Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/157/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: G. G., X.. XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 27.11.2019 žiadateľ G. G., F. X, XXX XX L. (ďalej ako „žiadateľ“ alebo aj ako „žalobca“), doručil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave ako povinnej osobe (ďalej aj ako „povinná osoba“), e-mailom žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len ako „“), ktorá bola povinnou osobou zaevidovaná dňa pod č. KRPZ-BA-192/2019- SI (ďalej len ako „žiadosť“) a v ktorej uviedol, že v zverejňovaných zoznamoch štatistík nie sú uvedené štatistiky s lokalizáciou na úrovni „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou,“ ako to vyžaduje zákon. Žiadateľ žiadal o poskytnutie informácií: „1. takéto štatistiky máte pre L. a celý kraj k dispozícii, 2. v akej forme (tabuľka, CSV, open dáta, API, iná forma vyžadovaná , resp. ), 3. akou formou a kde ich zverejňujete“ (ďalej len ako „požadované informácie“).

2. Dňa 28.11.2019 vykonalo Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave ako spracovateľ, šetrenie skutkového stavu veci ohľadom žiadosti žiadateľa a listom č. KRPZ-BA-192-001/2019-SI zo dňa 28.11.2019 si vyžiadalo podklady pre rozhodnutie od Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. 3. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave sa k žiadosti č. KRPZ-BA-192-001/2019-SI zo dňa 28.11.2019 Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, vyjadril listom č. KRPZ-BA- KDI3-4088-001/2019 zo dňa 29.11.2019, v ktorom uviedol k žalobcom požadovaným informáciám že: 1) štatistiky sú generované pre Slovenskú republiku a kraje, Slovenskú republiku, kraje a okresy a pre policajné okresy a diaľničné oddelenia Policajného zboru, 2) štatistiky sú vo forme tabuľky a 3) štatistiky sú zverejňované na stránke P.:/..H..R.-R.. Z obsahu a formy zaslaných podkladov z Krajského dopravného inšpektorátu Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa vyplývalo, že je potrebné postupovať v predmetnej veci podľa ust. v zmysle ktorého, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi, oznámiť mu údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. 4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako povinná osoba oznámilo v zákonnej lehote žiadateľovi listom č. KRPZ-BA-192-003/2019-SI zo dňa 03.12.2019, t.j. do piatich dní, že požadované informácie sprístupnila s poukazom na ust. a s odkazom na zdroj už zverejnenej informácie, ktorá je dostupná na stránke P.:/..H..R.-R.. 5. Dňa 16.12.2019 bolo doručené Oddeleniu komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave z úrovne Poradnej komisie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odvolanie žiadateľa - proti oznámeniu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-192-003/2019-SI zo dňa 03.12.2019 a proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa 09.12.2019 (ďalej aj ako „fiktívne prvostupňové rozhodnutie“) podľa ust. o čiastočnom zneprístupnení informácie (ďalej len ako „odvolanie žiadateľa“). 6. Dňa 16.12.2019 zaevidovalo Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave odvolanie žiadateľa zo dňa 04.12.2019, ktoré vyhodnotilo tak, že opakovaná žiadosť žiadateľa o informácie, resp. ním podané odvolanie proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby bude vybavené v režime bežnej korešpondencie v zákonom stanovenej lehote 30 dní a nie v zmysle , nakoľko v danej veci nebolo povinnou osobou vydané rozhodnutie podľa ust. a preto nebolo možné akceptovať predmetné podanie žiadateľa ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. 7. Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pri opakovanom spracovaní odpovede dňa 20.12.2019 zistilo, že na uvedenej stránke P.:/..H..R.-R. sa požadovaná informácia nenachádza, a preto žalobcovi opakovanú informáciu v režime bežnej korešpondencie v zákonom stanovenej lehote nezaslalo. 8. Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 20.12.2019, postúpilo odvolanie žiadateľa proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu spolu so spisovým materiálom na druhostupňové konanie Prezídiu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to listom označeným ako „Stanovisko voči fiktívnemu rozhodnutiu o neposkytnutí informácie č. KRPZ- BA-192-006/2019-SI zo dňa 20.12.2019“ spolu s úradným záznamom č. KRPZ-BA-192- 007/2019-SI zo dňa 20.12.2019. 9. Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2020/006426-004 zo dňa 09.01.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie v prvom konaní“), rozhodlo o odvolaní žiadateľa proti fiktívnemu prvostupňovému Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 09.12.2019, tak, že podľa ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) s poukazom na ust. a ust, Správneho poriadku, fiktívne prvostupňové fiktívne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 09.12.2019 povinnej osoby, zrušilo a vec vrátilo Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave ako povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. 10. Dňa 16.01.2020 zaslal druhostupňový orgán - Prezídium Policajného zboru v Bratislave, administratívny spis na nové konanie a opätovné rozhodnutie Oddeleniu komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave a ktorý bol preevidovaný na č. KRPZ-BA-14/2020- SI. 11. Dňa 17.01.2020 Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, si opätovne vyžiadalo listom č. KRPZ-BA-14-009/2020-SI zo dňa 17.01.2020 od Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, podklady. 12. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave uviedlo v odpovedi na list Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-14-009/2020-SI zo dňa 17.01.2020, že o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje o žalobcom požadovaných údajoch. 13. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako povinná osoba (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie ním požadovaných informácií po zrušení rozhodnutia fiktívneho prvostupňového rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 09.12.2019 v novom konaní opätovne rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo v celom

rozsahu z dôvodu, že požadovanými informáciami v čase podania jeho žiadosti nedisponovalo. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán tým, že ako povinná osoba nedisponuje požadovanými informáciami, pretože evidencia dopravných nehôd, z ktorej sú štatistické údaje o dopravnej nehodovosti generované, je informačným systémom policajného zboru podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie iným subjektom. Podrobnosti o vedení evidencie sú uvedené v ust. a ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Citovaný zákon pritom neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje o žiadateľom požadovaných informáciách. Uvedený informačný systém neobsahuje žiadateľom štatistiky vyšpecifikovanú lokáciu „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“, a preto povinná osoba nemá k dispozícii ku dňu doručenia žiadosti žiadateľa ním požadované informácie. 14. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 odvolanie, doručené povinnej osobe dňa 05.02.2020, v ktorom namietal nesprístupnenie ním požadovaných informácií povinnou osobou a zastával názor, že táto musí požadovanými informáciami disponovať. 15. Oddelenie komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, listom č. KRPZ- BA-14-013/2020-SI zo dňa 06.02.2020 postúpilo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 spolu so spisovým materiálom, Prezídiu Policajného zboru v Bratislave na druhostupňové konanie. 16. Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodlo o odvolaní žiadateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-OKAP- -004 zo dňa 17.02.2020, rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), tak že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Policajný zbor (ďalej aj ako „PZ“) ako štátny orgán, môže konať iba na základe zákonov, v ich medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý je v nich ustanovený, ako aj v rozsahu kompetencií, ktoré mu jednotlivé zákony dávajú. Zákony dávajú kompetencie jednotlivým štátnym orgánom podľa charakteru úloh, ktoré plnia. PZ spracúva informácie podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) a v prípade dopravných nehôd aj podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“). v takom rozsahu, v akom sú spracovávané podľa citovaných zákonov a v akom uvedené údaje potrebuje pre plnenie svojich úloh a svoju činnosť. Uviedol, že PZ nespracováva a nevedie informácie v rozsahu a podobe požadovanej žiadateľom, ktorý žiada štatistiky s informáciami o úsekoch pozemnej komunikácie alebo miesta kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou. Zdôraznil, že žiadateľ poukazuje v odvolaní na ustanovenia vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia bezpečnosti pozemných komunikácií (ďalej len ako „“), avšak z predmetnej vyhlášky nevyplývajú žiadne povinnosti pre PZ spracovávať informácie tak, ako to uvádza žiadateľ vo svojej žiadosti a následne v odvolaní. Uviedol, že predmetná vyhláška vymedzuje kompetencie a úlohy Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pri riadení bezpečnosti pozemných komunikácii a to predovšetkým pri postupe posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemných komunikácií ako takých, a nie kompetencie PZ. Uviedol, že PZ podľa ust. poskytuje informácie z evidencie dopravných nehôd štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a správcom ciest v rozsahu ich pôsobnosti, avšak v takej forme a rozsahu, v akej ich zhromažďuje a má k dispozícii. PZ však nespracováva poskytnuté informácie iným subjektom do podoby a spôsobom, ktorú tieto subjekty používajú pri plnení svojich úloh. Akým spôsobom a ako následne spracujú a využijú informácie subjekty, ktorým PZ poskytuje a sprístupňuje informácie týkajúce sa dopravnej nehodovosti zo svojich evidencií, nie je už v jeho kompetencii. Druhostupňový konštatoval, že PZ pri plnení svojich úloh nezhromažďuje a neeviduje informácie v takej podobe, v akej ich požaduje žiadateľ, a preto ich nemôže žiadateľovi poskytnúť, lebo nimi nedisponuje v reálnom čase v podobe, ako žiadateľ vyžaduje. Mal za to, že dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií je teda v tomto prípade skutočnosť, že povinná osoba nemá k dispozícii požadované informácie spracované spôsobom a podľa kritérií, ktoré požadoval žiadateľ. Povinná osoba nie je povinná pri svojej činnosti spracovávať štatistické prehľady a informácie podľa kritérií zadaných žiadateľom a neukladá jej povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Poukázal na to, že neukladá povinnej osobe také povinnosti, podľa ktorých by musela vykonať také

operácie požadované žiadateľom, na základe čoho by boli vytvorené kvalitatívne odlišné alebo dokonca nové informácie. Zdôraznil, že sledovanie požadovaných informácií nevyplýva z vyhlášky č. ako povinnosť PZ ale iného subjektu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.05.2009. Záverom druhostupňový orgán dodal, že údaje o činnosti služby dopravnej polície PZ, resp. o dopravných nehodách v rozsahu, v akom ich PZ eviduje, sú zverejnené v príslušných súboroch na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde sú zverejnené datasety údajov o dopravných nehodách, t.j. generované štatistické reporty za príslušné roky z informačného systému Dopravné nehody, ktorých technické parametre zverejňovania na webe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje príslušný útvar v zmysle príslušných právnych predpisov (teda aj v súlade s výnosom Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy). Na základe uvedených skutočností, druhostupňový orgán vyhodnotil odvolacie námietky žiadateľa ako irelevantné a nedôvodné a stotožnil sa v plnom rozsahu s právnym názorom prvostupňového orgánu a tak dospel k jednoznačnému záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. II. Žaloba

17. Včas podanou žalobou zo dňa 23.04.2020, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 28.04.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ- OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020, ktoré potvrdil a navrhoval, aby ich správny súd zrušil podľa ust. a . (ďalej len ako „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň navrhol, aby uložil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave povinnosť sprístupniť mu požadovanú informáciu, ktorou sú informácie podľa bodov l.,2.,3. žiadosti v elektronickej podobe.

18. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). 19. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobca uviedol, že doteraz sprístupnené informácie boli takto: „Na uvedenom linku sú generované štatistiky pre Slovenskú republiku a kraje, Slovenskú republiku, kraje a územné okresy a pre policajné okresy a diaľničné oddelenia Policajného zboru. Štatistiky sú vo forme tabuľky. Štatistiky sú zverejňované na P.:/. W..H..R.-R..“. Avšak, voči požadovaným informáciám v žiadosti neposkytli uvedené internetové odkazy odpovede. Internetové odkazy neobsahujú štatistiky konkrétnych lokalít, teda špecificky úseky pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou. Ak by ich obsahovali, z existencie týchto štatistík by sa dala dovodiť odpoveď na otázky žiadateľa (l., 2., 3.); to by samozrejme uvítal, lebo nad rámec otázok v žiadosti by mu boli sprístupnené aj samotné údaje. Ale žiaľ, odkazy obsahujú iba rámcové štatistiky pre územie krajov a pod., nedá sa teda dovodiť odpoveď na otázku 1. či takéto štatistiky má povinná osoba k dispozícii; ani na otázky 2., 3. ohľadom formy. Povinná osoba takto ani neodpovedala v podstate na žiadnu otázku položenú v bodoch l., 2., 3. žiadosti. 20. Mal za to, že uvedený názor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na čo žalobca upozornil žalovaného už v odvolaní a nad rámec uviedol v žiadosti, že evidenciu požadovaných dát predpisuje zákon. Žalovaný rozhodol a nevyhovel odvolaniu v celom rozsahu, pretože informáciami vraj nedisponuje. 21. Poukázal na o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií (ust. ) a na vyhlášku č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia bezpečnosti pozemných komunikácií. 22. Zastával názor, že žalovaný resp. dopravné inšpektoráty štatistiku nehodovosti vedú a vyhodnocujú (alebo by mali) a predmetnou žiadosťou sa snažil zistiť, či je to tak. 23. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 16.05.2002 (Rs 37/2003), v ktorom sa uvádza: „Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami okrem iného aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti narába, resp. ak sú predmetom jej činnosti.“ 24. Rozhodnutie povinnej osoby tak paradoxne tvrdí, že povinná osoba nevie (nemá informáciu) o tom, či takéto štatistiky vedie.

25. Uviedol, že obdobne napadnuté rozhodnutie neuvádza (za predpokladu, že by k tomu v rozpore s oficiálnymi dokumentárni a zákonom dochádzalo), či orgány verejnej správy v rozpore so zákonom o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií tieto informácie vôbec nevyhodnocujú. Tak by dostal odpoveď na otázku 1. žiadosti; čo by znamenalo pre povinnú osobu priznanie nezákonného stavu a možné iné konzekvencie. 26. Namietal, že z rozhodnutia nie je teda možné zistiť, že by povinná osoba informáciou nedisponovala a z akého dôvodu. 27. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (ust. ). 28. Poukázal na ust. Správneho poriadku v zmysle ktorého, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Namietal, že žalovaný sa nevyrovnal s jeho námietkami, najmä sa nevyjadril k prezumpcii právneho stavu (vyhodnocovania štatistík) a taktiež neuviedol, v akej forme informácie aktuálne povinná osoba spracováva, napriek tomu, že to bola jedna z požadovaných informácií v žiadosti. 30. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zmätočne uvádza, že: „zákon neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje o žiadateľom požadovaných údajoch“, ako aj „Ak žiadateľ poukazuje na to, že povinnej osobe to vyplýva z vyššie uvedenej vyhlášky, je potrebné poukázať na skutočnosť, že sledovanie požadovaných informácií nevyplýva z vyhlášky ako povinnosť Policajného zboru ale iného subjektu.“ Ale na druhej strane uvádza, že “Evidencia dopravných nehôd, z ktorej sú štatistické údaje o dopravnej nehodovosti generované, je informačným systémom Policajného zboru podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie. Podrobnosti o vedení evidencie sú uvedené v a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Citovaný zákon pritom neustanovuje povinnej osobe povinnosť viesť štatistické údaje o žiadateľom požadovaných údajoch. Štatistické údaje sú generované z evidencie dopravných nehôd predovšetkým za účelom pozitívneho ovplyvňovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na zabezpečenie praktickej činnosti služby dopravnej polície Policajného zboru.“ Tieto tvrdenia považuje žalobca za protichodné a z nich nedokáže ani nepriamo odvodiť odpoveď na otázku 1. v žiadosti, či teda tieto štatistiky povinná osoba má alebo nemá, nakoľko tvrdenia si logicky odporujú. Ďalej sa v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo druhostupňovým plne potvrdené, uvádza: „Uvedený informačný systém neobsahuje žiadateľom štatistiky vyšpecifikovanú lokáciu: „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“. Tu podľa žalobcu dochádza k nelogickej zámene otázky - požadovanej informácie (o existencii dát) s dátami samotnými, lebo povinná osoba hneď v ďalšej vete uviedla: „Povinná osoba ku dňu doručenia predmetnej žiadosti informácie požadované v žiadosti nemá k dispozícii.“ 31. Zároveň žalobca poznamenal, že nie je jasné, prečo sa žalovaný ako povinná osoba vyhol priamej odpovedi, resp. ak otázke neporozumel (napr. ak nebolo jasné, či žiadateľ požaduje dáta nehodovosti samotné, alebo len informáciu o dátach), prečo nevyužil inštitút ust. a nepožiadal o doplnenie žiadosti resp. aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. 32. Žalobca zastával názor, že správny súd by mal postupovať v zmysle na ust. z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. III. Vyjadrenie žalovaného 33. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 16.10.2020, doručeným správnemu súdu dňa 16.10.2020 a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 34. Trval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

35. V súvislosti s námietkou žalobcu, že policajný zbor je povinný zhromažďovať informácie v takej podobe, ako to požadoval vo svojej žiadosti a preto, povinná osoba mala sprístupniť ním požadované informácie, žalovaný uviedol, že policajný zbor (ďalej aj ako „PZ“) na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov vedie evidenciu dopravných nehôd, ktorá je jeho informačným systémom podľa ust. . Okruh údajov, ktoré sú vedené v evidencii dopravných nehôd, stanovuje výlučne ust. . Citované ustanovenie dostatočným a konečným spôsobom vypočítava konkrétne údaje, ktoré evidencia dopravných nehôd má obsahovať. Zdôraznil, že citovaný zákon, ktorý je jediným záväzným právnym predpisom pri úprave obsahu evidencie dopravných nehôd, neustanovuje povinnosť PZ viesť štatistiky s lokalizáciou na úrovni „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhu“ tak, ako to uvádza žalobca. 36. Žalovaný uviedol, že PZ pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä pre pozitívne ovplyvňovanie bezpečnosti cestnej premávky, vyhodnocuje údaje evidované podľa ust. a prijíma konkrétne opatrenia, pričom na tieto účely zadefinoval a používa pojmy ako „nehodový úsek“ a „nehodová lokalita“, tieto pojmy a ich obsah nie je legálne určený všeobecne záväzným právnym predpisom a používa ich len pre potreby plnenia svojich úloh. Nehodovým úsekom alebo miestom sa pritom rozumie taký úsek alebo miesto pozemnej komunikácie, ktoré spĺňa konkrétne podmienky v závislosti na počte dopravných nehôd v konkrétnej územnej rozlohe. Nehodovým úsekom na diaľniciach, rýchlocestných cestách, cestách I. a II. triedy sú najmä úseky pozemných komunikácií alebo medzikrižovatkové úseky v dĺžke najviac 1 km, generované evidenciou dopravných nehôd; prehľad tvorí najmä číslo cesty, kilometer začiatku a konca, dôvod určenia napríklad počtu a následkov dopravných nehôd a mapa územného obvodu útvaru Policajného zboru s ich vyznačením. Nehodovým miestom na diaľniciach, rýchlocestných cestách, cestách I. a II. triedy sú najmä križovatky ciest, priechody pre chodcov, železničné priecestia, miesta vjazdov alebo výjazdov objektov prípadne pozemkov na cestu alebo iné obdobné miesta v dĺžke najviac 100 m, generované evidenciou dopravných nehôd; prehľad tvorí najmä číslo cesty, kilometer, dôvod určenia napríklad počtu a následkov dopravných nehôd a mapa územného obvodu útvaru Policajného zboru s ich vyznačením. Štatistické údaje o polohe miesta dopravnej nehody (s položkou kilometráže), pre ich selektovanie na nehodových úsekoch, sú v evidencii dopravných nehôd sledované len na vybranej cestnej sieti, t.j. na diaľniciach a ich privádzačoch, rýchlostných cestách a ich privádzačoch, cestách I. a II. triedy (napríklad za rok 2019 zverejnený na adrese P.:/..H..R.?Š.C. - X&rok=XXXX&mesiac= XX C. za J. S. Y. C. B. C. na C. P.:/..H..R.?G. A.). Evidencia dopravných nehôd v súčasnosti nedisponuje aplikáciou pre štatistické spracovanie údajov o polohe miesta dopravných nehôd vo vektorovom formáte. Pre ostatné pozemné komunikácie, t.j. cesty III. triedy, komunikácie nesledované, komunikácie účelové - poľné a lesné cesty, ako aj komunikácie účelové - ostatné (napríklad parkoviská), evidencia dopravných nehôd údaje o polohe miesta dopravnej nehody (s položkou kilometráže) štatisticky nespracováva. Na druhej strane o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) je sa týmto zákonom preberá Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES zo dňa 19.11.2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (ďalej len „“). V súlade s predmetnou boli stanovené postupy, ktoré by mali byť významným nástrojom na zlepšene bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Výsledkom by malo byť vykonávanie posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie v začiatočnej fáze plánovania výstavby novej pozemnej komunikácie alebo podstatnej zmeny existujúcej komunikácie, vykonávanie bezpečnostného auditu v každej etape projektovania až po uvedenie novej pozemnej komunikácie alebo podstatnej zmeny existujúcej komunikácie do užívania a vykonávanie pravidelných inšpekcií na pozemných komunikáciách, ktoré sú už v prevádzke. Vykonanie predmetných činností bude povinný zabezpečiť na vlastné náklady vlastník alebo správca pozemných komunikácií zaradených v TEN-T sieti. Vlastníci a správcovia ostatných ciest majú samozrejme možnosť vykonávať predmetné činnosti na pozemných komunikáciách vo svojom vlastníctve a v správe podľa vlastného uváženia a potreby. Posudzovanie vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie, bezpečnostný audit a inšpekciu je v zmysle novely oprávnená vykonávať odborne spôsobilá osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. 37. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný zároveň dodal, že je rozdiel medzi vedením štatistických ukazovateľov smerujúcich k označeniu miesta, resp. úseku ako nehodového miesta alebo nehodového úseku a medzi pojmom používaným v - kritické nehodové úseky. Tieto pojmy nemajú rovnaký obsah. Obsah pojmu „nehodový úsek alebo miesto“ je stanovený Policajným zborom.

Kritériá klasifikácie nehodových úsekov sú stanovené v vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia bezpečnosti pozemných komunikácií. Z uvedených skutočností, ako aj z ustanovení je zrejmé, že povinnosť zabezpečiť klasifikáciu nehodových úsekov podľa ustanovených kritérií nie je povinnosťou, za ktorú zodpovedá PZ, ale správca pozemnej komunikácie. Vzhľadom na to, že PZ pre zabezpečenie plnenia úloh orientuje výkon služby na miesta, resp. lokality označené ako nehodové miesta alebo nehodové lokality, pre výkon svojej práce štatistiky s lokalizáciou na úrovni „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“ nepoužíva a z toho dôvodu ich ani nevedie. 38. Žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že danú informáciu by mal mať k dispozícii správca konkrétnych pozemných komunikácii. K postúpeniu žiadosti žalobcu o sprístupnenie ním požadovaných informácií však zo strany povinnej osoby nemohlo dôjsť, a to z dôvodu enormného počtu jednotlivých správcov pozemných komunikácií v L. a v L. kraji (správcom pozemnej komunikácie je aj súkromná spoločnosť, ktorá má kontrolovaný vjazd len určitých vozidiel, napríklad objekt Volkswagen). Povinná osoba nemá ani nemôže mať k dispozícii na každý deň aktualizovaný zoznam všetkých správcov všetkých pozemných komunikácií. 39. Zdôraznil, že s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.05.2009 je zrejmé, že zo nevyplýva povinnosť, ktorá povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informácie, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Taktiež z citovaného zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomocí alebo realizovať šetrenia či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Rozširujúci, extenzívny výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom . Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. 40. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa údajného nesprávneho pochopenia jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, keď žiadal výslovne cit.: „Žiadam vás o poskytnutie informácie, či 1) takéto štatistiky máte pre L. a celý L. kraj k dispozícii. 2) v akej forme (tabuľka, CSV, open dáta, API, iná forma vyžadovaná zákonom 55/2014, resp. 95/2019) 3) akou formou a kde ich zverejňujete“, uviedol, že orgány verejnej správy konštatovali, že obsahu jeho žiadosti porozumeli, správne ju vyhodnotili a zákonne postupovali pri spracúvaní predmetnej odpovede. 41. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca v úvode svojej žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 27.11.2019 uviedol, že ním požadované štatistické prehľady nie sú zverejňované na internetovej stránke tak, ako to má podľa jeho názoru vyžadovať zákon a až následne požaduje informáciu, či takéto štatistiky má povinná osoba k dispozícii, v akej forme a kde ich zverejňuje. Zo žiadosti žalobcu je teda zrejmé, že je presvedčený, že danou informáciou povinná osoba disponuje a požaduje výslovne miesto a formu zverejnenia. Správne pochopenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácie povinnou osobou podporil aj samotný žalobca, keď vo svojom odvolaní zo dňa 04.12.2019 výslovne uvádza, cit.: „Dňa 04.12.2019 mi povinná osoba doručila rozhodnutie o sprístupnenie informácie, ktoré však nebolo úplným sprístupnením žiadaných informácií, z nasledovného dôvodu - neboli uvedené štatistiky úsekovej nehodovosti, ktorú podľa zákona musí Polícia SR zaznamenávať. Zaslaný odkaz na zverejnené štatistiky tieto neobsahuje. Žiadam o sprístupnenie štatistík úsekových podľa zákona.“ Zároveň žalovaný uviedol, že obdobne aj v odvolaní zo dňa 04.02.2020 žalobca uviedol, že nakoľko povinná osoba musí mať ním požadované informácie k dispozícii, ide o informácie, ktoré povinná osoba nemusí nanovo vytvárať pre účely jeho žiadosti. Ak by žalobca požadoval iné informácie, resp. ak by povinná osoba nesprávne pochopila obsah jeho žiadosti o poskytnutie informácie, namietal by túto skutočnosť určite už v prvom zaslanom odvolaní zo dňa 04.12.2019 alebo v odvolaní zo dňa 04.02.2020. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na právnom názore, že povinná osoba správne vyhodnotila, resp. zhodnotila význam žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, keď posudzovala jeho žiadosť v celom kontexte s pochopením jej zámeru a nie prísne formalisticky, pričom to by práve mohlo predstavovať porušenie práv žalobcu. 43. Žalovaný s poukazom na svoj právny názor mal za preukázané, že PZ nie je povinný viesť prehľady požadované žalobcom, ktoré na zabezpečenie výkonu úloh uložených mu zákonom nepotrebuje a

preto ich nevedie a teda, ich ani nemá reálne k dispozícii. Povinná osoba nemá povinnosť získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať údaje, ktoré nemá k dispozícii v originálnej podobe. IV. Konanie na Krajskom súde v Bratislave

44. Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: G. G., F. X, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020 rozhodol rozsudkom č.k. -75 z 10.02. 2022 tak, že podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako aj prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020.

V.

Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

45. Žalovaný podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -75 z 10.02.2022 v právnej veci žalobcu: G. G., F. X, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020, kasačnú sťažnosť v ktorej namietal, že neobsahuje zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov. Zdôraznil, že povinnosť podľa a vyhlášky č. týkajúce sa nehodových úsekov, nie je uložená PZ, ale správcom pozemných komunikácií a informácie vo vzťahu k týmto úsekom neeviduje a preto ich nemôže ani sprístupniť. Namietal, že správny súd sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nežiadal len o odpoveď na otázku, či krajského riaditeľstvo vedie žiadané štatistiky, ale žiadal poskytnúť samotné štatistické údaje. Orgány verejnej správy tak jeho žiadosť vyhodnotili materiálne, nielen čisto formálne.

46. Podľa kasačného súdu napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú odôvodnenie, ktoré plne vyhovuje požiadavkám ust. Správneho poriadku, ktorý sa podľa vzťahuje aj na konanie o žiadosti o poskytnutie informácie. Napadnuté rozhodnutie je celkom zrozumiteľné a obsahuje jasné zhrnutie skutočností, ktoré boli podkladom preň, ako aj to, ako sa aplikovali príslušné právne predpisy. Preto ho nebolo možné považovať za nepreskúmateľné, a tak neprichádzalo do úvahy jeho zrušenie podľa .

47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ust. ) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -75 z 10.02.2022 v celom rozsahu ( ) a dospel k záveru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, ak zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020 ako aj prvostupňové rozhodnutie z tých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozsudku a preto napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. rozsudkom (ust. ) a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, že správny súd o správnej žalobe rozhodne znova a je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (ust. ).

VI.

Právne posúdenie veci

48. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 49. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. dňa 18.05.2023, nakoľko žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

50. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-OKAP-2020/018412-004 zo dňa 17.02.2020, ktorým zamietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 o nevyhovení jeho žiadosti o sprístupnenie informácií a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 51. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 52. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách. 53. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 54. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 55. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 56. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 57. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 58. Podľa , tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 59. Podľa , osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 60. Podľa , povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 61. Podľa , každý má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii. 62. Podľa , ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. 63. Podľa , žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a zákona o slobode informácií a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa zákona o slobode informácií, ak tento zákon neustanovuje inak. 64. Podľa , ak nie je v tomto zákone uvedené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

65. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 66. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 67. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 68. Podľa ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 69. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho záveru a či je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, keď žalobcovi orgán verejnej správy nesprístupnil požadované informácie. 70. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd zistené, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií žiadosťou zaslanou elektronicky (e-mailom) z adresy L..M..sk zo dňa 27.11.2019 nasledovne: „V zverejňovaných zoznamoch štatistík (web je mimochodom nezabezpečený SSL certifikátom a teda porušuje GDPR): P.:/.\v.X..R.?F.-R. nie sú uvedené štatistiky s lokalizáciou na úrovni,, úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou, “ ako to vyžaduje zákon. Žiadam Vás o poskytnutie informácie, či: 1. takéto štatistiky máte pre L. a celý kraj k dispozícii, 2. v akej forme (tabuľka, CSV, open dáta, API, iná forma vyžadovaná zákonom 55/2014, resp. 95/2019), 3. akou formou a kde ich zverejňujete.“ 71. Zároveň správny súd zistil z administratívneho spisu, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako povinná osoba (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie ním požadovaných informácií po zrušení rozhodnutia fiktívneho prvostupňového rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 09.12.2019 v novom konaní opätovne rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo v celom rozsahu z dôvodu, že požadovanými informáciami v čase podania jeho žiadosti nedisponovalo a ďalej, že Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodlo o odvolaní žiadateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-OKAP- -004 zo dňa 17.02.2020, rozhodnutím č. KRPZ-BA-14-011/2020-SI zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), tak že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 72. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ) a že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (ust. ). Zastával názor, že správny súd by mal postupovať v zmysle na ust. , z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Navrhoval, aby správny súd zrušil obe rozhodnutia podľa ust. a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň navrhol, aby uložil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave povinnosť sprístupniť mu požadovanú informáciu, ktorou sú informácie podľa bodov l., 2., 3. žiadosti v elektronickej podobe. 73. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a žalobu navrhol v plnom rozsahu zamietnuť. 74. V zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či žalobca ako žiadateľ žiadal len o odpovede na otázku, či orgán verejnej správy ako povinná osoba, žiadanými informáciami disponuje (ako to tvrdil v správnej žalobe) alebo či žiadal sprístupniť samotné štatistiky (ako to naznačujú jeho podania z administratívneho konania) a následne posúdiť, či orgán verejnej správy ako povinná osoba požadované informácie žalobcom ako žiadateľom má alebo nemá k dispozícii a vyhodnotiť oprávnenosť jeho žiadosti. 75. V nadväznosti na vyššie uvedené, preto správny súd v novom konaní zisťoval, či orgán verejnej správy ako povinná osoba mal v čase podania žiadosti žalobcom ako žiadateľom požadované informácie k dispozícii (štatistiku nehodovosti v žiadanom členení podľa úsekov), t.j. štatistické údaje o nehodách usporiadané podľa žalobcom vymedzených kritérií (úsekov pozemných komunikácií v zmysle ust. vyhlášky č. ) alebo či žiadal sprístupniť samotné štatistiky.

76. Správny súd uvádza, že v zmysle sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ktoré využíva pri svojej činnosti, s ktorými pracuje, ktoré používa, s ktorými narába ako aj informácie z databáz, ktoré boli ňou vytvorené resp., ktoré jej boli postúpené inou osobou. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby, je nevyhnutné skúmať povinnou osobou, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu a až pokiaľ informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom je možné informáciu nesprístupniť. Zároveň správny súd poukazuje na to, že usporiadanie existujúcich údajov podľa požiadavky žiadateľa, by znamenalo vytváranie novej, doteraz neexistujúcej informácie (spracovanie novej databázy). 77. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že orgán verejnej správy ako povinná osoba (PZ), vedie evidenciu dopravných nehôd, z ktorej sú štatistické údaje o dopravnej nehodovosti generované v informačnom systéme PZ podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorá sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie iným subjektom. Podrobnosti o vedení evidencie sú uvedené v ust. a ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Citovaný o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 27.07.2011 č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti riadenia bezpečnosti pozemných komunikácií, je právomoc spracovávať štatistické prehľady a informácie zverená správcom komunikácií. 78. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že orgán verejnej správy ako povinná osoba (PZ), nezhromažďuje a neeviduje informácie v takej podobe, v akej ich požadoval žalobca ako žiadateľ, nakoľko jeho informačný systém neobsahuje štatistiky nehodovosti v žiadanom členení podľa úsekov, t.j. vyšpecifikovanú lokáciu „úsek pozemnej komunikácie alebo miesto kríženia sa s inou pozemnou komunikáciou alebo železničnou dráhou“. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dodáva, že údaje o činnosti služby dopravnej polície PZ, resp. o dopravných nehodách v rozsahu, v akom ich PZ eviduje, sú zverejnené v príslušných súboroch na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde sú zverejnené datasety údajov o dopravných nehodách, t.j. generované štatistické reporty za príslušné roky z informačného systému Dopravné nehody, ktorých technické parametre zverejňovania na webe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje príslušný útvar v zmysle príslušných právnych predpisov (výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy). 79. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že nakoľko orgán verejnej správy ako povinná osoba (PZ), ku dňu doručenia žiadosti žiadateľa nemal k dispozícii ním požadované informácie, t.j. spracované spôsobom a podľa žiadateľom uvedených kritérií a z tohto dôvodu mu nemohli byť poskytnuté. Žalobcovi teda nevzniklo právo na ich poskytnutie v zmysle ust. , ktoré je právnou normou predstavujúcou hmotnoprávnu úpravu práva na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.06.2010). V danom prípade, správny súd teda nezistil právny základ na poskytnutie informácie v režime a má za to, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sú zákonné. 80. Pod právnym posúdením veci správnym orgánom je možné rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa správny orgán pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 81. Podľa : „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .“ 82. „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...” (viď napr. , , , podobne aj ).

83. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ktorý judikoval, že informáciou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je štatistické spracovanie údajov podľa požiadaviek toho, kto o informácie žiada a ktorý v odôvodnení uviedol: „Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil, napr. pri svojej podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie majetkového alebo iného prospechu, ani možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov, či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách.“ 84. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa uvádza: „Zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne či iné zmluvy), ktoré sú súhrnom množstva údajov a ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu, a to tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania ani subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými stranami). Zo znenia zákona o informáciách nemožno vyvodzovať ani to, že informáciou by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov, či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu.“ 85. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. ). Citované ustanovenie vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 86. Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva princíp zákonnosti, ktorý ovláda činnosť verejnej správy ako celok, t.j. limitovanie štátnych orgánov normatívnou právnou úpravou. Podľa správneho súdu

nemôže byť tento princíp vylúčený pri uplatňovaní právomoci vykonávateľov verejnej správy. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 87. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a vec správne právne posúdili. Preto má za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom a preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 88. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. -21, NS SR napr. sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ). 89. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol v zmysle ust. . 90. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.