Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-148-2022.pdf
PDF · 145.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/148/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: X.. Q. S., so sídlom V. Q. X, XXX XX G., správca úpadcu: KOVEL KBK s.r.o., so sídlom Višňové 627, 013 23 Višnové, IČO: 47 601 981, zastúpeného zástupcom JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovaným: v 1/ rade E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., v 2/ rade J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., obaja zastúpení právnym zástupcom Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom S. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 25.057,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/146/2021-229 zo dňa 25. augusta 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/146/2021-229 zo dňa 25. augusta 2022 p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu (I. výrok). O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok). Samostatným výrokom rozhodol, že štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených s dokazovaním voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 25.057,10 Eur s príslušenstvom voči žalovanému v 1/ a v 2/ rade, ktorý nárok odôvodnil tým, že žalovaným ako spoločníkom úpadcu boli v mesiaci 08/2020 vyplatené podiely na zisku, a to v čase, keď dlžník - úpadca bol v úpadku, a to tak, že žalovanému v 1/ rade bola vyplatená suma 18.842,50 Eur a žalovanému v 2/ rade suma 3.325,14 Eur. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade nereagovali na výzvu na vrátenie danej sumy.
3. Okresný súd poukázal na to, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 11.01.2022 popreli nárok žalobcu, nakoľko nemali vedomosť, že smerujú k úpadku a finančnú situáciu následne v dôsledku covidu nemohli ovplyvniť (č.l. 29 spisu).
4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol vyjadrenia žalobcu a žalovaných v 1/ a v 2/ rade v rámci repliky a dupliky, poukázal na nariadené pojednávania a skutkový stav, podľa ktorého zistil nasledovné.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10K/4/2020-89 zo dňa 24.03.2021 bol na majetok dlžníka KOVEL KBK s.r.o. vyhlásený konkurz.
6. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli spoločníkmi a zároveň aj konateľmi úpadcu, pričom dňa 31.08.2020 bol žalovanému 1/ vyplatený podiel na zisku v sume 21.298,54 Eur a žalovanému 2/ vo výške 3.758,56 Eur. Zo Zápisnice z Valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 21.02.2020 vyplývalo, že bolo schválené vyplatenie podielov na zisku žalovaným v 1/ a v 2/ rade s tým, že výplata bude vykonaná do 30.09.2020. Schválenie výplaty podielov na zisku bolo za rok 2016-2018. Bola schválená suma nerozdeleného zisku, ktorá bola vyplatená žalovaným podľa ich podielov (č.l. 75). Pokiaľ žalobca spochybňoval danú zápisnicu z dôvodu, že až následne bola tvrdená a aj predložená, tak okresný súd uviedol, že bez ohľadu na jej predloženie nebol dôvod o jej existenci pochybovať, bola predložená a potvrdená žalovanými, a to bez ohľadu na nepredloženie do Zbierky listín bezodkladne.
7. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalovaných, že spoločnosť mala dostatočný majetok a nebola platobne neschopná, ani v predĺžení nebola.
8. Okresnému súdu boli predložené znalecké posudky: Znalecký posudok č. 9/2022, 10/2022, 11/2022 vyhotovené znalcom v odbore Doprava cestná, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, H.. (č.l. 112). Podľa týchto znaleckých posudkov vyplývala hodnota vozidiel úpadcu: Fiat Marea 1.253,- Eur, Fiat Ducato 5.019,- Eur a Fiat Dobló Cargo 1.056,- Eur, celkovo 7.328,- Eur. Zároveň bol predložený Znalecký posudok č. 1/2022 vyhotovený H.. X. Z., znalcom z odboru strojárstvo, podľa ktorého záveru bola hodnota hnuteľného majetku úpadcu - strojného zariadenia 21.061 Eur bez DPH (č.l. 127 spisu). Okresný súd poznamenal, že predložené znalecké posudky boli vyhotovené v súlade s § 209 CSP, preto ich považoval ako posudky vyhotovené znalcom ustanoveným súdom.
9. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplývalo, že úpadca disponoval hnuteľným majetkom v hodnote 32.601,20 Eur.
10. Pokiaľ žalobca trval na tom, že dané posudky boli vyhotovené bez obhliadky a k spätnému dátumu, tak okresný súd uviedol, že znalci pred súdom výslovne uviedli, že vychádzali z riadnych podkladov a zotrvali na svojich záveroch, ktoré pred súdom opätovne odôvodnili a vysvetlili a súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod pre spochybnenie znaleckých posudkov.
11. Ďalej okresný súd uviedol, že mu boli predložené súvahy a mal hodnoverne preukázaný stav pokladne z pokladničnej knihy predloženej stranami sporu tak, že k 31.08.2020, a to k okamihu pred vyplatením podielov na zisku, bola v pokladni suma 47.233,69 Eur. Podľa výpisu z účtu úpadcu bol stav -13.187,29 Eur k 03.09.2020, pričom medzi stranami bolo nesporné, že úpadcovi bol poskytnutý kontokorentný úver. Z knihy záväzkov k 31.08.2020 vyplývalo, že úpadca mal k 31.08.2020 15 veriteľov a záväzky v celkovej výške cca 17.000,- Eur, pričom úpadca bol v omeškaní so splatením viac ako 2 záväzkov rôznym veriteľom viac ako 30 dní, čo medzi stranami nebolo sporné, pričom dôvod nesplácania záväzkov súdu nebol uvedený.
12. Okresný súd uviedol tvrdenia žalovaných, podľa ktorých úpadca bol aktívnou spoločnosťou, na preukázanie čoho vypovedali aj svedkovia: Q. Y. a H.. Y. S., obaja konatelia rôznych spoločností, za ktoré potvrdili aktívnu podnikateľskú spoluprácu s úpadcom a zmluvný vzťah s úpadcom.
13. Žalobca trval na tom, že úpadca bol v čase vyplatenia podielov na zisku žalovaným v úpadku vo forme predlženia, ako aj vo forme platobnej neschopnosti. Zmluvy, ktoré potvrdili svedkovia, považoval za neplatné, či špekulatívne.
14. Okresný súd nekonštatoval ich neplatnosť, ani špekulatívnosť. Svedkovia potvrdili podnikateľskú spoluprácu s úpadcom, potvrdili zhotovovanie diela a vzájomný zmluvný vzťah, a pokiaľ by aj zmluva nebola podpísaná oprávnenými osobami, predsa zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu. Predmetom konania nebolo posudzovanie platnosti daných zmlúv a stranami tohto sporu neboli ani zmluvné strany
tých zmluvných vzťahov, preto okresný súd nebol oprávnený posúdiť ich platnosť/neplatnosť, a to ani prejudiciálne. Zároveň uviedol, že žalobca ničím nepreukázal neplatnosť, či špekulatívnosť daných zmlúv.
15. Okresný súd nezistil dôvod ani na posúdenie nehodnovernosti výsluchu svedkov, ktorí potvrdili spoluprácu s úpadcom. Pokiaľ žalobca spochybnil závery znalcov, ktoré považoval za ich osobný názor, tak okresný súd nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné spochybniť závery znalcov a ich znaleckých posudkov. Žalobcove spochybňovanie považoval za možné vyhodnotiť len ako jeho subjektívny názor bez relevantného základu, len jeho domnienku.
16. Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 123, § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z. v znení v čase 31.08.2020 a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
17. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle zákonom stanovených podmienok pre vyplatenie podielov na zisku je potrebné zabrániť situácii, aby vyplatenie zisku spôsobilo platobnú neschopnosť spoločnosti, pričom musí platiť, že v prípade, ak by zisk nebol vyplatený, k úpadku by nebolo došlo. Teda zákonodarca mal na mysli ochranu zákazu rozdelenia zisku nielen v prípade, ak sa tým spôsobí úpadok spoločnosti, ale aj v prípade, ak sa týmto konaním už pretrvávajúci úpadok prehĺbil. Totiž iba takýmto spôsobom môže byť reálne zachovaný zákaz obchádzania kogentných ustanovení zákona. Zákon definuje dve základné formy úpadku - platobnú neschopnosť a predĺženie, pričom každá forma má odlišnú podstatu a rôzne príčiny vzniku. Môžu nastať nezávisle od seba alebo vo vzájomnej súvislosti. V prípade platobnej neschopnosti ide o cash flow problémy dlžníka, keď dlžník nemá dostatok peňažných prostriedkov na to, aby riadne a včas uhrádzal svoje splatné peňažné záväzky. Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník má iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné v budúcnosti uhradiť jeho peňažné záväzky. V prípade predlženia ide o súvahový test, pri ktorom sa všeobecne vyžaduje, aby všetky záväzky dlžníka boli kryté hodnotou jeho majetku, pričom do úvahy sa berú všetky záväzky dlžníka, a to tak splatné, ako aj nesplatné, taktiež hodnota všetkého dlhodobého a krátkodobého majetku.
18. Okresný súd uviedol, že predpokladom vzniku platobnej neschopnosti je existencia aspoň 2 peňažných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti, existencia dvoch veriteľov, voči ktorým je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku 30 dní po lehote splatnosti, tzv. pluralita veriteľov a objektívna neschopnosť dlžníka plniť záväzky 30 dní po lehote splatnosti voči obom veriteľom. Objektívnou neschopnosťou je potrebné rozumieť stav, keď dlžník nemá dostatok likvidných majetkových hodnôt (najmä peniaze), aby uhradil splatné peňažné záväzky. Čo všetko možno považovať za takéto likvidné majetkové hodnoty, upravovala v tom čase vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z.. Platobná neschopnosť sa týka len záväzkov na finančné plnenie a je právne irelevantné, aký je ostatný majetok dlžníka (napr. hmotný majetok,...).
19. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami bolo nesporné, že úpadca v čase vyplatenia podielov na zisku, t.j. 31.08.2020, mal viac ako 2 veriteľov, voči ktorým mal záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Súd prvej inštancie však mal preukázané, že dňa 31.08.2020 v čase po vyplatení podielov na zisku, úpadca mal v pokladni sumu 47.233,69 Eur, teda vyššiu sumu než boli jeho záväzky. Dôvod, prečo nevyplatil svojich veriteľov, nebol známy, avšak bolo nesporné, že finančné prostriedky prevyšovali celkovú dlžnú sumu, t.j. cca 17.000,- Eur. Bolo nesporné, že úpadca mal finančné prostriedky na vyplatenie, avšak napriek tomu záväzky nesplnil voči svojim veriteľom. Vzhľadom však na jeho stav v pokladni nebolo možné konštatovať jeho platobnú neschopnosť, a to aj napriek neplateniu z jeho strany. Z vyššie uvedených skutočností bolo nutné konštatovať, že úpadca k 31.08.2020 nebol platobne neschopný.
20. Ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že úpadca vlastnil hmotný majetok - 3 vozidlá a stroj. Sporná bola hodnota toho majetku. Žalovaní predložili 4 znalecké posudky, podľa ktorých celková hodnota hmotného majetku úpadcu bola 32.601,20 Eur. Okresný súd nezistil dôvod pochybovať o záveroch znalcov. Pokiaľ žalobca spochybňoval znalecké posudky, tak ničím relevantným nepreukázal svoju domnienku. Keďže majetok podľa znaleckých posudkov bol vo vyššej hodnote, než bola výška záväzkov úpadcu, nebolo možné konštatovať v tom čase ani úpadok vo forme predlženia.
21. Okresný súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP, posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby. Skonštatoval, že úpadca v čase vyplatenia podielov na zisku žalovanému 1/ a 2/ nebol v úpadku, ani s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobil úpadok, ani ho neprehĺbil, čím sa okresný súd zaoberal, nakoľko s poukazom na ustálenú súdnu prax postačuje prehĺbenie, nielen vyvolanie úpadku. Žalobca nepreukázal platobnú neschopnosť úpadcu, ani jeho predlženie k 31.08.2020, a to ani bezprostredne následne po vyplatení podielov na zisku. Žalovaní preukázali dostatok finančných prostriedkov, ako aj hmotného majetku, ktorých hodnota prevyšuje nesplatené záväzky a preukázali, že neboli v tom čase v úpadku, teda neboli platobne neschopní, ani v predlžení a vyplatením nespôsobili úpadok, ani ho neprehĺbili. Z ničoho nevyplývalo, že vyplatenie podielov na zisku žalovaným bolo príčinou úpadku a ani nič nenasvedčovalo, že ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo. Žalovaní uviedli, že následnú finančnú situáciu nemohli ovplyvniť, nakoľko k nepriaznivému stavu došlo v dôsledku covidu, a s tým spojenými opatreniami, čo ovplyvnilo mnohé podnikateľské subjekty. Okresný súd skonštatoval, že vyplatenie podielov na zisku nebolo priamou príčinou úpadku úpadcu a následný úpadok nebol bezprostredným následkom vyplatenia zisku a nespôsobil ani prehĺbenie úpadku. V tejto súvislosti poukázal aj na relevantnosť dátumu 31.08.2020, nakoľko relevantný je dátum vyplatenia, nie dátum rozhodnutia valného zhromaždenia o vyplatení. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a jeho spochybnenia posudkov vychádzalo len z jeho domnienok a presvedčení bez relevantného základu. Okresný súd nezistil žiadnu prekážku pre nevyplatenie podielov na zisku žalovanému v 1/ a v 2/ rade. K vyplateniu nedošlo v rozpore s § 123 Obchodného zákonníka, pričom k vyplateniu došlo po schválení valným zhromaždením, kedy vznikol žalovaným nárok na vyplatenie (rozh. NS SR sp.zn. 6Obo/191/2003, 2Obdo/52/2019,...).
22. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd za aplikácie § 255 ods. 1 a 2, § 257, § 258 ods. 2, § 259, § 208 ods. 3, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Okresný súd priznal náhradu trov žalovanému v 1/ a v 2/ v rozsahu 100%, keďže boli úspešní v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by trovy konania žalovanému v 1/ a v 2/ nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
23. Okresný súd poukázal na to, že v konaní boli vypočutí aj 2 znalci, ktorí vyhotovili znalecké posudky predložené súdu. Keďže znalecké posudky boli vyhotovené v súlade s § 209 CSP, súd prvej inštancie posúdil znalecké posudky ako posudky súdom ustanoveného znalca. Keďže bol daný návrh na výsluch znalcov, okresný súd ich výsluch vykonal ako výsluch znalcov v zmysle § 208 CSP v spojení s § 219 CSP, pričom vzhľadom na postavenie žalobcu nebola mu uložená povinnosť zložiť preddavok, tak štátu vznikli náklady s výsluchom znalcov, nakoľko si uplatnili znalečné, o ktorom bolo rozhodnuté samostatným uznesením. Preto okresný súd s poukazom na neúspech žalobcu v tomto konaní, priznal štátu SR nárok na náhradu uvedených nákladov voči žalobcovi, pričom pri rozhodovaní o trovách nemá vplyv prípadné oslobodenie od poplatkov, a teda aj od preddavkov.
24. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Žalobca poukázal na to, že okresný súd zamietol žalobu, pričom ako hlavný dôvod uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nebol v čase vyplatenia ziskov žalovaným, t.j. k dátumu 31.08.2020 v úpadku, úpadok vyplatením ziskov nespôsobil a ani ho neprehĺbil. Podľa žalobcu, uvedené tvrdenie odráža nepochopenie základných pojmov konkurzného hmotného práva a naopak, len strohé, pre okresný súd zjavne logické, obchodno-právne posúdenie ekonomického stavu žalobcu. Žalobca poukázal na svoje postavenie správcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení so zákonom č. 8/2005 Z.z. o správcoch s tým, že správcovi žalobca odovzdal kompletné účtovníctvo za posledných 5 rokov, pričom správca bol povinný posúdiť a zistiť, či bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas, či žalobcom neboli uskutočnené úkony, ktorým bolo možné v konkurze úspešne odporovať a či majetok žalobcu v čase, keď bol tento preukázateľne v úpadku, nebol zmenšený o peňažné alebo nepeňažné plnenia, ktoré mali byť prioritne použité na uspokojenie jeho veriteľov. Vyplatenie ziskov žalovanému v 1/ rade vo výške 21.298,54 Eur a žalovanému v 2/ rade vo výške 3.758,56 Eur dňa 31.8.2020 dané atribúty postupu správcu spĺňa s odkazom na § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom v čase vyplatenia zisku v spojení s § 1 ods. 1 vyhl. č. MS SR č. 643/2005 Z.z.. Žalobca uviedol, že okresný súd napriek zadefinovaniu rozdelenia úpadku vzal do úvahy len znalecké posudky, ktoré sa s odstupom času dvoch rokov snažili „zhojiť“ nekryté záväzky spoločnosti a stav pokladne, ktorý bol v danom čase účtovne evidovaný, bez akéhokoľvek súvisu s tým, či bol žalobca v danom čase v úpadku, a teda predlžený alebo platobne neschopný a aké malo konanie,
ktoré je predmetom sporu, následky na ďalšie fungovanie žalobcu. Zo súvahy zostavenej žalobcom k 31.08.2020 jednoznačne vyplýva, že vlastné imanie žalobcu bolo k uvedenému dátumu záporné a bolo vo výške -11.474,42 Eur. Stav záväzkov prevyšoval hodnotu aktív, pričom argument, že žalobca mal v tom čase hodnotný hnuteľný majetok (ohodnotený znaleckými posudkami) a hotovosť, neobstojí, nakoľko tieto aktíva boli už v danom čase riadne zaúčtované a odrážajú sa v účtovníctve žalobcu a v danej súvahe sú zaevidované. Sumy, ktorými operuje v odôvodnení okresný súd, sa javia ako aktíva „navyše“, s ktorými sa v danom čase neoperovalo a ktoré na prvý pohľad zvrátili pohľad na účtovný stav žalobcu. Opak je pravdou. Žalobca bol v úpadku vo forme predlženia celý čas, a to nielen k 31.8.2020, ale už minimálne v období k 28.2.2020, kedy začal vykazovať záporné vlastné imanie a jeho záväzky pravidelne prevyšovali hodnotu majetku. Správca, vychádzajúc z riadne vedenej a vykázanej účtovnej evidencie, nemal inú možnosť, ako daný fakt zohľadniť a pri podaní žaloby z neho vychádzať, nakoľko je nesporný. Okresný súd v odseku 26. uvádza, že bolo nesporné, že žalobca mal v čase vyplatenia zisku žalovaným záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní voči viac ako dvom veriteľom. Jeho platobná neschopnosť bola daná, na základe čoho považoval za nezrozumiteľné, prečo okresný súd uvádza, že vyplatenie ziskov nemalo ani len za následok spôsobenie úpadku a ani jeho prehĺbenie, keď boli v danom čase platobnej neschopnosti prednostne uhradené pohľadávky voči spoločníkom pred pohľadávkami veriteľov. Považoval za nie dosť dobre možné si predstaviť, že záväzky v konkurze definované ako záväzky spojené so záväzkom podriadenosti, a teda podriadené pohľadávky, v čase, keď spoločnosť bola účtovne predlžená a mala záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní voči viac ako dvom veriteľom, si môžu žalovaní bez akéhokoľvek postihu podiel na zisku vyplatiť, čo sa prieči zásadám konkurzného práva. Okresný súd nelogicky a čisto „počtársky“ bez pochopenia podstaty účtovnej súvahy odpočítal od hodnoty majetku (výlučne) uvedenej v znaleckom posudku vyplatené zisky a vyšla mu kladná suma, na čom postavil odôvodnenie zamietnutia žaloby. To, že účtovníctvo úpadcu treba vnímať komplexne, všetky jeho aktíva aj pasíva a že zákonné predpoklady úpadku stanovené v § 3 zákona č. 7/2005 Z.z. nie je možné „ohýbať“ len podľa toho, aký je zostatok na účte alebo stav v pokladni, je zásadnou námietkou žalobcu. Žalobca mal v posudzovanom čase splatné záväzky, ktoré neuhradil až do vyhlásenia konkurzu a miesto uspokojenia svojich veriteľov, napriek skutočnosti, že teda financie mal, vyplatil prednostne žalovaných a ich nároky na podiel na zisku. Keby okresný súd zohľadnil spor z hľadiska zákona o konkurze, uvedená skutočnosť by mala preň zásadný význam, nakoľko žalobca ukrátil svojich veriteľov tým, že v čase preukázateľného úpadku, ktorý sa od augusta 2020 len prehlboval, vyplatil žalovaným zisky, ktoré sú v konkurze uspokojované ako podriadené pohľadávky. Žalobca bol v auguste 2020 predlžený a bol platobne neschopný, bol v úpadku pred týmto obdobím, ako aj po ňom. Vyplatenie ziskov iba zhoršilo jeho situáciu, ktorá vyústila návrhom na vyhlásenie konkurzu, ktorý žalobca ako dlžník sám na seba podal. Žalobca preukázal predlženie žalobcu predloženou účtovnou súvahou, rovnako tak platobnú neschopnosť žalobcu tým, že naplnenie jej znakov nepovažovali strany sporu za sporné. Pokiaľ okresný súd v odseku 16. uvádza, že mal hodnoverne preukázaný stav pokladne z pokladničnej knihy predloženej stranami sporu, tak uvedené tvrdenie je nepravdivé a žalobca zásadne namieta procesný postup okresného súdu k danému dôkazu a jeho vykonaniu. Pokladničná kniha a stav pokladne (a ani výpis z účtu zo dňa 31.8.2020) nebol počas konania predložený žiadnou zo strán, tak ako vyplýva zo súdneho spisu do 18.8.2022, kedy sa vo veci konalo druhé pojednávanie. Na danom pojednávaní okresný súd uznesením ukončil dokazovanie, pričom strany sporu mali počkať po prerušení konania na vyhlásenie rozsudku. Namiesto uvedeného okresný súd vyzval strany sporu na vrátenie sa do pojednávacej miestnosti, zrušil uznesenie o ukončení dokazovania a vyzval žalobcu, aby mu dodatočne predložil stav pokladne a výpis z účtu žalobcu k 31.8.2020, nakoľko je to dôležité pre rozhodnutie. Žalobca obratom požadované dôkazy ešte dňa 18.8.2022 po pojednávaní predložil. Okresný súd z nich následne nepochybne pri rozhodovaní vychádzal a dokazovanie skončil až po ich predložení žalobcom. Uvedený postup je v príkrom rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. V tomto prípade, nielenže žiadna zo strán daný dôkaz nepredložila a ani ho nemala v úmysle predložiť, ale súd si doslova vypýtal od žalobcu dôkaz, ktorý nakoniec aj súdiac z obsahu rozsudku aj bol v jeho neprospech. Uvedeným konaním došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý proces, kedy žalovaní neuskutočnili dostatočnú procesnú obranu a súd, pravdepodobne vediac, akým smerom sa jeho rozhodnutie bude uberať, chcel podporiť ich stranu dôkazom, ktorý sami nenavrhli vykonať a zaviazal na jeho predloženie žalobcu. Ide o závažný zásah do práv žalobcu, teda vadu konania, ktorú nie je možné zhojiť. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť.
25. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 16.09.2022. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu žalovaní poukázali na § 3 ods. 1, 2 v spojení s § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z.. S odkazom na vykonané dokazovanie
mali za zrejmé, že v prejednávanej veci nie sú splnené kumulatívne všetky podmienky na to, aby bol úpadca považovaný za platobne neschopného. Z vykonaného dokazovania (konkrétne z knihy záväzkov po obdobiach splatnosti a partneroch v tuzemskej mene k 31.08.2020) je zrejmé, že úpadca mal k 31.08.2020 17 veriteľov a záväzky v celkovej výške 18.272,57 Eur, avšak vzhľadom na stav pokladne k 31.08.2020 vo výške +47.233,69 Eur úpadca disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu všetkých splatných záväzkov k 31.08.2020. Zároveň poukázali na to, že úpadca k 31.08.2020 disponoval okrem finančnej hotovosti v pokladni aj majetkom v celkovej hodnote 32.601,20 Eur, ktorý pozostáva z hodnoty osobného motorového vozidla značka FIAT Marea, EČV: ZA087EF v hodnote 1.253,- Eur; motorového vozidla značka FIAT Ducato, EČV: ZA061DO v hodnote 5.019,- Eur; osobného motorového vozidla značka FIAT Doblo Cargo, EČV: ZA560BV v hodnote 1.056,- Eur; strojového zariadenia - hydraulický dierovací lis EUROMAC BX 1000/30 - 1250 AUTOINDEX CNC, výrobné číslo: BR 600537650 v hodnote 25.273,20 Eur. Z uvedených skutočností je zrejmé, že i po vyplatení podielov na zisku žalovaným v 1/ a v 2/ rade úpadca disponoval majetkom v celkovej hodnote 79.834,89 Eur, z ktorého bolo možné i naďalej prevádzkovať podnikanie, resp. uvedené prostriedky mohli byť použité na úhradu všetkých splatných záväzkov úpadcu. Uvedenými skutočnosťami je preukázané, že majetok a finančné prostriedky úpadcu štvornásobne prevyšovali peňažné záväzky úpadcu. Pokiaľ žalobca konštatoval, že úpadca bol k 31.08.2020 predlžený, v ktorej súvislosti poukázal na súvahu k 31.08.2020, z ktorej vyplýva záporné vlastné imanie žalobcu, tak žalovaní uviedli, že predpokladajú, že správca úpadcu (žalobca) vychádzal pri zisťovaní prípadného predlženia úpadcu výlučne z účtovníctva úpadcu, čo však nie je vždy jediný rozhodujúci faktor. V rámci účtovníctva sa vyskytujú situácie, kedy majetok úpadcu z pohľadu účtovníctva už nemá hodnotu resp. má hodnotu len minimálnu, avšak v skutočnosti má majetok oveľa vyššiu reálnu (skutočnú) hodnotu. Poukázali na to, že zákonodarca do zákona č. 7/2005 Z.z. zaviedol § 3 ods. 2, z ktorého ustanovenia je zrejmé, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. V súvislosti s časťou § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. žalovaní predložili znalecké posudky č. 9/2022, č. 10/2022, č. 11/2022, vypracované znalcom H.., znalecký posudok č. 1/2022, odborné vyjadrenie vypracované H., ktoré určili hodnotu osobných motorových vozidiel, strojového zariadenia k 31.8.2020 v celkovej sume 45.378,82 Eur. Vzhľadom na znenie § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. má určenie hodnoty znaleckým posudkom prednosť pred účtovníctvom, teda úpadca nebol predlžený. Po zohľadnení hodnoty majetku úpadcu určeného znaleckými posudkami na osobné motorové vozidlá a stroje, je potrebné upraviť údaje zo súvahy úpadcu tak, že hodnota vlastného imania k 30.08.2020 predstavovala čiastku -11.474,32 Eur; korekcia hodnoty vlastného imania po zohľadnení majetku stanoveného znaleckými posudkami +33.904,50 Eur. Vzhľadom na korekciu hodnoty vlastného imania úpadcu je zrejmé, že úpadca v období 08/2020 nebol predlžený, t.j. hodnota záväzkov neprevyšovala hodnotu majetku úpadcu. Žalovaní preukázali, že úpadca k 31.08.2020 nebol ani predlžený ani platobne neschopný, čím bol daný dôvod na zamietnutie žaloby ako celku. Pokiaľ žalobca namietol porušenie práva na spravodlivý proces tým, že si príslušný súd vyžiadal na objektívne zistenie skutkového stavu predloženie pokladničnej knihy úpadcu k 31.08.2020, tak žalovaní boli názoru, že postupoval správne. Bez náležitého oboznámenia sa s ekonomickým stavom úpadcu, by okresný súd nemohol dospieť k objektívnym záverom. Zo strany žalovaných nebolo možné predloženie uvedeného dôkazu z dôvodu, že ako bývalí konatelia a spoločníci úpadcu odovzdali kompletné účtovné doklady žalobcovi ako správcovi úpadcu. Podľa žalovaných okresný súd objektívne a náležite zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym záverom. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.9.2022 bolo vyjadrenie žalovaných k odvolaniu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 251 rub spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
27. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
28. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/148/2022-258 zo dňa 05.04.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.04.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
29. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
30. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 09.09.2022 (č.l. 235-237 spisu).
31. Ak žalobca v podanom odvolaní výslovne vyjadril dôvody, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery v tej časti, ktorá sa nestala predmetom odvolania žalobcu. Teda, ak je odvolateľom vyjadrený dôvod podaného odvolania, potom krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery a aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaného obsahu odvolania nestalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá dôvodmi a rozsahom podaného odvolania vymedzuje, z akých dôvodov a rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda a rozporuje ho a len to sa môže stať predmetom posudzovania a zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú v rozhodnutí súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nenapáda, nerozporuje, tak zákonite bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na vyjadrený rozsah a odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.
32. Za aplikácie vyššie uvedeného § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré boli vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 09.09.2022 (č.l. 235-237 spisu), v ktorom žalobca výslovne uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, keď mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako aj, že ak okresný súd podľa žalobcu po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania uvedené uznesenie zrušil a vyzval žalobcu na predloženie stavu pokladne a výpisu z účtu žalobcu k 31.8.2020, nakoľko je to dôležité, z ktorých doložených dôkazov vychádzal, a to až po uplynutí lehoty na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a útoku, došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a vadu konania.
33. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
34. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
36. Krajský súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný.
37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že okresný súd svojim postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, ak vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a následne ho zrušil, vyžiadal si od žalobcu dôkazy, na ktoré prihliadal, a to po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, tak krajský súd v prvom rade uvádza, že je to súd, ktorý vedie pojednávanie (§ 179 ods. 1 CSP) a v zmysle § 185 CSP rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení. Ak vzhľadom k charakteru predmetného sporu, ktorým bolo posúdenie spornej okolnosti úpadku dlžníka v čase vyplatenia zisku, ktorého vrátenia sa žalobca žalobou voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade domáha a právny zástupca žalovaných podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.08.2022 (č.l. 190 - 195 spisu) navrhol vykonať dôkaz stavu účtu a pokladne k 31.8., na čo reagoval právny zástupca žalobcu k tomuto dôkazu podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.08.2022 (konkrétne na č.l. 194 rub spisu) tak, že ...,,Navrhujeme teda aj my takýto dôkaz“, teda išlo o zhodný návrh sporových strán, potom postupu okresného súdu, ktorý tieto dôkazy vykonal a zhodnotil, nemožno nič vytknúť. Zároveň krajský súd upriamuje pozornosť na procesno-právny inštitút sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 CSP. Z tohto procesno-právneho inštitútu vyplýva, že ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadať, t.j. ide o fakultatívnu možnosť súdu, nie o zákonom uloženú povinnosť, a to, že by súd nesmel prihliadať na takéto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nepredložené včas. Civilný sporový poriadok v ust. § 153 ods. 2 CSP len demonštratívnym spôsobom, za použitia termínu „najmä“ uvádza, že na tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nepredložené sporovou stranou včas nemusí prihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Vzhľadom k obsahu a zmyslu inštitútu sudcovskej koncentrácie konania tak, ako je vymedzený v ust. § 153 CSP, keď ide o fakultatívnu možnosť danú súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas, nie o zákonnú povinnosť súdu, potom, ak súd prvej inštancie vykonal dôkazy navrhnuté zhodne žalovanými, ako aj žalobcom a predložené žalobcom, nebolo možné takýto postup vyhodnotiť ako postup, ktorým by došlo k vade konania, prípadne k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, v spojení aj s Čl. 6 ods. 1 CSP a ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom mali obidve sporové strany, a to tak žalobca, ako aj žalovaní vytvorené rovnaké podmienky, možnosti k uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany bez zvýhodnenia, prípadne diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani jedna zo strán sporu nemala oproti druhej strane sporu možnosť podstatnej výhody, prípadne nevýhody, preto nedošlo k vade konania pred okresným súdom, ani k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu.
38. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie sumy v celkovej výške 25.057,10 Eur s príslušenstvom voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade titulom vrátenia vyplatených podielov na zisku krajský súd poukazuje na odseky 24., 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom bolo okresným súdom vecne správne poukázané na to, že zákon definuje dve základné formy úpadku, a to platobnú neschopnosť a predlženie, z ktorej každá forma má odlišnú podstatu a rôzne príčiny úpadku. V prípade platobnej neschopnosti ide o cash flow problémy dlžníka, keď nemá dostatok peňažných prostriedkov na to, aby riadne a včas uhrádzal svoje splatné peňažné záväzky. Predpokladom vzniku platobnej neschopnosti je existencia aspoň dvoch peňažných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti,
existencia dvoch veriteľov, voči ktorým je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku 30 dní po lehote splatnosti, pričom objektívnou neschopnosťou je potrebné rozumieť stav, keď dlžník nemá dostatok likvidných majetkových hodnôt, aby splatné peňažné záväzky uhradil. V prípade predlženia ide o súvahový test, v ktorom sa vyžaduje, aby záväzky boli kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom do úvahy sa berú všetky záväzky dlžníka, a to tak splatné, ako aj nesplatné, taktiež hodnota všetkého dlhodobého a krátkodobého majetku.
39. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd v odseku 28. odôvodnenia vecne správne konštatoval, že úpadca v čase vyplatenia podielu na zisku žalovaným v 1/ a v 2/ rade nebol v úpadku, nespôsobil úpadok a ani ho neprehĺbil. Nebola preukázaná platobná neschopnosť úpadcu ani jeho predlženie k 31.08.2020, keďže žalovaní preukázali, že úpadca mal v pokladni ku dňu 31.08.2020 sumu 47.233,69 Eur, teda sumu vyššiu, než boli ním deklarované záväzky, ktoré boli podľa Knihy záväzkov v celkovej výške cca 17.000,- Eur a rovnako preukázali existenciu hmotného majetku, ktorého hodnota prevyšovala nesplatené záväzky, a to hodnotu motorových vozidiel a stroja určenú znaleckými posudkami v sume 32.601,20 Eur. Súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že za stavu nepreukázania platobnej neschopnosti dlžníka a ani jeho predlženia, potom vyplatenie podielov zisku žalovaným nebolo príčinou úpadku dlžníka a nebolo preukázané ani to, že ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo.
40. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na Súvahu zostavenú žalobcom k 31.08.2020, z ktorej vyplýva, že vlastné imanie žalobcu bolo záporné vo výške -11.474,42 Eur s tým, že stav záväzkov prevyšoval hodnotu aktív, a preto argument, že žalobca mal v tom čase hodnotný hnuteľný majetok a hotovosť neobstojí, nakoľko tieto aktíva boli už v danom čase riadne zaúčtované a odrážajú sa v účtovníctve žalobcu a sumy, ktorými operuje okresný súd sa javia ako aktíva „navyše“, tak krajský súd uvádza, že v Súvahe zostavenej žalobcom k 31.08.2020 je majetok ocenený v historických cenách, ktorý nemusí odrážať jeho reálnu hodnotu. Na určenie reálnej hodnoty majetku slúži znalecký posudok tak, ako vyplýva aj z § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý poukazoval sám žalobca, a preto, ak okresný súd vychádzal z hodnoty hnuteľného majetku, a to motorových vozidiel a stroja určenej v znaleckých posudkoch, ktorá predstavovala sumu 32.601,20 Eur v spojení so zaevidovaným stavom pokladničnej knihy k 31.08.2020 so stavom sumy 47.233,69 Eur, pričom aj zo Súvahy na č.l. 8 spisu v časti spolu majetok aktíva v riadku B.IV.1. vyplýva peniaze a účty v bankách spolu 45.637,54 Eur, postupoval správne. Len k úplnosti krajský súd poukazuje na § 25 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje obstarávacou cenou hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou v spojení s odsekom 6 písm. a) tohto ustanovenia, podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Ďalej poukazuje odvolací súd na ust. § 28 ods. 1 veta prvá zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka, ak nie je ďalej ustanovené inak, odpisuje hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedených ustanovení vyplýva, že aktíva spočívajúce v hodnote hnuteľného majetku (motorové vozidlá a stroj) sa neodrážajú v účtovníctve žalobcu tak, ako to tento tvrdil v odvolaní, pretože zákon o účtovníctve uvádza, že sa účtuje v obstarávacej cene, za ktorú sa majetok obstaral, vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním, pričom hmotný majetok sa každoročne odpisuje. Na stanovenie hodnoty hnuteľného majetku preto slúži znalecký posudok, ktorý má v zmysle zákonnej úpravy pred účtovníctvom prednosť.
41. Ďalej dodáva krajský súd, že predmetom podanej žaloby žalobcu bol uplatnený nárok na vrátenie vyplateného podielu na zisku a nie spor z pohľadu zákona o konkurze, teda riešenie otázky ukrátenia veriteľov a posudzovanie daného nároku v zmysle zásad konkurzného práva.
42. Z vyššie uvedených záverov ani odvolací súd nezistil, že by k vyplateniu podielov na zisku žalovaným v 1/ a v 2/ rade došlo v rozpore s ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že v podrobnostiach sa odkazuje na závery vyjadrené okresným súdom.
43.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým
voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.