Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-289-2013.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/289/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX O., o vymoženie sumy 334,59 eura s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o návrhu na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 1Er/143/2004-28 zo dňa 12.03.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 1Er/143/2004-28 zo dňa 12.03.2013 p o t v r d z u j e.
II. Návrh na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno (ďalej v texte aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú na podklade notárskej zápisnice č. N 774/2003, NZ 46265/2003 spísanej na notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom dňa 11.06.2003 (ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli 24.03.2003 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný (dlžník) splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. exekúciu. Dňa 11.06.2003 bola na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača spísaná notárska zápisnica o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci udelenej Mgr. Kušnírom. Exekučný súd po preskúmaní veci dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve medzi povinnou osobou a Mgr. Kušnírom. Predmetné splnomocnenie je obsiahnuté v zmluve o úvere, ktorá má podobu tzv. formulárovej zmluvy. Ak teda oprávnený postupoval tak, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného (dlžníka), došlo tým k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a teda, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného, pretože v prípade splnomocnenca ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným, a ktorá mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných pohľadávok v budúcnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Nemôže sa napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Nakoľko notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, súd exekúciu aj bez návrhu zastavil. V závere rozhodnutia súd uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Namietal v ňom, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože neinformoval strany sporu (účastníkov exekučného konania) o podstate sporu (sporu o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky), neumožnil stranám vyjadriť s k podstate tejto námietky a nevykonal vypočutie strán s aplikáciou pravidiel kontradiktórneho súdneho procesu. Súd konal v rozpore s právom Európskej únie, ak vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby na ňu spotrebiteľa upozornil a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej aj ako „O.s.p.“). Exekučný súd podľa odvolateľa nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Odvolateľ poukázal na § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“) a uviedol, že to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný súd musí s platnou notárskou zápisnicou ako zákonom uznaným exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Notárskou zápisnicou je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený v tejto súvislosti navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd podľa odvolateľa ďalej porušil princíp legality ako aj zásadu začatia konania na návrh. Exekučný súd odlišne zaobchádzal s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, pričom odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť postavením oprávneného ako obchodnej spoločnosti. Odvolateľ uviedol, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie okresného súdu o jeho právnom postavení. V závere namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že plnomocenstvo udelené povinným zástupcovi nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať záväzok/dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej záväzok/dlh vzniká. Povinný mohol navyše plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, povinný toto právo nevyužil. Tvrdenie, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, podľa názoru odvolateľa neobstojí. Takýto záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Názor súdu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen s povinným, ale aj oprávneným, považuje odvolateľ za nesprávny. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Co 7/2007, podľa ktorého nemožno súhlasiť s tým, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Vzhľadom na uvedené argumenty odvolateľ zotrval na legitimite predloženého exekučného titulu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len ako „ZFEÚ“) a predložil Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len ako „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora exekučný súd dňa 06.04.2004 poveril exekútora vymožením uloženej povinnosti zaplatiť istinu 10 080 Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne od 10.05.2003 do zaplatenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, trovy právneho zástupcu a trovy exekúcie. Odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 12.03.2013, č.k. 1Er/143/2004-28, exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s odôvodnením ako je uvedené vyššie.
Podkladom pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu bola zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným 24.03.2003. Súčasťou tejto zmluvy bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Kušníra dlžníkom na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníka v notárskej zápisnici. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníka o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“ sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 21 týchto podmienok je zmluva vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden exemplár ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by dlžník (povinný) splnomocnil veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i. splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra) tomuto advokátovi.
Z predloženej notárskej zápisnice zo dňa 11.06.2003 vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil Mgr. Bruno Žlnay konajúci na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003, zastupujúci advokáta Mgr. Kušníra konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mgr. Bruno Žlnay vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 13 406 Sk (445,03 eura). Zároveň vyhlásil, že predmetný dlh povinný splatí v lehote do 18.06.2003 k rukám oprávnenej osoby, ako aj to, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia.
Odvolací súd k dôvodu odvolania, že exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí z 27.01.2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.
Odvolateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s právnym záverom prvostupňového súdu o nespôsobilosti predloženej notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Hoci je potrebné uznať, že notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (teda podľa procesného práva) je v dvoch náležitostiach. Nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok. Podľa Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je,
aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a/ ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43b/ ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c/ ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (za predpokladu že by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva, ktorú používal oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového sudu, že je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Kušnír bude obhajovať záujmy splnomocniteľa (dlžníka). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 Občianskeho zákonníka vylučuje z možnosti zastupovania dlžníka (povinného).
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.
Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere však nevyplýva, že by takáto dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom v čase vyhotovenia splnomocnenia uzatvorená bola. Zmluva o úvere obsahovala plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť aj ako návrh na uzatvorenie dohody o zastúpení. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 Občianskeho zákonníka až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa druhej strane doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu alebo osobným doručením, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny nevyplýva, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev v prítomnosti advokáta Mgr. Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal, a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžník neodoslal návrh dohody o zastúpení druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z predloženej listiny nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu. Doručenie akceptácie navrhnutej dohody o plnomocenstve neprítomným advokátom dlžníkovi, a to ešte v čase kedy mal byť dlžník svojím prejavom viazaný, taktiež nebolo prezentované.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že chýba platné plnomocenstvo a z tohto dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie mohla byť spôsobilým exekučným titulom na vymáhanie pohľadávky oprávneného voči povinnému.
Keďže pri rozhodovaní vo veci súd neaplikoval inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ani neaplikoval Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nie je dôvodná námietka odvolateľa o tom, že súd konal v rozpore s právom EÚ, ak „vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby upozornil spotrebiteľa a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, ako aj bez toho, aby o svojom zámere a zámere spotrebiteľa v rámci zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní informoval oprávneného a umožnil mu vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť výsledok konania“.
Námietka odvolateľa o tom, že mu prvostupňový súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keďže nenariadil pojednávanie tak, ako mu to ukladal § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09.08.2012, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté 12.03.2013, teda po tom, ako bolo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku zrušené (toto ustanovenie bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.2013).
Odvolateľ sa podľa názoru odvolacieho súdu nie opodstatnene dovoláva aj porušenia práva na spravodlivý súdny proces s tým, že postup, ktorý zvolil exekučný súd dával nezákonne povinnému dostatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu (oprávneného), došlo k zmareniu exekúcie. Súd o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie rozhodol bez návrhu (ako mu to umožňuje ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku), pričom pri rozhodovaní vychádzal výlučne z obsahu spisu a listín v ňom založených (ktoré boli predložené oprávneným). Na tomto mieste súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd konštatoval, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Ďalej s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov v SR v nespočetnom množstve obdobných exekučných vecí oprávneného, nemožno vylúčiť, že oprávnený mal vedomosť o tom, že súd v danom prípade bude skúmať plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica ako exekučný titul. Oprávnený sa nemôže odvolávať na „prekvapenie“ zo súdneho rozhodnutia, nakoľko mu je rozhodovacia prax súdov v obdobných právnych veciach nepochybne známa.
Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 ZFEÚ Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.
Podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Pri posúdení návrhu navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyhodnocovaní potreby predložiť Súdnemu dvoru predbežnú otázku podľa medzinárodnej zmluvy je nevyhnutné plne rešpektovať povahu a sledovaný účel tohto osobitného inštitútu práva EÚ. Prostredníctvom konania o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie sa vytvoril systém spolupráce medzi vnútroštátnym súdmi a Súdnym dvorom, ktorého účelom je zabezpečovať správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Únie vo všetkých členských štátoch. Predbežná otázka je Súdnemu dvoru predložená v prebiehajúcom konaní pred vnútroštátnym súdom v situácii, v ktorej je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné jej vyriešenie. Predpokladom predloženia predbežnej otázky týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor. V súlade s čl. 267 veta tretia ZFEÚ je súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, povinný obrátiť sa na Súdny dvor ak mu bola predložená prejudiciálna otázka v zmysle cit. článku. „Súd, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, však má povinnosť, keď nastane v konaní na tomto súde otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ nekonštatoval, že nastolená otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Spoločenstva už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti“ (pozri rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-495/03, bod 45). Judikatúra Súdneho dvora teda pripúšťa výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora alebo ak výklad a správna aplikácia práva Únie je tak jednoznačná, že nevyvoláva žiadne pochybnosti ohľadom vyriešenia predmetnej otázky, t.j. keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (vec zjavná, jasná) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď je výklad a správna aplikácia práva Únie natoľko jasný, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nie je nevyhnutným predložiť Súdnemu dvoru navrhované predbežné otázky, nakoľko rozhodnutie o nich nie
je podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhované otázky sa týkajú neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozhodnutie vo veci nie je založené na existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd rozhodol výlučne na základe zistenia o neplatnosti právneho úkonu - plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul. O neplatnosti predmetného právneho úkonu súd rozhodol na základe ustanovení Občianskeho zákonníka bez toho, aby vo veci aplikoval únijné právo, či poukazoval na pramene únijného práva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Súčasne, vzhľadom na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých sa Ústavný súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci exekučného súdu skúmať spôsobilosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, teda nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (napr. I. ÚS 607/2012, I. ÚS 410/2012, I. ÚS 478/2012), odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.