Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-77-2024.pdf
PDF · 86.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/77/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Košice, Thurzova 6, proti žalovaným 1. D. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. X/XXX, 2. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenému JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Košice, Kuzmányho 29, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku K3-16C/188/2021-138 z 13.3.2024 Mestského súdu Košice
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v 2. rade sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2.rade k parcele registra C č.114/1 záhrada o výmere 2429m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XX, okres Košice - okolie, obec C. - A., katastrálne územie C. – A. a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje parcelu registra C č. 114/1 záhrada o výmere 2115 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.rade prikazuje novovytvorenú parcelu registra C číslo 114/6 záhrada o výmere 202 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného v 2.rade prikazuje novovytvorenú parcelu registra C č. 114/7 záhrada o výmere 112m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom číslo 7/2024 vypracovaným D. B. A., GEODETICKÉ A INŽINIERSKE SLUŽBY a úradne overeným dňa 6.3.2024 pod číslom G1-222/2024, a to ich odčlenením z pôvodnej parcely registra C č. 114/1 záhrada o výmere 2429 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XX, okres Košice - okolie, obec C. - A., katastrálne územie C. – A. a III. výrokom žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Uviedol, že žalobkyňa navrhla vysporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľností na tri samostatné parcely zohľadňujúce výšku spoluvlastníckych podielov sporových strán a to podľa predloženého geometrického plánu, keď navrhovaný spôsob vyporiadania bol v zhode s kritériami stanovenými v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s čím strany sporu súhlasili a preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade s návrhom žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, pričom vo všeobecnosti charakterizoval podmienky, ktoré musia byť splnené pre použitie tohto zmierňujúceho ustanovenia. Vzal do úvahy predmet sporu, ktorý mal vyriešiť majetkové záležitosti všetkých strán sporu – podielových spoluvlastníkov. Aj keď vo veci rozhodol spôsobom ako navrhla žalobkyňa v návrhu, prihliadal na skutočnosť, že pred začatím sporu žalovaný v 2. rade nebol podielovým spoluvlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti, súdne konanie nevyvolal a vstúpil doň až potom, ako bol na neho prevedený podiel k nej. Aj keď strany sporu – žalobkyňa a žalovaný v 2. rade viedli mimosúdne jednania, k dohode nedošlo a žalovaný následne už netrval na ním navrhovanom
spôsobe vyporiadania nehnuteľnosti. Nepreukázalo sa tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v 2. rade nemal skutočnú snahu dohodnúť sa, keďže obe strany mali svoju predstavu o spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva. Z postoja žalovaného v 2. rade nemožno vyvodiť, aby on zapríčinil súdny spor či trovy na strane žalobkyne a v okolnostiach prípadu podľa jeho názoru boli dané mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce v záujme dosiahnutia spravodlivého usporiadania vzťahov odchýlenie sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania a rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP.
3. Rozsudok v jeho III. výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vytkla konajúcemu súdu nesprávny postup podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP, keď tento mieniac aplikovať ust. § 257 CSP aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol i v zmysle ustáleného názoru najvyšších súdnych autorít povinný vyzvať strany konania, aby sa vyjadrili k úvahe nad aplikovateľnosťou tohto zákonného ustanovenia, k čomu poukázala aj na vybrané rozhodnutia ESĽP a ústavných súdov Českej a Slovenskej republiky. V dôsledku nedodržania predpokladaného postupu nemohla ani predložiť prostriedky procesnej obrany a útoku vo vzťahu k možnej aplikácii § 257 CSP. Upozornila, že žalovaný v 2. rade preukázateľne bol účastníkom mimosúdnych rokovaní o zrušenie a vyporiadanie spoločnej nehnuteľnosti od ich začiatku bez ohľadu na skutočnosť, že pôvodnou žalovanou v 2. rade bola jeho matka. Poukázala i na stav predchádzajúci sporu, kedy pôvodným podielovým spoluvlastníkom vyporiadavanej parcely bol D. E., ktorý previedol svoj podiel do vlastníctva súčasného žalovaného v 2. rade a jeho manželky a po námietke porušenia predkupného práva spoluvlastníkov spoluvlastnícky podiel D. E. bol vrátený späť a tento ho previedol na pôvodnú žalovanú v 2. rade, t.j. matku žalovaného prostredníctvom darovacej zmluvy a táto podiel previedla na súčasného žalovaného, keď takéto kroky hodnotila ako odporujúce zákonu. Žalovaný v 2. rade sa podľa jej názoru snažil čo najviac odďaľovať rozhodnutie vo veci samej a aj keď žalovaný v 2. rade navonok prejavoval snahu o mimosúdne urovnanie, dlhodobo vykonával úkony mariace uzatvorenie dohody, čím bolo i značne predlžované konanie. Konajúci súd svojim rozhodnutím o trovách uprednostnil formalistický prístup pred materiálnou ochranou práv a oprávnených záujmov subjektov práva. Ona vo veci nepostupovala šikanóznym spôsobom, ale adekvátne a primerane chránila svoje práva a záujmy a pri trovách konania mala byť zohľadnená zásada úspechu v spore.
4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok v napádanom výroku potvrdiť, keďže žalobkyňa v podanom odvolaní neprodukovala žiadne skutočnosti a dôkazy spôsobilé spochybniť zákonnosť predmetného výroku. Upozornil, že súd prvej inštancie minimálne na posledných dvoch pojednávaniach jasne komunikoval, že zamýšľa aplikáciu ust. § 257 CSP a nešlo tak v žiadnom prípade o prekvapivé rozhodnutie. Prvoinštančný súd podľa neho podrobne a dôsledne zdôvodnil, prečo aplikoval § 257 CSP a namietal účelové obviňovanie z marenia mimosúdnych rokovaní, čo nezodpovedá skutkovému stavu. Samotná žalobkyňa v konaní potvrdila priebeh mimosúdnych rokovaní s ním a tieto rokovania žiaľ stroskotali na jej neochote akceptovať reálny užívací stav parcely č. 114/1. Žalobkyňa v žalobe súd preukázateľne zavádzala tvrdením, že rozdelenie parcely č. 114/1 geometrickým plánom zodpovedá „reálnemu užívaciemu stavu“, keďže on dobromyseľne reálne užíval väčšiu časť výmery parcely, čo však žalobkyňa v žalobe účelovo opomenula.
5. Žalobkyňa v odvolacej replike trvala na svojom odvolaní, keď mala za to, že súd prvej inštancie porušil povinnosť explicitnej výzvy na vyjadrenie sa k aplikovateľnosti § 257 CSP a uviedla, že žalovaný v 2. rade zjavne užíval pozemok nad mieru jeho spoluvlastníckeho podielu, čo mu bolo aj vytýkané.
6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade potvrdil ako vecne správny.
7. Nie je sporné, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX v kat. úz. C.. Nie je sporné ani to, že žalovanou v 2. rade pôvodne bola H. E. a aktuálne žalovaný v 2. rade G. E. do konania namiesto nej vstúpil na základe uznesenia z 13.6.2023 (uznesenie na č.l. 84 súdneho spisu) a to podľa § 80 CSP.
8. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v súlade s § 257 CSP, s čím však žalobkyňa nesúhlasila a žiadala priznať v jej prospech voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach strán sporu, pričom takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie ani odporovať dobrým mravom. Ide tak o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je nevyhnutné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať.
11. Žalobkyňa o.i. v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že legitímne očakávala voči žalovanému v 2. rade judikovanie nároku na náhradu trov konania a aplikáciou § 257 CSP bola prekvapená a vyjadriť sa k nej nemohla.
12. Rozhodovanie o náhrade trov konania je druhotným spektrom konania a ani Ústavný súd SR nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 CSP (k tomu viď uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 113/2019 zo 6.6.2019). Okrem toho na pojednávaní konanom 13.3.2024 (viď zápisnicu o pojednávaní na č.l. 130-135 súdneho spisu) vo veci konajúca sudkyňa prítomné strany sporu v rámci predbežného právneho posúdenia veci informovala o tom, že pri rozhodovaní o trovách konania vidí dôvod pre aplikáciu § 257 CSP a teda použitie tohto zákonného ustanovenia ani pre jednu stranu sporu nemohlo byť prekvapivé, keď o tomto ustanovení bolo hovorené už aj na predchádzajúcom pojednávaní.
13. Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzhľadom na jeho povahu (vzhľadom na to, že ide o iudicium duplex) nepredstavuje klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá, keďže pri ňom súd nie je viazaný návrhmi sporových strán a pri rozhodovaní je viazaný len zákonom. Platí, že žiadny zo subjektov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Sporové strany môžu súdu uviesť svoj návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, rozhodujúcom na základe zákona a z neho vychádzajúcej úvahy. Procesný úspech strany tak nemožno vždy posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bolo rozhodnuté, pričom zvlášť je nutné vyhodnocovať prípady, v ktorých sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie alebo svoje práva vykonáva šikanózne.
14. V danej veci súd prvej inštancie veľmi podrobne vysvetlil svoju úvahu a dôvody, pre ktoré pri rozhodovaní o trovách konania použil § 257 CSP a jeho postupu nemožno nič vytknúť. Prihliadal na okolnosti, za ktorých sa žalovaný v 2. rade stal stranou sporu, na mimosúdne rokovania prebiehajúce medzi podielovými spoluvlastníkmi a aj na výsledok konania. Žalovaný v 2. rade sprvu navrhoval rozdelenie spoločnej veci podľa jej reálneho užívania, ktoré však nezodpovedalo výške spoluvlastníckych podielov, neskôr pristúpil na rozdelenie veci podľa vypracovaného geometrického plánu úradne overeného 6.3.2024. Žalobkyňa pritom v návrhu na začatie konania z 2.12.2021 nepresne uviedla, že ňou navrhnuté rozdelenie pozemku zodpovedá aj reálnemu užívaciemu stavu, čo však nezodpovedalo skutočnosti a dĺžka konania o.i. bola ovplyvnená aj tým, že ešte ani na pojednávaní konanom 24.1.2024 konajúci súd nemal k dispozícii úradne overený geometrický plán a tento do spisu bol založený až 7.3.2024. Berúc do úvahy všetky tieto okolnosti a odôvodnenú úvahu prvoinštančného súdu možno považovať prijaté rozhodnutie o trovách konania za vyvážené a spravodlivé.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa v ňom úspech nemala a žalovaný v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania ani nežiadal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).