Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-203-2013.pdf
PDF · 73.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/203/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti odsúdenému K. Y., v konaní na povolenie obnovu konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 08.10.2013 sp. zn. 2Nt/123/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písm.b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec sa vracia súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T15/2008, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Dôvodil najmä tým, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/15/2008 domáhal zrušenia rozsudku vo výroku o treste vzhľadom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 103/2011.
Preskúmaním spisového materiálu zistil, že Nález Ústavného súdu SR je novou skutočnosťou v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti § 41 odsek 2 Trestného zákona prvá veta, časť za bodkočiarkou, pôvodne uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Pôvodne uložený súhrnný trest odňatia slobody podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 70 mesiacov nezodpovedá asperačnej zvýšenej trestnej sadzbe, čo by predstavovalo pri trestnej sadzbe 4 až 10 rokov - 96 mesiacov až 144 mesiacov, pri trestnej sadzbe 3 až 10 rokov - 92 mesiacov až 148 mesiacov. V danom prípade sprísnená trestná sadzba nebola použitá. Uložený trest nie je preto v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa a nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu. Súd I. stupňa dospel preto k záveru, že oba uvedené predpoklady, teda existencia novej, skôr neznámej skutočnosti alebo dôkazu a spôsobilosť tejto novej skutočnosti alebo dôkazu privodiť iné rozhodnutie o treste, musia byť splnené súčasne na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania. V danom prípade súd I. stupňa bol toho názoru, že nebola splnená druhá podmienka a preto návrh na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a následného vyhovenia návrhu na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/15/2008.
V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp.zn. 6T/15/2008 zo dňa 10.04.2008 bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a iné, pričom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 70 mesiacov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu súd postupoval podľa § 41 odsek 2, veta za bodkočiarkou Trestného zákona a trest mu bol uložený nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej vety § 41 odsek 2 Trestného zákona. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, ktorou sa prikazovalo súdu ukladať trest odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej vety § 41 odsek 2 Trestného zákona. Podľa článku 125 Ústavy SR v spojení s § 41b odsek 1 zák.č. 38/1993 Z.z. strata účinnosti vety za bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. V ďalšom teda poukázal na to, že strata účinnosti označeného ustanovenia Trestného zákona je podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku dôvodom na obnovu konania a otázku zrejmého nepomeru uloženého trestu k závažnosti činu a k pomerom páchateľa môže posudzovať len pôvodný súd.
Krajský súd na základe podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.04.2008 sp.zn. 6T/15/2008 bola schválená dohoda o vine a treste, ktorá bola uzavretá na Okresnej prokuratúre v Trnave dňa 12.03.2008, sp.zn. 3 Pv 468/07 medzi prokurátorkou a obvineným K. Y. s tým, že obvinený bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a bol mu bol uložený podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1, § 41 odsek 2, § 39 odsek 2 písm.d/, odsek 4, § 38 odsek 7 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 70 mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň bol zrušený vo výrokoch o treste rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.zn. 2T/52/2007, zo dňa 28.05.2007, toho istého dňa právoplatný ako aj rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.zn. 7T/80/2007, zo dňa 21.06.2007, toho istého dňa právoplatný, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona bolo obvinenému uložené aj ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou.
Podľa Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 - 85 v § 41 odsek 2 zák.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy SR.
Podľa § 125 odsek 3 Ústavy SR ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi priamymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť.
Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „Z.o. ÚS“) ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Tpj 44/2013:
I. Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b odsek 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písmeno a/ až c/ alebo písm. e/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b odsek 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie Ústavného súdu SR obligatórnou podmienkou na povolenie obnovy konania. Stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. Tpj 44/2013 došlo k zjednoteniu súdnej praxe v otázkach posudzovania podmienok potrebných pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Krajský súd zrušil napadnuté uznesenie súdu I .stupňa a vec vrátil tomuto súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol, nakoľko citované stanovisko Najvyššieho súdu SR mení základnú myšlienku posudzovania podmienok obnovy konania, z ktorej vychádzal súd I. stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.