Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/23/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: M. M., nar. X. v obci K., okres S., provincia P.,

P., t. č. P., S., zastúpený JUDr. K. L., S., M., K., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Migračný úrad, B., P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. ČAS: MU- 2050/PO-Ž/2007 zo dňa 12. decembra 2007, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 73 zo dňa

14. mája 2008 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -73 zo dňa 14. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-2050/PO-Ž/2007 zo dňa 12. decembra 2007, ktorým odporca podľa ustanovenia

a o azyle a zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl,

podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu a rozhodol, že v jeho

prípade neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

č. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení

účinnom do 31.12.2007, ďalej len zákon o pobyte cudzincov) do Pakistanskej islamskej

republiky. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu, doplnkovej ochrany a pre rozhodnutie o prekážkach

vyhostenia do krajiny pôvodu podľa osobitného zákona. Krajský súd dospel k záveru,

že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil

skutkový stav veci. Stotožnil sa s názorom odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal

opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania

z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

K námietke navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia, krajský súd

uviedol, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania tvrdil, že nie je členom žiadnej

politickej strany či hnutia a že jediným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu boli súkromné

(pozemkové) spory, ktoré boli medzi navrhovateľovým otcom a jeho susedom. Na viac tiež

vystupoval pod inou totožnosťou. Tento dôvod zopakoval aj v poslednom štvrtom konaní

o udelenie azylu, avšak s tým, že bol členom strany Pakistan Muslim League - Nawaz Group

(ďalej len PML-N), a ich sused, s ktorým viedli spory o pozemky, bol členom strany Pakistan

Muslim League - Quaid-e-Azam(ďalej len PML-Q) a že dôvodom jeho odchodu boli preto

politické dôvody.

Podľa krajského súdu, ak by mal navrhovateľ skutočné politické problémy, hovoril

by o nich od počiatku, počas všetkých prechádzajúcich konaní. To sa týka aj jeho členstva

v starne PML-N a údajného útoku neznámych ľudí voči nemu a jeho príbuzným počas cesty

autom na súd.

K navrhovateľom predloženému dôkazu (potvrdenie predsedu strany PML-N v okrese

S. z 5.10. 2007) krajský súd uviedol, že obsah tohto potvrdenia je v rozpore s tvrdením

navrhovateľa, ktorý pred odporcom tvrdil, že počas cesty na súd bol pri prestrelke zabitý jeho

strýko, pričom v potvrdení sa uvádza že bol zabitý aj navrhovateľov bratranec. Rozpory

navrhovateľ vysvetľoval nepresným tlmočením. Podľa krajského súdu už tieto rozpory

svedčia o nedôveryhodnosti navrhovateľa, krajský súd sa však zaoberal dôvodmi, pre ktoré

žiadal udeliť azyl a uviedol, že navrhovateľ k politickým dôvodom uviedol, že má obavu

z prenasledovania, pretože aj predseda strany PML-N Sharíf mal pri návrate do Pakistanu

problémy, pričom sám navrhovateľ neuviedol žiadnu formu perzekúcie či prenasledovania,

ktoré by bolo zamerané voči jeho osobe. Sám nemal žiadnu funkciu v tejto starne, mal byť

iba radovým členom. Už z tohto dôvodu je podľa krajského súdu zjavné, že navrhovateľ

nesplnil ani predpoklad politického prenasledovania v zmysle definície uvedenej v § 2

písm. d/ zákona o azyle. Podobne je to podľa krajského súdu aj vo vzťahu k ďalšiemu

dôvodu, a to pozemkovému sporu otca navrhovateľa so susedom. I keby tieto spory

existovali, skutočnosť, že sused bol členom strany PML-Q a navrhovateľ členom strany

PML-N, nemá nič spoločné so súkromným sporom o vlastníctvo pozemkov a nie je logické,

aby sused atakoval navrhovateľa ako nevlastníka pozemkov, nakoľko vlastníkom pozemkov

mal byť jeho otec.

Za vecne správne považoval krajský súd aj rozhodnutie odporcu o neudelení

doplnkovej ochrany, pretože okolnosti uvádzané navrhovateľom počas konania nemožno

hodnotiť ako vážne dôvody pre domnienku, že by navrhovateľovi v prípade jeho návratu

do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie charakterizované zákonom o azyle (§ 2 písm. f/

zákona o azyle).

Krajský súd sa napokon stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom,

že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu

z dôvodov ustanovených v § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že o azyl

požiadal z dôvodu problémov, ktoré mal v krajine pôvodu. Bol členom politickej strany

PML-N, jeho prvotné problémy sa začali ako pozemkový spor medzi ním a jeho susedom

už v roku 2004. Jeho sused mal záujem odkúpiť od jeho otca pozemky, otec mu ich však

odmietol predať a sused sa začal vyhrážať celej rodine, dokonca aj zabitím. Navrhovateľ

sa rozhodol podať na suseda trestné oznámenie a tak cestoval do mesta S. spoločne so

strýkom a bratrancom. Počas cesty ich napadli maskovaní muži a zranili ich. Jeho strýko

následkom týchto zranení podľahol. On bol následkom zranení hospitalizovaný asi 15 dní.

Nevie uviesť kto mohol byť za útokom, ale domnieva sa že, to boli ľudia, ktorých poslal jeho

sused, ktorý bol členom strany PML-Q skupiny tzv. Choudhary, ktorá pôsobí v celom okrese

S.. Táto skupina sa snaží získať vplyv v celom okrese, a teda aj pozemky rôznymi spôsobmi,

pod nátlakom. Ide o vládnucu stranu, takže ani polícia nič nedokáže urobiť s ich praktikami.

Navrhovateľ uviedol, že všetky rozpory v jeho výpovediach sú spôsobené jeho

chorobou, pretože má vážne psychické problémy, o čom svedčia zdravotné záznamy, ktoré sú

obsahom spisu.

Navrhovateľ tiež zdôraznil, že v krajine pôvodu sú prenasledovaní z dôvodu

zastávania politických názorov všetci príslušníci opozičnej strany.

Navrhovateľ odporcovi vyčítal, že sa nedostatočne zaoberal súčasnou situáciou

v krajine pôvodu, nezvážil možné riziká jeho návratu do krajiny pôvodu a nezaoberal

sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny. Zopakoval argumenty pre ktoré rozhodol negatívne o žiadosti

o udelenie azylu, doplnkovej ochrany ako aj ohľadne výroku o neexistencii prekážok

administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona. Zdôraznil, že navrhovateľ sa dostal

opakovane do rozporov s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, jeho výpoveď pôsobí

vo viacerých smeroch nepresvedčivo a na základe uvedeného boli tvrdenia navrhovateľa

vyhodnotené ako nedôveryhodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 21.10. 2008 ( a .

Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle a (v znení účinnom do 31.12.2007) ministerstvo

udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd

(písm. b/).

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa §13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)

Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne

vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,

náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo

v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo

trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený

trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť

uložený.

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho

sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť

štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo

pre Slovenskú republiku (ods. 2).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť

preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,

že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území

Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu, (Správa o dodržiavaní ľudských práv v Pakistane vydaná Úradom

pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA zo 6.3.2006, materiál „Pakistan“ zo dňa

15.5.2007 vedenom pod č. MU-38-5/ODS-2007 v internetovej databáze MU MV SR, „Správa

o krajine pôvodu - Pakistan“, vydaná MV VB zo dňa 30.4.2007, z materiálu „Souhrnná

teritoriální informace Pakistan“, aktualizovaného Zastupiteľským úradom Českej republiky

v Islamabáde k 19.9.2007) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine

pôvodu so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu a na možné riziká

návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice z pohovoru so žiadateľom zo dňa

2.10.2007) vyplynulo, že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol, že je členom strany

PML-N od roku 2003, v septembri 2007 predseda tejto strany Nawaz Sharif v čase keď

sa vrátil do Pakistanu mal problémy, keď ich mal taký významný človek, obával sa, že by ich

mohol mať aj on. K pozemkovým problémom, ktoré uvádzal v predchádzajúcom konaní

doplnil, že sused bol členom strany PML-Q. V januári 2005 išiel spolu so strýkom

a bratrancom do Sialkotu na súd podať sťažnosť, že im sused zobral ich rodinný pozemok,

po ceste na súd ich prepadli dvaja maskovaní muži, ktorí boli na motocykli. Spustili streľbu,

pričom poranili jeho strýka, ktorý na následky zranení zomrel, navrhovateľ bol

hospitalizovaný 15 dní. Tento útok nahlásili na polícii, uviedli, že sa domnievajú,

že sa jednalo o útok súvisiaci so susedom o pozemok, ale polícia keďže nemali žiaden

dôkaz do zápisnice napísala, že sa jednalo o neznámych páchateľov.

Z obsahu zápisnice vyplynulo, že predmetný pohovor bol vedený v jazyku pandžáb,

ktorý je materinským jazykom navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu pohovoru (dňa

2.10.2007) uviedol, že sa necíti zdravotne v poriadku a nerozumie si dobre s tlmočníkom.

Pohovor bol na základe uvedeného ukončený.

Zo zápisnice z pohovoru zo dňa 21.11.2007 vyplýva, že na základe požiadavky

navrhovateľa ďalší pohovor bol vedený v jazyku urdu, podľa vyjadrenia navrhovateľa,

tlmočníkovi dobre rozumel.

Navrhovateľ k predchádzajúcej výpovedi dodal, že potom ako útok neznámych mužov

nahlásil na polícii v S., kde mal jedného známeho policajta, tento mu povedal, že mu hrozí

nebezpečenstvo od členov sympatizantov strany PML-Q v rodnej obci. K sporom o pozemky

uviedol, že tieto sa začali v roku 2004, kedy chcel ich sused odkúpiť ich pozemok, ale otec ho

nechcel predať. Tieto pozemky boli lukratívne. Všetky útoky na jeho osobu ako aj streľbu

dáva do súvislosti so susedom a s tým, že otec mu nepredal pozemky. Skupina okolo PML-Q

získava cudzie pozemky, legalizuje nelegálne získané pozemky a pod násilím dosiahne

dohodu symbolickým zaplatením nejakej nízkej ceny. Na otázku či podal trestné oznámenie

na týchto ľudí, navrhovateľ odpovedal že sa neodvážil, pretože prívrženci strany PML-

Q majú pod palcom súdnictvo aj políciu.

Na otázku, aby vysvetlil, že v zápisnici zo dňa 8.7.2005 uviedol počas pohovoru

o prvej žiadosti o azyl, že nikdy nebol členom žiadne politickej strany, uviedol, že od začiatku

hovoril, že má politické problémy.

Na otázku vysvetlenia prečo vo výpovedi zo dňa 2.3.2006 za účelom zdôvodnenia

opakovanej žiadosti vo vyhlásení zo dňa 9.2.2006 uviedol politické dôvody, a neskôr

argumentoval tým, že sa pridržiava predchádzajúcich dôvodov, (sporov o pozemky), a teda,

že politické dôvody neuvádzal, navrhovateľ tvrdil, že nevie, ako sa to stalo.

Z rozhodnutia odporcu vyplynulo, že spájanie pozemkových sporov jeho rodiny

so straníckou príslušnosťou považoval odporca za účelové a neopodstatnené. Podľa odporcu

pre posúdenie uvedeného dôvodu bolo rozhodujúce, že navrhovateľ pôsobí nedôveryhodne,

nakoľko pri podaní svojej prvej žiadosti uvádzal ekonomické dôvody, následne pri pohovore

konanom za účelom zdôvodnenia žiadosti uvádzal pozemkové spory pričom uviedol,

že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany či organizácie. Pri podaní

svojej opakovanej žiadosti dňa 9.2.2006 uvádzal politické dôvody, pričom pri pohovore

za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti uviedol, že nikdy nebol členom žiadnej

politickej strany a že naďalej sa v plnej miere pridržiava svojich predchádzajúcich dôvodov,

teda pozemkových sporov so susedom. Obdobne aj v prípade jeho tretieho azylového konania

potvrdil, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich dôvodov žiadosti, teda pozemkových

sporov.

Odporca ohľadne údajného členstva navrhovateľa v strane PML-N zastával názor,

že sám o sebe nie dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ takýto dôvod uvádzal

až vo štvrtej žiadosti o udelenie azylu, pričom poukazovanie navrhovateľa na súčasnú situáciu

v krajine pôvodu považuje za kalkuláciu z hľadiska jeho žiadosti o poskytnutie azylu.

Navrhovateľ sa na území SR zdržiava od polovice roka 2005, pričom od tej doby

sa do krajiny pôvodu nevrátil, takže k zmene dôvodov jeho žiadosti nemohlo z objektívnych

dôvodov dôjsť a súčasná situácia sa ho nijako nedotýka.

Odporca zaujal stanovisko aj k dôkazom, ktoré navrhovateľ v priebehu konania

predložil, keď uviedol, že články z internetových novín Khabrain, ktoré síce vykresľujú

situáciu všeobecnú situáciu v krajine pôvodu, s navrhovateľom nijako nesúvisia.

K listu od údajného predsedu strany PML-N v okrese S. (J. J.I. K.), ktorý je podpísaný

pod obsahom listu, odporca uviedol, že podľa jeho informácií je okresným predsedom strany

v meste S. O. A. B., okrem toho list je všeobecný a vyznieva účelovo. Taktiež členský

preukaz navrhovateľa, ktorý mal byť vydaný v roku 2003 nemožno brať v prípade

menovaného za jednoznačný dôkaz jeho členstva, jednak z dôvodu, že v predchádzajúcich

konaniach trikrát uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany a jednak z dôvodu, že

101Sža 23/2008

v Pakistane sa dajú úplne bežne zadovážiť akékoľvek dokumenty, ktoré sú buď falšované

alebo získané na základe úplatku. Uvedené skutočnosti podľa odporcu potvrdzuje aj správa

MV VB zo dňa 30.4.2007, v ktorej sa uvádza, že zástupca UNHCR na seminári

k informáciám o krajine pôvodu konanom v dňoch 26.-27.5.2004 v Dubline uviedol že

v Pakistane je vysoká miera korupcie a je tam možné zadovážiť si množstvo falošných

dokumentov a dokumentov, ktoré sú falošne legalizované a notársky overené ako čestné

prehlásenia alebo úrade overené potvrdenia.

Rovnaká správa uvádza, že „Informačné centrum pre azyl a migráciu Nemeckého

spolkového úradu pre určenie zahraničných utečencov“ preukázala, že takmer vo všetkých

prípadoch dokumenty prezentované žiadateľmi o azyl ako dôkaz perzekúcie boli falšované

alebo s nekorektným obsahom. O nedôveryhodnosti navrhovateľa podľa odporcu vypovedá

aj skutočnosť, že počas svojej prvej žiadosti o udelenie azylu používal meno M. A., pričom po

návrate z Rakúska, kde žiadal o udelenie azylu pod menom M. M. na Slovensku opäť

požiadal o azyl pod menom M. A..

Na základe uvedeného podľa odporcu dôvody navrhovateľa tak, ako ich opísal,

ako aj jeho samotnú žiadosť o udelenie azylu na území SR, možno považovať za irelevantné

a neodôvodnené.

Navrhovateľovi podľa odporcu v krajine pôvodu nehrozí mučenie, neľudské alebo

ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne alebo individuálne ohrozenie života alebo

nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo

vnútroštátneho konfliktu, nehrozí mu trest smrti ani jeho výkon, preto mu neudelil

ani doplnkovú ochranu.

V priebehu konania odporca nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by podľa § 58 ods. 1

a 2 zákona o pobyte cudzincov bránili jeho návratu do krajiny pôvodu.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch a pri svojom rozhodovaní vychádzal,

rovnako je zrejmá aj úvaha odporcu, na základe ktorej dospel k záverom, ktoré uviedol

vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav,

z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú

111Sža 23/2008

dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a §10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie

doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu

na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd

dôvodne považoval rozhodnutie odporcu z týchto dôvodov za zákonné.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom

ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom

rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto

inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou

spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť

prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo

na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti

o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z politických dôvodov až vo štvrtej žiadosti

o udelenie azylu, pričom v predchádzajúcich konaniach tvrdil, že nebol členom žiadnej

politickej strany alebo hnutia, vystupoval pod inou identitou.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal proti posúdeniu jeho osoby

ako nedôveryhodnej. K tejto námietke považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť,

že konanie o azyl je osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je

121Sža 23/2008

schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie

dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi závisí predovšetkým od posúdenia

dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára v priebehu celého

administratívneho konania.

Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok

listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými

by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti

na celkové správanie navrhovateľky v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní

pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia

musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu

a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.

Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového

hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti,

resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii

so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver

o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo

len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory

vo výpovediach, ktoré správny orgán, resp. súd preskúmavajúci jeho rozhodnutie rozpozná.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že rozpory v dôvodoch, pre ktoré žiadal

udeliť azyl, pri porovnaní dôvodov s predchádzajúcimi tromi konaniami, keď navrhovateľ

opakovane tvrdil, že nebol členom žiadnej politickej strany, nebolo možné prehliadnuť,

i keď bolo potrebné pri posudzovaní štvrtej žiadosti primárne vychádzať z vyhlásení

navrhovateľa zo dňa 2.10.2007 a 22.11.2007. Týmto tvrdeniam (o politických dôvodoch

žiadosti o udelenie azylu) venoval odporca náležitú pozornosť a rovnako sa vysporiadal

aj s dôkazmi, ktoré navrhovateľ v priebehu administratívneho konania predložil, pričom

s vyhodnotením dôkazov, tak ako ich odporca podrobne analyzoval vo svojom rozhodnutí

bolo možné súhlasiť.

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,

že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie

života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom

131Sža 23/2008

problémy so súkromnými osobami (susedom pre pozemky) nemôžu byť dôvodom

pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť

domáhať sa účinnej ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi.

Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto

i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných konfliktoch so susedom by boli

pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ

nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť

ochranu pred prípadnými útokmi suseda, ktorý mal byť členom strany PML-Q. Na viac

samotný navrhovateľ tvrdil, že sa so žiadosťou o poskytnutie ochrany v krajine pôvodu

v tejto súvislosti ani neobrátil.

Podľa jeho výpovede zo dňa 21.11.2007 totiž vyplýva, že navrhovateľ podal

trestné oznámenie iba v súvislosti s útokom neznámych zamaskovaných útočníkov, ktorí

ich mali atakovať počas cesty do S.

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky

pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,

keď jeho rozhodnutie potvrdil, pretože jeho údajné konflikty a problémy so susedom, ktorý

bol členom strany PML-Q nebolo možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, na ktorú

sa podľa vlastného vyjadrenia so žiadosťou o poskytnutie ochrany ani neobrátil.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany,

odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu

a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu,

ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone

o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci

sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám

po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným

skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu,

sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery

určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

141Sža 23/2008

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné

a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je

definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach

na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu

podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne

naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu

prekážky vyhostenia podľa osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy

navrhovateľ krajinu opustil, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho

záveroch nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Rozhodnutie odporcu o neudelení

azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí o tom, že u navrhovateľa neexistuje prekážka jeho

administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona považovať za zákonné a rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. októbra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu