Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-117-2013.pdf
PDF · 88.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/117/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovaným L. R. a S. E. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm.c/, písm. d/, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s odkazom na § 138 písm.j/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní krajského prokurátora a oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 29T/74/2013 zo dňa 25.09.2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania krajského prokurátora a obžalovaných L. R., nar. XX.XX.XXXX, a S. E., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaných za vinných z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm.d/, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s odkazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
po vzájomnej dohode (spolu s odsúdeným O. P.) si od júna 2011 do 25.10.2011 zadovažovali od neznámej osoby drogy - marihuanu a pervitín, ktoré prechovávali v byte č. XX v R., na U. ulici č. XXX/XX a na ďalších miestach v nezistenom celkovom množstve a následne ich distribuovali viacerým osobám a to E. T., G. Z., H. T., D. S., Q. H., I. P., E. P., Q. H., P. S., Q. C., Q. S., ako aj ďalším osobám, pričom dňa 25.10.2011 bolo pri domovej prehliadke v byte č. XX v R., na U. ulici č. XXX/ XX, ktorý užívali obvinení a odsúdený O. P. zaistených 19 plastových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom konope s celkovou hmotnosťou 12856 mg, ktoré zodpovedá približne 26 - 71 obvyklým jednorazovým dávkam drogy, päť kusov 2 ml zatavených plastových injekčných striekačiek, v ktorých sa nachádzal biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 3267 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín, ktorý zodpovedá približne 64 - 255 obvyklým jednorazovým dávkam drogy, jedna 12 ml zatavená plastová injekčná striekačka, v ktorej sa nachádzal biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 3749 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín, ktorý zodpovedá približne 73 - 291 obvyklým jednorazovým dávkam drogy a 150 alobalových skladačiek, v ktorých sa nachádzal biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 8622 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín, ktorý zodpovedá 150 obvyklým jednorazovým dávkam drogy. Metamfetamín je zaradený podľa zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a konope je podľa citovaného zákona zaradené do I. skupiny omamných látok,
Za túto trestnú činnosť im uložil nasledovné tresty :
Obžalovanému L. R. podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm.l/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a/, písm.c/ Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to:
- mobilných telefónov Nokia N 95, Nokia 6021, Nokia 6020,
- digitálnej váhy,
- peňažných prostriedkov vo výške 365 Eur, ktoré sú uložené na účte Krajskej prokuratúry Trnava, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému L. R. aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Obžalovanému S. E. podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona na výkon tohto trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona súčasne uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- mobilného telefónu Nokia 1616-2,
- kovovej fajky,
s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 73 odsek 2 písm. d/ Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému S. E. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, keď vyslovil, že toto liečenie v zmysle § 74 odsek 2 Trestného zákona potrvá, pokiaľ to vyžaduje jeho účel.
Rozhodnutie o vine, vo vzťahu k obžalovanému S. E., vychádza z vyhlásenia tohto obžalovaného v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ktorým prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a tento ľutuje. Uvedené vyhlásenie obžalovaného E. bolo uznesením súdu I. stupňa prijaté podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku.
Rozhodnutie o vine obžalovaného L. R. vychádza z dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, keď v tomto smere poukázal súd I. stupňa nielen na výpoveď obžalovaného L. R. ale aj na výpoveď obžalovaného S. E., ktoré si vzájomne korešpondujú, a tiež na svedecké výpovede P. S., E. T., E. P., Q. H., G. Z., H. T., D. S., Q. H., I. P., Q. C., Q. S., ktorí vypovedali, že drogy kupovali od obžalovaného L. R. a tieto im nosil obžalovaný E.. Kontakt prebiehal najprv telefonicky a následne došlo k osobnému stretnutiu a odovzdaniu drogy. Zároveň súd I. stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a znaleckého posudku znalcov psychiatrov ohľadom duševného stavu obžalovaného E..
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného R. súd prvého stupňa nezistil žiadne priťažujúce okolnosti len poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm.j/, písm.l/ Trestného zákona a u obžalovaného E. ustálil jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že v minulosti už bol súdne trestaný, a jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
U oboch obžalovaných mal za to, že sú splnené podmienky na postup pri ukladaní trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ktoré u obžalovaného R. spočívajú vo veľmi nepriaznivej osobnej situácii keď sa stal bezdomovcom, bol bez finančného príjmu odkázaný na milodary kamarátov a skrytú pomoc matky, v čase skutku mal len 22 rokov a na trestnú činnosť ho zlákala ponuka O. R., ktorá mu zabezpečila ubytovanie a základné, pre život potrebné, podmienky.
Rovnako u obžalovaného S. E. odôvodnil súd I. stupňa postup pri ukladaní trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, jeho osobnými pomermi, ktoré spočívali v tom, že nemal kde bývať, nemal prostriedky na živobytie a vlastne týmito okolnosťami bol „usmerňovaný“ na to, aby využil ponuku O. R., rovnako ako obžalovaný R.. Mal teda za to, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku vo veľmi nepriaznivej osobnej situácii tým, preto použitie trestnej sadzby od 10 do 15 rokov považoval za neprimerane prísne keď dospel k záveru, že na splnenie cieľov individuálnej aj generálnej prevencie postačuje aj uloženie miernejších trestov.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie krajský prokurátor aj obidvaja obžalovaní.
Krajský prokurátor svojim odvolaním napadol len výrok o treste v neprospech obžalovaného L. R.. Trest uložený tomuto obžalovanému považuje za neprimerane mierny, tento nezohľadňuje, že práve obžalovaný L. R. bol v pozícii hlavného páchateľa, ktorý riadil celú trestnú činnosť a preto jeho podiel na páchaní trestnej činnosti mal byť vyjadrený aj uložením prísnejšieho trestu ako ostatným spolupáchateľom. Poukázal na to, že práve obžalovaný L. R. zabezpečoval drogu - pervitín ako aj marihuanu k ďalšiemu predaju, prijímal objednávky na svojom mobilnom telefónnom čísle a tieto posielal roznášať ostatných obžalovaných S. E. a O. P..
Obidvaja obžalovaní v písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom ich obhajcov, namietali správnosť právnej kvalifikácie ich konania aj podľa § 138 odsek 1 písm.j/ Trestného zákona. Majú za to, že objektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona je záujem na kontrolovanom nakladaní s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi. Konkrétnym predmetom útoku pri tomto trestnom čine nie je osoba, tento trestný čin konkrétny predmet útoku nemá a preto nemôže byť spáchaný na osobe resp. na viacerých osobách. Objektívna stránka trestného činu je charakterizovaná spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Pri trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona je následkom nekontrolované neoprávnené nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi t.j. porušenie predpisov upravujúcich manipuláciu s takýmito látkami, a to bez ohľadu na to, či tak dochádza alebo nedochádza k ohrozeniu života a zdravia ľudí. Predmetom útoku v danej veci nebol konkrétny človek, obžalovaní neútočili na človeka, porušili „len“ predpisy o nakladaní s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi. Účelom týchto predpisov je síce okrem iného aj chrániť zdravie a život človeka, ale na to, aby sa uvažovalo o útoku na konkrétneho človeka alebo osobu, by sa vyžadovalo pristúpenie ďalších okolností, ako donútenie drogu užiť alebo násilné konanie zo strany obžalovaného, navádzanie na drogu užiť a pod. Z týchto dôvodov nepovažujú právnu kvalifikáciu konania obžalovaných aj podľa § 172 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s odkazom na § 138 písm.j/ Trestného zákona za správnu, žiadali preto zrušiť rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu, ich konanie kvalifikovať len podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona a následne uložiť miernejšie tresty.
Obhajca obžalovaného R. ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na to, že trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené len na základe odpočúvaní telefónnych hovorov. Tieto príkazy musia byť odôvodnené a preskúmateľné. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 274/05 zo 14.06.2006 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Tdo V 3/2011 zo dňa 26.10.2011 má za to, že v danom prípade neboli príkazy odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, tieto príkazy nespĺňajú požiadavku preskúmateľnosti. Pokiaľ bolo odpočúvanie telefonických hovorov realizované na základe týchto príkazov išlo o odpočúvanie nezákonné a na základe tohto dôkazu ani na základe ďalších dôkazov odvíjajúcich sa od nezákonného dôkazu nemôže byť obžalovaný odsúdený.
Na verejnom zasadnutí, tak krajský prokurátor ako aj obaja obžalovaní, zotrvali na svojich odvolacích námietkach a odvolacích návrhoch.
Krajský súd, ako súd odvolací, potom ako zistil, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a osobami oprávnenými na podanie odvolania, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.
Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci v zmysle ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku, náležite zistil skutkový stav veci a vyhodnotením dôkazov dospel k úplným a správnym skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
Súd I. stupňa dôsledne rešpektoval práva obžalovaných a to najmä právo na obhajobu, pričom ani v priebehu prípravného konania ani v štádiu konania pred súdom I. stupňa nedošlo k takému porušeniu procesných predpisov, ktoré by mali za následok nesprávnosť skutkových záverov.
K odvolacím námietkam obžalovaných uvádza krajský súd nasledovné.
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 odsek 2 Trestného poriadku bol vydaný dňa 29.09.2011, sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 0S-TT-V-138-1/2011-Ntt na základe návrhu Okresnej prokuratúry Galanta. Z odôvodnenia príkazu vyplýva, že sudca pre prípravné konanie zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Šali, Odboru kriminálnej polície Šaľa pod ČVS: ORP-294/OEK-SA-2011 zo dňa 27.09.2011 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm.c/, písm. d/ Trestného zákona. Príkaz bol teda vydaný po začatí trestného stíhania, písomne a bol riadne odôvodnený. Už z jeho dôvodov vyplýva aj skutkový základ, na akom bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku. Tento príkaz má všetky náležitosti v zmysle § 115 odsek 3 Trestného poriadku, je odôvodnený skutkovými okolnosťami, označuje účastnícku stanicu, ako aj osobu, ktorej sa odposluch týka, a v súlade so zákonom určuje aj čas odpočúvania a záznamu.
Odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť predmetného príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, preto túto odvolaciu námietku obžalovaného R. považoval za nedôvodnú.
Čo sa týka odvolacej námietky oboch obžalovaných spočívajúcej v popieraní správnosti právnej kvalifikácie ich konania aj podľa § 172 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s odkazom na ustanovenie § 138 písm.j/ Trestného zákona, ani túto nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí sp.zn. 3 Tdo 75/2012 zo dňa 22.05.2013 vo vzťahu k pokračovaciemu zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.a/, odsek 4 písm.d/ Trestného zákona za aplikácie osobitného kvalifikačného momentu v zmysle § 138 písm.j/ Trestného zákona, nepovažuje odvolací súd za aplikovateľný vo vzťahu k trestnému činu podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona. Trestný čin podľa § 172 Trestného zákona je zaradený medzi trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie. Objektom tohto trestného činu je teda ochrana života a zdravia osôb a tento nemožno redukovať len na záujem na kontrolovanom nakladaní s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaní takéto látky distribuovali ďalším osobám a takto bezprostredne ohrozovali život a zdravie ďalších ľudí. Súd I. stupňa teda postupoval správne, keď aplikoval kvalifikačný znak v zmysle § 138 písm.j/ Trestného zákona na žalovaný skutok. Odvolací súd sa nestotožnil ani s dôvodmi odvolania krajského prokurátora.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie pri trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Citované zákonné ustanovenie upravuje podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu. Na takýto postup musia existovať buď výnimočné okolnosti prípadu alebo výnimočné pomery páchateľa.
Súd I. stupňa odôvodnil svoj postup pri ukladaní trestov obžalovaným podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona v podstate ich vekom a osobnými pomermi, keď, vzhľadom na konkrétnu situáciu každého z nich, za ktorej akceptovali ponuku O. R. na páchanie trestnej činnosti v čase spáchania skutku, dospel k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre nich neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona teda súd I. stupňa u oboch obžalovaných založil v podstate na rovnakých dôvodoch.
Pokiaľ krajský prokurátor v odvolaní namietal len nesprávnosť uloženia trestu obžalovanému L. R. (a v tomto smere vzal späť svoje odvolanie vo vzťahu k obžalovanému S. E.), možno vyvodiť, že akceptoval pomery oboch obžalovaných ako dôvod na postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Za takýchto okolností považoval odvolací súd trest uložený obžalovanému R. za primeraný bez ohľadu na jeho podiel na páchaní trestnej činnosti a to aj napriek tomu, že mu bol uložený trest v rovnakej výmere ako obžalovanému E.. Odvolací súd vychádzal z toho, že výmera trestu uloženého obžalovanému L. R. zodpovedá všetkým zákonným kritériám, tak ako sú uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona a to bez ohľadu na to, že vzhľadom na mieru, akou sa na páchaní trestnej činnosti podieľal, mu nebol uložený prísnejší trest ako obžalovanému E..
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prípadne zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.