Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: STEFE Trnava, s.r.o, Trnava, Františkánska 16, IČO: 36 277 215, proti žalovanému: F. Q., nar. XX. R. XXXX, T., K. P. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -48 zo dňa 4. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č. k. -48 zo dňa 4. novembra 2020 súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobkyni 2-izbový byt č. X vo výmere 39,90 m2 nachádzajúci sa na 1. podlaží bytového domu so súpisným číslom č. XXXX na parcele reg. „C“ č. 10728/2, v T., na ulici K. P. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T., obec T., okres Trnava, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , a , , , , , ods1 písm. d/, , , ( ďalej len ,,O.z.“ ) a

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že nájomný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenia zmluvy o nájme bytu na dvojizbový byt č. X ( pozn: vo vlastníctve mesta Trnava ), o výmere 39,90 m2 nachádzajúci sa na 1. podlaží bytového domu so súpisným číslom č. XXXX na parcele reg. „C“ č. 10728/2, v T., na ulici K. P. X, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom. Zo zmluvy o nájme bytu vyplýva, že bola uzatvorená na čas určitý od 13.7.2018 do 30.6.2019. Z listín s označením ako Nesúhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2019 a 23.03.2020 súd prvej inštancie zistil, že mesto Trnava nesúhlasilo s opakovaným uzavretím nájomnej zmluvy na predmetný byt na ďalšie obdobie na základe odporučenia Komisie bytovej Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 9.9.2019 a 9.3.2020 z dôvodu, že žalovaný má dlh voči správcovskej spoločnosti. Žalovaný bol na vypratanie bytu vyzvaný výzvou zo dňa 4.10.2019, ktorá mu bola doručená dňa 9.10.2019.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa sa vypratania predmetného bytu domáha z dôvodu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby s ním bola uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by ho oprávňovala predmetný byt užívať po tom, ako pôvodný nájom, ktorý bol

uzavretý na dobu určitú do 30.6.2019, zanikol. V konaní nebolo sporné, že medzi vlastníkom bytu, resp. správcom a žalovaným nie je uzavretá nájomná zmluva, a súd mal za preukázané, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto mu prvoinštančný súd uložil povinnosť predmetný byt vypratať. Žalovaný ani netvrdil, že existuje titul, ktorý by mu svedčal k užívaniu predmetného bytu pričom jeho obrana spočívala v tom, že je dôchodca v nepriaznivej životnej situácii, stará sa o syna ŤZP, sú rodinou v núdzi, pričom uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom ani nepreukázal. Nepopieral dokonca ani skutočnosť, že v čase zasadania bytovej komisie jeho dlh na nájomnom a službách uhradený nebol, až v čase jeho vyjadrenia 1.7.2020 uviedol, že podlžnosti už nemá, avšak komisia zasadá až v septembri. Súd prvej inštancie konštatoval, že žiadne ustanovenie právnych predpisov mestu Trnava neukladá povinnosť uzatvoriť so žalovaným nájomnú zmluvu na byt, ktorý je vo vlastníctve mesta Trnava, a preto konkrétny dôvod prečo so žalovaným zo strany mesta (správcu) ďalšia nájomná zmluva uzatvorená nebola, nie je pre rozhodnutie veci relevantný. Pre rozhodnutie súdu je zásadná skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením poskytnutia bytovej náhrady, žalovaný v konaní nepoužil poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa však zaoberal aj možnosťou bytovej náhrady, avšak nakoľko nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú a skončil dňa 30.6.2019, rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas totiž nájomca v zásade nemá právo na bytovú náhradu.

5. Súd prvej inštancie žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, z obsahu ktorého vyplynulo, že žiada žalobu zamietnuť, pretože je invalidný dôchodca, vdovec, má v starostlivosti ŤZP-syna, preto sa nemôže z bytu odsťahovať, je vo veku, kedy si už nevie nájsť iné vhodné bývanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

9. Zo skutkových zistení vyplynulo, že mesto Trnava je vlastníkom vypratávaného bytu a žalobkyňa k tomuto v zmysle Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007 v znení neskorších dodatkov, ako správca vykonáva všetky úkony súvisiace so spravovaním a prevádzkou zvereného bytu s tým, že rozhodovanie o vydaní súhlasu k uzavretiu nájomnej zmluvy na nájom uvedeného bytu prislúcha výlučne mestu Trnava.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného žalobného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k nároku na vypratanie bytu, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie vo veci samej odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovaným. Na zdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Podľa § 123 O.z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (odsek 1). Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (odsek 2).

13. Podľa § 710 O.z. nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou (odsek 1). Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu (odsek 2).

14. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne domáhať sa ochrany, ktorá jej ako vlastníkovi prislúcha. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 O.z. sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení O.z. je žaloba na vydanie ( actio reivindicatio ), ktorá má charakter žaloby na plnenie ( ). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník ( prípadne oprávnený držiteľ ) domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi žalujúcim vlastníkom a žalovanými v prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená dôvodne, existuje hmotnoprávny relatívny vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva a právo žalobcu vydanie požadovať.

15. Ustanovenie § 710 a nasl. O.z. upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie § 710 ods. 2 O.z. jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 O.z. na nájom bytu, čo znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V danom prípade zanikol nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným uplynutím doby uvedenej v nájomnej zmluve dňa 30.6.2019. Skončením nájmu bytu zaniklo právo žalovanému užívať predmetný byt, čo znamená, že pokiaľ žalovaný naďalej predmetný byt užíva, tak ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobkyňa si tak dôvodne uplatnila právo na vypratanie predmetného bytu a nakoľko žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok záver o nedôvodnosti uplatneného nároku, súd prvej inštancie žalobe ako podanej dôvodne správne vyhovel a žalovanému v súlade s právom uložil povinnosť vypratať predmetný byt. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, pretože vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ani konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil žiadne také vady, ktoré by znamenali nesprávnosť odvolaním napadnutého rozsudku z dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní.

16. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho právo (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru odvolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci.

17. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, k čomu ( pokiaľ sa jedná o dobu trvania nájomného vzťahu ) v skutočnosti smerovala vôľa účastníkov nájomnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že žalovaný

v dobe uzatvárania nájomnej zmluvy mal vedomosť, že uzatvára zmluvu na dobu určitú a žalobkyňa považovala taktiež nájomnú zmluvu za zmluvu uzavretú na dobu určitú. Odvolací súd je toho názoru, že vôľa účastníkov nájomnej zmluvy smerovala jednoznačne k uzatvoreniu nájmu na dobu určitú ( do 30.6.2019 ).

18. Pokiaľ sa žalovaný odmieta z predmetného bytu vysťahovať z dôvodu, že nemá kam ísť a že jeho syn je ťažko zdravotne postihnutý, nie je jeho argumentácia náležitá. V preskúmavanom prípade nemožno prehliadať okolnosť, že sa nejedná o prípad, kedy by žalovaný dlhodobo býval v predmetnom byte v presvedčení, že mu svedčí platný titul bývania; naopak mal vedomosť, že nájomnú zmluvu uzatvára na dobu určitú. Napokon i samotné konanie o vypratanie predmetného bytu sa vedie takmer tri roky.

19. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že mesto Trnava, ako vlastník predmetného bytu nemá záujem obnoviť so žalovaným nájomnú zmluvu prostredníctvom žalobkyne, ktorá vykoná správu bytového domu v ktorom sa byt nachádza, na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 16.4.2007. v obsahuje základné ustanovenia chrániace vlastnícke právo a ukladajúce povinnosti vlastníkovi. priznáva každému právo vlastniť majetok, zároveň určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Poskytuje mu ochranu a zároveň zakazuje zneužívanie vlastníctva na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Podľa ustanovenia O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa ustanovenia O.z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vychádzajúc z uvedeného, vlastnícke právo každého subjektu, teda aj vlastníka predmetného bytu, požíva zákonnú ochranu, pričom medzi základné atribúty vlastníckeho práva patrí aj nakladanie s predmetom vlastníctva. Uzavretie nájomnej zmluvy na predmet svojho vlastníctva je teda právom a nie povinnosťou vlastníka. Ak vlastník nemá záujem predmet svojho vlastníctva žalovaným prenajať, nemožno ho k tomu nútiť.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobkyne spočívajúce v uplatňovaní si zákonného a podloženého legitímneho nároku na vypratanie predmetného bytu nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to ani s prihliadnutím ku skutočnostiam namietanými žalovaným v odvolaní. Žalobou uplatnený nárok žalobkyne na vypratanie predmetného bytu žalovaným je legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanoveným podmienok. Ak by aj súd tento návrh na vypratanie zamietol, táto skutočnosť by neobnovila nájomný vzťah medzi stranami a žalovaný by aj naďalej užíval byt bez právneho dôvodu a jeho postavenie by ostávalo naďalej neistým.

21. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že za základnú otázku pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalobkyňa je vlastníkom predmetného bytu a či žalovaný užíva predmetný byt na základe nejakého právneho titulu a keďže zistil, že ho užíva bez právneho titulu, teda že žalovaný nemá žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval predmetný byt užívať. Zákonodarca poskytuje ochranu právnemu inštitútu nájmu bytu tým, že k jeho skončeniu môže prísť ( okrem písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom a výpovede ) v prípade nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, tiež uplynutím tohto času, pričom na uzavretie ďalšieho nájmu na dobu určitú nemá nájomca žiaden právne relevantný nárok, a to bez ohľadu na to, či si plnil všetky povinnosti v súlade so zmluvou o nájme bytu. Pokiaľ predpokladom skončenia nájmu bytu je uplynutie doby nájmu, čo má za následok, že nájomný vzťah neexistuje, takému už neexistujúcemu nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 O.z. musí naopak súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu, pretože nájomný vzťah medzi stranami zanikol, nárok žalobkyne na vypratanie bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto rozsudok súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt žalobkyne považuje za vecne správny.

22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi, čo je aj prejednávaný prípad.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce použil správnu právnu normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, tieto i správne vyložil, pričom zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že odvolanie z tohto dôvodu preto nie je podané opodstatnene.

24. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil ani skutkové, ani právne vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

25. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu, nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je tak odvolacia námietka opodstatnená.

26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa vyporiadal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).