Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-29-2023.pdf
PDF · 123.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. K. XXX a 2. U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. K. X, zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Peter Čurilla, advokát, Hlavná 11, Prešov proti žalovanému: E., zastúpenému: JUDr. Dušan Kmec, advokát, AK, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.10.2022, č. k. 3C/209/2014-299 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a IV.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 348,12 eur z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 667,96 eur s tým, že plnením jednému zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť druhému žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,76 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením."
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemku, parcely CKN č. XX/X - záhrady o výmere 950 m2 a pozemku, parcely W. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.749 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. K.. Žalovaný užíva časť uvedených nehnuteľností na svoju podnikateľskú činnosť od roku XXXX. Žalobcovia sa preto pokúšali so žalovaným uzavrieť nájomnú zmluvu ohľadne užívania predmetných nehnuteľností, ale všetky doterajšie snahy žalobcov boli neúspešné. Žalovaný sa bránil, že sporné nehnuteľnosti neužíva v celom rozsahu, preto súd v konaní ustanovil znalca, úlohou ktorého bolo v prírode zamerať pozemky a určiť ich výmeru. Zo znaleckého posudku znalca C.. U. U. č. XX/XXXX vyplynulo, že žalovaný neužíva žiadnu časť pozemku, parcely CKN XX/X a z parcely EKN XXX/X, ktorá sa nachádza za oplotením poľnohospodárskeho dvora užíva časť pozemku ako dvor vo výmere 508 m2, časť pozemku pod stavbou haly o výmere 628 m2, ďalej užíva časť pozemku, ktorá slúži ako prístupová cesta a priekopa. Na pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že medzi stranami došlo k dohode, že žalovaná strana má na časti pozemkov, ktoré patria žalobcom na pozemku, parcele W. XXX/X postavenú halu, ktorá
slúži poľnohospodárskej výrobe a časť pozemku, označená ako dvor X, na obrázku č. XX znaleckého posudku je užívaná ako hospodársky dvor žalovaným. Tiež strany sporu dospeli k zhodnému stanovisku, že cesta vo výmere 260 m2 a cesta vo výmere 302 m2, ktoré sú vyznačené na znaleckom posudku a geometrickom pláne (obrázok č. XX) je v spoločnom užívaní tak žalovaného, ako aj ďalších piatich subjektov. K tomuto zisteniu prispel znalecký posudok, ktorý bol v konaní vypracovaný a ktorý vyriešil identifikáciu pozemku, parcely W. XXX/X. Súd následne medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že nárok žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, za užívanie nehnuteľností žalovaným je daný. Zo znaleckého posudku znalca C.. U. D. č. XX/XXXX zo dňa 31.05.2020 a z doplnenia znaleckého posudku zo dňa 12.02.2022 vyplynulo, že nájom za zastavanú plochu - hala a dvor za rok 2013 predstavuje 611,17 eur/rok, nájom za pozemok pod cestou za rok 2013 predstavuje 230,42 eur a nájom za pozemok svah
- medza, resp. priekopa za rok 2013 predstavuje 110,29 eur. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2022 žalobcovia vzali žalobu v časti o zaplatenie 348,12 eur späť, s čím žalovaný súhlasil, zároveň žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel tvrdenia žalobcu o užívaní predmetných nehnuteľností. Spornou zostala výška nájomného za užívanie sporných nehnuteľností, nakoľko žalovaný nesúhlasil s výškou nájomného podľa znaleckého posudku. Súd na pojednávaní dňa 27.09.2022 vypočul znalca C. U. D. k námietkam žalovaného, pričom žalovaný výšku nájomného vypočítanú znalcom poprel s tým, že pri výpočte treba postupovať podľa z. č. 504/2003 Z.z.
3. S poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 CSP, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 10 ods. 1 z. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, účinných ku dňu podania žaloby, t.j. 07.10.2014, § 43 ods. 2 z. č. 330/1991 Zb. o pozemných úpravách súd uzavrel, že v danom prípade, keďže zo strany žalobcov došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a žalovaný so späťvzatím súhlasil, konanie v časti o zaplatenie 348,12 eur zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci už bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.06.2018 s tým, že nárok žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovaným je daný, súd rozhodoval len o výške tejto náhrady.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že z pozemkov patriacich žalobcom, žalovaný užíva časť pozemku ako dvor vo výmere 508 m2, časť pozemku pod stavbou - halou o výmere 628 m2, spolu 1.136 m2, tiež užíva časť pozemku, ktorá slúži ako prístupová cesta o výmere 562 m2 a medzu - priekopu o výmere 269 m2. Pokiaľ ide o užívanie pozemku, dvora a pozemku, na ktorom je hala postavená, súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcov, že časti uvedených pozemkov, na ktorom je dvor a hala užíva. V prípade prístupovej cesty žalovaný nerozporoval, že cestu užíva, avšak poukázal na skutočnosť, že ju užívajú aj iné subjekty, a teda prístupovú cestu využíva celkom 6 subjektov. Pokiaľ ide o užívanie medze - priekopy, žalovaný popieral jej užívanie, nakoľko sa nachádza za plotom a pre žalovaného je nevyužiteľná. Súd v tejtto súvislosti uviedol, že za súčasť pozemku, nie za samotnú vec - stavbu, považuje judikatúra účelovú komunikáciu. Účelová komunikácia tvorená len nespevneným povrchom alebo len kamennou drťou či slabou vrstvou asfaltu, bude spravidla len súčasťou pozemku, a keďže akékoľvek cestné teleso je ohraničené vonkajšou hranou priekopy, žalobcovia majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nielen za užívanie cesty, ale aj za užívanie priekopy, ktorá tvorí súčasť cesty. Keďže žalovaní nepopreli užívanie cesty a priekopa tvorí súčasť cesty, nie je možné oddeliť užívanie cesty od užívania priekopy. Z charakteru predmetnej cesty (prístupová komunikácia od cesty III. triedy smerom do P., k vstupnej bráne družstva) vyplýva, že sa jedná o účelovú komunikáciu. Keďže žalovaný cestu neužíva sám, ale spolu s ním cestu užívajú aj iné subjekty a túto skutočnosť žalobcovia nepopreli, žalobcovia majú nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie prístupovej cesty a medze - priekopy vo výške 1/6 nájomného, za uvedený pozemok.
5. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca a jeho doplnku, t.j., že za halu a dvor prislúcha žalobcom nájomné za rok 2013 vo výške 611,17 eur, za prístupovú cestu 230,42 eur a za medzu a priekopu 110,29 eur. Pre výšku nájomného vypočítanej znalcom v znaleckom posudku, ktorú poprel žalovaný, súd uviedol, že pri výpočte nájomného nemožno postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z., nakoľko na pozemkoch (zistené z internetovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva SR), ktoré užíva žalovaný, neexistuje informácia o BPEJ (webová stránka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy prevádzkujúca aplikáciu „Mapové služby", prostredníctvom ktorej sa dajú zistiť parametre BPEJ). Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca C.. U. D., ktorý znalecký posudok vypracoval na návrh žalovaného na pojednávaní a žalovaný k dôkazu uviedol, že ani výsluch neodstránil pochybnosti a znalecký posudok považuje za
zmätočný. Žalovaný však v tejto súvislosti žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol, tvrdil len, že nájomné je možné vypočítať bez ďalšieho dokazovania na základe príslušných ustanovení zákona a vyhlášky. Súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku znalca C.. U. D. odôvodňujúc, že v prípade, keď sa nejedná o pozemok s určenou BPEJ, tak určenie ceny nájmu je otázkou odbornou a súd týmito znalosťami nedisponuje. Žalovaný síce spochybnil posudok znalca a navrhol postupovať podľa z. č. 504/2003 Z.z. ako zákona lex specialis, avšak pre prípad, že takýto postup nebude možný, ďalšie dokazovanie nenavrhol. Preto súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca C. D., ktorý výšku bezdôvodného obohatenia vypočítal podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a rozhodol, že suma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, predstavuje sumu 667,96 eura, ktorá pozostáva zo sumy 611,17 eur, vypočítaná znalcom za užívanie pozemku, na ktorom stojí hala a dvor za rok 2013 a 1/6 zo sumy 340,71 eur, vypočítanú znalcom za užívané cesty a priekopy, pričom suma 1/6 predstavuje 56,79 eur. Súd uzavrel, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade predstavuje 667,96 eur.
6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a uzavrel, že žalobca bol v konaní úspešnejším, a preto má nárok na náhradu trov konania v pomere svojho úspechu. Žalobca mal úspech vo veci 51,38 %, žalovaný mal úspech vo veci 48,62 %. Celkový úspech žalobcov tak činí 2,76 % (51,38 % - 48,62 %).
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný namietajúc, že súd vo veci rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Uviedol, že v konaní predložil súdu stanovisko obce X. k výstavbe budovy skladu a prístupovej komunikácie, z ktorého nepochybne vyplýva, že tieto boli zrealizované iným subjektom ako je žalovaný, boli postavené v roku 1985 až 1986 a boli užívané ako súčasť hospodárskeho dvora. Stanoviskom obce bolo zároveň potvrdené, že pozemky sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely a podľa z. č. 504/2003 Z.z. je potrebné užívané pozemky považovať za pozemky na poľnohospodárske účely a finančnú náhradu za ich užívanie je potrebné posudzovať podľa regulovaného nájomného a nie spôsobom, ako to v rozpore s právnymi predpismi vyčíslil znalec C.. D.. Pri určení výšky nájomného a bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z BPEJ (bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky) daného pozemku. Súd prvej inštancie v bode 38. rozhodnutia konštatuje, že z internetovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva SR a následne webovej stránky Výskumného ústavu pôdoznalectva zistil, že pre parcelu, ktorá je predmetom tohto konania, neexistuje informácia o BPEJ. Žiadny právne relevantným spôsobom a jednoznačným dôkazom súd uvedené tvrdenia nemal preukázané. Údaje zverejňované na internetových stránkach nie je možné hodnotiť ako dôkazy hodnoverné. Znalec C.. D. vo svojom posudku, ani v doplnku k znaleckému posudku, ani vo svojej výpovedi na pojednávaní náležitým a hodnoverným spôsobom nezdôvodnil, prečo pri určení výšky bezdôvodného obohatenia postupoval len za použitia vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Znalec relevantným a hodnoverným spôsobom nezdôvodnil ani použitie koeficientov pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov. Vyjadrenie znalca, že sú to tzv. pomocné koeficienty, že tieto koeficienty počítal na objektívnej úrovni a že sa jedná len o pomocné výpočty, ktoré sú nezáväzné, je nevyhnutné považovať za v rozpore s právnym predpisom. V žiadnom z ustanovení vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ani v žiadnom ustanovení prílohy č. 3, podľa ktorej sa vypočítava všeobecná hodnota pozemkov metódou polohovej diferenciácie nie je uvedené, že koeficient polohovej diferenciácie a koeficienty, na základe ktorých sa vypočítava koeficient polohovej diferenciácie sú nezáväzné a jedná sa len o pomocné výpočty, pretože v prílohe je uvedená presná metodika výpočtu všeobecnej hodnoty bez možnosti akejkoľvek svojvôle znalca. V prílohe je presne uvedené ako sa vypočíta koeficient polohovej diferenciácie a pri jednotlivých koeficientoch všeobecnej situácie, intenzity využitia dopravných vzťahov, funkčného využitia technickej infraštruktúry povyšujúcich faktorov, redukujúcich faktorov sú presne uvedené konkrétne podmienky, ako sa tieto koeficienty určia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so žalovaným namietanými závermi znalca a namietanou nezákonnosťou znaleckého posudku znalca, len konštatuje, že znalecký posudok nebol ničím vyvrátený. Skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore s ust. vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a jej prílohou súd už nehodnotí. Ďalej uviedol, že nepopiera, že užíva časť pozemku, parcely č. XXX/X na prístup do hospodárskeho dvora ale na prejazd vozidiel a techniky, ako aj peši žalovaný užíva len časť označenú v znaleckom posudku znalca C.. U. ako cesta o výmere 260 m2 a cesta o výmere 302 m2. Inú časť žalovaný na prechod a prejazd nevyužíva. Bez ohľadu na ustanovenia cestného zákona a poukazovanie na cestné teleso, žalovaný sa obohatil len tým, že na prejazd a prechod používal časť parcely č. XXX/X, vo výmere 562 m2, a to spolu s ďalšími fyzickými a právnickými osobami. Žalovaný získal prospech len užívaním výmery 562 m2. Uvedenú časť pozemku,
parcely č. XXX/X žalovaný užíva na prístup k hospodárskemu dvoru v rámci vlastnej poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku podľa z. č. 504/2003 Z.z. Žalovaný zároveň poukázal na to, že prístupovú cestu, vrátane priekopy nezriaďoval, pretože táto bola vybudovaná v rokoch 1985 až 1986 Jednotným roľníckym družstvom X. K., ktoré nie je právnym predchodcom žalovaného. Obvyklá výška nájomného je zverejňovaná postupom podľa § 5 vyhlášky č. 172/2018 Z.z. a pre kat. úz. X. predstavovala obvyklá výška nájomného, napr. v roku 2018 sumu 27,12 eur/ha poľnohospodárskych pozemkov a v roku 2021 sumu 29,04 eur/ha (údaje získané z webovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva). S poukazom na to, že žalovaný užíva časť pozemku, parcely č. XXX/X na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, výška bezdôvodného obohatenia mala byť vyčíslená v súlade s ust. z. č. 504/2003 Z.z. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
8. Žalobcovia v 1. a 2. rade k odvolaniu žalovaného uviedli, že v konaní bolo nesporné a v podstate medzi stranami ani nepopierané, že žalovaný užíva časť nehnuteľností, ktorých vlastníkom, resp. podielovými spoluvlastníkmi sú žalobcovia. Poukázali na ustálenú súdnu prax s tým, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale i vtedy, ak doterajší majetok sa nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti, a teda že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady užíval nehnuteľnosti žalobcov. Vo vzťahu k spornému rozsahu užívania nehnuteľností, ako aj samotnej výške náhrady súd prvej inštancie poukázal na výsledky vykonaného dokazovania a podané znalecké posudky. Žalovaný v odvolaní sporoval rozsah užívania nehnuteľností čo do výmery, spôsob ich užívania, ako aj bezdôvodné obohatenie reprezentované náhradou za užívanie nehnuteľností. Žalobcovia považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalovaný v replike odvolania zopakoval, že na prejazd vozidiel a techniky, ako aj peši, užíva len časť pozemku označenú v znaleckom posudku znalca C. U. ako cesta o výmere 260 m2 a cesta o výmere 302 m2. Inú časť na prechod a prejazd nevyužíva. Preto sa žalovaný obohatil len tým, že na prejazd a prechod užíval časť parcely č. XXX/X vo výmere 562 m2, a to spolu s ďalšími fyzickými a právnickými osobami. Uvedenú časť pozemku žalovaný užíva na prístup k hospodárskemu dvoru v rámci vlastnej poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku podľa z. č. 504/2003 Z.z. po ceste, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1985 až 1986 Jednotným roľníckym družstvom X. K., a preto v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch odvolania. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozsudok zmenil a vo veci rozhodol v zmysle z. č. 504/2003 Z.z.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).
12. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola sústredená na tvrdenia, že súd rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
15. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie NS SR zo 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo/204/2009).
16. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 6MCdo/1/2010).
17. V danom prípade má odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho vyhodnotenia vo veci vykonaného dokazovania a rovnako aj správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi, a to s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými dôkazmi vo vzájomných súvislostiach. Prvoinštančný súd správne posúdil a vyhodnotil všetky vo veci navrhnuté a vykonané dôkazy. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj riadne a v úplnosti odôvodnil.
18. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
19. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobcovia domáhali, čo uvádzal žalovaný na svoju obranu, čím žalobcovia a žalovaný argumentovali v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté žalovaným ako celok, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozsudku.
22. Predmetom konania je nárok žalobcov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovaným v roku 2013, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že z pozemkov patriacich do vlastníctva žalobcov, žalovaný užíva časť pozemku ako dvor, vo výmere 508 m2, časť pozemku pod stavbou - halou o výmere 628 m2, tiež užíva časť pozemku, ktorá slúži ako prístupová cesta o výmere 562 m2 a medzu - priekopu o výmere 269 m2. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd predovšetkým uvádza, že nie je dôvodná námietka žalovaného, že užíva na prístup k hospodárskemu dvoru len cestu vo výmere 562 m2 a inú časť pozemku, medzu - priekopu nevyužíva. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie body 28., 29., 30., 31., 32. rozsudku s odôvodnením, ktorého sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, že medza - priekopa tvorí súčasť cesty. Z charakteru užívanej cesty vyplýva, že sa jedná o účelovú komunikáciu (prístupová komunikácia od cesty III. triedy smerom do P.), pričom pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Keďže cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekopy, nie je možné oddeliť užívanie cesty od užívania priekopy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že cestu nevyužíva sám, ale okrem neho aj ďalších päť subjektov, súd prvej inštancie sa s touto námietkou v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia len vo výške 1/6 nájomného za uvedený pozemok, t.j. pozemok, ktorý v znaleckom posudku znalec označil ako prístupová cesta, medza
- priekopa.
23. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX a jeho dodatku vypracovaného znalcom C.. U. D., ktorý podľa určených pokynov stanovil obvyklú hodnotu nájmu užívaných pozemkov za rok 2013. Žalovaný už pred súdom prvej inštancie namietal vypracovaný znalecký posudok a navrhol postupovať pri výpočte nájomného podľa z. č. 504/2003 Z.z. Súd prvej inštancie zaslal znalcovi vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku a uložil znalcovi, aby sa v lehote 20 dní vyjadril k námietkam žalovaného. Znalec C.. U. D. na výzvu súdu vypracoval dodatok k znaleckému posudku, zároveň bol na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 27.09.2022 vypočutý. Teda k námietkam žalovaného k podanému znaleckému posudku sa znalec vyjadril jednak v doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX, tiež ako znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 27.09.2022. Na uvedenom pojednávaní znalec uviedol, že pri výpočte nájomného za pozemok pod halou a dvor tieto pozemky posudzoval ako zastavanú plochu, nie ako poľnohospodársku pôdu. Uvedené pozemky sa totiž nevyužívajú iba na poľnohospodárske účely, nakoľko v areáli sú umiestnené aj ďalšie budovy, ktoré sa využívajú na podnikateľskú činnosť mimo poľnohospodárenia (č. l. 293), pričom hodnotu určoval metódou polohovej diferenciácie, keďže použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, nakoľko stavba nie je schopná dosahovať priemerný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je podľa znalca vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Po uskutočnení dokazovania výsluchom znalca C. U. D. na pojednávaní na návrh žalovaného, žalovaný uviedol, že ani výsluch znalca neodstránil pochybnosti, a preto znalecký posudok považuje za zmätočný. Žalovaný však v tejto súvislosti žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol, len tvrdil, že nájomné je možné vypočítať bez ďalšieho dokazovania na základe ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. Súd konštatoval, že bonitované pôdnoekologické jednotky (BPEJ), podľa ktorých sa zisťuje hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu zisťoval na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva SR. Webová stránka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy prevádzkuje aplikáciu mapovej služby, prostredníctvom ktorej sa dajú zistiť parametre
BPEJ. Na základe vyššie uvedeného postupu súd zistil, že pre pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania neexistuje informácia o BPEJ. Preto k námietke žalovaného, že pri výpočte nájomného za pozemky, ktoré sú predmetom konania mal znalec postupovať podľa z. č. 504/2003 Z.z. súd uzavrel, že ust. § 10 ods. 1 z. č. 504/2003 Z.z. vychádza pri určovaní výšky nájmu z predpokladu, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ. Keďže na pozemkoch, ktoré užíva žalovaný neexistuje informácia o BPEJ, naviac zastavaný pozemok sa nevyužíva iba na poľnohospodárske účely, nakoľko sú tam ďalšie budovy, ktoré sa využívajú na podnikateľskú činnosť, mimo poľnohospodárenia, preto nie je možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 10 ods. 1 z. č. 504/2003 Z.z. S konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
24. K vyššie uvedenej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd zároveň uvádza, že sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne účastníci. Medzi povinnosti účastníkov v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých sa poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti účastníka o jeho existencii a obsahu. Na procesnú stranu, ktorá nemá reálnu možnosť získať potrebné informácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, doliehajú negatívne dôsledky „informačného deficitu". Strana sporu v takomto prípade musí aspoň rámcovo navrhnúť spôsob, ktorým by bolo možné „informačný deficit" odstrániť. Iba ak súd vo svojom posudzovaní dospeje k názoru, že požiadavka účastníka je primeraná a jej realizácia pravdepodobne povedie k zisteniu skutočnosti, ohľadom ktorej je účastník v „informačnom deficite", môže uložiť povinnosť poskytnúť informácie protistrane (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/294/2012).
25. Vo všeobecnosti teda platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tohto účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň oporné body skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje vysvetľovacia povinnosť protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazov v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.
26. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie spochybnil znalecký posudok i jeho doplnok vypracovaný znalcom C. U. D. a navrhol, aby výška nájomného za užívanie pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania bola vypočítaná podľa z. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Keďže táto námietka žalovaného je aj hlavnou odvolacou námietkou, odvolací súd konštatuje, že uvedený znalecký posudok znalca nebol vyvrátený, znalec pred súdom, dostatočne odôvodnil postup, ktorý zvolil pri stanovení výšky nájomného za rozhodné obdobie, a preto odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že znalecký posudok je zmätočný. V tejto súvislosti naviac žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, preto súd správne vychádzal z tohto dôkazu. Keďže pre pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania neexistuje informácia o BPEJ, a podľa znalca v areáli sú umiestnené ďalšie budovy, ktoré nie sú využívané na poľnohospodárske účely, nie je možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 10 ods. 1 z. č. 504/2003 Z.z., ale podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne postupoval súd prvej inštancie v súlade so znaleckým posudkom znalca C.. U. D., nakoľko v prípade, keď sa nejedná o pozemok s určenou BPEJ a na pozemku sú umiestnené ďalšie budový, ktoré sa nevyužívajú iba na poľnohospodárske účely (dôkaz o tom žalovaný nepredložil), potom ani nie je možné postupovať podľa z. č. 504/2003 Z.z. Žalovaný síce spochybnil znalecký posudok a navrhol postupovať podľa z. č. 504/2003 Z.z., avšak pre prípad, že takýto postup nebude možný, ďalšie dokazovanie nenavrhol. Preto odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie je toho názoru, že znalecký posudok znalca nebol ničím vyvrátený a nakoľko pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nemajú určené BPEJ, postupuje sa v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z., ktorú použil aj znalec v znaleckom posudku.
28. So zreteľom na vyššie uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch II. a IV. ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
29. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, a preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).