Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/21/2021

Potvrdené rozhodnutím 19Co/42/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, S., adresa na doručovanie: XX. K. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: H.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 7C/21/2021-75 zo dňa 18.08.2021 takto rozhodol: Potvrdzuje uznesenie. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, S., adresa na doručovanie: XX. K. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: H.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J. XXXX/X, XXX XX Z., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.08.2021, takto

rozhodol:

U k l a d á žalovanému povinnosť vykonať obnovenie dodávky elektrickej energie do bytu č. XX na piatom poschodí obytného domu č. XXXX/X na ul. XX. K. v Z., ktorého je jediným vlastníkom a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.08.2021 žalobca podal na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:

,, H.. Q. Q. sa na základe § 324 ods.1 a § 325 ods.1 a ods.2 písm. d), nariaďuje neodkladné opatrenie, aby vykonal okamžité obnovenie dodávky elektrickej energie do bytu č. XX na piatom poschodí obytného domu č. XXXX/X na ul. XX. K. v Z., ktorého je jediným vlastníkom a prenajímateľom na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.02.2016, uzavretej medzi ním, H.. Q. Q., trvale bytom K. J. XXXX/X, XXX XX Z., číslo OP: A. XXXXXX, ako prenajímateľom a X. W., v tom čase trvale bytom K. XX, XXX XX Č. Y., číslo pasu BF XXXXXXX, ako nájomcom, na uvedený predmet nájmu, byt č. XX na piatom poschodí obytného domu č. XXXX/X na ul. XX. K. v Z., k predĺženiu platnosti ktorej došlo konkludentným prejavom vôle oboch zmluvných strán smerujúcemu k uzavretiu novej nájomnej zmluvy obsahove totožnej s pôvodnou zmluvou, minimálne do 31.01.2022, kedy končí platnosť Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.02.2016, v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. X D., alebo pokiaľ medzi zmluvnými stranami nedôjde k ďalšiemu predĺženiu jej platnosti, a tým obnovil ľudsky dôstojné bývanie pre X. W., ako nájomcu a členov jeho rodiny, A. W., ako nájomcu zo zákona ( ) a X. M. U. W.U., člena spoločnej domácnosti ( ), ako pre osoby oprávnené užívať predmet nájmu ( Zmluva o nájme bytu čl.5 , ods.8 ), z ktorých sú manželia W. v hmotnej núdzi a v tiesni vyvolanej nepriaznivými osobnými pomermi, a v prípade A. W. a X. M. U. W., sa navyše jedná o chránené osoby v zmysle .“

2. Žalobca podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.02.2016 uzatvorenej medzi stranami konania vznikol nájomný vzťah a trvá minimálne do 31.01.2022, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. V čl.3 ods.1 je uvedené, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 07.02.2016 do 31.01.2017, s možnosťou predĺženia nájomnej zmluvy. V čl.3 ods.3 Zmluvy o nájme bytu sa uvádza, že nájom končí za a) na základe písomnej dohody zmluvných strán, za b) výpoveďou prenajímateľa ak, Nájomca užíva predmet nájmu v rozpore so zmluvou, alebo ak Nájomca viac ako jeden mesiac mešká, napriek písomnému upozorneniu so 14-dňovou lehotou na plnenie, s platením za

nájom a alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, alebo Nájomca, alebo osoba, ktorá s ním užívajú predmet nájmu, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok, alebo za c) Výpoveďou nájomcu ak predmet nájmu sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie, alebo ak Nájomca stratí potrebu predmetu nájmu, na ktorú si predmet nájmu prenajal. V ods.4 čl.3 Nájomnej zmluvy je uvedené, že Výpoveď musí mať písomnú formu a doručuje sa osobne alebo doporučeným listom. Výpovedná lehota sú dva mesiace a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Na predĺžení Zmluvy o nájme bytu sa koncom roka 2016 s H.. Q. Q. ústne dohodli s podmienkou, že ak budeme chcieť odísť, tak mu to oznámi minimálne pol roka dopredu, aby mal čas si zohnať nového nájomníka. Žalovaný súhlasil s predĺžením nájomného vzťahu a sľúbil, že to neskôr podpíšu vo forme dodatku k podpísanej Zmluvy o nájme bytu, ktorú sám pripraví, čo ale následne nakoniec nikdy neurobil. Nájomný vzťah opakovane, každý rok, predlžovali s podmienkou polročnej doby oznámenia vopred, že končia s prenájmom bytu. Podpísať zmluvu v tomto znení žalovaný opakovane odmietal. Po 31.01.2017 žalovaný nijako neprejavil svoju vôľu a presvedčenie, že Zmluva o nájme bytu skončila svoju platnosť v zmysle , ods.2 , a neprejavil žiadnu svoju vôľu k tomu, aby čokoľvek konal, čím by prejavil svoju vôľu a presvedčenie, že platnosť Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.02.2016 podľa tohto jeho presvedčenia skončila, ako napríklad písomne ho vyzvať na vypratanie bytu, alebo aby podal žalobu na vypratanie bytu na príslušný súd, čo je jediný zákonný spôsob ako mal postupovať. Nájomné a platby za služby spojené s nájmom bytu žalovaný po celú dobu poberal.

Žalovaný ako prenajímateľ bytu zaslal dňa 04.03.2021 Výzvu na vypratanie bytu, v ktorej tvrdí, že byt užíva od 01.02.2017 bez právneho nároku, protizákonne a dňa 23.04.2021 ich svojim podaním na polícii a okresnej prokuratúre obvinil, že tým páchajú Prečin neoprávneného zásahu do jeho práv k bytu podľa § 218 ods.1, a kde podľa jeho tvrdenia s jeho odvolávaním sa aj na ods.3 písm. a), toto konanie páchame závažnejším spôsobom a v konaní uviedol, že žalobca nájomné a energie napriek výzvam neplatí.

Poukázal, že žiadna výzva na zaplatenie dlhu, v zákone stanovenej forme, ktorá by mohla byť použitá pre výkon rozhodnutia nebola, nie je a ani neexistuje. Akékoľvek konanie v rámci pôsobnosti , ktorý upravuje podmienky a stanovuje postupy pri riešení tejto formy sporu medzi prenajímateľom a nájomcom, nikdy neinicioval a ani nijako ináč neuplatnil.

Uviedol, že zo strany žalobcu došlo v byte k vypnutiu elektrickej energie, pričom samotnému vypnutiu elektrickej energie nepredchádzala žiadna zákonom stanovená výzva, alebo akékoľvek iné zákonom stanovené upovedomenie na úhradu akýchkoľvek nedoplatkov, na základe ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností preukazovať, že ich vzájomný nájomný vzťah s H.. Q. Q. sa nachádza aj vo vzťahu v osobe H.. Q. Q., ako veriteľa a ich, v pozícii dlžníka z dôvodu, že za celé obdobie nájomného vzťahu, t.z. dodnes, žalovaný nepredložil, aj napriek opakovaným výzvam, žiadne vyúčtovanie nájmu a platieb za služby spojené s nájmom bytu, z ktorého by bolo možné takéto závery vyvodiť. Z uvedeného má za preukázané, že konanie žalovaného je nemožné nazvať a obhajovať dovolenými prostriedkami použitými na to, aby iný konal, opomenul alebo trpel to, čo je jeho povinnosťou, alebo dovolenými prostriedkami, ktorými veriteľ núti dlžníka zaplatiť pohľadávku hrozbou výkonu rozhodnutia. Neexistuje žiaden dôkaz, že je v pozícii dlžníka a žalovaný v pozícii veriteľa.

Ako dôkaz tohto tvrdenia, ktorým potvrdzuje neexistenciu akýchkoľvek jeho pohľadávok voči žalovanému uviedol že prikladá písomné potvrdenia, v ktorom sa žalovaný dvakrát do roka podpisoval na požiadavku OÚPSVaR Z. ako prenajímateľ, a na ktorom svojim podpisom potvrdzoval formulár s názvom Potvrdenie na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie, ako ich ďalší príspevok v hmotnej núdzi, spolu s vyhlásením, že žiadateľ, myslené jeho manželka, ako žiadateľ a on ako spolu posudzovaná osoba, poberajúca príspevok na bývanie, ako ich ďalší príspevok v hmotnej núdzi, majú zaplatené za predchádzajúcich šesť, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške určenej pre toto obdobie, vrátane poplatkov za TKO.

Dňa 09.01.2019 ÚPSVaR Z. rozhodol, že W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z., je s účinkom od 01.11.2018 fyzickou osobou v hmotnej núdzi. V odôvodnení sa okrem iného píše, že keďže úhrn súm nárokov predstavuje sumu 141,79 Eur a žiadateľka a spoločne posudzované osoby ( X. W. ), nemajú žiaden príjem do domácnosti, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Dňa 30.01.2019 žalovaný na ich žiadosť podpísal prvé Potvrdenie na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie, a týmto potvrdil, že žiadateľ (nájomca na základe nájomnej zmluvy) má zaplatené za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške určenej pre toto obdobie, vrátane poplatkov za TKO. Toto potvrdenie bolo dňa 01.02.2019 odovzdané ÚPSVaR Z.. Podpis žalovaného bol overený notárom.

Naposledy dňa 09.04.2021, na úradnom tlačive ÚPSVaR Z. pod názvom Potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním s číslom záznamu XXXX/XXXXX, žalovaný potvrdil, že o príspevok na bývanie je A. W., nájomca na základe nájomnej zmluvy, že nájomca nemá zaplatené nájomné a náklady za služby spojené s bývaním od 10/2020. Toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko z výpisu z účtu je zrejmé, že v prospech žalovaného bola dňa 26.02.2021 poukázaná platba.

Uviedol, že nespochybniteľným konkludentným prejavom vôle smerujúcemu k uzavretiu novej nájomnej zmluvy obsahovo totožnej s pôvodnou zmluvou zo dňa 06.02.2016 je na strane žalovaného ako prenajímateľa jeho faktické správanie sa prejavené dobrovoľným a opakovaným vystavovaním a podpisovaním sa na Potvrdenia na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie. Ďalším konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu je absencia prejavu vôle a absencia konania, ktorým by žalovaný dal zákonnou formou akokoľvek najavo, že s predlžovaním nájomnej zmluvy nesúhlasí a to tým, že by nám po 31.01.2017 , ako nájomcom, doručil v zákone stanoveným spôsobom a forme Výzvu na vypratanie bytu, alebo aby o toto požiadal príslušný súd formou žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Nič také do dnešného dňa neurobil. Konkludentný prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu a zároveň nespochybniteľný dôkaz, je príjem ich platieb za nájom a za služby spojené s nájmom bytu po 31.01.2017 na účet, ktorý uviedol v Zmluve o nájme bytu zo dňa 06.02.2016, bez akýchkoľvek výhrad, a to všetko aj počas obdobia, kedy už podľa tvrdenia žalovaného, ktoré prezentuje vo svojej Výzve na vypratanie bytu zo dňa 04.03.2021, malo dôjsť ku skončeniu platnosti Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.02.2016. A posledný konkludentný prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu je skutočnosť, že v mesiaci september alebo október 2020, im po skoro piatich rokoch nájomného vzťahu, odovzdal konečne do užívania nedeliteľnú súčasť predmetu nájmu, a to pivnicu. Pri vypratávaní svojich vecí a ich odvoze sa osobne a aktívne žalovaný zúčastnil. Pritom o svojom presvedčení a vôli nepokračovať v nájomnom vzťahu po 31.01.2017, uzavretom na základe Zmluvy o nájme zo dňa 06.02.2016, prezentovanom vo Výzve na vypratanie bytu zo dňa 04.03.2021, o neplatnosti Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.02.2016, ich počas týchto dní, ktoré spoločne venovali vyprataniu jeho vecí, ktoré si následne odvážal, nijako neupovedomil, a ani slovne, alebo písomne, a ani nijako inak svoju vôľu v tomto smere neprejavil. Konkludentným správaním sa nájomcu, sú úhrady nájmu a za služby spojené s nájmom bytu, potvrdené bankovými výpismi z účtu, ktoré boli platené v prospech účtu, ktorý žalovaný uviedol v nájomnej zmluve a ktoré prijímal bez výhrad, až kým 04.03.2021 vo svojej Výzve na vypratanie bytu prijímanie týchto platieb poprel a týmto svojim podvodným konaním požaduje po nich, ich ako nedovolené obohatenie zaplatiť ešte raz.

3. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

4. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

5. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. (uznesenie NS SR sp. zn. XMcdo X/XXXX).

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

8. V danej právnej veci by nemali by byť žiadne pochybnosti, že byt č. XX na piatom poschodí obytného domu č. XXXX/X na ul. XX. K. v Z. (ďalej len „predmetný byt“) tvorí pre žalobcu, jeho manželku a syna obydlie, ktoré v súčasnej dobe obývajú bez elektrickej energie. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chráni svoje právo na obydlie argumentujúc tým, že predmetný byt užíva a po tom, čo žalovaný iniciatívne oznámil, že nemá platný nájomný pomer, vyzval žalobcu na vypratanie bytu, došlo k odpojeniu predmetného bytu k odbernému miestu na dodávku elektriny. Manželka žalobcu je občanom v hmotnej núdzi a žalobca je s ňou spoločne posudzovanou osobou. Zo strany príslušného orgánu je im poskytovaný príspevok na bývanie a aj keď nepravidelne žalobca na účet uvedený žalovaným realizoval úhrady v súvislosti s nájomným a úhradami energií aj po 31.01.2017, ako to vyplýva z výpisov z účtu predložených žalobcom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Nejedná sa o jednorazovú úhradu, ale opakujúce sa mesačné plnenia žalobcu poukazované v prospech účtu žalovaného, ktoré žalovaný bez výhrad až apríla 2021 prijímal.

9. ,,Ubytovanie bez elektrickej energie podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje priestor pre ľudsky dôstojnú existenciu človeka a je čas pripomenúť, že predmetná vec sa týka človeka a obydlia, ktoré je mimoriadne dôležité pre súkromie človeka a načerpanie nových síl. Obydlie je zároveň

domovom človeka. V predmetnom byte naviac býva navrhovateľka s maloletými (školopovinnými) deťmi. Ujma pri dvojročnom obývaní predmetného bytu bez elektrickej energie je významnou ujmou na základných právach navrhovateľky a jej rodiny a nariadenie predbežného opatrenia zabráni zväčšovaniu neustále vznikajúcej ujme. Je až neuveriteľné, že takýto stav pretrváva viac ako dva roky. Za stavu, že navrhovateľka dokáže platiť za dodávku elektrickej energie, nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby bola ona a jej deti odpojení od energie, a to aj za stavu, žeby nemala k bytu vzťah založený na zmluvnom základe“ - uznesenie Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 16.12.2014 (porov. Stanková v. Slovenská republika, Pavlič v. Chorvátsko).

10. Podľa ustanovenia SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva... Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásady môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď že to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

11. Vo vzťahu k základnému právu zaručenému ústavný súd už v náleze sp. zn. z 10. júla 2001 judikoval, že:

„1. vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia. 2. Aj podľa , ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s a sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade , pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. 3. Ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s ( ). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv na slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje , t. j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.“

12. Je bez akýchkoľvek pochybností, že odpojenie predmetného bytu od odberného miesta elektrickej energie znížilo kvalitu bývania žalobcu, jeho manželky a syna, preto boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán skonania konania pri jeho nariadení je dodržaná. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá.

13. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Povinnosť podať žalobu žalobcovi neuložil nakoľko dospel k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danej právnej veci súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nakoľko návrh bol podaný bez predchádzajúceho podania žaloby vo veci samej, ide o konečné rozhodnutie a žalobcovi

tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Nakoľko však žalobcovi v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).