Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Saz-1-2023.pdf
PDF · 157.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Saz/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: C. D. republika, pandžábskej národnosti, islamského vierovyznania, slobodný, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: obec Sabshak (bez bližšieho označenia), okres E., provincia Pandžáb, Pakistanská islamská republika, zastúpeného Slovenskou humanitnou radou, o. z., so sídlom Budyšínska č. 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, za ktorú koná zamestnankyňa JUDr. Viera Melková pôsobiaca v Záchytnom tábore v Humennom, F. G. XXX, XXX XX H., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci azylu zo dňa 14. 12. 2022, zn. ČAS: MU-PO-363-17/2022-Ž, ID os. 177 491, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného vo veci azylu zo dňa 14. 12. 2022, zn. ČAS: MU-PO-363-17/2022-Ž, ID os. 177 491.
2. Rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2022 15. 11. 2021, zn. ČAS: MU-PO-363-17/2022-Ž, ID os. 177 491, žalovaný ako príslušný štátny orgán v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) vo veci žiadosti A. B., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: C. D. republika, pandžábskej národnosti, islamského vierovyznania, slobodný, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: obec Sabshak (bez bližšieho označenia), okres E., provincia C., C. D. republika (ďalej len „žalobca“) rozhodol tak, že sa mu: 1./ neudeľuje azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, 2./ neposkytuje doplnková ochrana podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 cit. zákona, 3./ neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 cit. zákona, 4./ neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 cit. zákona.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca počas zaistenia v ÚPZC Sečovce dňa 22. 09. 2022 požiadal pred jeho pracovníkmi o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, a to z dôvodu, že sa nechce vrátiť domov, lebo nebude vedieť vrátiť peniaze, ktoré si požičal na cestu a zároveň sa obáva o svoj život, lebo sa mu sused vyhrážal zabitím kvôli sporom s pozemkami. Po podaní vyhlásenia bol žalobca riadne poučený o svojich právach a povinnostiach
počas konania o azyle na území Slovenskej republiky. Dňa 17. 10. 2022 bol s ním vykonaný vstupný pohovor. Vzhľadom na to, že žalobca neovláda slovenský jazyk, vstupný pohovor bol vedený na základe jeho súhlasu v jazyku urdu prostredníctvom tlmočníka. V zápisnici z tohto pohovoru žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré o udelenie azylu požiadal (tzn. stručný životopis, okolnosti odchodu z jeho krajiny pobytu, jeho snahu o cestu z krajiny pôvodu do Saudskej Arábie v roku 2018, nelegálny odchod do Rumunska v roku 2021 a okolnosti prechodu cez Maďarsko, nelegálny príchod na územie SR v nákladnom priestore dodávky, jeho zadržanie slovenskou políciou). Uviedol, že jeho cieľovou krajinou bolo Taliansko, kde sa mu však nepodarilo dopraviť, a preto po zadržaní na území SR požiadal o medzinárodnoprávnu ochranu. Svoje obavy predovšetkým odôvodňoval okrem nepriaznivej ekonomickej situácie aj skutočnosťou, že v regióne jeho bydliska viedla jeho rodina so susedom pozemkové spory, kedy tento od jeho otca pred 10 rokmi požadoval, aby na neho bezplatne previedol ich pozemok, čo mu bolo odmietnuté. V roku 2018 dôsledkom tohto sporu došlo na žalobcovi k fyzickému útoku, pričom po ňom nasledovali ďalšie vyhrážky. Následne jeho otec podal na súd žiadosť o vysporiadanie sporného pozemku voči susedovi, avšak výsledok tohto súdneho sporu žalobca nepoznal, pretože krajinu pôvodu opustil. Iné dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu žalobca neuviedol.
4. Po vyhodnotení a komplexnom posúdení skutočností, uvedených žalobcom žalovaný citujúc príslušné na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia konštatoval, že adekvátnu medzinárodnoprávnu ochranu je možné poskytnúť len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t. j. musí byť preukázané, že osoba bola prenasledovaná, resp. mala podstatnú obavu z takéhoto prenasledovania z dôvodov relevantných pre priznanie statusu utečenca, uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle (príslušnosť k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politický názor, resp. uplatňovanie politických práv a slobôd), pričom pôvodcom prenasledovania môže byť štát, politické strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že štát, politické strany alebo politické hnutia, alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Žalobca svoju žiadosť o azyl založil len na dôvode nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá ho prinútila k odchodu z krajiny pôvodu. Potvrdil to aj vyjadrením, podľa ktorého jeho cieľovou krajinou bolo Taliansko, kde chcel ísť pracovať, zarobiť si peniaze a tak finančne pomôcť svojej rodine, čím nebolo v priebehu konania preukázané, že by v jeho prípade došlo k naplneniu definície prenasledovania, ako to vymedzuje ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle. Tento záver žalovaného vyplýva aj z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu, ako aj samotnej výpovede žalobcu.
5. Žalovaný ďalej zdôraznil, že dôvody na udelenie azylu sú zákonom presne určené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv tak, ako sú tieto práva vymedzené v rôznych chartách a medzinárodných dohovoroch. Dôvody, pre ktoré žalobca opustil Pakistan bezprostredne súviseli s jeho súkromnoprávnymi pozemkovými spormi, čo nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. To potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Sža/17/2008 zo dňa 19. 08. 2008, z ktorého záveru vyplýva, že problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine dáva možnosť domáhať sa svojich práv pred štátnymi orgánmi. Z informácii o krajine pôvodu, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vyplýva, že každý občan Pakistanu sa môže domáhať ochrany svojich práv, vrátane práva na život a ochranu osobnosti. Po podrobnej analýze v súvislosti s uvedenou skutočnosťou je potrebné konštatovať, že aj napriek pomerne vysokej miere korupcie v štátnych orgánoch, polícia, prokuratúra a súdy v Pakistane fungujú bez akýchkoľvek obmedzení a každý občan Pakistanu môže v prípade potreby využiť ich služby. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu, ktorý útok na jeho osobu v súvislosti s pozemkovými spormi mohol nahlásiť polícii, čo však neurobil, a tým nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany. V prípade žalobcu išlo o súkromnoprávny pozemkový spor, ktorý je z hľadiska vyhodnotenia podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle irelevantný, keďže jeho motívom nebola ani jedna charakteristická črta, zadefinovaná v predmetnom ustanovení. Tento súkromnoprávny spor žalobcu nesúvisel so žiadnym kritériom pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle a bol jediným primárnym dôvodom jeho odchodu z Pakistanu.
6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca opustil Pakistan legálne, bez akýchkoľvek problémov, a to až o niekoľko rokov po uvedenom incidente, súvisiacim s nárokovaním suseda na pozemok jeho otca. Preto je treba sa reálne stotožniť s jeho výpoveďou o tom, že podstatným dôvodom jeho žiadosti o azyl bola len jeho nepriaznivá ekonomická situácia, a práve táto ho prinútila k odchodu z krajiny pôvodu. Potvrdzuje to aj vlastné vyjadrenie žalobcu o tom, že jeho cieľovou krajinou bolo Taliansko, kde chcel ísť pracovať, zarobiť si peniaze a finančne pomôcť svojej rodine. Keďže sa mu
do cieľovej krajiny nepodarilo dopraviť, po zadržaní a umiestnení do ÚPZC I. žalobca účelovo požiadal o medzinárodnú ochranu.
7. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie azylu, preto podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, mu azyl neudelil.
8. Keďže v prípade žalobcu neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, žalovaný posudzoval, či tento spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému nebol udelený azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Citujúc ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle žalovaný konštatoval, že základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť minimálne jednému z kritérií vážneho bezprávia, uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. V uvedenej súvislosti žalovaný pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu vychádzal z jeho výpovede, ako aj z aktuálnych informácii o bezpečnostnej situácii v Pakistane, so zameraním na provinciu Pandžáb, odkiaľ žiadateľ pochádza. Pri posudzovaní tejto formy vážneho bezprávia vychádzal žalovaný predovšetkým z aktuálnych informácií, že: 1./ Pakistan patrí medzi krajiny, v ktorých sa trest smrti uplatňuje, ale počet popráv drasticky klesol, pričom od januára 2020 do augusta 2022 nebola vykonaná žiadna poprava. V prípade žiadateľa však nič nenasvedčuje tomu, že by mu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu hrozil taký trest. Z jeho vyjadrení vyplýva, že v krajine pôvodu nespáchal žiaden trestný čin, nebol z ničoho obvinený a nie je ani trestne stíhaný. 2./ Počas pobytu v krajine pôvodu žalobca nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nebol v minulosti väznený, zatknutý, zadržaný ani trestne stíhaný, nemal problémy s políciou, úradmi ani ostatnými štátnymi orgánmi či neštátnymi zložkami. Z tohto dôvodu nie je preto dôvod objektívne sa domnievať, že by sa v prípade jeho návratu stal objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, a to ani za to, že z Pakistanu odišiel. Vrátené osoby nemusia po návrate do Pakistanu rátať s represiami štátu alebo spoločenskou stigmatizáciou len preto, že podali žiadosť o azyl. S navrátilcami sa okrem pohovoru osobitne nezaobchádza. Pakistanské orgány sa len pýtajú, či navrátilci opustili Pakistan legálne. 3./ Pri posudzovaní vážnej ujmy v prípade návratu menovaného, žalovaný ako podstatnú vzal do úvahy aj bezpečnostnú situáciu v Pakistane, so zameraním sa na provinciu Pandžáb, odkiaľ žalobca pochádza. Podľa aktuálnych informácii IOM a iných mediálnych zdrojov, Pandžáb patrí medzi regióny, kde je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia zo strany viacerých separatistických a teroristických skupín. Naposledy 21. 10. 2021 FATF oznámila, že Pakistan je na „sivom zozname“. Pakistan je na „sivom zozname“ pre nedostatky v režimoch boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí od júna 2018. Okrem toho dochádza k nepokojom a násilným masovým protestom aj v súvislosti s náboženskými menšinami. Radikalizácia v Pakistane nie je novým fenoménom a Pandžáb je už dlho na čele. Náboženské menšiny v Pandžábe sú neustále vystavené hrozbe obťažovania, únosov s cieľom znásilnenia a násilnej konverzie. Podľa čiastkových údajov, ktoré zostavil Inštitút pre riadenie konfliktov (ICM), Pandžáb v roku 2021 zaznamenal 35 prípadov útokov na náboženské menšiny, ktoré si vyžiadali 15 obetí. V roku 2020 bolo zaznamenaných 37 takýchto incidentov, ktoré mali za následok šesť úmrtí. Aj keď v Pakistane dochádza k teroristickým aktivitám, vo väčšine prípadov ide o presne cielené útoky na konkréte ciele. To znamená, že pri nich nejde o také ohrozenia, ktoré by sa dali zaradiť pod pojem „neselektívne násilie“. V Pakistane nedochádza priamo k ozbrojeným stretom, ktoré by postihovali civilné obyvateľstvo vo všeobecnosti a bez rozdielu. Na základe týchto informácií nebola vyhodnotená miera „neselektívneho násilia“, charakterizujúca ozbrojený konflikt v provincii Pandžáb v Pakistane ako taká, ktorá by dosahovala úroveň, že by existovali podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že by žalobca ako civilná osoba vyhostená do Pakistanu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území, čelil reálnemu riziku vážneho bezprávia ako ho predpokladá zákon o azyle. Za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité aktuálne informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Pakistan číslo MU- ODZS-2022/000198-010 zo dňa 10. 11. 2022.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný nepovažoval za dôvodné poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi na území SR v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle, nakoľko dospel k záveru, že menovaný by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia
v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.
11. Zároveň žalovaný pri posudzovaní udelenia azylu žiadateľovi na účel zlúčenia rodiny podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa ustanovenia § 10 zákona o azyle, t. j. za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení podmienok zlúčiť.
12. Taktiež pokiaľ ide o vyhodnotenie splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13b zákona o azyle za účelom zlúčenia rodiny, žalovaný dospel k záveru, že ani táto podmienka žalobcom nebola, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko menovaný nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
13. Včas elektronicky dňa 06. 02. 2023, podanou správnou žalobou zo dňa 01.02. 2023, sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verenej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku - ďalej iba „SSP“), ako aj z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
14. Uviedol, že konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 22. 09. 2022, kedy požiadal o udelenie medzinárodnoprávnej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, pretože sa mu sused v krajine pôvodu vyhrážal zabitím kvôli sporom s pozemkami, a zároveň zo strachu návratu do krajiny pôvodu kvôli jeho neschopnosti vrátenia peňazí, ktoré si požičal na cestu. O udelenie medzinárodnoprávnej ochrany žalobca požiadal prvýkrát. Konštatoval, že jeho cesta začala z mesta Lahore, provincia Pandžáb, odkiaľ pochádza, kedy dňa 24. 05. 2022 z neho letecky vycestoval do Bukurešti z platným cestovným pasom a pracovnými rumunskými vízami, kde sa približne tri mesiace pracovne zdržiaval v meste Bistria. Keď mu skončila platnosť víz skontaktoval sa s prevádzačom, ktorý ho mal podľa dohody dostať do Talianska. Prevádzač ho autom zobral do Temešváru, kde ho so skupinou osôb vysadil pri nákladnom aute. V nákladnom priestore cestovali približne 12 hodín, kým ich šofér nevysadil v lese. Po hodine prišli policajti, ktorí skupinu zadržali a oznámili, že sa nachádzajú na Slovensku. Prevádzačom zaplatil sumu 12 000 eur, ktoré finančné prostriedky si zabezpečil tak, že jeho otec v krajine pôvodu založil dom a zvyšok si pre tento účel požičal. Žalobca sľúbil, že tieto peniaze otcovi vráti. Ďalej uviedol, že v krajinách EÚ nemá žiadnych rodinných príslušníkov a ani priateľov. Cieľom jeho cesty bolo Taliansko, pretože sa domnieval, že sú tam lepšie podmienky pre azylantov. Dodal, že o udelenie azylu na území SR žiada prioritne z dôvodu závažných pozemkových sporov v krajine pôvodu. Strach z návratu do Pakistanu kvôli neschopnosti vrátenia peňazí, ktoré si požičal na cestu, je sekundárnym dôvodom.
15. Žalobca ďalej uviedol, že jeho rodina zdedila v mieste jeho pôvodu po starom otcovi pozemok, o ktorého kúpu mal už v minulosti záujem ich sused, ktorý na ňom chcel stavať domy. V roku 2018 si začal sused na tento pozemok nárokovať. Vstúpil na pozemok, strieľal do vzduchu a žalobcovi sa vyhrážal zabitím, že pokiaľ nepodpíše zmluvu, zmocní sa pozemku násilím a zabije každého zo žalobcovej rodiny, koho na pozemku uvidí. Následne bol žalobca pri práci na pozemku susedom fyzicky napadnutý, kedy došlo u neho k poraneniu hlavy a porezaniu nohy. Po tomto útoku otec žalobcu podal na polícií na suseda trestné oznámenie pre pokus o vraždu. Táto záležitosť skončila na súde. O konaní pred súdom žalobca vie len toľko, že sused podal prostredníctvom svojho advokáta na súd pod č. k. 203/18 dňa 22. 07. 2018 podľa § 447 TB, tzv. žiadosť o zbavenie viny. Túto žiadosť podal F. A.. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že sused má kontakty na vládu a políciu, a po jeho prepustení zo zatknutia, v obave o svoj život utiekol z miesta svojho bydliska a skrýval sa. Sled týchto udalostí žalobcu definitívne presvedčili o odchode z krajiny pôvodu, v dôsledku strachu, psychickej tenzie a bezmocnosti. Navyše po jeho odchode došlo aj k vražde jeho bratranca, a k nemu sa dostala informácia o tom, že sa začalo konanie o jeho falošnom obvinení a že, v krajine pôvodu mu hrozí zabitie.
16. Žalobca zdôraznil, že žalovaný pri skúmaní toho, či boli naplnené kritériá pre udelenie azylu, dostatočne neposúdil presnosť dôvodov žalobcovej žiadosti, ktoré môžu napĺňať definičné znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Poukázal na to, že úlohou žalovaného bolo v tejto súvislosti mu položiť také otázky, ktoré by smerovali k bližšiemu ozrejmeniu jeho obáv, aby bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, z akých dôvodov žalobca o azyl požiadal. Poukázal na skutočnosť, že žalovaným vykonané dokazovanie formou spísania dotazníka nedáva podklad pre spoľahlivé konštatovanie o tom, že žalobcom udávané dôvody jeho žiadosti o azyl sú inými, ako sú dôvody v ustanovení § 8, § 13a zákona o azyle, pričom takýto postup žalovaného je nedostatočným zistením skutkového stavu veci. Z tohto dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným za predčasné.
17. Ďalej žalobca má za to, že žalovaný nesie zodpovednosť aj za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu, ktoré vo vzťahu k dôvodom žalobcu zamietol. Upriamil pozornosť na to, že spory o pozemky prebiehajú vo vidieckych a mestských oblastiach v celom Pakistane. Držitelia pozemkov ich kritizujú, pretože sú časovo náročné, zložité a sprevádzané korupciou. Podľa jedného z odhadov v Pakistane prebieha viac ako milión pozemkových prípadov. Taktiež poukázal na to, že USAID poznamenalo, že jednotlivci a skupiny známe ako pozemková mafia, nezákonne nadobúdajú vlastníctvo pôdy a zbavujú sa skutočných vlastníkov zákonnými alebo mimozákonnými prostriedkami. Čo sa týka účinnosti orgánov činných v trestnom konaní v Pakistane, existuje inštitucionalizovaná korupcia vzhľadom na to, že polícia sa snaží uprednostniť územie mafii. Žalobca s poukazom na uvedené má preto za to, že jeho problémy v krajine pôvodu možno pričítať verejnej moci, na ktorú sa pred odchodom z krajiny pôvodu aj obrátil, ale ako celok mu odmietla poskytnúť adekvátnu súdnu ochranu, a to práve kvôli vysokej miere korupcie v štátnych orgánoch. Vzhľadom na uvedené žalobca má opodstatnené obavy z prenasledovania a spĺňa preto podmienky pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle.
18. V písomnom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2023, žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam, obsiahnutým v správnej žalobe uviedol, že vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu o nesprávnom vyhodnotení informácií o krajine pôvodu žalobcu, považuje za zavádzajúce, o čom svedčí aj záver odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom tieto informácie s ich konkretizáciou sú náležite vyhodnotené, kedy bolo konštatované, že vychádzajúc z týchto informácií i z výpovede žalobcu ich komplexne migračný úrad pri posudzovaní vážnej ujmy v prípade jeho návratu do Pakistanu, vzal do úvahy. Žalovaný uviedol, že v konaní bolo objektívne preukázané, že žalobca z krajiny pôvodu odišiel legálne, a jeho odchod nesúvisel s jeho náboženským alebo politickým presvedčením a preto nenapĺňa kritériá podľa ustanovenia § 8 pre udelenie azylu. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca uviedol ako dôvod, pre ktorý žiadal o udelenie azylu v prvom rade to, že by nevedel vrátiť peniaze, ktoré si požičal na cestu z Pakistanu a v druhom rade ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu žalobca uviedol jeho pozemkové spory. Žalovaný ďalej upriamil pozornosť aj na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o azyle z ktorého vyplýva, že rozhodujúci je vstupný pohovor, na ktorom je zo strany žiadateľa o udelenie azylu upravená povinnosť uviesť pravdivo a úplne všetky potrebné skutočnosti. V danom prípade žalobca jednoznačne a dostatočne vypovedal o dôvodoch, pre ktoré žiada o udelenie azylu na to, aby jeho žiadosť mohla byť aj na základe ďalších dôkazov riadne posúdená. V súvislosti so samotnými dôvodmi žiadosti žalobcu o udelenie azylu žalovaný zdôraznil, že nemožnosť vrátiť požičané peniaze a spor o pozemky, nie sú z hľadiska udelenia medzinárodnoprávnej ochrany relevantné. V neposlednom rade žalovaný zdôraznil aj to, že žalobca od roku 2018 až do 2022 žil v krajine pôvodu bez toho, aby došlo u neho k zhoršeniu situácie, resp. k opakovanému napadnutiu zo strany suseda. Vychádzajúc z výpovede žalobcu žalovaný viedol dokazovanie v jej intenciách, na základe čoho vyhodnotil, že menovaný nespĺňa predpoklady na udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany. V závere vyjadrenia konštatoval, že pri posudzovaní predmetnej veci postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia a veku. Na nové rozporuplné tvrdenia žalobcu a k nim nedoložené dokumenty, ktoré by zásadným spôsobom menili predošlé vyjadrenia žalobcu, žalovaný navrhol aby súd neprihliadol, nakoľko ich považuje za účelové a v kontexte s predchádzajúcimi tvrdeniami žalobcu za nepravdivé. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku spis. zn. 1Sža/23/2008. Preto žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, a navrhuje, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú rozsudkom zamietol. Žalovaný súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
19. Žalobca v zastúpení právnej zástupkyne podal dňa 12. 04. 2023 k písomnému vyjadreniu žalovaného repliku. Uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, a že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v súčasnej dobe už nezdržiava na území SR, žiada súd, aby v predmetnej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zároveň boli súdu žalobcom predložené do spisu písomné dôkazy v jazyku urdu, v ich doslovnom preklade do slovenského jazyka, a to žiadosť obvineného F. A. o prepustenie z väzby na kauciu zo dňa 24. 07. 2018, článok z novín denníka J., E. zo dňa 23. 07. 2018, prísažné vyhlásenie F. A. a trestné oznámenie A. B. zo dňa 22.07. 2018.
20. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu dupliku nepodal.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
21. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako i pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zn. ČAS: MU-PO-363-17/2022- Ž, ID os. 177 491 zo dňa 14. 12. 2022, a bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 26. 04. 2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 13. 04. 2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
22. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 22. 09. 2022 v čase o 09 : 25 hod., na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Tento do zápisnice o podaní vysvetlenia z uvedeného dňa uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiada po prvý raz z dôvodu, že sa nechce vrátiť domov, lebo nevie vrátiť peniaze, ktoré si požičal na cestu, a zároveň sa obáva o svoj život, lebo sa mu sused vyhráža zabitím kvôli sporom s pozemkami. Ďalej uviedol, že pochádza z Lahore v Pakistane. Z domu vycestoval v júni tohto roku s platným cestovným dokladom, letecky z Lahore do Bukurešti, tam bol tri mesiace ubytovaný na neznámom mieste. Po troch mesiacoch sa dohodol s prevádzačom, že ho dostane do Talianska. Naložili ho do kamióna, kde cestoval skoro 10 hodín spolu s ďalšími 21 cudzincami. Potom ho šofér vyložil na diaľnici, kde si sadli na cestu a tam ich kontrolovali slovenskí policajti, a tak zistili, že sú na Slovensku. Za cestu z Pakistanu do Rumunska doma zaplatil 8 000 eur a za cestu z Rumunska do plánovaného Talianska zaplatil ďalších 4 000 eur prevádzačovi, ktorého nepozná. Cestovný doklad a občiansky preukaz mu zobral prevádzač v Rumunsku. V Pakistane má rodičov, troch bratov a jednu sestru. Je slobodný. Doma pracoval na stavbách ako pomocná sila. Z domu odišiel preto, lebo mal finančné problémy a rodinné spory ohľadom pozemkov. V Pakistane nebol členom žiadnej politickej strany, ani nemal problémy s políciou.
23. Z hlásenia o prijatí vyhlásenia žiadateľa o azyl zo dňa 22. 09. 2022, okrem už uvedeného vyplýva, že žalobca bol preverený v informačných systémoch a spracovaný ako žiadateľ o azyl, ide o prvožiadateľa, ktorý v inej krajine Európskej únie o udelenie azylu nežiadal. Súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica o podaní vysvetlenia pre účely konania o zaistení zo dňa 06. 06. 2021, z obsahu ktorej okrem skutočností uvedených v bode 20 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca má ekonomické problémy, bojí sa chudoby a keďže v jeho krajine nie je spravodlivosť, rozhodol sa požiadať o azyl v niektorej z krajín EÚ a keďže sa ocitol na území SR, žiada o udelenie azylu na Slovensku.
24. Dňa 17. 10. 2022 bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor a vyplnený dotazník žiadateľa o udelenie azylu, z obsahu ktorého okrem už spomenutých skutočností (body 26 a 28 odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že žalobca má punjabi národnosť, je náboženského vyznania islam - sunnita, povinnú vojenskú službu neabsolvoval. Miestom posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu bola obec Sabshak, okres Faisalabad, bez bližšieho označenia, provincia Punjub. Tam žil celý život, v Lahore sa len narodil. Dňa 24. 05. 2022 letecky vycestval z mesta Lahore do Bukurešti. Priletel do Bukurešti, kde sa zdržal niečo menej ako tri mesiace. Býval v meste Bistria, pracoval v závode BMW na linke, mesačne zarábal 200 – 300 eur. Nemal k tomu žiadne doklady, všetko vybavil prevádzač, mzdu dostával v hotovosti. Keď zistil, že mu končia víza skontaktoval sa s jedným prevádzačom, ktorý ho podľa dohody mal dostať do Talianska. Prevádzač ho zobral autom do Temešváru, tam ich v nočných hodinách vysadil pri nákladnom aute. So šoférom nákladného auta bolo dohodnuté, že ich dá do nákladného priestoru,
bolo tam 22 osôb, pričom cestovali asi 10 – 12 hodím, celú noc. Šofér ich vysadil niekde v lese, nevedeli kde sú. Čakali asi hodinu na mieste, prišli policajti, ktorí ich kontrolovali a povedali im, že sú na Slovensku. Následne ich zadržali. O udelenie azylu na území Slovenska požiadal z dôvodu, že by v prípade návratu do Pakistanu nevedel vrátiť peniaze, ktoré si požičal na cestu. Taktiež sa obáva o svoj život kvôli pozemkovým sporom svojim a jeho rodiny. Ide o otcove pozemky, ale sused to riešil s ním, keďže on chodil obrábať polia. Problémy sa začali asi 10 rokov dozadu, kedy sused chcel, aby jeho otec na neho prepísal ich pozemok. Potom mal aj on osobne so susedom problémy, keď vyhlasoval v roku 2018, že pozemok je už jeho. Hádali sa a fyzicky ho vtedy napadli a zbili. Sused sa mu vyhrážal, že ho zabije, keď na neho pozemok neprepíše. Zbili ho len raz v roku 2018, kde mal poranenú hlavu a má jazvu 5 cm dlhú, odvtedy ho fyzicky nenapadli, ale vyhrážali sa mu ďalej. Nehlásil to nikde, lebo sa obával, že by sa útoky na neho ešte zintenzívnili. O danej veci v krajine pôvodu prebieha súd, pozemok je ešte prepísaný na jeho otca, avšak sused ho stále chce. Nevie, či sa v tomto spore niečo zmenilo. To sú všetky jeho dôvody žiadosti o azyl, iné dôvody nemá.
25. Žalovaný si za účelom posúdenia žiadosti žalobcu o udelenie azylu zadovážil polytematickú správu o krajine pôvodu Pakistan, so zameraním na charakteristiku najaktuálnejšej bezpečnostnej situácie v Pandžábe, najaktuálnejšie hodnotenia ACLED a iných podobných organizácii, ktorá bola spracovaná dňa 10. 11. 2022 (zahŕňa informácie zo správy SATP z roku 2022, správy MZV USA z 12. 04. 2022, analýzy Pakinstanskej komisii pre ľudské práva HRCP z roku 2022), zahŕňa informácie zo zameraním na posudzovanie ich vplyvu na individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby s poukazom na existenciu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, ako aj zo zameraním na náboženské menšiny, ktorých celý podstatný obsah je premietnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
26. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská judikatúry, ktoré sú štandardné v azylových konaniach aj uplatňované, preto bolo potrebné, aby ich aj žalovaný zohľadnil aj v posudzovanej veci žalobcu, pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R 110/2013).
27. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodnúť za situácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) alebo, že ide o prospektívne rozhodovanie (t.j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža 48/2014 zo dňa 13.01.2015).
28. Správny súd pripomína, že žalovaný vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Saz/1/2017 zo dňa 16.06.2017). Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike zdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu pre jeho
riziko možného postihu. V tomto kontexte žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Správny súd sa v uvedenom smere s námietkami žalobcu nestotožňuje. Žalovanému totiž nemožno vytknúť, že informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté nezohľadnil komplexne, tak aby mohol byť skutkový stav zistený presne.
29. Správny súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere vykonané dôkazy o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté, zohľadnil a to aj tie, ktoré sú v prospech tvrdenia žalobcu. Správny súd na tomto mieste pripomína už spomínaná zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, kde v zmysle predmetnej zásady vyplýva pre orgán verejnej správy povinnosť vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 e SSP nie je daný. Správny súd sa stotožňuje s postupom žalovaného, kedy tento po neudelení azylu, nenašiel dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi a túto neposkytol z odôvodnením, že žalobca nebude v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Žalovaný v súvislosti s neuznaním reálnej hrozby jednotlivých foriem vážneho bezprávia, ktorej by žalobca mohol byť po svojom návrate do krajiny pôvodu vystavený dôvodil okrem iného tým, že keďže žalobca nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by mu takáto forma trestu hrozila v prípade jeho návratu, keďže drvivá časť správ o krajine pôvodu žalobcu je že, v krajine pôvodu žalobcu neprebieha medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt takého rozmeru, že by pre žalobcu v prípade návratu do krajiny pôvodu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia.
30. Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sža 23/2008, v ktorom
uviedol, že „za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami (susedom pre pozemky) nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa účinnej ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi.“ Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných konfliktoch so susedom by boli pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi suseda. Na viac samotný navrhovateľ tvrdil, že sa so žiadosťou o poskytnutie ochrany v krajine pôvodu v tejto súvislosti ani neobrátil" . Správny súd uvádza, že aj v posudzovanej veci žalobca označil súkromný vzťah spojených s vrátením finančných prostriedkov za dôvod, pre ktorý požiadal o medzinárodnú právnu ochranu s poukazom na to, že jeho ochranu nezabezpečila jeho domovská krajina.
31. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa ustanovenia § 8, § 10, § 13a a § 13b.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 (§ 10 – Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny).
Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak: a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b (§ 13b – Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny).
Podľa ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia: 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
Podľa ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím:
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
Podľa ustanovenia § 19a ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pri tom:
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
32. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
33. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu žalobcovi na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.
34. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu konštatuje, že žalovaný vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to aj výsluchom žalobcu (bod 24 odôvodnenia rozsudku) a obsahom správ o krajine pôvodu tak, ako boli špecifikované v bode 25 odôvodnenia rozsudku, z ktorých vyhodnotil a stručne opísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu žalobcu so zameraním na dôvody, pre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko jeho prípadného návratu do krajiny pôvodu a vyhodnotenie bezpečnostného rizika jeho prípadného návratu do krajiny pôvodu.
35. Správny súd preto dospel k záveru, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
36. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04. 08. 2009).
37. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 17. 10. 2022, žalobca okrem iného uviedol, že svoju domovskú krajinu opustil legálne a dôvodom jeho žiadosti o azyl bolo, že v prípade návratu do Pakistanu by nevedel vrátiť peniaze, ktoré si požiačal na cestu a tiež, že sa obáva o svoj život kvôli svojim pozemkovým sporom a jeho rodiny. Iné dôvody pre azyl neuviedol. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že nepriaznivá ekonomická situácia žiadateľa, nepredstavuje v zmysle zákona reálnu hrozbu, ktorá by sama o sebe bola zákonným dôvodom k udeleniu azylu.
38. Správny súd sa preto stotožnil aj so závermi žalovaného, že iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl, pokiaľ sa táto situácia neprejaví v perzekúcii, či obavy z nej vo vzťahu k žiadateľovi o azyl, nie je dôvodom na udelenie azylu. Žalovaný dostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, ktorý by mohol odôvodniť zmenu napadnutého rozhodnutia s tým, že v danom prípade neexistujú podstatné a preukazujúce dôvody, ktoré môžu napĺňať definičné znaky pre priznanie adekvátnej medzinárodnej ochrany, kedy je možné poskytnúť ju len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, t. j. musí byť preukázané, že osoba bola prenasledovaná, resp. mala podstatnú obavu z takéhoto prenasledovania z dôvodov relevantných pre priznanie statusu utečenca, uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle (príslušnosť k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politický názor, resp. uplatňovanie politických práv a slobôd), pričom pôvodcom prenasledovania môže byť štát, politické strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že štát, politické strany alebo politické hnutia, alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním.
39. Žalobca svoju žiadosť o azyl zložil výlučne len na dôvode nepriaznivej ekonomickej situácie, ktorá ho prinútila k odchodu z krajiny pôvodu. Potvrdil to aj vyjadrením, podľa ktorého jeho cieľovou krajinou bolo Taliansko, kde chcel ísť pracovať, zarobiť si peniaze a tak finančne pomôcť svojej rodine. Uvedené skutočnosti poukazujú na obavy, či strach žalobcu pred nepriaznivou ekonomickou situáciou, ktoré vyjadrujú jeho vnútornú motiváciu opustiť krajinu pôvodu, čím umožňujú prihliadnuť k špecifikám jeho osobnosti. Žalobca tak v priebehu konania nepreukázal, že by v jeho prípade došlo k naplneniu definície prenasledovania, ako to vymedzuje ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle. U žalobcu teda nebola preukázaná spojitosť medzi jeho legálnym odchodom z krajiny pôvodu s niektorým z vyššie uvádzaných zákonným dôvodov, a preto súd považuje námietky žalobcu v danom smere za neopodstatnené.
40. Na margo vyššie uvedeného správny súd dodáva, že z vyjadrenia žalobcu v priebehu administratívneho konania jednoznačne vyplynulo, že žalobca domovskú krajinu opustil legálne a to z dôvodu, ktorý je uvedený v bode 25 odôvodnenia rozsudku. Jeho vyjadrenia v súvislosti s dôvodmi opustenia domovskej krajiny, obsiahnuté najmä v dotazníku žiadateľa o azyl nemožno považovať za dostatočnú prezentáciu perzekúcie, ani žiadneho iného konania štátnych alebo neštátnych subjektov, ktoré by pramenili z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, na základe čoho je zrejmé, že žalobca nenaplnil predpoklady stanovené k udeleniu azylu podľa ustanovenia § 8 cit. zákona. Rovnaký názor zastáva aj NS SR vo svojom rozsudku spis. zn. 1 Sža/23/2008 podľa ktorého, problémy so súkromnými osobami (susedom pre pozemky) nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu.
41. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Sža/17/2008 zo dňa 19. 08. 2008, podľa ktorého „problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa účinnej ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi“.
42. Vychádzajúc z uvedeného správny súd uzavrel, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe, podporovaná citáciou z jednotlivých správ o krajine pôvodu, z ktorých vychádzal aj žalovaný pri posudzovaní jeho žiadosti, nie je spôsobilá vyvrátiť závery žalovaného, ktoré ho viedli k nevyhoveniu žiadosti žalobcu o poskytnutie azylu.
43. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, správny súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu. Opierajúc sa o uvedené správny súd vyhodnotil aj o námietku žalobcu o neposkytnutej doplnkovej ochrane so záverom, že je nedôvodná. Svoje stanovisko odôvodňuje predovšetkým o závery rozsudku SDEÚ C-901/19 zo dňa 10. 06. 2021 z ktorého jednoznačne vyplýva, že o čo viac je žiadateľ schopný preukázať, že je špecificky dotknutý z dôvodu skutočností vlastných jeho osobnej situácii, o to nižšia je úroveň „neselektívneho násilia“, ktorá sa vyžaduje na to, aby mohol byť oprávnený na doplnkovú ochranu. Súd na základe zistených skutočností nevyhodnotil existenciu neselektívneho násilia charakterizujúcu ozbrojený konflikt v provincii Pandžáb v Pakistane, ako takú, ktorá by dosahovala úroveň, že by existovali podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že by žalobca ako civilná osoba vyhostená do Pakistanu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území, čelil reálnemu riziku vážneho bezprávia tak, ako ho predpokladá zákon o azyle. Rovnaký právny názor je vyslovený aj v ďalšom rozsudku SDEÚ C-465/07 zo dňa 17. 02. 2009.
44. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv a slobôd žalobcu, chránených zákonom o azyle i medzinárodnými predpismi, vzťahujúcimi sa na danú oblasť, za splnenia podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 107 SSP v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP, podľa ustanovenia § 219 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech
celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).