Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-177-2009.pdf
PDF · 108.5 KB
Case nature
Subarea
27Er/177/2009
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému I. S., J.. XX.XX.XXXX, G. N.Á. XXX/X, XXX XX Q., vedenej pod sp. zn. Ex 316/09 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom, so sídlom Exekútorského úradu Matuškova 1, 917 01 Trnava, pre uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 555,93 Eur s prísl., 22,31 Eur trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 027118 zo dňa 14.04.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 555,93 Eur a príslušenstva tvoreného vyčísleným úrokom vo výške 10,03 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 565,96 Eur od 28.12.2007 do zaplatenia, ako aj pre vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 22,31 Eur a trov exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč (ďalej len „rozhodca“) pod sp. zn. C 355/2008 dňa 22.07.2008 (ďalej len ,,exekučný titul“).
Tunajší súd ako súd exekučný aj napriek skutočnosti, že v exekučnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie vyššie uvedených súm, pristúpil k preskúmaniu Úverovej zmluvy číslo 3609167074, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 25.09.2006 (ďalej len „Úverová zmluva“), ÚVEROVÝCH ZMLUVNÝCH PODMIENOK SPOLOČNOSTI HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s.“ (ďalej len „zmluvné podmienky“), ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy a následne aj exekučného titulu, a to z hľadiska, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Po preskúmaní Úverovej zmluvy, zmluvných podmienok a exekučného titulu súd zistil nasledovný skutkový stav:
V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny 555,93 Eur (16.747,90 Sk), úroku vo výške 10,03 Eur (302,10 Sk) a úroku z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 565,96 Eur (17.050,- Sk) od 28.12.2007 do zaplatenia. V časti výroku o náhrade trov rozhodcovského konania bol povinný zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 22,31 Eur (672,- Sk), všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
V zmysle zmluvného dojednania obsiahnutého v Úverovej zmluve „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana 2 a 3). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami a bezvýhradne súhlasí s ich obsahom. Klient prehlasuje, že mu ku dňu podpisu tejto zmluvy nie sú známe okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy.“
Súd zo súdneho spisu 27Er/177/2009 zistil, že rozhodca v danej veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy majúcej povahu formulárovej zmluvy. Konkrétne je rozhodcovská doložka obsiahnutá v Hlave 13. zmluvných podmienok označenej ako „Záverečné ustanovenia“, a to v rámci § 18, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17.02.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor prejednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov. V prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca.“
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších predpisov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 O.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Možnosť súdu zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, v každom štádiu vedenia exekúcie ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).
Úverovú zmluvu, ktorou bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 O.z., a to s poukazom na skutočnosť, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 O. z., nakoľko podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, z čoho vyplýva, že pri uzatváraní Úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný bol pri uzatváraní predmetnej zmluvy v postavení spotrebiteľa, nakoľko v zmysle § 52 ods. 4 O. z., fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné považovať za spotrebiteľa. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o fyzickú osobu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 995,81 Eur (30.000,- Sk) s povinnosťou povinného tieto vrátiť v 18 mesačných splátkach po 69,90 Eur (2.106,- Sk). Ďalej platí, že návrh spotrebiteľskej zmluvy je pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje s tým, že spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Napokon platí, že Úverová zmluva je zmluvou typovou a formulárovou, nakoľko sa jedná o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, keď títo nemajú možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy a teda aj samotný predmet zmluvy - poskytnutie finančných prostriedkov s tým, že zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez akejkoľvek možnosti ich ďalšej modifikácie.
Z obsahu zmluvy, z povahy zmluvných strán a v neposlednom rade aj z predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného je zrejmé, že sa jedná o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko Úverová zmluva bola základom pre rozhodovanie rozhodcu o priznaní plnenia vyplývajúceho z tejto zmluvy v rámci rozhodcovského konania zavŕšeného vydaním exekučného titulu, dospel exekučný súd k záveru, že bude na mieste podrobiť Úverovú zmluvu súdnej kontrole, a to za účelom zistenia, či sa v danom prípade nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pri skúmaní uzatvorenej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta O.z.). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj výklad podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98).
Podľa článku 2 písm. a) smernice, "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa bodu 1 písm. q) Prílohy smernice, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 z 22. 4. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012).
Základnou zásadou právneho režimu upravujúceho oblasť spotrebiteľských zmlúv je teda zásada, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré by sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Súd dáva do pozornosti, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré za jediný spôsob riešenia sporu, v prípade nedosiahnutia dohody medzi zmluvnými stranami, považuje rozhodcovské konanie, ktorého výsledku sa zmluvné strany podriadia s konečnou platnosťou a záväznosťou.
Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku striktného určenia tohto subjektu ako jedinej alternatívy prichádzajúcej do úvahy v prípade, iniciovania sporu tak zo strany veriteľa - oprávneného, ako aj zo strany dlžníka
- povinného. V zmysle uvedených skutočností má súd za to, že takto naformulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd musí konštatovať, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači oprávneného boli dôkazom ich koncipovania predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa, a to s dôrazom predovšetkým na ten fakt, že právomoc rozhodovania majetkových sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, je na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluvných podmienkach zverená jedinému rozhodcovi, ktorý bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý môže za rozhodcu ustanoviť aj samého seba.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná, nakoľko je súčasťou zmluvných podmienok spísaných na predtlačenom formulári, v dôsledku čoho povinný ako spotrebiteľ nemal vôbec možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah týchto zmluvných podmienok, keď potom rozhodcovská doložka ho v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Ďalej je potrebné zmieniť aj tú skutočnosť, že obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený a inkorporovaný do zmluvných podmienok, pričom povinný vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami zmluvy, mohol túto zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Nakoľko bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej
doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Na to, aby bolo možné hovoriť o platnej existencii rozhodcovskej doložky je potrebné splniť aj podmienku písomnej formy. Požiadavka písomnej formy rozhodcovskej doložky nie je splnená, nakoľko tá je iba súčasťou zmluvných podmienok, keď potom absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, ktorá v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje buď formu dokumentu podpísaného zmluvnými stranami alebo formu vzájomne vymenených listov medzi zmluvnými stranami. V tomto prípade oprávnený nepreukázal takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, keď nepredložil zmluvné dojednania, ktoré by boli podpísané oboma zmluvnými stranami, pričom súd poukazuje aj na ten fakt, že ani v priebehu existencie právneho vzťahu uzavretého medzi oprávneným a povinným nedošlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy v časti týkajúcej sa uzavretia rozhodcovskej doložky. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
Záverom súd konštatuje, že rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená vyššie, nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Ak je exekučný súd povinný zastaviť exekúciu aj bez návrhu vždy vtedy, keď vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (takou okolnosťou je aj neexistencia vykonateľného exekučného titulu), je exekučný súd bezpochyby povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vtedy, keď okolnosť takejto povahy vyjde najavo už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. (Rozhodnutie najvyššieho súdu z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo/146/2011)
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným ustanoveniam zákona súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil s poukazom na znenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keď oprávneným označený exekučný titul vydal rozhodca, ktorý nemal právomoc rozhodnúť spor, teda rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom pod sp. zn. C 355/2008 dňa 22.07.2008 sa doposiaľ nestal vykonateľným.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ten si právo na ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde v troch písomných vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).