ňom rozhoduje bez vyjadrenia protistrany a bez rozsiahleho dokazovania, nejde o taktiku žalobcu ale o zákonnú konštrukciu tohto inštitútu. K opätovne tvrdeným alternatívnym prístupovým cestám a k nepravdivému tvrdeniu o bráničke žalobca uvádza, že ide o pozemky v strmom svahu, ktoré sú oplotené. Bránička sa nachádza na
samotnej susednej parcele vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, nie na trase k pozemku žalobcu. Pokiaľ žalovaní spomínajú lesný chodník, tento sa nachádza na strmom svahu a vedie po parcelách, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Žalobca žiadnu trasu svojvoľne neuprednostňuje, jednoducho neexistuje iná reálna a bezpečná prístupová cesta. Pokiaľ ide o parcelu C KN č. 8043/9, tvrdenia o jej využívaní zo strany žalovaných sú nepravdivé. Donedávna ako samostatná parcela vôbec neexistovala a tvorila súčasť parcely C KN 8043/1. Práve toto účelové nadobudnutie úzkeho pásu pozemku, cez ktorý od nepamäti viedla jediná prístupová cesta k pozemkom v lokalite D. H. a jeho následné oplotenie, vyvolalo celý spor. Evidovaný druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie je iba evidenčným údajom katastra a sám o sebe neurčuje skutočnú funkciu pozemku, ani nevylučuje jeho historické využívanie ako prístupovej cesty. Naopak, samotní žalovaní vo svojom vyjadrení priznávajú, že táto parcela je jedinou prístupovou cestou k ich rodinnému domu, čím sami potvrdzujú, že ide o pozemok, ktorý svojou povahou a polohou plní funkciu prístupovej komunikácie. Pokiaľ ide o parkovanie, žalovaní parkujú pod vlastným prístreškom na parcele C KN 8043/8, čo je zrejmé z fotografií. Žalovaní majú rodinný dom skolaudovaný od roku 2019, fakticky v ňom bývajú už približne 20 – 25 rokov a po celý tento čas im prechod cez parcelu C KN 8043/9 nijako neprekážal. Nikdy si tam neskladovali drevo ani stavebný materiál a nenachádza sa tam ani žiadna bránička, o ktorú by si bolo možné oškrieť vozidlo. Žalobca poukazuje na to, že odporcovia v skutočnosti nerešpektujú vykonateľné neodkladné opatrenie. Po približne prvých dvoch týždňoch, počas ktorých bol prejazd otvorený, odporcovia z prejazdu vytvorili úzky prechod, čím prístup žalobcu fakticky obmedzili. Sú to žalovaní, ktorý výkon neodkladného opatrenia maria. Popiera, že by ich obmedzoval v súkromnom a rodinnom živote. Občasný, účelovo viazaný pohyb žalobcu a ním poverených osôb po páse pozemku nedosahuje intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života. Príležitostný prechod motorovým vozidlom predstavuje prirodzenú primeranú súčasť prístupu a obhospodarovania pozemku v zmysle výroku I. napadnutého uznesenia. K tvrdeniam o rokoch nezákonného zasahovania do vlastníckeho práva žalovaných a účelovému nadobudnutiu parcely žalobca udáva, že parcela C KN č. 8043/9 sa stala vlastníctvom žalovaných až v roku 2022. Žalobca preto logicky nemohol roky zasahovať do vlastníckeho práva žalovaných. Žalovaní o existencii prístupovej cesty vedeli už v čase, keď začali stavať svoj rodinný dom. Nadobudnutie pozemku od matky žalovanej v 2/ rade malo účelový charakter a jeho cieľom bolo vytvoriť zámienku na zamedzenie historicky využívanej prístupovej cesty. Poukazujú na to, že upozornenie prokurátora smerovalo voči nečinnosti obce Belá v stavebnom konaní a nijako neposudzovalo súkromno-právny vzťah medzi stranami ani legitimitu vyžívania prístupovej cesty. Nesúhlasí s tvrdením, že pozemok neobhospodaruje, naopak, na pozemku skutočne pestuje poľnohospodárske plodiny. Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti novôt odvolacieho konania, poukazuje, že vzájomná kontradiktórna výmena tvrdení a dôkazov sa v konaní o neodkladnom opatrení nevyhnutne odohráva až v štádiu odvolacieho konania. Podstatná časť dôkazov predkladaných žalobcom bola objektívne nezískateľná pred vydaním napadnutého uznesenia, a to v priamom dôsledku konania samotných žalovaných. K osvedčenej naliehavosti a k podstatnej zmene pomerov oproti konaniu sp. zn. 25C/45/2025 uvádza, že návrh, o ktorom rozhodoval krajský súd v októbri 2025, bol posudzovaný v období, v ktorom riziko poškodenia drevenej hospodárskej stavby a v nej uložených hnuteľných vecí nebolo bezprostredné. Pôvodné potencionálne riziko sa tak stalo bezprostredným a osvedčiteľným stavom. Uznesenie o zamietnutí skoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vyjadrenie žalovaných neprináša žiadnu skutočnosť ani právny argument spôsobilý spochybňovať správnosť napadnutého uznesenia. Argumentácia žalovaných je sčasti založená na účelovom prekrúcaní vyjadrenia žalobcu a nepravdivých skutkových tvrdeniach. V niektorých bodoch žalovaní sami potvrdzujú skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalovaných v 1/ a 2/ rade, v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 388 CSP.
7. V zmysle ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie a nie na jeho zrušenie.
8. V zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. V zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 10. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V danom prípade došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
11. Žalovaní 1/, 2/ v podanom odvolaní práve túto potrebu bezodkladnej úpravy pomerov popierajú.
12. Odvolací súd ich odvolacie námietky považuje za dôvodné a má za to, že žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bezodkladnosť právnej úpravy pomerov strán neosvedčil.
13. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. 14. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno obchádzať konanie vo veci samej.
15. V súdenej veci žalobca odvodzoval právny vzťah medzi sporovými stranami od ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Z citovanej právnej normy vyplýva, že zákon obmedzuje vstup na pozemok suseda na „nevyhnutnú dobu“ a v „nevyhnutnej miere“. Vstup na pozemok suseda je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, preto sa podľa ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Ak by miera nevyhnutnosti vstupov mala dosiahnuť takú úroveň, že by sa obmedzenie vlastníckeho práva suseda blížilo alebo prakticky rovnalo obmedzeniu rovnajúcemu sa vecným bremenám, nie je súd oprávnený takéto právo podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka priznať, pretože by tým došlo k výraznému obmedzeniu vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. Takéto obmedzenie bez akejkoľvek náhrady nie je prípustné, keďže by neprimerane zvýhodňovalo jedného vlastníka na úkor druhého vlastníka (pozri uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 27.11.2008 sp. zn. 22Cdo/3429/2007). Ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodne nezakladá právo na bežné pravidelné obhospodarovanie nehnuteľnosti. 16. Pokiaľ sa žalobca domáha priznania práva v zmysle ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, musí tomu zodpovedať aj petit či už žaloby vo veci samej, ale aj neodkladného opatrenia, ktoré musí túto „nevyhnutnú dobu“ a „nevyhnutnú mieru“ vyjadrovať. V súdenej veci petit takémuto obmedzenému vstupu na pozemok suseda nezodpovedá a aj zo samotného návrhu žalobcu, ako aj jeho ďalších vyjadrení vyplýva, že chce pozemok využívať ako prístupovú cestu k svojej pozemkovej nehnuteľnosti a veciam na nej umiestnených. Právo cesty však ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka nezakladá. Toto môže vyplývať z rôznych právnych titulov ako podielové spoluvlastníctvo, vecné bremeno, resp. využívanie verejnej komunikácie podľa Cestného zákona. Takéto právo však žalobca netvrdí.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedený stav medzi stranami trvá už dlhodobo, minimálne od roku 2025. Žalobca sa opakovane domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktoré návrhy mu boli zamietnuté, pričom nič mu nebránilo podať žalobu vo veci samej. To vedie odvolací súd k úvahe, že žalobca sa snaží podávaním opakovaných návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia obchádzať konanie vo veci samej, kde musí uniesť dôkazné bremeno.
18. Uvedené, keď takýto stav medzi účastníkmi pretrváva už dlhodobo, žalobca má možnosť riešiť tento stav podaním žaloby vo veci samej, a túto nepodal, hoci súdy mu už v minulosti povedali, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, vylučuje splnenie podmienky potreby neodkladnej úpravy pomerov strán.
19. Hoci žalobca v návrhu tvrdí, že nevyhovením návrhu mu hrozí škoda, bližšie túto škodu nešpecifikoval. Pokiaľ by išlo o potrebu presúvania hnuteľných vecí umiestnených na jeho pozemku, prípadne v šope tam postavenej, uvedenému nezodpovedá navrhovaný petit neodkladného opatrenia, keď tento, ako to odvolací súd už uviedol, umožňuje žalobcovi neobmedzené užívanie nehnuteľnosti žalovaných, čo nezodpovedá § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako týmto dôvodom nie je ani bežné obhospodarovanie pozemku. Na uvedené, ako to súd už vyššie uviedol, slúžia iné inštitúty, ktorými však žalobca svoj návrh neodôvodňuje.
20. Pokiaľ ide o požiadavku proporcionality, podľa názoru odvolacieho súdu nariadením neodkladného opatrenia v znení výroku, ako sa ho domáhal žalobca, súd obmedzil vlastnícke právo žalovaných spôsobom, ktorý sa blíži alebo prakticky rovná obmedzeniu zodpovedajúcemu vecnému bremenu – právu cesty, avšak bez náhrady, čo je neprípustné, o to viac, že súd neuložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej. 21. Odvolací súd nepopiera možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 1 CSP aj na trvalú úpravu pomerov, bez povinnosti podať žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Súd musí však starostlivo zvážiť, či súdená vec je vhodná na takúto úpravu, či danú vec možno kvalifikovať ako možné a spravodlivé naplnenie zmyslu a účelu ust. § 336 ods. 1 CSP. Iba výnimočne totiž môže neodkladné opatrenie ako zabezpečovací procesný inštitút vydaný bez riadneho dokazovania, len na základe jednou stranou tvrdených a osvedčovaných skutočností, konzumovať vec samu. Práve v súdenej veci takáto úprava podľa odvolacieho súdu prípustná nie je. Vytvára totiž bez riadneho dokazovania stav, keď bez časového obmedzenia by žalobca využíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných v rozsahu prevyšujúcom možnosti podľa ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bez náhrady, čo zasahuje neprimerane do vlastníckeho práva žalovaných. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom nepochybné, že pre nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Ak súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1, 2 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako neúspešnej strane sporu vznikla povinnosť nahradiť úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline, dňa 31. augusta 2026 JUDr. Eva Malíková
predsedníčka senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu
JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu