Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/48/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. H., bytom T. F., L. XXXX/XX, zastúpeného Ing. V. H., bytom C., Y. XXXX/XX proti odporkyni Y. H., bytom C., R. č. XXX/X, zastúpenej JUDr. A. M., advokátka , so sídlom v T. F., A. XX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom H., a to maloletému V., nar. XX.XX.XXXX a maloletému T., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v striedavej starostlivosti u oboch rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.apríla 2015, č. k. -220 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o určení výživného navrhovateľa na maloleté deti H. za dobu od 26.07.2013 do 30.04.2015 z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o určení výživného navrhovateľa na maloleté deti H. od 01.05.2015 z m e ň u j e tak, že výživné na maloleté deti V. a T. zo strany navrhovateľa s účinnosťou od 01.05.2015 n e u r č u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil otcovi /navrhovateľovi/ vyživovaciu povinnosť na mal. deti H., a to V. po 35 Eur mesačne a na mal. T. po 30 Eur mesačne, od 26.07.2013 do 30.04. 2015 a od 01.05.2015 určilo výživné na mal. V. po 30% sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa a na mal. T., po 30 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. -23 zo dňa 29.05.2013 súd rozviedol manželstvo maloletých detí, pričom na čas po rozvode zveril maloleté deti a to V. a T. do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi určil výživné po 60 Eur mesačne na V. a 50 Eur mesačne na T., zároveň upravil otcovi styk s deťmi. Rozsudok čo do rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2013. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom podal otec odvolanie a Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -109, zo dňa 06.12. 2013 bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené s tým, že úlohou súdu bude potrebné znaleckým dokazovaním skúmať vhodnosť striedavej starostlivosti o maloleté deti. Následne súd rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. -171 zo dňa 08.09.2014 zveril maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že súd rodičom neurčil výživné vzájomne. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -195, zo dňa 22.01.2015 krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorým zveril deti do striedavej spoločnej starostlivosti rodičov, pričom však uvedeným rozsudkom bola časť rozhodnutia, ktorým súd neurčil výživné zo strany otca na maloleté deti zrušená a vrátená súdu na nové konanie s tým, že úlohou

súdu bude sa zaoberať skutočnosťou o určenie výživného za obdobie, od kedy boli deti na základe rozvodového rozsudku zverené do starostlivosti matky a teda súd bude musieť rozhodnúť o výživnom spätne od 26.07.2013, teda aj počas doby, kedy sa nerealizovala striedavá starostlivosť. V súčasnej dobe matka maloletých je naďalej na materskej dovolenke, nakoľko jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére, na ktorú podľa vlastného vyjadrenia poberá výživné od otca dieťaťa 70 Eur mesačne. Matka je poberateľkou materského príspevku, pričom okrem materského príspevku poberá 70 Eur prídavky na deti a spomínaných 70 Eur z titulu výživného na dcéru. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí 205 Eur nájom a elektrinu 35 Eur. V súčasnej dobe má matka uzatvorenú zmluvu s firmou Y. M. nad U., kde má pracovať brigádnicky, pričom v prípade výkonu práce by mala dosahovať 2,60 eur/ hod. Zatiaľ však odpracovala len sedem hodín. Bude pracovať len podľa potrieb tohto zamestnávateľa. Nevie určiť, v akom objeme bude finančné prostriedky z titulu tejto práce dostávať. Uviedla, že napriek tomu, že otec sa na poslednom pojednávaní vyjadril, že matke bude finančne pomáhať, okrem výživného, ktoré však platí naďalej, jej však iným spôsobom neprispieva. Potvrdila však, že syn prišiel od otca so zimnými topánkami. Či deti majú nejaké veci u otca alebo nie, k tomuto sa vyjadriť nevedela. Poukazovala na svoju zlú finančnú situáciu, ako aj na tú skutočnosť, že v prípade, že by otec neplatil žiadne výživné, nie je schopná sa riadne o deti postarať. Z tohto titulu navrhla potom dohodu s otcom, aby otec platil aspoň 30 % sumy životného minima dieťaťa, čo je 27,13 Eur. Matka ďalej potvrdila, že deti sú v striedavej starostlivosti v podstate od rozhodnutia súdu, so striedavou starostlivosťou nie sú v podstate žiadne problémy a deti si riadne odovzdávajú. Taktiež matka potvrdila, že otec výživné naďalej platil. Naposledy výživné zaplatil v mesiaci marec. Otec prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedol, že sa nemôže vyjadriť súhlasne k navrhnutej dohode zo strany matky, nakoľko to musí prejednať so synom. Uviedol, že v súčasnej dobe je otec detí dlhodobo práceneschopný, pričom na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne Žilina mu bol priznaný dňom 5. 12. príspevok nemocenských dávok 7,08 Eur denne. Otec pracuje ako súkromný podnikateľ, pričom za roky 2012 a 2013 bol v mínuse, za rok 2014 vykázal mierny zisk. Potvrdil, že je majiteľom bytu, ktorý prenajíma, avšak z týchto finančných prostriedkov on hradí práve hypotekárny úver, ktorý si zobral na zaobstaranie tohto bytu. Otec naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej uviedol otec, že zaplatil za štyri mesiace 21,42 Eur, teda celkovo 85,60 Eur za škôlku, nakoľko táto zo strany matky nebola zaplatená. Taktiež uviedol, že deťom zakúpili rôzne veci na oblečenie, ktoré majú deti u otca, s tým, že malý Kajo si chcel zobrať zimné topánky k matke, preto si ich aj k matke zobral. Potvrdil, že výživné riadne platili, naposledy zaplatil v mesiaci marec, nakoľko sa však výživné platí dopredu, toto zaplatil za mesiac apríl, pričom výživné nezaplatil na ďalší mesiac z toho dôvodu, že čakali na rozhodnutie súdu. Opatrovník doporučil upraviť výživné aspoň v minimálnej čiastke, nakoľko pomery otca a matky sú diametrálne odlišné, nakoľko otec má príjmy aj z prenájmu bytu. Na základe takto zistených pomerov určil otcovi výživné na maloletého V. po 35 Eur mesačne a mal. T. po 30 Eur za obdobie od 26.7.2013 do 30.4.2015 z dôvodu, že toto výživné už otec zaplatiť, a spotrebované výživné sa nevracia. Následne od 01.05.2015, teda od nasledujúceho mesiaca súd určil výšku výživného po 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, na každé dieťa, pričom pri úprave výživného súd vychádzal z nepomeru príjmov matky a otca, napriek tomu teda, že otec vykazuje v podstate stratu z podnikania, má byt, je vlastníkom tohto bytu, z ktorého bytu má otec titulom nájomného finančné prostriedky, okrem toho tým, že otec výživné platil, preukázal možnosť takéto výživné platiť. Súd pri úprave výživného potom vychádzal z reálnych možností otca ako povinného, pričom zohľadnil zlú nepriaznivú situáciu zo strany matky a dospel k záveru, že napriek tomu, že zväčša pri zverení detí do spoločnej striedavej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje, v danom prípade bolo potrebné aspoň v minimálnej čiastke výživné určiť , pričom súd dospel k záveru, že upravené výživné bude postačujúce, aby aspoň z časti takto určeným výživným boli pokryté potreby detí počas doby, kedy budú u matky. Z týchto dôvodov potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že vzhľadom k tomu, že otec výživné platil, dlh na výživnom zo strany otca nevznikol. Právne vec posúdil podľa § 24 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-3, ods. 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ /otec/. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav, najmä majetkové pomery oboch rodičov, ich životné náklady a potreby maloletých detí. Mal za to, že maloleté deti boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a preto majú približne rovnaké minimálne výdavky počas pobytu detí u každého z rodičov, ktoré uhrádza každý rodič. Vytýkal súdu, že nezohľadnil zvýšené náklady otca v súvislosti s preberaním detí v mieste bydliska matky v C., má zvýšené náklady aj tým, že zabezpečuje odvoz detí na odborné lekárske vyšetrenia, staršieho syna na logopédiu a do pedagogicko-psychologickej poradne v T. F.. Od samého začiatku , t. j. od 01.09.2014 vybavoval navštevovanie syna V. do materskej školy, ktorú platí mesačne 12 eur, a vždy keď matka nezaplatila stravné v materskej škole, tak to zaplatil on a do konca apríla 2015 to činilo

85,60 Eur. Rovnako tak aj za mesiace máj a jún 2015 spolu 49,98 Eur, na ktoré si musel požičať, kvôli zablokovanému účtu. Mesačne platí aj úrazové poistenie obidvom deťom každému po 30 Eur. Ďalej vytýkal súdu, že jeho momentálne jediným príjmom sú nemocenské dávky, ktorý stav trvá od decembra 2014, a to 7,08 Eur na deň, čo mesačne činí 212,40 Eur. Súd nezohľadnil tiež skutočnosť, že deti bývajú u neho aj nad rámec časového určenia súdom, keď ho o to odporkyňa požiadala, čím mu vznikajú vyššie náklady na výchovu detí. Súd skúmal len jednostranne majetkové pomery na strane otca a na strane matky sa uspokojil len s ústnym vysvetlením právnej zástupkyne matky. Súd tiež negarantuje, že počas striedavej starostlivosti budú peniaze použité na výdavky a výchovu detí a že nebudú použité na iné neadekvátne výdavky matky. Navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a výživné neurčil ani jednému z rodičov.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom na Krajský súd v Trenčíne dňa 19.10.2015 oznámila, že netrvá na určení výživného zo strany navrhovateľa, nakoľko sa medzičasom zamestnala a poberá príjem vo výške 450 Eur mesačne. Pracovný pomer má uzatvorený so spoločnosťou V., s.r.o. C..

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že majetkové pomery na strane otca sú výrazne odlišné. Matka je nemajetná, v súčasnosti býva v dvojizbovom prenajatom byte. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, prídavky na tri deti vo výške 70,50 Eur a 70 Eur výživné na tretie dieťa. V čase rozhodovania začala matka vykonávať práce na základe dohody o vykonaní práce, nepravidelná práca na zavolanie. Otec je zamestnaný, je vlastníkom bytu, ktorý poskytuje k prenájmu, býva v trojizbovom byte, ktorý patrí jeho rodičom, rodičia mu značne pomáhajú aj s výchovou maloletých detí, pretože striedavá starostlivosť sa realizuje v mieste ich bydliska v C.. Zastáva názor, že je v možnostiach otca, aby aspoň v minimálnej výške prispieval na výživu mal. V. a T., aby týmto spôsobom bola zabezpečená primeraná životná úroveň maloletých detí počas pobytu u matky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti odporkyne /, /, / /, doplnil dokazovanie oboznámením rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka A. zo dňa 09.01.2015, preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 29.06.2015, rozhodnutia Materskej školy C. zo dňa 01.09.2015 o určení príspevku zákonného zástupcu, rozhodnutia Materskej školy C. o prijatí na predprimárne vzdelávanie zo dňa 25.06.2015, čestných prehlásení odporkyne, rozhodnutia o prijatí do materskej školy zo dňa 02.09.2015, žiadosť o ukončení predprimárneho vzdelávania v materskej škole zo dňa 02.09.2015, úradné záznamy zo dňa 09.09.2015, 14.09.2015, 28.09.2015 a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o povinností navrhovateľa platiť výživné na maloleté deti V. a T. aj počas striedavej starostlivosti rodičov o maloleté detí, keď mal za to, že navrhovateľ platil výživné na maloleté deti za dobu od 26.07.2013 do 30.04.2015, a preto spotrebované výživné sa nevracia. Za dobu od 01.05.2015 určil výživné zo strany navrhovateľka na každé dieťa vo výške 30% sumy životného minima, keď vychádzal z nepomeru príjmov odporkyne a navrhovateľa a keď navrhovateľ i keď vykazuje stratu podnikania, je vlastníkom bytu, ktorý prenajíma a má z neho finančné prostriedky. Odporkyňa je nemajetná, býva v prenajatom byte, poberá rodičovský príspevok, rodinné prídavky na deti 70 Eur a 70 Eur výživné na tretie dieťa, ktorého navrhovateľ nie je otcom. Začala pracovať len brigádnicky za 2,60 Eur na hodinu.

V priebehu odvolacieho pojednávania odporkyňa písomne oznámila súdu, že uzavrela pracovný pomer v spoločnosti V., s.r.o. C. a poberá príjem 450 Eur mesačne, a preto nežiadala určiť výživné zo strany navrhovateľa na maloleté deti.

Navrhovateľ na odvolacom pojednávaní uviedol, že odvolanie smerujúce proti časti rozsudku, ktorým bolo určené výživné na maloleté deti za dobu od 26.07.2013 do 30.04.2015 berie späť, nakoľko výživné za túto dobu už zaplatil. Žiadal zmeniť rozsudok len v časti určenia výživného na maloleté deti od 01.05.2015 tak, že výživné s účinnosťou od tejto doby súd na maloleté deti zo strany otca neurčí.

Odvolací súd preto v dôsledku čiastočného späťvzatia odvolania navrhovateľom rozhodol podľa ak, že odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa v

napadnutej výrokovej časti o určení výživného navrhovateľa na maloleté deti H. za dobu od 26.07.2013 do 30.04.2015 zastavil.

Vecne sa odvolací súd potom zaoberal len dôvodmi odvolania, ktoré smerujú proti výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného zo stany navrhovateľa s účinnosťou od 01.05.2015. Po doplnení dokazovania hore označenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že je potrebné v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Z doplneného dokazovania na odvolacom súde vyplynulo, že odporkyňa v súčasnosti pracuje v spoločnosti V., s.r.o. C. a má príjem 450 Eur mesačne. Navrhovateľ je naďalej práceneschopný /od 05.12.2014/ a jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky vo výške 219 Eur mesačne. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že keď sa odporkyňa zamestnala požiadala ho, aby sa staral o deti aj počas týždňov, v ktorých mala mať odporkyňa deti vo svojej starostlivosti. Takto sa o maloleté deti staral celé dva letné mesiace bez toho, aby mu odporkyňa prispela na ich výživu a o ne prejavila záujem. Až koncom mesiaca august 2015 sa opätovne začala realizovať striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, pričom pri preberaní detí dochádza ku konfliktom, nakoľko deti sú nevhodne ovplyvňované odporkyňou. Pokiaľ odporkyňa má deti u seba, nedáva ich do materskej školy, čo na deti zle vplýva. Z písomných čestných prehlásení podpísaných odporkyňou vyplýva, že deti boli v starostlivosti otca aj v týždňoch, keď sa mali nachádzať u matky, a to v týždňoch od 31.05.2015 do 07.06.2015, od 28.06.2015 do 05.07.2015, od 10.08.2015 do 16.08.2015. V súčasnosti na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha konania vo veci samej o zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí, vo veci je stanovený termín pojednávania na 03.11.2015.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

V danej veci sa striedavá osobná starostlivosť rodičov realizuje v rovnakých týždňových intervaloch podľa rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 08.09.2014, č.k. -171 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.01.2015, č.k. -195.

Vzhľadom na doplnené dokazovanie na odvolacom súde dospel odvolací súd k záveru, že pomery na strane navrhovateľa a okolnosti, ktoré nastali v danej veci odôvodňujú s účinnosťou od 01.05.2015 neurčiť zo strany navrhovateľa výživné na maloleté deti. Navrhovateľ je dlhodobo práceneschopný od 05.12.2014 a jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky vo výške 219 Eur mesačne. Bolo preukázané, že navrhovateľ platil školné mesačne 12 Eur za navštevovanie syna V. v materskej škole, ďalej zaplatil stravné materskej škole, čo do konca apríla 2015 činilo 85,60 Eur a za mesiace máj a jún 2015 sumu 49,98 Eur. Navrhovateľ sa tiež v období letných mesiacov výlučne sám staral o výchovu a výživu maloletých detí. Odporkyňa je v súčasnosti zamestnaná, dosahuje príjem 450 Rur mesačne. Napokon odporkyňa svojím písomným podaním na odvolací súd uviedla, že na určení výživného na maloleté deti zo strany navrhovateľa netrvá.

Podľa názoru odvolacieho súdu tieto okolnosti odôvodňujú zmenu napadnutého rozsudku v časti určenia výživného na maloleté deti zo strany navrhovateľa s účinnosťou od 01.05.2015.

Odvolací súd preto v zmysle zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určení výživného navrhovateľa na maloleté deti od 01.05.2015 tak, že výživné na maloleté deti V. zo strany navrhovateľa s účinnosťou od 01.05.2015 neurčil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.