Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-4-2023.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Subarea
8Co/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: S. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W. XXX/X, XXX XX J. - S., adresa pre doručovanie: B.. XX. R. XXXX/X, XXX XX H., proti žalovaným, v 1. rade: X.. S. N., R.. XX.XX.XXXX, v 2. rade: O. N., W.. J., R.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom ul. XX. R. XXXX/X, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21C/141/2022 - 47 zo dňa 23.11.2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch II. a III.
II. Žalobca n e má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie), uznesením zo dňa 23.11.2022 rozhodol, takto: „I. Súd z a s t a v u j e konanie voči odporcovi v 1. rade o nariadenie dodávky plynu do bytu č. XX. II. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. III. Odporcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok voči navrhovateľovi na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade okamžité obnovenie dodávky plynu a vody do bytu č. XX, v bytovom dome č. XXXX/X, na ul. XX. R. C. H.. Rovnako sa domáhal aj voči žalovanej v 2. rade, aby vykonala okamžité obnovenie dodávky plynu a vody do bytu č. XX. Voči žalovanému v 1. rade sa taktiež domáhal, aby sa tento v budúcnosti zdržal akýchkoľvek zásahov do distribúcie vody a plynu do bytu č. XX. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade dňa 12.10.2022 prerezal rozvodné potrubie plynu, cez ktoré bol do bytu č. XX privádzaný plyn. Dňa 24.10.2022 žalovaný v 1. rade za pomoci pracovníkov spoločnosti E. I..W..V.. H. prerezal rozvodné potrubie a zamedzil prítok vody do predmetného bytu. Žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Humenné zo dňa 18.08.2021, sp.zn. 7C/21/2021, ktorým bolo žalovanému X.. K. K. (pozn. vlastník predmetného bytu), uložená povinnosť vykonať obnovenie elektrickej energie do tohto bytu. Žalobca poukázal na to, že žalovaní porušujú jeho ústavné právo na obydlie. Uviedol, že ani súhlas spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu nie je pre daný prípad relevantný.
3. Prvoinštančný súd poukázal na to, že mal pripojený spis Okresného súdu Humenné sp.zn. 12C/134/2022 o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť vykonať obnovenie dodávky plynu do bytu č. XX (pozn. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd predmetné uznesenie rozhodnutím zo dňa 31.1.2023 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol).
Súd prvej inštancie pri skúmaní návrhu žalobcu zistil, že o návrh žalobcu voči žalovanému v 1. rade v časti týkajúcej sa obnovenia dodávky plynu už bolo rozhodnuté Okresným súdom Humenné vo veci sp.zn. 12C/134/2022, preto sa jedná v danom prípade o prekážku litispendencie (prekážka začatej veci medzi totožnými stranami sporu o totožnom predmete a na základe totožných skutkových okolností), preto súd návrh v časti nariadenia návrhu voči žalovanému v 1. rade, v časti o nariadenie dodávky plynu do bytu č. XX zastavil. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Povinnosťou žalobcu pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo aspoň osvedčiť existenciu zmluvného nároku. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že v predmetnom byte býva on a ďalšie dve osoby, pričom majú ústavné právo na bývanie a žalovaní neboli oprávnení vykonať zásah, na základe ktorého došlo k odpojeniu vody a plynu v byte, v ktorom bývajú.
4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal, okrem iného na to, že ústavné právo na bývanie chráni predovšetkým vlastníkov nehnuteľností, oprávnených držiteľov nehnuteľností, predovšetkým nájomcov alebo iných oprávnených držiteľov. V tomto konkrétnom prípade však navrhovateľ neosvedčil splnenie týchto podmienok. Žalobca neosvedčil, že je vlastníkom uvedeného bytu č. XX, neosvedčil, že je nájomcom bytu č. XX, neosvedčil, že je iným oprávneným držiteľom uvedenej nehnuteľnosti. Ochrana vlastníckeho právo a ochrana obydlia sa vzťahuje predovšetkým na vlastníka alebo oprávneného držiteľa obydlia. Žalobca nie je ani vlastníkom ani oprávneným držiteľom, preto mu túto ochranu nie je možné poskytnúť. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne ochrana zo strany súdu niekomu kto nemá právny titul na užívanie nehnuteľností - hoci sa jedná o obydlie, teda osobe, ktorá nie je vlastníkom bytu, nie je oprávneným držiteľom, nájomcom atď. a to o to viac, pokiaľ táto osoba užívajúca nehnuteľnosť nepreukázala, že platí riadne a včas úhrady za služby poskytované s bývaním, t. j. plyn. voda, elektrika, nájom a úhrady do fondu spoločenstva vlastníkov v uvedenom bytovom dome. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil tieto základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd musel jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Nestačí len všeobecné konštatovanie, že on v byte býva a preto má ústavné právo na ochranu obydlia. Žalobca tým, že nie je vlastníkom, nie je nájomcom, ani iným oprávneným držiteľom, nie je ani členom spoločenstva vlastníkov bytov v uvedenom bytovom dome, nemôže sa a ani sa nepodieľa na správe uvedeného bytového domu. Preto podľa názoru súdu má právny význam skutočnosť, či spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré zdržuje vlastníkov všetkých bytov v uvedenom bytovom dome dalo súhlas na uvedené úpravy. Nie je to teda právne irelevantné ako to tvrdí žalobca vo svojom návrhu, teda že súhlas spoločenstva vlastníkov bytov nemá žiaden význam. Ani spoločenstvo vlastníkov bytov, ani vlastníci bytov v uvedenom bytovom dome, nie len vlastník bytu č. XX, nemôže trpieť ak nejaká osoba v ich bytovom dome býva bez toho, aby platila úhrady za služby, úhrady spoločenstvu vlastníkov bytov, užívala neoprávnené a bez právneho titulu byt niektorého z vlastníkov v uvedenom bytovom dome a následne sa dokonca neodkladným opatrením domáhala voči iným členom a vlastníkom bytu v tomto bytovom dome, v tomto prípade odporcom v 1. a 2. rade neodkladným opatrením zabezpečiť obnovenie dodávok vody a plynu, resp. zdržať sa takéhoto konania do budúcna. O bytovom dome rozhodujú v zmysle zákona o vlastníctve bytov vlastníci bytov, ktorí sú zo zákona členmi spoločenstva vlastníkov bytov. Takéto právo nemá osoba, ktorá bez právneho titulu a bez riadneho platenia užíva byt v uvedenom bytovom dome. Takého konanie je potrebnú posudzovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré poškodzuje práva vlastníkov bytov v uvedenom bytovom dome v prospech osoby, ktorá nemá žiadny právny titul na užívanie nehnuteľností v tomto bytovom dome.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neosvedčil a nepreukázal, že je vlastníkom predmetného bytu, resp. jeho nájomcom alebo oprávneným držiteľom. Taktiež nepreukázal, že platí riadne a včas nájomné, úhrady za služby spojené s užívaním bytu, energie a fond opráv. Keďže žalobca neosvedčil ani základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd o jeho návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie poukázal taktiež na to, že vydané neodkladné opatrenie na obnovu dodávky elektrickej energie, resp. neprávoplatné uznesenie o uložení povinnosti na obnovenie dodávky plynu, nemení nič na závere tohto rozhodnutia. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že úspešným žalovaným priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
6. Voči tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III. podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, čo v konečnom dôsledku znamená, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na to, že manželia N. nie sú vlastníkmi predmetného bytu č. XX do ktorého za ich aktívnej účasti a konania došlo k protizákonnému prerušeniu dodávok teplej a studenej vody. Žalobca poukázal na to, že s vlastníkom bytu X.. K. K. uzavrel nájomnú zmluvu na užívanie predmetného bytu dňa 06.02.2016, s dobou nájmu do 31.01.2017 s tým, že konkludentným spôsobom došlo k predlžovaniu tejto zmluvy až do 31.01.2023. Konkludentné konanie spočíva vtom, že žalobca platil nájomné a služby. Žalobca potvrdil, že v máji r. 2022 sa dozvedel o tom, že vlastník bytu podal na neho žalobu o vypratanie, a už v marci r. 2021 mu vlastník doručil list, ktorý označil ako výzvu na vypratanie bytu. Žalobca uviedol, že listinnými dôkazmi preukázal, že nájomné a služby spojené s užívaním bytu uhradil a úhrady do fondu spoločenstva vlastníkom nie sú úhrady patriace do úhrad nájmu bytu, a tieto platby sú záväzkom vlastníka bytu, a s nájomcom to nemá nič spoločné. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade vykonať obnovenie dodávky teplej a studenej vody do bytu č. XX tým, že na vnútorných rozvodoch teplej a studenej vody, na ktorej sú protizákonne osadené uzatváracie armatúry pre merače teplej a studenej vody, nastavia ventil do pozície, ktorá umožní teplej a studenej vode nepretržite tiecť do bytu. Zároveň navrhol priznať mu voči žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý poukázal na to, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, pričom so skutočnosťami, ktoré žalobca uvádza vo svojom návrhu, nemá v podstate nič spoločné. Dôvody na ktoré poukazuje žalobca vo svojom obšírnom odvolaní sa ho vôbec netýkajú, a nemôže sa k nim preto ani vyjadriť. Ako vlastník bytu v predmetnom bytovom dome uviedol, že má vedomosť o tom že byt, ktorý užíva žalobca je vo vlastníctve X.. K. K., ktorý má so žalobcom dlhoročné spory a podniká právne kroky k tomu, aby mu žalobca predmetný byt odovzdal, keďže ho užíva nezákonne. Podľa informácií, ktoré má od vlastníka bytu nie je trestne stíhaný vlastník bytu, ale práve žalobca kvôli tomu, že byt užíva nezákonne. Žalobca už mal v minulosti podobný prípad na súde (sp.zn. 11C/133/2004), kde súd rozhodol o jeho vyprataní a žalobca bol deložovaný za prítomnosti polície. Žalovaný v 1. rade taktiež uviedol, že od vlastníka bytu má informáciu, že žalobca jednak dlhodobo nezákonne užíva byt a zároveň za užívanie bytu vlastníkovi nič neplatí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má preto žalobca za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ako prílohy svojho vyjadrenia žalovaný v 1. rade predložil rozhodnutia prokuratúry, resp. polície, ktoré svedčia o trestnom stíhaní žalobcu práve v súvislosti s nezákonným užívaním predmetného bytu, a taktiež predložil súhlas rady spoločenstva vlastníkov zo dňa 04.10.2022, ktorá prejednala žiadosť vlastníka predmetného bytu s tým, že bol vyjadrený súhlas s úpravou vnútorných rozvodov zemného plynu, teplej a studenej vody osadením uzatváracích armatúr pred meračmi tak, ako to žiadal vlastník bytu s tým, že tieto obmedzenia sa budú týkať iba jeho bytu, pričom vlastník bytu bude znášať všetky náklady, ktoré s tým súvisia. Z tohto súhlasu taktiež vyplýva, že vlastníkovi bytu bola uložená povinnosť, aby uvedené úpravy vykonávali oprávnené firmy, a aby boli spoločenstvu vlastníkov bytov doručené revízne správy od revízneho technika.
8. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý ako sám uvádza, zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol v samotnom odvolaní. Podľa jeho názoru sa tvrdenia žalovaného v 1. rade nedajú považovať za procesnú obranu. Poukázal na princíp právnej istoty, a to v súvislosti s rozhodnutím o povinnosti obnovenia dodávky elektrickej energie. Opätovne navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhol vo svojom odvolaní.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. V každom sporovom konaní súd i bez návrhu, resp. bez konkrétne uplatnených tvrdení strán skúma okrem iného i aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán. Vo všeobecnej rovine je aktívna vecná legitimácia žalobcu v sporovom konaní spojená s konkrétnou hmotnoprávnou úpravou, ktorá je základom pre konštatovanie súdu o naplnení aktívnej vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
11. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že ústavné právo na bývanie chráni predovšetkým oprávnených vlastníkov nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ochrana sa vzťahuje predovšetkým na vlastníka nehnuteľnosti, avšak nie je vylúčené, aby sa táto ochrana vzťahovala aj na nájomcu, ktorý svoje právo na bývanie odvodzuje od platného právneho vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade však zo zistených skutočností vyplýva, že vlastník nehnuteľnosti vedie voči žalobcovi minimálne spor o vypratanie nehnuteľnosti, aj keď žalobca tvrdí, že nájomná zmluva bola konkludentným spôsobom obnovená až do 31.01.2023, tak tieto svoje tvrdenia žiadnym právne relevantným spôsobom neosvedčil, pričom aj keď sa pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia nevyžaduje taká intenzita dôkazov, akú je potrebné vyvinúť v konaní vo veci samej, je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil danosť svojho nároku. Žalobca, ale túto podmienku pre nariadenia neodkladného opatrenia nesplnil. Žalobca rovnako žiadnym spôsobom neosvedčil, že vlastníkovi bytu uhrádzal, resp. uhrádza nájomné, spotrebované energie, ani ďalšie platby súvisiace s užívaním bytu. Žalobca oponuje tým, že všetky platby, okrem energií, ktoré súvisia s užívaním bytu, teda príspevky spoločenstvu vlastníkov bytov, resp. do fondu opráv, je povinný uhrádzať vlastník bytu, čo ani súd nespochybňuje, avšak zároveň je úplne zrejmé, že všetky tieto platby súvisia s užívaním bytu a je logické, a zároveň v nájomných zmluvách štandardne dohodnuté, že aj tieto platby uhrádza subjekt, ktorý má byť prenajatý. V opačnom prípade by takýto nájomný vzťah nemal žiadnu logiku a je teda zrejmé, že všetky náklady spojené s užívaním bytu, plus nájomné navyše, uhrádza nájomca.
12. Ako podstatnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného v 1. rade týkajúcu sa jeho pasívnej legitimácie, ako aj pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade, pričom súdy sú povinné z úradnej povinnosti skúmať jednak aktívnu, ako aj pasívnu legitimáciu strán sporu. Aktívna legitimácia žalobcu v danej veci je, podľa názoru odvolacieho súdu, daná, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca spolu s ďalšími osobami predmetný byt doposiaľ obýva, aj keď nie doposiaľ právoplatne rozhodnuté, či oprávnene, avšak nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný v 1. rade mal prerezať plynové potrubie. Žiadnym spôsobom ale konkrétne túto skutočnosť neosvedčil, jedná sa iba o jeho domnienku. V odvolaní uviedol, že k protizákonnému prerušeniu dodávok teplej a studenej vody došlo za aktívnej účasti konania žalovaných, čo ale rovnako konkrétne nešpecifikoval, teda v čom malo spočívať konanie žalovaných pri prerušení dodávok teplej a studenej vody. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol žalobca obnovenie dodávky plynu a vody. V rámci odvolania však už navrhuje iba obnovenie dodávky teplej a studenej pitnej vody. Žalobca nepodal odvolanie voči I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade v časti týkajúcej sa nariadenia obnovenia dodávky plynu (v tejto časti je rozhodnutie právoplatné), a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Toto zamietnutie sa teda týka obnovenia dodávky vody žalovaným v 1. rade, a obnovenia dodávok plynu a vody žalovanou v 2. rade. Z predloženého súhlasu Spoločenstva vlastníkov bytov na ul. XX. R. XXXX/X H. nepochybne vyplýva, že dodávky týchto médií do bytu č. XX boli odstavené na základe žiadosti vlastníka bytu, ktoré odsúhlasila rada spoločenstva vlastníkov bytov s tým, že vlastníkovi bytu bola uložená povinnosť, aby tieto odstávky vykonali oprávnené firmy s tým, aby boli zároveň doručené revízne správy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom neosvedčil, akým konkrétnym konaním, resp. akou konkrétnou aktívnou účasťou sa mali žalovaní podieľať na prerušení dodávok teplej a studenej vody, resp. plynu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je zároveň nepochybné, že tieto práce museli byť vykonané odborníkmi a vôbec nebolo ani len osvedčené, aby tieto práce mal vykonať žalovaný v 1. rade, resp. jeho manželka. Z toho dôvodu nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaných a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto v napadnutých výrokoch vecne správne. Preto ho odvolací súd v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).