Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_5CoE-87-2015.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/87/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnených 1/ maloletého Y. S., nar. X.XX.XXXX a 2/ maloletého C. S., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení matkou I. S., bytom M., N. XXX/X, zastúpenou JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti povinnému I. Dobešovi, bytom C. H., G. XXXX/XX pre vymoženie výživného, na odvolanie oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10Er/421/2014-93 zo dňa 26. februára 2015, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii i námietkam povinného proti trovám exekúcie. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávnených zo dňa 20.05.2014 sa začalo u súdnej exekútorky JUDr. Andrey Nemčíkovej exekučné konanie na vymoženie bežného výživného na maloletého Y. vo výške 35 eur mesačne, na maloletého C. vo výške 30,- eur mesačne a zameškaného výživného vo výške 325 eur za obdobie od januára 2014 do mája 2014, a to na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/18/2013-40 zo dňa 11.6.2013. Súdny exekútor predložil súdu včas podané námietky povinného proti začatiu exekúcie. Povinný v nich uviedol, že k 31.1.2014 bolo výživné zaplatené do stanoveného termínu. Platby za obdobie od 1.2.2014 do 30.4.2014 boli tiež odpísané z účtu povinného, ale nedopatrením pri nastavovaní príkazu v banke boli poukazované inému subjektu, ktorý až po upozornení, že platby nepatria jemu, vrátil platby späť. Dňa 22.5.2014 bola pripísaná oprávneným platba vo výške 325,- eur titulom zameškaného výživného 260,- eur spolu s bežným výživným 65 eur. V deň podania návrhu tak bol dlžný na výživnom len sumu 260,- eur. Právna zástupkyňa oprávnených zámerne zatajila exekútorke platbu zo dňa 15.8.2014 vo výške 65 eur. Ku dňu 7.12.2014 je zaplatené výživné k 31.12.2014. Taktiež nesúhlasil s výškou trov exekúcie, ktoré sú neprimerané. Zároveň povinný súdu zaslal výpisy z účtu za obdobie jún 2013 až august 2014, prehľad platieb výživného, platobné príkazy zo dňa 4.12.2014 . Doplneným podaním zo dňa 24.2.2015 povinný súdu oznámil, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/18/2013-40 zo dňa 11.6.2013 stratil účinnosť dňom 26.7.2013, ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/83/2014-195, a teda nemôže byť exekučným titulom a podkladom pre vedenie exekúcie. Exekúcia je proti nemu vedená nezákonne. Súd po oboznámením sa s príslušnými listinami zistil, že exekučným titulom v tejto veci je rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/18/2013-40 zo dňa 11.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2013 a vykonateľnosť dňa 23.06.2013 čo do zameškaného výživného. Citovaným rozsudkom súd schválil dohodu medzi rodičmi tak, že maloleté deti S. - Y., nar. X.XX.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 35,- eur mesačne a na výživu maloletého C. výživným vo výške 30,- eur mesačne od 1.6.2013, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 11P/42/2013 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/42/2013-23 zo dňa 29.5.2013 súd manželstvo matky oprávnených a
povinného rozviedol, maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na mal. Y. po 60,- eur mesačne a na mal. C. po 50,- eur mesačne. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.7.2013 v časti výroku o rozvode manželstva. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/110/2013-109, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.1.2014 bol rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/42/13-109 zo dňa 5.12.2013 zrušený vo výrokoch o osobnej starostlivosti maloletých detí, o určení výživného a úprave styku a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P 42/2013-171 zo dňa 8.9.2014 súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné súd neurčil. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/83/2014-195 zo dňa 22.1.2015 bol citovaný rozsudok vo výroku, ktorým súd výživné na maloleté deti neurčil zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.2.2015. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 36 ods. 2 veta prvá a § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že námietkam povinného je potrebné vyhovieť. Oprávnení podali dňa 20.05.2014 návrh na vymoženie výživného /bežného a zameškaného za obdobie od januára 2014 do mája 2014/ na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/18/2013-40 zo dňa 11.6.2013, ktorý však stratil účinnosť dňa 26.7.2013, teda právoplatnosťou rozvodového rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/42/2013-23 zo dňa 29.5.2013. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2010, sp. zn. 3Cdo/306/2009, v zmysle ktorého „ Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia“. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 50, teraz § 36 ods. 1, a § 86, teraz § 65 ods. 1 zákona o rodine) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov( R 31/1968).“. Z uvedeného vyplýva, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode sa stáva skoršie rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom neúčinné, nakoľko s rozvodom manželstva je spojená nová úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, teda počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Neúčinnosťou sa rozumie taký stav, keď rozhodnutie síce formálne existuje (nebolo zrušené), ale so zreteľom na existujúci právny stav stráca právnu účinnosť zo zákona, alebo v dôsledku iného rozhodnutia. Exekučné konanie sa tak začalo na základe fakticky neexistujúceho exekučného titulu a teda neprípustne, a preto súd námietkam povinného vyhovel. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd potom vyhovel aj námietkam povinného proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože ich vyčíslenie vo výške uvedenej exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie, po vyhovení námietkam proti exekúcii už nemá svoje opodstatnenie.
Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie oprávnení. Poukázali na to, že oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie vyplynula z povinnosti povinného platiť riadne a včas výživné určené rozsudkom súdu. Povinný si túto povinnosť neplnil a preto bolo na návrh oprávnených začaté exekučné konanie vo veci vymoženia bežného i zameškaného výživného. Od januára 2014 povinný výživné neplatil a v čase začatia exekučného konania bol v omeškaní so zaplatením výživného spolu v sume 325,- eur. Nie je pritom podstatné, že povinný poukázal tieto peňažné prostriedky na účet inej osoby. Takáto jeho obrana je účelová a v rozpore so záujmami maloletých detí - oprávnených. Oprávnení sa nestotožňujú s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov oprávnených stratilo účinnosť predchádzajúce súdne rozhodnutie, ktorým bola okrem iného určená vyživovacia povinnosť povinnému na oprávnených. Sám povinný uhradil dňa 22.05.2014 výživné, čím uznal, že bol v omeškaní a nárok oprávnených bol uplatnený zákonne. Navrhli preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.
Povinný sa k odvolaniu oprávnených písomne vyjadril. Uviedol, že trvá na tom, že celá exekúcia bola nezákonná a protiprávna, najmä z dôvodu neexistencie označeného exekučného titulu, ktorý stratil účinnosť dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva povinného a matky oprávnených
dňa 26.07.2013. Poukázal aj na to, že odvolací súd by sa nemal zaoberať odvolaním oprávnených, keď toto bolo podané po zákonnej lehote. Právna zástupkyňa matky oprávnených potvrdila, že prvostupňové rozhodnutie jej bolo doručené dňa 16.03.2015, posledný deň na podanie odvolania bol 31.03.2015, pričom odvolanie bolo podľa pečiatky prvostupňového súdu podané až dňa 01.04.2015, teda oneskorene. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
Vzhľadom na námietku povinného o oneskorenom podaní odvolania oprávnených sa odvolací súd, skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či uvedené odvolanie oprávnených bolo podané včas.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. sa odvolanie podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V zmysle § 57 O.s.p sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho.
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie sa podáva na súde prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Môže sa urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom, ktoré je potrebné doplniť originálom v lehote 3 dní /§ 42 ods. 1 O.s.p./.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávneným cestou právnej zástupkyne ich zákonnej zástupkyne-matky doručené do vlastných rúk dňa 16.03.2015, ako o tom svedčí k rozhodnutiu pripojená doručenka. Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu súdu prvého stupňa začala oprávneným plynúť dňa 17.03.2015 a jej posledný deň pripadol na utorok 31.03.2015. Oprávnení podali svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa na súde prvého stupňa faxom dňa 31.03.2015, ako o tom svedčia údaje o uskutočnenom faxovom prenose na podaní odvolania. Toto odvolanie následne doplnili písomným vyhotovením, ktoré bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa 01.04.2015. Odvolanie oprávnených podané faxom v zákonnom stanovenej lehote tak bolo v lehote podľa § 42 ods. 1 O.s.p. doplnené písomným originálom a preto je včas podané.
Po tomto závere následne odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní oprávnenými vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam oprávnených dodáva nasledovné:
Súd prvého stupňa správne poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/306/2009 zo dňa 14. januára 2010, podľa ktorého vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa za istých okolností stane neúčinným, pričom k neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako je napríklad aj rozvod manželstva, pretože rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov.
S uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a nemá k nemu viac čo uviesť.
Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnení dňa 20.05.2014 navrhli vykonanie exekúcie pre vymoženie bežného a zameškaného výživného na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/18/2013-40 zo dňa 11.6.2013. Predmetný rozsudok, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom - oprávneným, vrátane vyživovacej povinnosti ich otca
- povinného, sa však stal právne neúčinným dňa 26.7.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/42/2013-23 zo dňa 29.5.2013 o rozvode manželstva rodičov oprávnených - povinného a matky oprávnených.
V zmysle už uvedeného právneho názoru je zrejmé, že v čase podania návrhu oprávnených na začatie exekúcie bol nimi uplatnený exekučný titul už právne neúčinný a preto je prípadné exekúcia na jeho podklade neprípustná. Námietky povinného proti exekúcii preto boli dôvodné a súd prvého stupňa im ako takým správne vyhovel.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.