Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-146-2021.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/146/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: X., správca úpadcu: S., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovaným: 1/ E., 2/ J., obaja právne zastúpení: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, Kvačalova 1227/55 010 04 Žilina, o zaplatenie 25.057,10 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
Žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených s dokazovaním voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 25.057,10 eur s príslušenstvom voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaným ako spoločníkom úpadcu, boli v mesiaci 08/2020 vyplatené podiely na zisku, a to v čase, keď dlžník - úpadca, bol v úpadku, a to tak, že žalovanému 1/ bola vyplatená suma 18.842,50 eur a žalovanému 2/ suma 3.325,14 eur. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nereagovali na výzvu na vrátenie danej sumy.
2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 11.01.2022 tak, že popreli nárok žalobcu, nakoľko nemali vedomosť, že smerujú k úpadku a finančnú situáciu následne v dôsledku covidu nemohli ovplyvniť. (l.č. 29)
3. Žalobca v podaní zo dňa 07.02.2021 uviedol, že úpadca nebol stabilnou spoločnosťou a dátum schválenia výplaty podielov na zisku je irelevantný a vyplatením podielov dňa 31.08.2020 došlo k úpadku úpadcu, čo vraj vyplýva aj z účtovných dokladov.
4. V rámci repliky a dupliky, žalovaní sa vyjadrili podaním zo dňa 28.02.2022, v ktorom uviedli, že rozhodnutie o vyplatení podielov na zisku bolo prijaté na Valnom zhromaždení dňa 21.02.2020 a zápisnica bola odovzdaná žalobcovi dňa 15.11.2021. a k výplate podielov boli použité zdroje podľa poslednej schválenej účtovnej závierky, teda za rok 2019. Následne podaním zo dňa 18.05.2022 doplnili listiny preukazujúce, že úpadca mal stroje a vozidlá v hodnote 45.378,82 eur a teda úpadca v tom čae nebol predĺžený, pričom predložil aj znalecké posudky.
5. Po vykonaní všetkých procesných úkonoch súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetky strany sporu.
6. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal zistený nasledovný skutkový stav:
7. Súd mal zistené, že uznesením tunajšieho súdu sp.zn. XXK/X/XXXX-XX zo dňa 24.03.2021 bol na majetok dlžníka S. S. s.r.o. vyhlásený konkurz.
8. Taktiež medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli spoločníkmi a zároveň aj konateľmi úpadcu, pričom dňa 31.08.2020 bol žalovanému 1/ vyplatený podiel na zisku v sume 21.298,54 eur a žalovanému 2/ vo výške 3.758,56 eur.
9. Zo zápisnice z Valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 21.02.2020 vyplýva, že bolo schválené vyplatenie podielov na zisku žalovaným 1/ a 2/ s tým, že výplata bude vykonaná do 30.09.2020. Zo zápisnice vyplýva, že schválenie výplaty podielov na zisku bolo za rok 2016-2018. Bola schválená suma nerozdeleného zisku, ktorá bola vyplatená žalovaným podľa ich podielov. (l.č. 75)
- Pokiaľ žalobca spochybňoval danú zápisnicu z dôvodu, že až následne bola tvrdená a aj predložená, súd uvádza, že bez ohľadu na jej predloženie nebol dôvod o jej existenci pochybovať, bola predložená a potvrdená žalovanými, a to bez ohľadu na nepredloženie do Zbierky listín bezodkladne.
10. Žalovaní tvrdili, že spoločnosť mala dostatočný majetok a nebola platobne neschopná, ani v predĺžení nebola.
11. Súdu boli predložené znalecké posudky: Znalecký posudok č. X/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, všetky vyhotovené znalcom v odbore P. cestná, odvetvie: I. stav cestných vozidiel, H.. X. G., V.. (l.č. 112) Podľa týchto predložených znaleckých posudkov vyplýva hodnota vozidiel úpadcu: Fiat Marea 1.253,- eur, Fiat Ducato 5.019,- eur a Fiat Dobló Cargo 1.056,- eur, celkovo 7.328,- eur.
12. Zároveň bol predložený Znalecký posudok č. X/XXXX vyhotovený H.. X. Z., znalcom z odboru strojárstvo a podľa záveru tohto posudku hodnota hnuteľného majetku úpadcu - strojného zariadenia, je 21.061 eur bez DPH. (l.č. 127)
13. Súd poznamenáva, že predložené znalecké posudky boli vyhotovené v súlade s § 209 CSP, preto súd ich považoval ako posudky vyhotovené znalcom ustanoveným súdom.
14. Z uvedeného vyplýva, že úpadca disponoval hnuteľným majetkom v hodnote 32.601,20 eur.
15. Žalobca trval na tom, že dané posudky boli vyhotovené bez obhliadky a k spätnému dátumu, avšak znalci pred súdom výslovne uviedli, že vychádzali z riadnych podkladov a zotrvali na svojich záveroch, ktoré pred súdom opätovne odôvodnili a vysvetlili a súd nezistil žiadny dôvod pre spochybnenie znaleckých posudkov.
16. Súdu boli predlžené súvahy, avšak súd mal hodnoverne preukázaný stav pokladne z pokladničnej knihy predloženej stranami sporu tak, že k 31.08.2020, a to k okamihu pred vyplatením podielov na zisku, bola v pokladni suma 47.233,69 eur. Podľa výpisu z účtu úpadcu bol stav -13.187,29 eur k 03.09.2020, avšak medzi stranami bolo nesporné, že úpadcovi bol poskytnutý kontokorentný úver.
17. Z knihy záväzkov k 31.08.2020 vyplýva, že úpadca mal k 31.08.2020 15 veriteľov a záväzky v celkovej výške cca 17.000,- eur, pričom úpadca bol v omeškaní so splatením viac ako 2 záväzkov rôznym veriteľom viac ako 30 dní.
- Uvedené nebolo medzi stranami sporné.
- Dôvod nesplácania záväzkov súdu nebol uvedený.
18. Žalovaní tvrdili, že úpadca bol aktívnou spoločnosťou, na preukázanie čoho vypovedali aj svedkovia: Q. Y. a H.. Y. S., obaja konatelia rôznych spoločností, za ktoré potvrdili aktívnu podnikateľskú spoluprácu s úpadcom a zmluvný vzťah s úpadcom.
19. Žalobca trval na tom, že úpadca bol v čase vyplatenia podielov na zisku žalovaným v úpadku vo forme predĺženia, ako aj vo forme platobnej neschopnosti. Zmluvy, ktoré potvrdili svedkovia, považoval za neplatné, či špekulatívne. Súd však nekonštatoval ich neplatnosť, ani špekulatívnosť. Svedkovia potvrdili podnikateľskú spoluprácu s úpadcom, potvrdili zhotovovanie diela a vzájomný zmluvný vzťah a pokiaľ by aj zmluva nebola podpísaná oprávnenými osobami, predsa zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu. Predmetom tohto konania nebolo posudzovanie platnosti daných zmlúv a stranami tohto sporu neboli ani zmluvné strany tých zmluvných vzťahov, preto súd nebol oprávnený posúdiť ich platnosť/ neplatnosť, a to ani prejudiciálne. Zároveň súd uvádza, že žalobca ničím nepreukázal neplatnosť, či špekulatívnosť daných zmlúv. Súd nezistil dôvod ani na posúdenie nehodnovernosti výsluchu svedkov, ktorí potvrdili spoluprácu s úpadcom. Pokiaľ žalobca spochybnil závery znalcov, ktoré považoval za ich osobný názor, súd uvádza, že nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, pre ktorú by bolo možné spochybniť závery znalcov a ich znaleckých posudkov. Žalobcove spochybňovanie možno tak vyhodnotiť len ako jeho subjektívny názor bez relevantného základu, len jeho domnienka.
20. Podľa § 123 Obchodného zákonníka (1) Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. (3) Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a). (4) Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.
21. Podľa § 179 ods.3 a 4 Obchodného zákonníka (3) Do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období, b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. (4) Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 1 vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z. v znení v čase 31.08.2020: (1) Na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.
23. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákonom stanovených podmienok pre vyplatenie podielov na zisku je potrebné zabrániť situácii, aby vyplatenie zisku spôsobilo platobnú neschopnosť spoločnosti, pričom musí platiť, že v prípade, ak by zisk nebol vyplatený, k úpadku by nebolo došlo. Teda zákonodarca mal
na mysli ochranu zákazu rozdelenia zisku nielen v prípade, ak sa tým spôsobí úpadok spoločnosti, ale aj v prípade, ak sa týmto konaním už pretrvávajúci úpadok prehĺbil. Totiž iba takýmto spôsobom môže byť reálne zachovaný zákaz obchádzania kogentných ustanovení zákona.
24. Zákon definuje 2 základné formy úpadku - platobnú neschopnosť a predĺženie, pričom každá forma má odlišnú podstatu a rôzne príčiny vzniku. Môžu nastať nezávisle od seba alebo vo vzájomnej súvislosti. V prípade platobne neschopnosti ide o cash flow problémy dlžníka, keď dlžník nemá dostatok peňažných prostriedkov na to, aby riadne a včas uhrádzal svoje splatné peňažné záväzky. Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník má iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné v budúcnosti uhradiť jeho peňažné záväzky. V prípade predĺženia ide o súvahový test, pri ktorom sa všeobecne vyžaduje, aby všetky záväzky dlžníka boli kryté hodnotou jeho majetku, pričom do úvahy sa betú všetky záväzky dlžníka, a to tak splatné, ako aj nesplatné, taktiež hodnota všetkého dlhodobého a krátkodobého majetku.
25. Predpokladom vzniku platobnej neschopnosti sa vyžaduje existencia aspoň 2 peňažných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti, existencia dvoch veriteľov, voči ktorým je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku 30 dní po lehote splatnosti, tzv. pluralita veriteľov a objektívna neschopnosť dlžníka plniť záväzky 30 dní po lehote splatnosti voči obom veriteľom. Objektívnou neschopnosťou je potrebné rozumieť stav, keď dlžník nemá dostatok likvidných majetkových hodnôt (najmä peniaze), aby uhradil splatné peňažné záväzky. Čo všetko možno považovať za takéto likvidné majetkové hodnoty, upravovala v tom čase vyhl. MS SR č. 643/2005 Z.z. Platobná neschopnosť sa týka len záväzkov na finančné plnenie a je právne irelevantné, aký je ostatný majetok dlžníka (napr. hmotný majetok,...).
26. Medzi stranami bolo nesporné, že úpadca v čase vyplatenia podielov na zisku, t.j. 31.08.2020, mal viac ako 2 veriteľov, voči ktorým mal záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Súd však mal preukázané, že dňa 31.08.2020 v čase po vyplatení podielov na zisku, úpadca mal v pokladni sumu 47.233,69 eur, teda vyššiu sumu než boli jeho záväzky. Dôvod, prečo nevyplatil svojich veriteľov, nie je známy, avšak je nesporné, že finančné prostriedky prevyšovali celkovú dlžnú sumu, t.j. cca 17.000,- eur. Teda je nesporné, že úpadca mal finančné prostriedky na vyplatenie, avšak napriek tomu záväzky nesplnil voči svojim veriteľom, avšak vzhľadom na jeho stav v pokladni nemožno konštatovať jeho platobnú neschopnosť a to aj napriek neplateniu z jeho strany. Z vyššie uvedených skutočností je nutné konštatovať, že úpadca k 31.08.2020 nebol platobne neschopný.
27. Medzi stranami nebolo sporné, že úpadca vlastnil hmotný majetok - 3 vozidlá a stroj. Medzi stranami bola sporná hodnota toho majetku, avšak žalovaní predložili súdu 4 znalecké posudky, podľa ktorých celková hodnota hmotného majetku úpadcu bola 32.601,20 eur. Súd nezistil dôvod pochybovať o záveroch znalcov. Pokiaľ žalobca spochybňoval znalecké posudky, ničím relevantným nepreukázal svoju domnienku. Keďže majetok podľa znaleckých posudkov bol vo vyššej hodnote, než bola výška záväzkov úpadcu, nemožno konštatovať v tom čase ani úpadok vo forme predĺženia.
28. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia, súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd skonštatoval, že úpadca v čase vyplatenia podielov na zisku žalovanému 1/ a 2/ nebol v úpadku, ani s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobili úpadok, ani ho neprehĺbil, keďže súd sa aj tým zaoberal, nakoľko s poukazom na ustálenú súdnu prax postačuje prehĺbenie, nielen vyvolanie úpadku. Žalobca nepreukázal platobnú neschopnosť úpadcu, ani jeho predĺženie k 31.08.2020, a to ani bezprostredne následne po vyplatení podielov na zisku. Žalovaní preukázali dostatok finančných prostriedkov, ako aj hmotného majetku, ktorých hodnota prevyšuje nesplatené záväzky a preukázali, že neboli v tom čase v úpadku, teda neboli platobne neschopní, ani v predĺžení a vyplatením nespôsobili, úpadok, ani ho neprehĺbili. Z ničoho nevyplýva, že vyplatenie podielov na zisku žalovaným bolo príčinou úpadku a ani nič nenasvedčuje, že ak by sa zisk nebol vyplatil, k úpadku by nebolo došlo. Žalovaní uviedli, že následnú finančnú situáciu nemohli ovplyvniť, nakoľko k nepriaznivému stavu došlo v dôsledku covidu a s tým spojenými opatreniami, čo ovplyvnilo mnohé podnikateľské subjekty. Súd skonštatoval, že vyplatenie podielov na zisku nebolo priamou príčinou úpadku úpadcu a následný úpadok nebol bezprostredným následkom vyplatenia zisku, a nespôsobilo ani prehĺbenie úpadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na relevantnosť dátumu 31.08.2020, nakoľko relevantný je dátum vyplatenia, nie dátum rozhodnutia valného zhromaždenia o vyplatení. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a jeho spochybnenia posudkov,... vychádzali len z jeho domnienok a presvedčení bez relevantného základu. Súd nezistil žiadnu prekážku pre nevyplatenie podielov na zisku žalovanému 1/ a 2/. K vyplateniu nedošlo v rozpore s § 123 Obchodného zákonníka, pričom k vyplateniu došlo po schválení valným zhromaždením, kedy vznikol žalovaným nárok na vyplatenie. (rozh. NS SR sp.zn. 6Obo/191/2003, 2Obdo/52/2019,...).
29. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 258 ods.2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
32. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
33. Podľa § 208 ods.3 CSP, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.
34. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovanému 1/ a 2/ v rozsahu 100%, keďže žalovaní boli úspešní v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by trovy konania žalovanému 1/ a 2/ nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
36. V konaní boli vypočutí aj 2 znalci, ktorí vyhotovili znalecké posudky predložené súdu. Keďže znalecké posudky boli vyhotovené v súlade s § 209 CSP, súd posúdil znalecké posudky ako posudky súdom ustanoveného znalca. Keďže bol daný návrh na výsluch znalcov, súd ich výsluch vykonal ako výsluch znalcov v zmysle § 208 CSP v spojení s § 219 CSP, pričom vzhľadom na postavenie žalobcu nebola mu uložená povinnosť zložiť preddavok, tak štátu vznikli náklady s výsluchom znalcov, nakoľko si uplatnili znalečné, o ktorom bolo rozhodnuté samostatným uznesením. Preto súd s poukazom na neúspech žalobcu v tomto konaní, priznal štátu SR nárok na náhradu uvedených nákladov voči žalobcovi, pričom pri rozhodovaní o trovách nemá vplyv prípadné oslobodenie od poplatkov, a teda aj od preddavkov.
37. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).