Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_74Ek-1520-2022.pdf
PDF · 93.48 KB
Case nature
Subarea
74Ek/1520/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STEFE Trnava, s. r. o., so sídlom Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215 proti povinnému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. cesta XXXX/X, XXX XX M., o splnenie nepeňažnej povinnosti a vymoženie trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Čerešňa, Exekútorský úrad so sídlom Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava pod č. 343EX 375/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1520/2022 zo dňa 3. októbra 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1520/2022 zo dňa 3. októbra 2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 03.10.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 74Ek/1520/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie z 23.05.2022 domáhal od povinného splnenia povinnosti uloženej mu na základe exekučného titulu: rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 17C/24/2020 zo dňa 04.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 26Co/25/2021-86 zo dňa 30.03.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Nepeňažné plnenie, na ktoré bol povinný zaviazaný, znelo na vypratanie 2- izbového bytu č. 1 vo výmere 39,90m2 nachádzajúceho sa na 1.podlaží bytového domu so súpisným číslom č. 6965 na parcele reg. „C“ č. 10728/2, v Trnave, na ulici Malženická cesta 1 v k.ú. Trnava, obec Trnava, ktorý je evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 5000. Dňa 07.06.2022 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi, Exekútorský úrad so sídlom Trnava, ktorý ju vedie pod sp.zn. 343EX 375/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil, čo je účelom exekučného konania a za akých podmienok sa vykonáva. Poukázal na vlastnosti súdneho rozhodnutia, ktoré sú potrebné na to, aby sa rozhodnutie považovalo za exekučný titul. Uviedol, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Všetky námietky týkajúce sa exekučného titulu mal preto povinný možnosť namietať v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vydaným vo veci samej, ktoré je v exekúcii vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči
tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Exekučný súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal iba toľko, že je invalidný dôchodca, ktorý sa stará o ťažko postihnutého syna, ktorého ma v opatrovníctve a je vdovec, pričom nemá možnosť iného bývania. Nemá finančné prostriedky na jednorazové vyrovnanie vzniknutého dlhu na nájomnom, nakoľko jeho príjem sotva postačuje na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Z uvedeného je zrejmé, že povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti v zmysle Exekučného poriadku, resp. na základe iného právneho predpisu, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná. Dôvody, pre ktoré povinný navrhuje zastaviť predmetné exekučné konanie, nie sú v zmysle Exekučného poriadku dôvodmi, pre ktoré by súd mohol danú exekúciu zastaviť, preto vyšší súdny úradník podaný návrh zamietol.
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote dňa 15.11.2022 sťažnosť. V podanej sťažnosti zopakoval, že je invalidným dôchodcom, lieči sa na diabetes, astmu a iné choroby, pričom sa sám stará o ťažko postihnutého dospelého syna. Nechce sa s ním ocitnúť na ulici ako bezdomovec, a to aj vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav. Uviedol, že so správcovskou spoločnosťou sa dohodol na postupnom splácaní dlžného nájomného počnúc mesiacom december 2022 a to tak, že prvú splátku v sume 800 Eur mal zaplatiť do 24.11.2022 a následne ďalšie splátky v o výške 500 Eur mesačne by mal uhrádzať spolu s bežným nájomným. S poukazom na uvedené požiadal o prehodnotenie vydaného rozhodnutia o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie prebiehajúcej exekúcie.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril podaním zo dňa 28.11.2022 v tom zmysle, že argumenty povinného považuje za účelové. Oprávnený trvá na vykonaní exekúcie vyprataním bytu, pričom povinný mal dostatok času na riešenie svojej bytovej otázky a aj na splatenie dlhu. Ku dňu 25.11.2022 dlhoval na nájomnom vyše 2.500 Eur. Uzatvorenie splátkového kalendára ani úhrada jednej splátky dlhu automaticky neznamenajú obnovenie nájomného vzťahu. O opakovanom pridelení bytu rozhoduje výlučne vlastník bytu, ktorým je Mesto Trnava, aj to však až za splnenia určitých podmienok na strane žiadateľa. Povinný vo svojej sťažnosti nepreukazuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené žiadal sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
5. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. V zmysle § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. V zmysle § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. V zmysle § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej ako „Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. V zmysle § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
16. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
17. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>neplatí pre zánik nájmu bytu.
18. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 15.11.2022 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 08.11.2022, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 242 CSP).
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový a právny stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
20. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo musí preukázať, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Súd po preskúmaní predložených rozhodnutí Okresného a Krajského súdu v Trnave mal preukázané, že tieto sú spôsobilými exekučnými titulmi, pretože sú vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej. Z tohto dôvodu je exekučný súd v tomto štádiu nimi viazaný a exekúcia je vedená voči povinnému dôvodne.
21. Návrh na zastavenie exekúcie nie je možné vnímať ako opravný prostriedok a má smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Súd si ich pre odôvodnenie svojho rozhodnutia osvojí.
22. Pokiaľ rozhodnutie vydané v základnom konaní nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti alebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Súd preto pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorým je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Ak je súčasťou rozhodnutia orgánu verejnej moci uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v tomto rozhodnutí. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté priznané plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej vykonávaným rozhodnutím. Pokiaľ si povinný svoju povinnosť voči oprávnenému nesplnil tak, ako mu to ukladá predložený exekučný titul, oprávnený mal zákonom priznanú možnosť domáhať sa jeho núteného výkonu.
23. Po preštudovaní veci súd prvej inštancie zistil, že povinnému bola daná odpoveď na jeho argumenty ohľadom povinnosti vypratať sporný byt aj napriek tvrdeniam o zlom zdravotnom stave jeho a tiež jeho syna už v konaní pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 17C/24/2020, pričom toto bolo právoplatne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/25/2021-86 zo dňa 30.03.2022. Povinnému boli teda vysvetlené dôvody pre rozhodnutie o jeho povinnosti vypratať byt, vo vzťahu ku ktorému uplynula doba trvania nájomnej zmluvy, už v exekučnom titule. Okresný súd Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysvetlil, že žalobca (tu oprávnený) sa domáhal vypratania bytu z dôvodu, že žalovaný (tu povinný) užíva byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby s ním bola uzavretá riadna nájomná zmluva, nakoľko pôvodný nájom, uzavretý na dobu určitú do 30.6.2019, zanikol. Povinný v základnom konaní ani netvrdil, že existuje titul, ktorý by mu svedčal k užívaniu predmetného bytu a jeho obrana spočívala iba v tom, že je dôchodca v nepriaznivej životnej situácii, stará sa o syna ŤZP, sú rodinou v núdzi, avšak uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom ani nepreukázal. Okresný súd Trnava, a následne aj odvolací Krajský súd v Trnave konštatovali, že žiadne ustanovenie právnych predpisov neukladá mestu Trnava povinnosť uzatvoriť s povinným akúkoľvek (aj ďalšiu) nájomnú zmluvu na byt, ktorý je vo vlastníctve Mesta, ale pre rozhodnutie súdov bola zásadná skutočnosť, že povinný užíval (a naďalej aj užíva) predmetný byt bez právneho dôvodu. Je preto nutné uzavrieť, že konajúce súdy sa argumentáciou povinného v základnom konaní dôkladne zaoberali, pričom aj v konaní exekučnom používa povinný rovnakú argumentáciu.
24. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil ako relevantné sa v odôvodnení tohto rozhodnutia zaoberať len výsledkom základného konania z pohľadu, či a v akom rozsahu má vplyv na prebiehajúcu exekúciu.
25. Prejednávaná vec sa týka nájomného vzťahu uzatvoreného na dobu určitú, ktorý bol ukončený uplynutím doby nájmu ku dňu 30.06.2019. W. zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným - ako správcom mestského majetku vrátane bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza a povinným
- ako nájomcom. L. si lustráciou v katastri nehnuteľností overil a mal preukázané, že Y. M. je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie M. ako vlastník predmetného bytu. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti mal povinný dodržiavať povinnosti, na ktorých sa dohodli s oprávneným ako správcom mestského majetku v zmluve o nájme, a ktoré mu vyplývajú z Občianskeho zákonníka. Keďže tieto povinnosti porušil tým, že neuhrádzal platby nájomného a platby spojené s užívaním bytu oprávnenému včas aj napriek upozorneniam, rozhodol sa oprávnený nepredĺžiť s povinným nájomný vzťah a tento teda skončil uplynutím stanoveného času. Keďže povinný užíval a ako je zrejmé z tvrdení oprávneného, aj naďalej užíva predmetný byt bez právneho dôvodu (bez nájomnej zmluvy), oprávnený pristúpil k nútenému výkonu vydaného rozhodnutia o povinnosti vypratať byt. Vyprataním nehnuteľnosti sa pritom rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi. Na tomto mieste súd prvej inštancie podotýka, že skutočnosť, že nájomca užíva nehnuteľnosť aj po uplynutí doby nájmu sa posudzuje ako bezdôvodné obohatenie. V prípade, ak nájomca z vlastnej vôle nevypratal nehnuteľnosť a neopustil ju, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o nájme alebo uložené vykonateľným rozhodnutím, a na základe toho vznikne prenajímateľovi škoda, môže sa prenajímateľ v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka domáhať na súde náhrady tejto škody. Súd má preukázané, že povinný sa do dnešného dňa z bytu nevysťahoval, pričom
oprávnený nemá možnosť domôcť sa svojho práva na vypratanie predmetného bytu svojpomocne. Preto je nutné konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti bol podaný dôvodne.
26. Súd teda dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované náležitosti pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a na začiatku poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
27. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
28. Keďže v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti preukazujúce stav, že by došlo k právoplatnému zrušeniu exekučných titulov, rovnako nebolo preukázané, že by nastali také skutočnosti, ktoré bránia ich vymáhateľnosti resp. skutočnosti, ktoré by mali za následok stratu ich vymáhateľnosti, alebo ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie, súd na základe uvedeného návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
29. S poukazom na všetko uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre takýto postup. Keďže ani v sťažnostnom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu a súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1520/2022 zo dňa 03.10.2022 ako nedôvodnú zamietol.
30. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Súd je toho názoru, že nakoľko je exekučné konanie zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, aby súd v rámci konania o sťažnosti rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 27. apríla 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa