Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/110/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Y. H., bytom T. F., L. XXXX/XX, zastúpeného Ing. V. H., bytom C., Y. XXXX/XX proti odporkyni Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. XXX/X, zastúpenej JUDr. A. M., advokátkou so sídlom v T. F., A. XX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom V., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v T. F., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.mája 2013, č. k. -23 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o osobnej starostlivosti maloletých detí, o určení výživné a o úprave styku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov Y. H. a Y. H., rod. F., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku 5, ročník 2010, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti H. a to V., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku na mal. V. po 60 eur mesačne a na mal. T. po 50 eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Ďalej upravil otcovi styk s maloletými deťmi, a to V. a T. tak, že tento bude oprávnený sa s nimi stýkať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že deti si bude preberať v bydlisku matky a tam ich bude aj odovzdávať. Matke uložil povinnosť styk otcovi s deťmi umožniť a deti pripraviť s osobnými vecami. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistení, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 09.10.2010 pred Matričným úradom v C.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Ich posledným spoločným bydliskom bola T. F.. Z manželstva pochádzajú dve deti a to mal. V. E. a mal. T. H.. Otec pracuje ako súkromný masér, kde podľa potvrdenia daňového úradu za rok 2012 bol v mínuse 407 eur, pri príjmoch 7188 eur, výdajoch nákup materiálu 2164 eur, platby poistného a príspevku 1980 eur a prevádzková réžia 3451 eur, teda pri celkových nákladoch vo výške 7595 eur. Súd mal za preukázané, že otcovi ešte pred uzatvorením manželstva kúpili rodičia byt, ktorý prenajíma. Na otázku súdu na navrhovateľa, aké finančné prostriedky poberá z tohto prenájmu uviedol, že to nevie, že to vie jeho otec. Taktiež keď sa súd zaujímal u otca, aké finančné prostriedky má, koľko v podstate zarába, nakoľko nie je možné, aby bol bez akýchkoľvek finančných prostriedkov uviedol, že tieto skutočnosti on neviem, že toto všetko sa vie vyjadriť k tomu len jeho otec alebo nemá žiadne finančné prostriedky. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka je na materskej dovolenke. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že jednoznačne sú tu splnené všetky podmienky k tomu, aby súd manželstvo rozviedol. Súd jednoznačne dospel dokazovaním k záveru, že práve zo strany navrhovateľa sú zásadným spôsobom porušované práva rovnocennosti tak, ako to má na mysli § 18 citovaného zákonného ustanovenia. Obaja manželia by si mali navzájom rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Skutočnosť, že otec, alebo jeho rodičia vyhodili matku spolu s dvomi deťmi, pričom jedno dieťa nedosiahlo ani rok, je nezlučiteľné práve s ustanovením tohto paragrafu. Takýto krok zo strany otca alebo jeho rodinných príslušníkov neospravedlní žiadne konanie zo strany matky, či otca nahlásila alebo nenahlásila na príslušnej polícii. V prípade, že by sa preukázalo, že otec matke neubližoval, resp. tvrdenia matky nie sú pravdivé, kultivovaným spôsobom mohol otec , resp. navrhovateľ žiadať matku, aby takýmto spôsobom prestala naňho útočiť, resp. dokonca mohol požiadať príslušné orgány činné v trestnom konaní, aby bola odporkyňa stíhaná pre trestný čin krivého obvinenia, naopak súd aj počas konania mal za preukázané a to slovnými vyjadrovaniami zo strany navrhovateľa, že tento absolútne nie je ochotný na žiaden kompromis, na žiaden prístup. Matka dokonca sama navrhla zverenie detí do striedavej starostlivosti a to deti v takomto útlom veku, avšak jednu jedinú požiadavku mala, určiť 30% sumy životného minima zo strany otca a určiť týždenný interval 5 dní, vzhľadom na vek najmä mladšieho dieťaťa, ktoré nemalo ešte ani rok. Otec sa žiadnym spôsobom o tomto ani nebavil. Uviedol, že nič platiť nebude a trval na tom, aby boli deti v týždňovom intervale. Súd podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine zverí dieťa do tzv. striedavej starostlivosti, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem. Takáto striedavá starostlivosť však musí byť v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené pomery dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v podstate sa dá povedať, že obaja rodičia prejavili záujem o striedavú starostlivosť. Napriek tomu, že otec žiadal zveriť deti výlučne do svojej starostlivosti potom, čo matka predložila návrh, že by súhlasila, aby deti boli zverené do osobnej striedavej starostlivosti, s týmto v podstate súhlasil, avšak nebol schopný dohodnúť sa s matkou na intervaloch, v akých by sa s dieťaťom stretával. Súd považoval vyjadrenie opatrovníka za nanajvýš profesionálne a odborné aj v tej časti, keď uviedol, že vzhľadom k veku detí je maximálny počet dní, kedy môžu byť deti jednorázovo u otca 5 dní. Otec takýto argument nechcel prijať a osvojiť si ho. K tomuto súd poznamenal, že z ustálenej súdnej praxe má striedavá starostlivosť jednoznačne prednosť pred jednostranným zverením dieťaťa jednému alebo druhému rodičovi. Striedavou starostlivosťou súd chce a má zabezpečiť v podstate práva detí tak, aby rozluku manželov, ich rodičov cítili čo najmenej. Avšak základným predpokladom takejto striedavej starostlivosti je rodičov spolu komunikovať, baviť sa spolu a snažiť sa pristupovať vzájomne k sebe tak, aby to bolo na záujem detí. Táto snaha zo strany otca je jednoznačne absolútne vymiznutá. Toto má súd za preukázané aj hodnotením z centra pomoci- krízového centra, kde je matka umiestnená. Aj podľa tejto správy otec sa správa povýšenecky, vykrikuje tam, nie je schopný sa vôbec s matkou detí baviť. Súd teda si nevie predstaviť, za akých podmienok by dochádzalo k pravidelnému preberaniu detí a odovzdávaniu detí. Je výlučne v záujme detí, aby tieto vyrastali v kľudnom prostredí, ktoré im otec nie je schopný zabezpečiť z dôvodu jeho absencie komunikácie s matkou a nemá ani snahu, aby sa vôbec pokúsil vyriešiť vzniknutú situáciu, ktorá by bola na prospech detí. Z týchto dôvodov potom súd nesúhlasil so striedavou starostlivosťou, pričom sa jedná o konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu a teda nie je vôbec viazaný návrhmi účastníkov konania, ale má rozhodnúť tak, aby toto rozhodnutie ohľadne maloletých detí bolo výlučne v prospech detí. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k vyššie uvedenému v prospech detí bude takéto opatrenie, teda aby boli deti zverené matke. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal ale z druhej základnej skutočnosti a to z takej, že otec vôbec súdu nedeklaroval a nebol schopný uviesť, aké má finančné prostriedky. Prakticky otec uviedol, že je bez akéhokoľvek finančného prostriedku, bez akýchkoľvek peňazí a predsa súd nemôže človeku, ktorý nemá žiadne finančné prostriedky a v podstate žije z toho, čo mu dajú rodičia, dať dve maloleté deti, nakoľko by bola ohrozená ich výživa u otca. Súd však dospel k záveru, že práve tým, že akým spôsobom otec komunikoval so súdom, teda nebol vôbec ochotný uviesť aké má finančné prostriedky, uvádzal, že nevie koľko zarába, uvádzal že nevie, aké má pôžitky z prenajatého bytu, ďalej uviedol, že nevie o tom, či on vlastne má uzatvorenú zmluvu s ČSOB s poskytovaním služieb, hoci takúto zmluvu predložila právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní a uviedol, že on sa k takýmto veciam vyjadrovať nebude a nevie. Je možné aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1, teda rodič, ktorý má príjmy z inej nezávislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukazovať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnených údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima. Tým, že otec, teda žiadnym spôsobom nepreukázal svoj príjem a je nepochybné, že otec nejaký príjem musí mať, súd rozhodol o výživnom tak, že otcovi určil výživné primerané potrebám maloletých detí a k jeho možnostiam s ohľadom aj na skutočnosť, že matka detí v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, pričom do času rozhodovania súdu o manželskom výživnom zo strany navrhovateľa alebo o príspevku na rozvedenú manželku nebolo rozhodnuté, upravil výživné na mal. V. E. po 60 eur mesačne a na mal. T. 50 eur mesačne, čo je len minimálne výživné, ktoré aspoň z časti pokryje potreby detí. Nakoľko konaním o rozvode je spojené aj konanie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom a súčasťou týchto práv je aj úprava styku otca s maloletými deťmi, súd na čas po rozvode pri zverení detí do starostlivosti matky, upravil otcovi styk s deťmi tak, že otec bude môcť sa s deťmi stretávať v podstate tak, ako doposiaľ, pričom takýto styk otec realizoval, teda otec sa bude s deťmi stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že deti si bude brať u matky tam, kde bude táto bývať a bude ich tam aj odovzdávať. Aj toto bol dôvod, prečo súd výživné upravil v pomerne nízkych čiastkach, nakoľko otec bude mať deti dva víkendy vo svojej výlučnej starostlivosti.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokových častí o osobnej starostlivosti mal. detí, o určení výživného a o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a vychádza sa najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka. Preto považoval rozsudok súdu prvého stupňa v časti rodičovských práv a povinností v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, nakoľko obaja účastníci ako aj kolízny opatrovník navrhli striedavú osobnú starostlivosť u maloletých detí. Podotkol, že si dôsledne uvedomuje funkciu a dôležitosť matky

- odporkyne pri výchove detí, avšak ako je uvedené nižšie v tomto odvolaní, mal za to, že objektívne nie je v možnostiach matky zabezpečiť deťom potrebné podmienky pre zdravý rozvoj. Konštatovanie súdu, že počas pojednávania nebol náchylný k žiadnej dohode a verbálne sa vyjadroval proti odporkyni a nemal najmenšiu snahu vyriešiť situáciu v prospech detí považoval za nepravdu, za vyložene len subjektívny názor súdu. Naopak prejavil snahu a ochotu ku kompromisu tým, že súhlasil so striedavou starostlivosťou, hoci pôvodne žiadal o prisúdenie detí do jeho starostlivosti. Chcel riešiť dohodu o intervaloch v striedavej starostlivosti, ale súdom mu nebol daný priestor. Súd bral jednostranne do úvahy len návrhy odporkyne a jej právnej zástupkyne. K ničím nepodloženému tvrdeniu súdu o tom, že on alebo jeho rodičia vyhodili matku spolu s dvoma deťmi poukázal na návrh zo dňa 10.04.2013, kde je celá situácia dôkladne popísaná. Išlo o logické vyústenie situácie, spôsobenej správaním odporkyne /vymyslené trestné oznámenia a pod./. Poukázal ďalej na nekonzistentnosť argumentácie prvostupňového súdu, keď na jednej strane „odsudzuje“ správanie jeho rodičov, ktorý mali podľa rozsudku odporkyňu vyhodiť, avšak na druhej strane odporkyni zveril deti do osobnej starostlivosti, pričom súd vôbec nemal preukázanú bytovú otázku odporkyne. K dokresleniu povahy a morálnych a osobnostných vlastností odporkyne uviedol, že odporkyňa odišla z Krízového centra S. T. F. na neznáme miesto a neinformovala ho ako otca, kde sa deti nachádzajú. Syna V. nechala v čase prázdnin zo škôlky doma, kamaráti v C. ho informovali, že odporkyňa navštevuje v čase, keď on má v starostlivosti deti, zábavy a diskotéky, požíval tam alkohol a bozkávala sa s inými mužmi a v súčasnosti je v 4. mesiaci tehotenstva s iným mužom. Skutočnosť, či takéto správanie odporkyne svedčí o zodpovednej matke, nechal na zváženie súdu. Ďalej namietal, že súd vykonal a oboznámil sa s jeho osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi, nakoľko si pravdepodobne vôbec nepreštudoval dôkazy, ktoré boli predložené na pojednávaní dňa 05.03.2013, a na ktoré poukazoval. Podniká od roku 2006 ako živnostník, evidenciu a jednoduché účtovníctvo mu spracúva externá firma, v obchodných a finančných veciach mu pomáha jeho otec. V ďalšom popisoval, akým spôsobom vykonáva svoju živnosť a aké sú jeho príjmy s poukazom na daňové priznania a aké sú jeho majetkové pomery. Keďže právna zástupkyňa odporkyne spochybnila dôveryhodnosť jeho účtovníctva a súd sa s jej zavádzajúcimi a klamlivými tvrdenia stotožnil, mal jednoznačne za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nevypočul jeho otca a dostatočne sa neoboznámil so spismi iných konaní vedených na Okresnom súde Považská Bystrica, ktorých súčasťou je aj kompletné podklady týkajúce sa jeho majetkových pomerov, a na ktoré opakovane poukazoval. Rozsudok súdu prvého stupňa tiež považoval na nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo odporuje ako aj SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mal. deti H. a to V. a T. zverí na čas po rozvode manželstva do jeho osobnej starostlivosti, matke určí výživné na mal. V. po 60 eur mesačne a mal. T. po 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a matke upraví styk s mal. deťmi tak, že bude oprávnená sa s nim stýkať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod do pondelka do 8.00 hod, každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod s tým, že si deti bude preberať v bydlisku otca a tam ich bude aj odovzdávať alebo, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že spolužitie účastníkov malo charakter nerovnocenného postavenia muža a ženy, bola v pozícii, ktorá veľmi ponižuje ženu a to tak, že jej úlohou bolo porodenie detí a bez odporu podriadenie sa navrhovateľovi a preto sama dospela k záveru, najmä po fyzickom napadnutí navrhovateľom, že v tomto spolužití nechce zotrvať a podala oznámenie na políciu. Tieto skutočnosti sa odohrali začiatkom roku 2013, odporkyňa bola spochybnená navrhovateľom, ale aj jeho rodinou, obviňovali ju, že si všetko vymyslela a viac menej prípad domáceho násilia žiadnym spôsobom nemal možnosť preukázať. I napriek tomu sa rozhodla ukončiť spolužitie s navrhovateľom. S navrhovateľom a deťmi užívali byť, ktorého vlastníkom je navrhovateľov otec a túto skutočnosť navrhovateľ so svojim otcom nemorálne využili ako trest proti odporkyni za podané trestné oznámenie tak, že dňa 11.03.2013 počas pracovného týždňa, keď bol mal. V. v predškolskom zariadení a odporkyňa bola s mladším dieťaťom na prechádzke, a otec navrhovateľa vymenil zámok na byte a viac do bytu odporkyňu a deti nevpustil. Situácia, do ktorej navrhovateľ a jeho rodina doviedli odporkyňu s deťmi bola nehumánna, nemorálna a na hranici zdravého úsudku. Otec navrhovateľa odporkyňu odhlásil z trvalého pobytu a prihlásil ju ako občana bez domova na matrike Mesta T. F.. Za pomoci právnej zástupkyne odporkyne, jej kolegov a Úradu práce, sociálnych veci a rodiny T. F. jej bolo zabezpečené ubytovanie v jednoizbovej garzónku a následne sa odporkyňa spolu s deťmi presťahovala do Krízového centra S. v T. F.. Navrhovateľ v tomto období žiadnou sumou neprispieval na starostlivosť o maloleté deti ani na výživu odporkyne, pričom navrhovateľ disponoval s účtom odporkyne, na ktorý jej bol zasielaný materský príspevok. Rozhodnutím súdu bola určené výživné na odporkyňu a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že navrhovateľ sa zviazal prispievať na výživu mal. Karola vo výške 35 eur a na výživu mal. T. po 30 eur mesačne. Od tej doby zásadné zmeny vo výchove maloletých detí nenastali, odporkyňa sa výlučne stará o výchovu detí a navrhovateľ s nimi trávi čas podľa dohodnutej úpravy o styku. Je pravdou, že odporkyňa v súčasnosti očakáva narodenie tretieho dieťaťa zo vzťahu so slobodným mužom, jej tehotenstvo sa však žiadnym negatívnym spôsobom nedotýka maloletých detí. V súčasnosti odporkyňa býva v dvojizbovom byte v C. na základe nájomnej zmluvy, kde žijú aj jej rodičia a sestra, ktorí sa zviazali odporkyni pomáhať. Považovala za správne vyhodnotenie majetkových pomerov navrhovateľa súdom, keď navrhovateľ nebol neschopný odpovedať na položené otázky sudcu o jeho príjmoch a výdavkoch. Súd vyhodnotil listinné dôkazy, ku ktorým navrhovateľ nevedel podať vysvetlenie, pretože to mal podľa neho vedieť jeho otec. Za danej situácie nie je potrebné daný stav meniť a preto žiadala rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že od vynesenia rozsudku nastali na strane odporkyne nové skutočnosti, matka otehotnela a v mesiaci december 2013 čaká narodenie ďalšieho dieťaťa, jeho biologickým otcom nie je navrhovateľ. Vzhľadom na tieto nové skutočnosti vyslovil obavu, či v budúcnosti odporkyňa zo svojho príjmu dokáže finančne zvládať všetky náklady na domácnosť, starostlivosť o tri maloleté detí. Šetrením zistili, že rodina odporkyne žije vo veľmi skromných podmienkach, obaja rodičia sú na starobnom dôchodku, majú zdravotné problémy, preto ÚPSVaR navrhlo, aby deti boli zverené do starostlivosti navrhovateľa a upravil sa ich styk s odporkyňou, navrhovateľ s návrhom súhlasil, odporkyňa návrh odmietla. Považoval za danej situácie za vhodnú aj striedavú starostlivosť a navrhol, aby deti boli zverené do striedavej starostlivosti rodičov.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací preskúmal vec na odvolacom pojednávaní § v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1 písm. a/) vo výroku o osobnej starostlivosti maloletých detí, vo výroku o výživnom, vo výroku o úprave styku, doplnil dokazovanie oboznámením správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 18.11.2013, správy o šetrení pomerov zo dňa 15.11.2013 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa , z nasledovných dôvodov:

Súd prvého stupňa zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu, na mal. V. po 60 eur mesačne, a na mal. T. po 50 eur mesačne. Vyslovil názor, že i keď obaja rodičia súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou maloletých detí a navrhol to aj kolízny opatrovník, základným predpokladom striedavej osobnej starostlivosti je, že rodičia spolu komunikujú, bavia sa spolu a snažia sa pristupovať vzájomne k sebe tak, aby to bolo na záujem detí, čo v danom prípade nie je možné, nakoľko navrhovateľ nebol schopný sa dohodnúť s odporkyňou na intervaloch, správal sa povýšenecky, vykrikoval a nebol schopný sa s odporkyňou vôbec baviť /pri styku s deťmi v krízovom centre/, pričom je v záujme detí aby vyrastali v kľudnom prostredí.

Podľa § 24 ods. 2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, aj je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu skúmať, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa, či by rozvoj dieťa bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

V danom prípade však súd prvého stupňa takto nepostupoval.

Spôsob, akým navrhovateľ, resp. jeho otec riešil nezhody medzi účastníkmi /odporkyňa podala na navrhovateľa trestné oznámenie/, keď vymenil zámok na byte a odporkyni s deťmi znemožnil vstup do bytu, aj za situácie že neočakával, že odporkyňa aj s deťmi skutočne odíde, aj odvolací sú považuje za neospravedlniteľný, nakoľko nielen odporkyňa ale aj maloleté deti sa ocitli bez osobných vecí, bývania a finančných prostriedkov. Odporkyňa bola nútená aj s deťmi hľadať náhradné ubytovanie a pomoc, ktoré jej bolo poskytnuté prostredníctvom jej právnej zástupkyne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T. F.. Napriek tomu nemôže odvolací súd nevidieť, nie celkom zodpovedné správanie sa odporkyne, ktorá i keď sa ocitla v ťažkej situácii sama s dvoma maloletými deťmi, zakrátko nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým v mesiaci decembri 2013 očakáva narodenie dieťaťa. Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento muž sa k otcovstvu nepriznáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že obaja rodičia pred súdom prvého stupňa súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou maloletých detí V. a T. a navrhol to aj kolízny opatrovník . Z vykonaných dôkazov je tiež zrejmé, že maloleté deti majú citový vzťah k obom rodičom, bývajú s odporkyňu v C. v dvojizbovom byte a navrhovateľ sa s maloletými deťmi stretáva podľa rodičovskej dohody schválenej súdom. Účastníci na odvolacom pojednávaní neprezentovali, že by v súčasnosti pri preberaní maloletých detí na styk dochádzalo medzi nimi ku konfliktom. Kolízny opatrovník na odvolacom pojednávaní poukázal na to, že odporkyňu v C. navštívil viackrát a z hľadiska jej starostlivosti o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky, maloleté deti sú na odporkyňu citovo naviazané, maloletý V. má citový vzťah aj k navrhovateľovi. Navrhol striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že odporkyňa očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a ocitne sa vo veľmi zlej finančnej situácii, pričom na strane navrhovateľa je finančná situácia lepšia a bolo by v záujme detí, aby určitú dobu trávili aj u navrhovateľa.

Súd prvého stupňa sa však v danom prípade zaoberal vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti len z toho hľadiska, že rodičia nedokáže spolu komunikovať /najmä navrhovateľ nedokáže riešiť situáciu na prospech detí/ a nezaoberal sa vhodnosťou striedavej osobnej starostlivosti aj z hľadiska psychologického. V tejto súvislosti nevykonal žiadne skutkové zistenia. Vzhľadom aj na vek maloletých detí /maloletý V. je vo veku 4 rokov a maloletý T. má 17 mesiacov/ je preto potrebné vo veci vykonať aj znalecké dokazovanie na vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti u maloletých detí a až potom na základe aj ostatných dôkazov vyhodnotiť predpoklady pre možné fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Keďže súd prvého stupňa v danej veci takto nepostupoval, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v hore naznačenom smere, vyhodnotí všetky dôkazy a vo veci opätovne rozhodne.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný / /.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.