Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/188/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zast. B. D. E., ml., advokátom so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice proti žalovaným v 1.rade F. B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X/XXX, XXX XX H. a v 2.rade I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. – A. XXX, XXX XX C., žalovaný v 2.rade zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2.rade k parcele registra C č.114/1 záhrada o výmere 2429m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XX, okres Košice – okolie, obec C. - A., katastrálne územie Kokšov - Bakša.

II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje parcelu registra C č. 114/1 záhrada o výmere 2115 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.rade prikazuje novovytvorenú parcelu registra C číslo 114/6 záhrada o výmere 202 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného v 2.rade prikazuje novovytvorenú parcelu registra C č. 114/7 záhrada o výmere 112m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom číslo 7/2024 vypracovaným Ing. Jozefom Borovským, GEODETICKÉ A INŽINIERSKE SLUŽBY a úradne overeným dňa 6.3.2024 pod číslom G1-222/2024, a to ich odčlenením z pôvodnej parcely registra C č. 114/1 záhrada o výmere 2429 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XX, okres Košice – okolie, obec Kokšov - Bakša, katastrálne územie Kokšov - Bakša.

III. Žiadnej zo strán sporu súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa pôvodná žalobkyňa D. G. domáhala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žaloba pôvodne smerovala voči D. H. ako žalovanej v 2.rade. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa výzvami z 10.9.2021 a 16.9.2021 oznámila žalovaným, že nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a vyzvala ich k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Na výzvy reagoval výlučne žalovaný v 1.rade, ktorý prejavil záujem o uzatvorenie dohody. Rozdelenie pozemku je podľa žalobkyne dobre možné a zodpovedá aj reálnemu užívaciemu stavu. Z uvedeného dôvodu dala žalobkyňa vyhotoviť geometrický plán. S ohľadom na pasívny postoj žalovanej v 2.rade k uzavretiu mimosúdnej dohody bola žalobkyňa nútená domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, a preto navrhovala, aby táto znášala trovy súdneho konania. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v1.rade navrhla rozhodnúť podľa ust. (ďalej len „“). Za dôvod hodný osobitného zreteľa považovala procesné postavenie žalovaného v 1.rade v tomto konaní, keď tento vystupuje na strane

žalovaných titulom nerozlučného procesného spoločenstva pozostávajúceho zo všetkých podielových spoluvlastníkov pozemku.

2. Z dôvodu prevodu spoluvlastníckeho podielu pôvodne žalovanej v 2.rade na žalovaného v 2.rade v priebehu konania, súd na návrh žalobkyne uznesením zo dňa 13.6.2023 pripustil, aby do konania na miesto doterajšej žalovanej v 2.rade vstúpil ako žalovaný v 2.rade I. H..

3. V priebehu konania zomrela pôvodná žalobkyňa a súd v konaní pokračoval s jej právnou nástupkyňou – súčasnou žalobkyňou.

4. Žalovaný v 1.rade so žalobou súhlasil.

5. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v rámci mimosúdnych rokovaní navrhoval vysporiadanie v tzv. širšom zmysle poukazujúc na podielové spoluvlastníctvo sporových strán aj k susediacej parcele C KN č. 119. Navrhoval zameniť so žalobkyňou jeho spoluvlastnícky podiel na parcele č. 119 s časťou parcely č. 114/1, ktorú reálne už takmer 13 rokov užíva a ktorá zodpovedá výmere cca 367 m2. Žalobkyňa s návrhom žalovaného v 2.rade nesúhlasila a bola ochotná prenechať žalovanému do vlastníctva len časť parcely č. 114/1, ktorej výmera bude maximálne súčtom výmery zodpovedajúcej podielu žalovaného v 2.rade na parcele č. 119, t.j. 57,41 m2 a na parcele č. 114/1, t.j. 112,45 m2, teda spolu 169,86 m2, čo nepovažoval za účelné ani spravodlivé. Žalobkyňa v žalobe zavádza tvrdením, že rozdelenie parcely č. 114/1 geometrickým plánom zodpovedá reálnemu užívaciemu stavu. Žalovaný v 2.rade reálne užíva väčšiu výmeru parcely č. 114/1, pričom sa nejedná o svojvoľné užívanie časti parcely. Žalovaný v 2.rade na základe osvedčenia o priebehu a vykonaní dražby zo dňa 20.12.2010 nadobudol do vlastníctva dom so súp.č. 182 ležiaci na parcele č. 115/2 a susediaci pozemok – parc.č. 115/1, ktorý susedí s parcelou č. 114/1. V roku 2011 bolo vykonané geometrické zameranie pozemku a geodet v teréne vyznačil hranicu pozemku, na ktorej žalovaný v 2.rade postavil pletivový plot, ktorý tam stojí doposiaľ. Od tohto plota si žalovaný v 2.rade zameral výmeru pripadajúcu na podiel jeho krstného otca F. H. na parcelách č. 114/1 a č.119, s jeho súhlasom (v súčasnosti je vlastníkom týchto podielov už žalovaný v 2.rade). Pri tomto zameraní bol aj brat žalobkyne D. G., ktorý krokoval túto časť pozemku a takto zameraná časť bola tiež oplotená pletivom, ktoré tam stojí doposiaľ. Žalovaný v 2.rade vyššie označenú časť parcely č. 114/1 viac ako 10 rokov riadne užíval na záhradkárske účely. Navrhoval vysporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že do jeho výlučného vlastníctva bude prikázaná tá časť parcely č. 114/1, ktorá je ním reálne užívaná.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 7.12.2023 (tzv. replika) uviedla, že ust. stanovuje záväzný postup súdu pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva. Na prvom mieste je vždy potrebné skúmať, či je možné rozdeliť nehnuteľnosť, resp. realizovať reálnu deľbu podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Ak je možné vec rozdeliť, nemôže súd skúmať účelné využitie veci, ktoré nie je napokon rozhodujúce a navyše toto kritérium sa uplatňuje len pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu (R 16/1967). V danom prípade žalovaný v 2.rade bude mať aj naďalej zachovanú jemu patriacu časť priľahlého pozemku (t.j. spornej parcely), na ktorom môže realizovať záhradkársku činnosť či oddychovať. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že pokiaľ ona ako podielová spoluvlastníčka, resp. ona a tretí podielový spoluvlastník nesúhlasia s prikázaním väčšej časti parcely do vlastníctva žalovaného v 2.rade než aká mu podľa veľkosti jeho podielu patrí, súd takto rozhodnúť nemôže. Ak žalovaný cielene poukazuje na jeho nerušené vyše 10 ročné užívanie predmetnej časti parcely, podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti pre absenciu dobromyseľnej držby neboli naplnené, a preto ani z tohto dôvodu súd nemôže prikázať žalovanému viac než čo mu skutočne patrí. Tvrdenie žalovaného v 2.rade, že danú časť parcely užíva v domnení, že už jeho právny predchodca bol jej oprávneným užívateľom, pričom on sám ju užíva viac ako 10 rokov, je zavádzajúce. Daná časť parcely bola neoprávnene oplotená bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, pričom žalovaný v 2.rade, ktorý ju takto užíva maximálne po dobu 5 rokov, bol na tento protiprávny stav opakovane upozorňovaný. Napriek tomu ho doposiaľ neodstránil.

7. Žalovaný v 2.rade v písomnom vyjadrení zo dňa 8.1.2024 (tzv. duplika) poukázal na to, že žalobkyňa nerozporuje, že žalovaný v 2.rade užíva parcelu o výmere prevyšujúcej jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný v 2.rade odmietal obvinenia, že užíval časť parcely č. 114/1 protiprávne, na čo mal byť údajne opakovane upozorňovaný. Keďže žalobkyňa potvrdila, že nie je ochotná sa so žalovaným v 2.rade dohodnúť spôsobom, že žalovanému v 2.rade sa prikáže do vlastníctva tá časť parcely č. 114/1,

ktorú reálne dlhodobo obhospodaruje a aj s ohľadom na podlomené zdravie žalovaného v 2.rade, žalovaný v 2.rade chce čo najskôr ukončiť napätie vo vzťahoch, ktoré je s týmto konaním spojené, a preto súhlasil s rozdelením parcely medzi jej podielových spoluvlastníkov pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na základe predloženého geometrického plánu. Navrhoval, aby súd žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 2.rade vstúpil už do prebiehajúceho súdneho konania, a teda svojim správaním nedal podnet na jeho začatie. Navyše, žalovaný v 2.rade mal záujem dohodnúť sa so žalobkyňou mimosúdne.

8. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že pre správanie sa žalovaného v 2.rade nemohla byť uzatvorená mimosúdna dohoda, ktorou by sa predišlo vedeniu tohto konania a vzniku trov s jeho vedením spojených. Poukázala na to, že aplikácia ust. má mať výnimočný charakter a zároveň zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Súd by mal v drvivej väčšine prípadov v sporových konaniach rozhodovať v intenciách ust. . Odborná verejnosť výslovne uvádza: „v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na začatie konania a dosiahol plný úspech vo veci“. (D. J. a kol.: . 2.vydanie, C.H.Beck, 2022, s. 1044). Ak žalobca predložil taký návrh na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorému zodpovedá jeho žalobný návrh (reálne rozdelenie parcely medzi podielových spoluvlastníkov v intenciách veľkosti ich spoluvlastníckych podielov), pre prípad, ak nedošlo k uzatvoreniu dohody z dôvodu nezáujmu či nesúhlasu zo strany žalovaného, aplikácia ust. vo vzťahu k takémuto žalovanému nebude mať opodstatnenie za situácie, ak konajúci súd vyhovie žalobnému návrhu v celom rozsahu. Pôvodná žalobkyňa zaslala výzvy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obom žalovaným. Žalovaný v 1.rade na výzvu reagoval, zatiaľ čo pôvodná žalovaná v 2.rade na ňu neodpovedala. Poukazovala na to, že pôvodný vlastník p. F. H. v minulosti už dvakrát porušil predkupné právo žalobkyne k jeho spoluvlastníckemu podielu. Najskôr kúpnou zmluvou (V 1574/17 dňa 26.4.2017) previedol bez ponukovej povinnosti svoj podiel priamo na žalovaného v 2.rade a jeho manželku. Po napadnutí tohto úkonu žalobkyňou súdnou cestou a spätnému zápisu vlastníckeho práva došlo k ďalšiemu prevodu bez splnenia ponukovej povinnosti, keď svoj spoluvlastnícky podiel previedol na pôvodne žalovanú v 2.rade darovacou zmluvou (V 2748/2021 z 13.7.2021), ktorá ho následne previedla na svojho syna – žalovaného v 2.rade darovacou zmluvou (V 242/2021 z 4.2.2022). Účastníci daných právnych úkonov sa pravdepodobne snažili vyvolať dojem platnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu, keďže ide o prevod podielu medzi blízkymi osobami. Žalobkyňa by sa mohla dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu

- prevod medzi p. H. a pôvodne žalovanou v 2.rade by mal byť opäť relatívne neplatným právnym úkonom, čo aj zvažovala, ale vzhľadom na to, že je v jej záujme urýchlene zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, neurobila tak. Pôvodná žalovaná v 2.rade aj súčasný žalovaný v 2.rade opakovane vedome konali protiprávne, pričom žalobkyňa má podozrenie, že týmito úkonmi sa snažili sťažovať jej postup v tomto konaní. Podozrenie žalobkyne, že sa snažili čo najviac oddialiť rozhodnutie vo veci samej tkvie aj v tom, že prvý mail, v ktorom im právny zástupca oznámil, že žalovaní sú pripravení rokovať o uzatvorení dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva, bol doručený dňa 13.5.2022, pričom ihneď sa sporové strany predbežne dohodli aj na podmienkach mimosúdnej dohody. S ohľadom na následnú dlhodobú nečinnosť týchto žalovaných bola žalobkyňa nútená vypracovať a zaslať ich právnemu zástupcovi návrh dohody dňa 13.7.2023. Aj keď tento návrh vychádzal zo všetkých dovtedajších dohôd, žalovaný v 2.rade predostrel novú skutočnosť, že má záujem o nadobudnutie časti vyporiadaného pozemku, ktorá presahuje jeho podiel. Keďže žalobkyňa zotrvala na názore pôvodnej žalobkyne - jej matky a s tým nesúhlasila, k uzatvoreniu dohody nedošlo. Žalovaný v 2.rade, aj keď navonok prejavoval snahu o mimosúdne urovnanie, dlhodobo vykonával úkony, ktorými maril uzatvorenie dohody, resp. dosiahnutie rozhodnutia vo veci samej. Až po roku a pol od začiatku rokovaní právny zástupca žalovaného v 2.rade oznámil, že žalovaný v 2.rade má záujem nadobudnúť nielen to, čo mu patrí, ale viac, nakoľko má prihradených viac metrov štvorcových, ktoré užíval bez akéhokoľvek právneho dôvodu, bez dohody so žalovaným v 1.rade a žalobkyňou. V danom prípade nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože konaním žalovaného v 2.rade došlo k značným prieťahom v konaní, neposkytoval súčinnosť žalobkyni pri vyporiadaní a bol to on, ktorý vyvolal celé toto konanie. Žalobkyni sa javilo ako spravodlivé neuplatňovať si nárok voči žalovanému v 1.rade, ktorý od počiatku súhlasil s vyporiadaním. Žalobkyni sa javí ako nespravodlivé, aby si ona mala sama znášať trovy konania, ktoré boli zavinené výlučne správaním žalovaného v 2.rade, respektíve aj konaním prisluhujúcich osôb - F. H. a matky žalovaného v 2.rade. Nečestný postup žalovaného v 2.rade a jeho

právnej predchodkyne spočíva v opakovanom prevode spoluvlastníckeho podielu na vyporiadavanom pozemku bez rešpektovania predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov. Takýto postup nemôže požívať právnu ochranu. Pôvodná žalobkyňa sa od počiatku pokúšala o uzatvorenie mimosúdnej dohody. Od prvého momentu, kedy prejavila záujem o zrušenie a vyporiadnie podielového spoluvlastníctva, bol jej návrh identický ako ten, ktorý prezentuje v podanej žalobe. Z dôvodu neakceptovania jej návrhu a nemožnosti dohody pre neadekvátny postup na strane žalovaného v 2.rade či jeho právnych predchodcov, bola nútená sa domáhať svojich práv a oprávnených záujmov žalobou. Nevyhnutnosť podania žaloby nemôže byť na ujmu žalobkyne, ktorá postupovala adekvátne a jej právna predchodkyňa pred iniciovaním konania na súde prejavila účinnú snahu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Okrem uvedeného, odborná verejnosť ku konaniu na základe žaloby podľa ust. a náhrade trov konania uvádza: „Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania,.... Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy.“(M. Števček a kol.: , 2.vydanie, C. H. Beck, 2022, s. 1026). S ohľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že nie je pri rozhodnutí o trovách konania voči žalovanému v 2.rade daný postup podľa ust. , ale podľa ust. , t.j. na zaviazanie žalovaného v 2.rade na plnú náhradu trov konania.

9. Žalovaný v 2.rade poukazoval na to, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania ohľadom veci samej, tieto však boli neúspešné. Nadväzujúc na uvedené žalovaný v 2.rade súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Mal za to, že nedal príčinu na vznik tohto sporu, vstúpil do konania do určitého stavu a zaviazanie ho na náhradu trov žalobkyni by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. Žalobkyňa účelovo nepravdivo uviedla, že geometrický plán a rozdelenie parcely zodpovedá reálnemu užívaciemu stavu. Žalovaným v 2.rade vznesenú námietku v tomto smere žalobkyňa nerozporovala. V žiadnom prípade žalovaný v 2.rade nie je ten, ktorý by dal zámienku na iniciovanie tohto konania. Odmietal, že by účelovo vykonávali právne úkony a robili obštrukcie. Mal záujem reálne sa dohodnúť, aby užívací stav zodpovedal aj reálnemu rozdeleniu. Vzhľadom na to, že zo strany žalobkyne nebola ochota, akceptoval návrh. Žalovaný v 2.rade vstúpil do tohto konania, teda nemožno mu dávať za vinu, že toto konanie bolo iniciované. Odkedy bol účastníkom konania, mal záujem sa dohodnúť. Existencia mimosúdnych rokovaní nebola medzi sporovými stranami sporná. Žalovaný v 2.rade nehnuteľnosti neužíval svojvoľne, ale s vedomím žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne v presvedčení, že tento podiel zodpovedá podielu na susediacej parcele. Žalovaný v 2.rade si urobil aj geometrický plán s tým, že pán B. ukazoval, že asi po kadiaľ je jeho pozemok.

10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX pre kat.úz. Kokšov-Bakša sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – pozemku parcely registra C KN parc.č. 114/1 záhrada o výmere 2429 m2, a to žalobkyňa v 1.rade v podiele 47/54, žalovaný v 1.rade v podiele 1/12 a žalovaný v 2.rade v podiele 10/216 k celku.

11. Geometrickým plánom č. 7/2024 zo dňa 20.2.2024 vypracovaným Ing. Jozefom Borovským, GEODETICKÉ A INŽINIERSKE SLUŽBY a úradne overeným dňa 6.3.2024 sú z parcely 114/1 odčlenené dve parcely vo výmerách pripadajúcich na podiel žalovaných. Geometrický plán v totožnom znení bol pôvodne vypracovaný pod č. 39/2018.

12. Podľa ust. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa ust. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. V danom prípade nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov. S návrhom pôvodnej žalobkyne na vyporiadanie nehnuteľností súhlasil ešte pred začatím konania žalovaný v 1.rade, pôvodne žalovaná v 2.rade sa k návrhu žalobkyne nevyjadrila. Žalovaný v 2.rade spočiatku s navrhovaným spôsobom nesúhlasil, podielové spoluvlastníctvo navrhoval vyporiadať iným spôsobom, následne však so žalobkyňou navrhovaným spôsobom súhlasil.

15. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

16. Súd má za to, že je daný dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno držať v spoluvlastníckom vzťahu, ak o to nemá záujem. V danom prípade je možné reálne rozdelenie nehnuteľností, preto je súd povinný vyporiadať spoluvlastníctvo týmto spôsobom.

17. Žalobkyňa navrhla vysporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti na tri samostatné parcely zohľadňujúce výšku spoluvlastníckych podielov sporových strán. Podľa predloženého geometrického plánu by novovzniknuté parcely nadobudli do výlučného vlastníctva žalovaní v 1. a 2.rade a žalobkyňa by ostala výlučnou vlastníčkou zvyšnej časti pôvodnej parcely. Navrhovaný spôsob vyporiadania je v zhode s kritériami stanovenými v ust. a strany sporu s uvedeným spôsobom vyporiadania súhlasili. Súd preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán v súlade s návrhom žalobkyne.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Nepriznanie náhrady trov konania predstavuje výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ) príp. zodpovednosti za zavinenie ( ). Aplikácia ust. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane sporových strán.

20. Podľa dôvodovej správy k , účelom ust. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu.

21. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti pre aplikáciu zákon nešpecifikuje. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

22. V prejednávanej veci vzal súd do úvahy predmet sporu, ktorým je vyriešenie majetkových záležitostí všetkých strán sporu, t.j. všetkých podielových spoluvlastníkov. Medzi pôvodnými stranami sporu – pôvodnou žalobkyňou a pôvodne žalovanou v 2.rade nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto bola žalobkyňa nútená domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Je zrejmé, vychádzajúc z výroku rozsudku, že súd v konaní rozhodol spôsobom ako žalobkyňa navrhovala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo pred začatím konania. Je potrebné ale prihliadať na skutočnosť, že pred začatím konania nebol žalovaný v 2.rade podielovým spoluvlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti. Súdne konanie nevyvolal žalovaný v 2.rade, pretože tento do konania vstúpil počas neho, po tom ako bol na neho prevedený podiel na nehnuteľnosti. I keď strany sporu – žalobkyňa a žalovaný v 2.rade viedli mimosúdne jednania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k dohode nedošlo. Žalovaný v 2.rade následne netrval na ním navrhovanom spôsobe vyporiadania nehnuteľnosti, ale súhlasil so spôsobom vyporiadania navrhovaným žalobkyňou. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nemal skutočnú snahu dohodnúť sa, podľa názoru súdu mali obe strany sporu svoju predstavu o spôsobe vyporiadania nehnuteľnosti. Žalovaný v 2.rade svojim správaním a postojom v konaní (deklarovanie snahy dohodnúť sa a súhlasné stanovisko s navrhovaným spôsobom vyporiadania) osvedčil ochotu a záujem na vyriešení už prebiehajúceho súdneho sporu. Z postoja žalovaného v 2.rade nemožno vyvodiť, že by on zapríčinil súdny spor, prípadne spôsobil vznik trov na strane žalobkyne. Aj keď žalovaný v 2.rade až po dlhšom čase zmenil názor ohľadom mimosúdneho vyriešenia sporu, nie je preukázané, že tak robil účelovo v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci. Za skutočnosť, že podiel bol prepísaný na neho pri prípadnom porušení predkupného práva nezodpovedá on, ale prevádzajúci.

23. Po posúdení všetkých okolností prejednávanej veci, i keď bola žalobkyňa v konaní plne úspešná, súd vzhliadol výnimočnosť v tom, že žalovaný v 2.rade nedal podnet na začatie súdneho konania voči nemu, do konania vstúpil počas neho a i keď spočiatku trval na inom spôsobe vyporiadania, následne súhlasil so žalobkyňou navrhovaným spôsobom vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyplývajúcich z ich podielového spoluvlastníctva. Ako už súd uviedol aj vyššie, podstatnou okolnosťou je i samotný predmet sporu, kedy zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje vyriešenie majetkových záležitostí všetkých sporových strán.

24. V prípade žalovaného v 1.rade bolo aj zo strany žalobkyne nesporné, že nedal podnet na toto konanie. Žalovaný v 1.rade po oslovení žalobkyňou ešte pred začatím koannia súhlasil s ňou navrhovaným spôsobom vyporiadania podieového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k nemu samotná žalobkyňa navrhovala rozhodnúť v zmysle .

25. Vychádzajúc z úvah súdu uvedených v ods. 22-24 súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu boli dané mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce v záujme dosiahnutia spravodlivého usporiadania vzťahov odchýlenie sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).