Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
92f/373732.cd27cb.pdf
PDF · 150 KB
No categories available
1Sža/23/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: M. M., nar. X. v obci K., okres S., provincia P.,
P., t. č. P., S., zastúpený JUDr. K. L., S., M., K., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, B., P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. ČAS: MU- 2050/PO-Ž/2007 zo dňa 12. decembra 2007, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz 7/2008- 73 zo dňa
14. mája 2008 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 7/2008-73 zo dňa 14. mája 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie
č. ČAS: MU-2050/PO-Ž/2007 zo dňa 12. decembra 2007, ktorým odporca podľa ustanovenia
§ 13c ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl,
podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu a rozhodol, že v jeho
prípade neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona
č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení
účinnom do 31.12.2007, ďalej len zákon o pobyte cudzincov) do Pakistanskej islamskej
republiky. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu, doplnkovej ochrany a pre rozhodnutie o prekážkach
vyhostenia do krajiny pôvodu podľa osobitného zákona. Krajský súd dospel k záveru,
že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil
skutkový stav veci. Stotožnil sa s názorom odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
K námietke navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia, krajský súd
uviedol, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania tvrdil, že nie je členom žiadnej
politickej strany či hnutia a že jediným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu boli súkromné
(pozemkové) spory, ktoré boli medzi navrhovateľovým otcom a jeho susedom. Na viac tiež
vystupoval pod inou totožnosťou. Tento dôvod zopakoval aj v poslednom štvrtom konaní
o udelenie azylu, avšak s tým, že bol členom strany Pakistan Muslim League - Nawaz Group
(ďalej len PML-N), a ich sused, s ktorým viedli spory o pozemky, bol členom strany Pakistan
Muslim League - Quaid-e-Azam(ďalej len PML-Q) a že dôvodom jeho odchodu boli preto
politické dôvody.
Podľa krajského súdu, ak by mal navrhovateľ skutočné politické problémy, hovoril
by o nich od počiatku, počas všetkých prechádzajúcich konaní. To sa týka aj jeho členstva
v starne PML-N a údajného útoku neznámych ľudí voči nemu a jeho príbuzným počas cesty
autom na súd.
K navrhovateľom predloženému dôkazu (potvrdenie predsedu strany PML-N v okrese
S. z 5.10. 2007) krajský súd uviedol, že obsah tohto potvrdenia je v rozpore s tvrdením
navrhovateľa, ktorý pred odporcom tvrdil, že počas cesty na súd bol pri prestrelke zabitý jeho
strýko, pričom v potvrdení sa uvádza že bol zabitý aj navrhovateľov bratranec. Rozpory
navrhovateľ vysvetľoval nepresným tlmočením. Podľa krajského súdu už tieto rozpory
svedčia o nedôveryhodnosti navrhovateľa, krajský súd sa však zaoberal dôvodmi, pre ktoré
žiadal udeliť azyl a uviedol, že navrhovateľ k politickým dôvodom uviedol, že má obavu
z prenasledovania, pretože aj predseda strany PML-N Sharíf mal pri návrate do Pakistanu
problémy, pričom sám navrhovateľ neuviedol žiadnu formu perzekúcie či prenasledovania,
ktoré by bolo zamerané voči jeho osobe. Sám nemal žiadnu funkciu v tejto starne, mal byť
iba radovým členom. Už z tohto dôvodu je podľa krajského súdu zjavné, že navrhovateľ
nesplnil ani predpoklad politického prenasledovania v zmysle definície uvedenej v § 2
písm. d/ zákona o azyle. Podobne je to podľa krajského súdu aj vo vzťahu k ďalšiemu
dôvodu, a to pozemkovému sporu otca navrhovateľa so susedom. I keby tieto spory
existovali, skutočnosť, že sused bol členom strany PML-Q a navrhovateľ členom strany
PML-N, nemá nič spoločné so súkromným sporom o vlastníctvo pozemkov a nie je logické,
aby sused atakoval navrhovateľa ako nevlastníka pozemkov, nakoľko vlastníkom pozemkov
mal byť jeho otec.
Za vecne správne považoval krajský súd aj rozhodnutie odporcu o neudelení
doplnkovej ochrany, pretože okolnosti uvádzané navrhovateľom počas konania nemožno
hodnotiť ako vážne dôvody pre domnienku, že by navrhovateľovi v prípade jeho návratu
do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie charakterizované zákonom o azyle (§ 2 písm. f/
zákona o azyle).
Krajský súd sa napokon stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom,
že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu
z dôvodov ustanovených v § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že o azyl
požiadal z dôvodu problémov, ktoré mal v krajine pôvodu. Bol členom politickej strany
PML-N, jeho prvotné problémy sa začali ako pozemkový spor medzi ním a jeho susedom
už v roku 2004. Jeho sused mal záujem odkúpiť od jeho otca pozemky, otec mu ich však
odmietol predať a sused sa začal vyhrážať celej rodine, dokonca aj zabitím. Navrhovateľ
sa rozhodol podať na suseda trestné oznámenie a tak cestoval do mesta S. spoločne so
strýkom a bratrancom. Počas cesty ich napadli maskovaní muži a zranili ich. Jeho strýko
následkom týchto zranení podľahol. On bol následkom zranení hospitalizovaný asi 15 dní.
Nevie uviesť kto mohol byť za útokom, ale domnieva sa že, to boli ľudia, ktorých poslal jeho
sused, ktorý bol členom strany PML-Q skupiny tzv. Choudhary, ktorá pôsobí v celom okrese
S.. Táto skupina sa snaží získať vplyv v celom okrese, a teda aj pozemky rôznymi spôsobmi,
pod nátlakom. Ide o vládnucu stranu, takže ani polícia nič nedokáže urobiť s ich praktikami.
Navrhovateľ uviedol, že všetky rozpory v jeho výpovediach sú spôsobené jeho
chorobou, pretože má vážne psychické problémy, o čom svedčia zdravotné záznamy, ktoré sú
obsahom spisu.
Navrhovateľ tiež zdôraznil, že v krajine pôvodu sú prenasledovaní z dôvodu
zastávania politických názorov všetci príslušníci opozičnej strany.
Navrhovateľ odporcovi vyčítal, že sa nedostatočne zaoberal súčasnou situáciou
v krajine pôvodu, nezvážil možné riziká jeho návratu do krajiny pôvodu a nezaoberal
sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov vzhľadom na jeho zdravotný stav.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie
odporcu navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny. Zopakoval argumenty pre ktoré rozhodol negatívne o žiadosti
o udelenie azylu, doplnkovej ochrany ako aj ohľadne výroku o neexistencii prekážok
administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona. Zdôraznil, že navrhovateľ sa dostal
opakovane do rozporov s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, jeho výpoveď pôsobí
vo viacerých smeroch nepresvedčivo a na základe uvedeného boli tvrdenia navrhovateľa
vyhodnotené ako nedôveryhodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 21.10. 2008 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP.
Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle a (v znení účinnom do 31.12.2007) ministerstvo
udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,
alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd
(písm. b/).
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí (ods. 1).
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa §13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži
doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany
podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)
Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo
v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo
trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený
trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť
uložený.
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho
sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine
alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť
štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo
pre Slovenskú republiku (ods. 2).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť
preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,
že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona
o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území
Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie
z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu, (Správa o dodržiavaní ľudských práv v Pakistane vydaná Úradom
pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA zo 6.3.2006, materiál „Pakistan“ zo dňa
15.5.2007 vedenom pod č. MU-38-5/ODS-2007 v internetovej databáze MU MV SR, „Správa
o krajine pôvodu - Pakistan“, vydaná MV VB zo dňa 30.4.2007, z materiálu „Souhrnná
teritoriální informace Pakistan“, aktualizovaného Zastupiteľským úradom Českej republiky
v Islamabáde k 19.9.2007) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine
pôvodu so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu a na možné riziká
návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
Z obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice z pohovoru so žiadateľom zo dňa
2.10.2007) vyplynulo, že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol, že je členom strany
PML-N od roku 2003, v septembri 2007 predseda tejto strany Nawaz Sharif v čase keď
sa vrátil do Pakistanu mal problémy, keď ich mal taký významný človek, obával sa, že by ich
mohol mať aj on. K pozemkovým problémom, ktoré uvádzal v predchádzajúcom konaní
doplnil, že sused bol členom strany PML-Q. V januári 2005 išiel spolu so strýkom
a bratrancom do Sialkotu na súd podať sťažnosť, že im sused zobral ich rodinný pozemok,
po ceste na súd ich prepadli dvaja maskovaní muži, ktorí boli na motocykli. Spustili streľbu,
pričom poranili jeho strýka, ktorý na následky zranení zomrel, navrhovateľ bol
hospitalizovaný 15 dní. Tento útok nahlásili na polícii, uviedli, že sa domnievajú,
že sa jednalo o útok súvisiaci so susedom o pozemok, ale polícia keďže nemali žiaden
dôkaz do zápisnice napísala, že sa jednalo o neznámych páchateľov.
Z obsahu zápisnice vyplynulo, že predmetný pohovor bol vedený v jazyku pandžáb,
ktorý je materinským jazykom navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu pohovoru (dňa
2.10.2007) uviedol, že sa necíti zdravotne v poriadku a nerozumie si dobre s tlmočníkom.
Pohovor bol na základe uvedeného ukončený.
Zo zápisnice z pohovoru zo dňa 21.11.2007 vyplýva, že na základe požiadavky
navrhovateľa ďalší pohovor bol vedený v jazyku urdu, podľa vyjadrenia navrhovateľa,
tlmočníkovi dobre rozumel.
Navrhovateľ k predchádzajúcej výpovedi dodal, že potom ako útok neznámych mužov
nahlásil na polícii v S., kde mal jedného známeho policajta, tento mu povedal, že mu hrozí
nebezpečenstvo od členov sympatizantov strany PML-Q v rodnej obci. K sporom o pozemky
uviedol, že tieto sa začali v roku 2004, kedy chcel ich sused odkúpiť ich pozemok, ale otec ho
nechcel predať. Tieto pozemky boli lukratívne. Všetky útoky na jeho osobu ako aj streľbu
dáva do súvislosti so susedom a s tým, že otec mu nepredal pozemky. Skupina okolo PML-Q
získava cudzie pozemky, legalizuje nelegálne získané pozemky a pod násilím dosiahne
dohodu symbolickým zaplatením nejakej nízkej ceny. Na otázku či podal trestné oznámenie
na týchto ľudí, navrhovateľ odpovedal že sa neodvážil, pretože prívrženci strany PML-
Q majú pod palcom súdnictvo aj políciu.
Na otázku, aby vysvetlil, že v zápisnici zo dňa 8.7.2005 uviedol počas pohovoru
o prvej žiadosti o azyl, že nikdy nebol členom žiadne politickej strany, uviedol, že od začiatku
hovoril, že má politické problémy.
Na otázku vysvetlenia prečo vo výpovedi zo dňa 2.3.2006 za účelom zdôvodnenia
opakovanej žiadosti vo vyhlásení zo dňa 9.2.2006 uviedol politické dôvody, a neskôr
argumentoval tým, že sa pridržiava predchádzajúcich dôvodov, (sporov o pozemky), a teda,
že politické dôvody neuvádzal, navrhovateľ tvrdil, že nevie, ako sa to stalo.
Z rozhodnutia odporcu vyplynulo, že spájanie pozemkových sporov jeho rodiny
so straníckou príslušnosťou považoval odporca za účelové a neopodstatnené. Podľa odporcu
pre posúdenie uvedeného dôvodu bolo rozhodujúce, že navrhovateľ pôsobí nedôveryhodne,
nakoľko pri podaní svojej prvej žiadosti uvádzal ekonomické dôvody, následne pri pohovore
konanom za účelom zdôvodnenia žiadosti uvádzal pozemkové spory pričom uviedol,
že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej politickej strany či organizácie. Pri podaní
svojej opakovanej žiadosti dňa 9.2.2006 uvádzal politické dôvody, pričom pri pohovore
za účelom zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti uviedol, že nikdy nebol členom žiadnej
politickej strany a že naďalej sa v plnej miere pridržiava svojich predchádzajúcich dôvodov,
teda pozemkových sporov so susedom. Obdobne aj v prípade jeho tretieho azylového konania
potvrdil, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich dôvodov žiadosti, teda pozemkových
sporov.
Odporca ohľadne údajného členstva navrhovateľa v strane PML-N zastával názor,
že sám o sebe nie dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ takýto dôvod uvádzal
až vo štvrtej žiadosti o udelenie azylu, pričom poukazovanie navrhovateľa na súčasnú situáciu
v krajine pôvodu považuje za kalkuláciu z hľadiska jeho žiadosti o poskytnutie azylu.
Navrhovateľ sa na území SR zdržiava od polovice roka 2005, pričom od tej doby
sa do krajiny pôvodu nevrátil, takže k zmene dôvodov jeho žiadosti nemohlo z objektívnych
dôvodov dôjsť a súčasná situácia sa ho nijako nedotýka.
Odporca zaujal stanovisko aj k dôkazom, ktoré navrhovateľ v priebehu konania
predložil, keď uviedol, že články z internetových novín Khabrain, ktoré síce vykresľujú
situáciu všeobecnú situáciu v krajine pôvodu, s navrhovateľom nijako nesúvisia.
K listu od údajného predsedu strany PML-N v okrese S. (J. J.I. K.), ktorý je podpísaný
pod obsahom listu, odporca uviedol, že podľa jeho informácií je okresným predsedom strany
v meste S. O. A. B., okrem toho list je všeobecný a vyznieva účelovo. Taktiež členský
preukaz navrhovateľa, ktorý mal byť vydaný v roku 2003 nemožno brať v prípade
menovaného za jednoznačný dôkaz jeho členstva, jednak z dôvodu, že v predchádzajúcich
konaniach trikrát uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany a jednak z dôvodu, že
101Sža 23/2008
v Pakistane sa dajú úplne bežne zadovážiť akékoľvek dokumenty, ktoré sú buď falšované
alebo získané na základe úplatku. Uvedené skutočnosti podľa odporcu potvrdzuje aj správa
MV VB zo dňa 30.4.2007, v ktorej sa uvádza, že zástupca UNHCR na seminári
k informáciám o krajine pôvodu konanom v dňoch 26.-27.5.2004 v Dubline uviedol že
v Pakistane je vysoká miera korupcie a je tam možné zadovážiť si množstvo falošných
dokumentov a dokumentov, ktoré sú falošne legalizované a notársky overené ako čestné
prehlásenia alebo úrade overené potvrdenia.
Rovnaká správa uvádza, že „Informačné centrum pre azyl a migráciu Nemeckého
spolkového úradu pre určenie zahraničných utečencov“ preukázala, že takmer vo všetkých
prípadoch dokumenty prezentované žiadateľmi o azyl ako dôkaz perzekúcie boli falšované
alebo s nekorektným obsahom. O nedôveryhodnosti navrhovateľa podľa odporcu vypovedá
aj skutočnosť, že počas svojej prvej žiadosti o udelenie azylu používal meno M. A., pričom po
návrate z Rakúska, kde žiadal o udelenie azylu pod menom M. M. na Slovensku opäť
požiadal o azyl pod menom M. A..
Na základe uvedeného podľa odporcu dôvody navrhovateľa tak, ako ich opísal,
ako aj jeho samotnú žiadosť o udelenie azylu na území SR, možno považovať za irelevantné
a neodôvodnené.
Navrhovateľovi podľa odporcu v krajine pôvodu nehrozí mučenie, neľudské alebo
ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, vážne alebo individuálne ohrozenie života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho konfliktu, nehrozí mu trest smrti ani jeho výkon, preto mu neudelil
ani doplnkovú ochranu.
V priebehu konania odporca nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by podľa § 58 ods. 1
a 2 zákona o pobyte cudzincov bránili jeho návratu do krajiny pôvodu.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch a pri svojom rozhodovaní vychádzal,
rovnako je zrejmá aj úvaha odporcu, na základe ktorej dospel k záverom, ktoré uviedol
vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,
že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav,
z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú
111Sža 23/2008
dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a §10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie
doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu
na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd
dôvodne považoval rozhodnutie odporcu z týchto dôvodov za zákonné.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom
ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom
rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto
inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou
spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť
prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo
na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti
o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z politických dôvodov až vo štvrtej žiadosti
o udelenie azylu, pričom v predchádzajúcich konaniach tvrdil, že nebol členom žiadnej
politickej strany alebo hnutia, vystupoval pod inou identitou.
Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal proti posúdeniu jeho osoby
ako nedôveryhodnej. K tejto námietke považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť,
že konanie o azyl je osobité najmä tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je
121Sža 23/2008
schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie
dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi závisí predovšetkým od posúdenia
dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára v priebehu celého
administratívneho konania.
Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok
listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými
by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti
na celkové správanie navrhovateľky v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní
pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia
musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu
a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.
Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového
hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti,
resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii
so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver
o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo
len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory
vo výpovediach, ktoré správny orgán, resp. súd preskúmavajúci jeho rozhodnutie rozpozná.
Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že rozpory v dôvodoch, pre ktoré žiadal
udeliť azyl, pri porovnaní dôvodov s predchádzajúcimi tromi konaniami, keď navrhovateľ
opakovane tvrdil, že nebol členom žiadnej politickej strany, nebolo možné prehliadnuť,
i keď bolo potrebné pri posudzovaní štvrtej žiadosti primárne vychádzať z vyhlásení
navrhovateľa zo dňa 2.10.2007 a 22.11.2007. Týmto tvrdeniam (o politických dôvodoch
žiadosti o udelenie azylu) venoval odporca náležitú pozornosť a rovnako sa vysporiadal
aj s dôkazmi, ktoré navrhovateľ v priebehu administratívneho konania predložil, pričom
s vyhodnotením dôkazov, tak ako ich odporca podrobne analyzoval vo svojom rozhodnutí
bolo možné súhlasiť.
Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,
že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie
života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom
131Sža 23/2008
problémy so súkromnými osobami (susedom pre pozemky) nemôžu byť dôvodom
pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť
domáhať sa účinnej ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi.
Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto
i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných konfliktoch so susedom by boli
pravdivé, neboli odvolacie námietky navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ
nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť
ochranu pred prípadnými útokmi suseda, ktorý mal byť členom strany PML-Q. Na viac
samotný navrhovateľ tvrdil, že sa so žiadosťou o poskytnutie ochrany v krajine pôvodu
v tejto súvislosti ani neobrátil.
Podľa jeho výpovede zo dňa 21.11.2007 totiž vyplýva, že navrhovateľ podal
trestné oznámenie iba v súvislosti s útokom neznámych zamaskovaných útočníkov, ktorí
ich mali atakovať počas cesty do S.
Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky
pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,
keď jeho rozhodnutie potvrdil, pretože jeho údajné konflikty a problémy so susedom, ktorý
bol členom strany PML-Q nebolo možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, na ktorú
sa podľa vlastného vyjadrenia so žiadosťou o poskytnutie ochrany ani neobrátil.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany,
odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu
a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu,
ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone
o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci
sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám
po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným
skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu,
sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery
určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
141Sža 23/2008
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné
a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je
definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach
na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom,
že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu
podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne
naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu
prekážky vyhostenia podľa osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy
navrhovateľ krajinu opustil, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho
záveroch nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Rozhodnutie odporcu o neudelení
azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí o tom, že u navrhovateľa neexistuje prekážka jeho
administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona považovať za zákonné a rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, že navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. októbra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu