Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5CoE-250-2013.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/250/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného : COFIDIS, a.s. so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, v mene ktorej koná JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, proti povinnému : K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. XXXX/X, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia o vymoženie pohľadávky vo výške 547,21 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. februára 2013 č. k. 13 Er/1019/2011-18, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2013 č. k. 13Er/1019/2011-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 15. februára 2013 č. k. 13Er/1019/2011-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Blanky Ružekovej, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, zo dňa 04. 08. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp. zn. 13Er/1019/2012, EX 904/11. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 02. 06. 2011 domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 547,21 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmluvy o úvere č. 71034458 zo dňa 11. 03. 2009, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, IČO: 44 246 480, vedený pod sp. zn. NRS 508/2010 zo dňa 02. 03. 2011, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Súdny exekútor požiadal dňa 09. 08. 2011 tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“) posúdil žiadosť exekútora, návrh oprávneného a exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom, teda či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Z predložených dokladov zistil, že oprávnený poskytol povinnému na základe Zmluvy o úvere č. 71034458 zo dňa 11. 03. 2009 revolvingový úver s úverovým limitom 500 eur s možnosťou navýšenia úverového limitu až do maximálnej výšky 5000 eur. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 11. 03. 2009 č. 71034458, posúdil exekučný súd ako spotrebiteľský úver a právne ho posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa bodu 12.8 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou účastníkmi uzavretej zmluvy, všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z uzavretej zmluvy, alebo ktoré s ňou súvisia, vrátane vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa budú rozhodovať
v rozhodcovskom konaní vedenom jedným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, IČO: 44 246 480. Rozhodnutie tohto súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušného súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil, čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., ako aj právo na spravodlivý súdny proces je zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil, čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj právo na spravodlivý súdny proces je zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v
zmysle vyššie uvedených skutočností neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Ďalším uznesením zo dňa 17. 09. 2013 č. k. 13Er/1019/2011-30 exekučný súd podľa ustanovenia § 164 a s poukazom na ust. § 251 ods. 4 OSP opravil záhlavie svojho uznesenia č. k. 13Er/1019/2011-18 zo dňa 15. 02. 2013 v časti označenia povinnej jej menom, priezviskom a dátumom jej narodenia, ktoré správne znie: „K. K., nar. XX. XX. XXXX“.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav, pričom konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Uviedol, že ak exekučný súd odvodzuje svoje oprávnenie skúmať rozhodcovskú doložku od § 44 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK a niektorých judikátov ESD, je tento záver založený na nesprávnom právnom posúdení, pretože Exekučný poriadok ani Zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Okresný súd nekonal ako exekučný súd, ale konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Takýto postup exekučného súdu, v ktorom je hmotnoprávne meritórne preskúmanie platnosti právneho nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka, je nezákonný a protiústavný. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 EP nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 3036/200, v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007, v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 95/2010. Zdôraznil, že hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej kompetencie rozhodcovského súdu v prvom stupni alebo pri preskúmaní podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní alebo súdu pri rozhodovaní o žalobe podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Dôsledkom postupu súdov je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde totiž bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Až do okamihu, kým nebude výrokom rozhodnutia právoplatne zrušený či zmenený rozhodcovský rozsudok, trvá prekážka res iudicata. Občianske procesné právo vrátane exekučného práva má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Neexistuje judikát ESD, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000 a dodal, že nesprávnym výkladom ustanovení EP a ZoKR okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov (napr. PL.ÚS 21/2000, II.ÚS 143/2002, I.ÚS 164/2004, IV.ÚS 292/2004).Uviedol, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma, naopak spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný nahradiť oprávnenému nižšie trovy konania. Rovnako povinnému odpadli i všetky výdavky na cestovanie, ktoré by mu v prípade konania pred súdom vznikli v súvislosti s obligatórnym pojednávaním. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, keďže takýto záver nevyplýva zo žiadneho prameňa práva, vnútroštátneho ani komunitárneho, vrátane judikatúry ESD. Porovnávaním viacerých jazykových verzií Smernice Rady zastáva názor, že bod 1 písm. q/ Prílohy Smernice považuje za nekalú takú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, pričom rozhodcovský súd v posudzovanej veci takýmto nie je. Samotná skutočnosť, že zmluvná podmienka od spotrebiteľa vyžaduje, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov, podľa znenia Smernice (a contrario) nezakladá jej nekalosť (neprimeranosť).Oprávnený ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka nie je uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v Občianskom zákonníku. Ak by zákonodarca mal v úmysle úplne zakázať rozhodcovské doložky, musel by tento úmysel jasne legislatívne vyjadriť. Rozhodcovská
doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky, a teda nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného) tak, ako to tvrdí v uznesení exekučný súd. Ak rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným nemožno podriadiť pod žiadnu osobitnú skutkovú podstatu ani pod generálnu klauzulu neprijateľnej/nekalej podmienky podľa OZ alebo Smernice, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky jej posúdenia ako neprijateľnej podmienky. Rozhodcovský rozsudok tak pri žiadnom výklade nemožno spochybniť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Predmetom tohto exekučného konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, zo dňa 04. 08. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 02. 06. 2011 domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 547,21 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, k návrhu priložil kópiu zmluvy o úvere č. 71034458 zo dňa 11. 03. 2009, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, IČO: 44 246 480, vedený pod sp. zn. NRS 508/2010 zo dňa 02. 03. 2011, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Súdny exekútor požiadal dňa 09. 08. 2011 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasťou spisu je i zmluva o revolvingovom úvere č. 71034458, uzatvorená účastníkmi konania dňa 11. 03. 2009 a Všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
V predmetnej veci právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o revolvingovom úvere č. 71034458, uzatvorená účastníkmi konania dňa 11. 03. 2009. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
K námietkam oprávneného uvádzaným v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). V tejto veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 8 všeobecných obchodných podmienok sa účastníci dohodli, že „všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy alebo ktoré súvisia s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní vedenom jedným
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., a to v súlade s ust. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v súlade s vnútornými predpismi uvedeného rozhodcovského súdu, pričom rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia“. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, resp. toto dojednanie vylúčiť, preto sú namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť a ani nemal iný výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd k tomu dodáva, že už samotná forma, v akej sú Všeobecné obchodné podmienky napísané sťažuje spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom a dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Vzhľadom k uvedenému je dôvodný záver exekučného súdu, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ani sčasti nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.