Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-1Csp-8-2021.pdf
PDF · 132.9 KB
Case nature
Area
Subarea
KK-1Csp/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: Y. U., B.. XX.XX.XXXX, X. U. P. XXX, XXX XX U. P., v zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, o ochranu spotrebiteľa, t a k t o
rozhodol:
I. U r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045645 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.02.2012, je bezúročný a bez poplatkov.
II. U r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045601 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.02.2012, je bezúročný a bez poplatkov.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Kežmarok dňa 08.02.2021 cestou svojho právneho zástupcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045645 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.02.2012 a spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045601 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.02.2012 sú bezúročné a bez poplatku a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že uzavrel so žalovaným úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov, pričom išlo o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045645 zo dňa 21.02.2012. Na základe žiadosti bola následne žalobcovi schválená výška úveru (úverový limit) 300,- eur, s počtom mesačných splátok 42, každá vo výške 16,08 eur mesačne, s RPMN vo výške 65,74 % a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,06 %. Oznámenie o schválení úveru žalovaným bolo žalobcovi doručené dňa 21.02.2012. Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 257,03 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu, si žalovaný od sumy 300,- eur odpočítal sumu 42,97 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8, ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby - jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 22,52 eur. Odklad splátok neznamená ich odpustenie, a preto je cena tejto služby v rozsahu 14,32 % z výšky úveru neprijateľná, pričom neprijateľná by bola aj v prípade, ak by vychádzala z výšky odložených splátok. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto služby, tzn. že žalovaný získava prospech skôr ako žalobca - spotrebiteľ, a pritom službu ani neposkytol. Popri úroku 70,06 % tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. V predmetnej
zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (70,06 %), pričom úrokové miery (stanovené Národnou bankou Slovenska) podobných úverov v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov, v mesiaci február 2012 boli vo výške 13,11 %. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutý úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol päťkrát vyšší. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 M Cdo 1/2009). Rovnako tak v predmetnej zmluve nebola určená konečná splatnosť úveru, pretože tá, podľa vyjadrenia žalobcu, musí byť určená dátumovo, a nie len stanovením počtu mesačných splátok. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, pričom podľa výpočtu by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru v sume 300,- eur a 42 dohodnutých splátkach vo výške 16,08 eur pri zohľadnení poplatku vo výške 42,97 eur predstavovala RPMN 90,36 % a nie v zmluve uvedených 65,74 %. Žalovaný uzavrel so žalobcom v ten istý deň druhú formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045601 zo dňa 21.02.2012. Na základe žiadosti bola následne žalobcovi schválená výška úveru (úverový limit) 1.500,- eur, s počtom mesačných splátok 42, každá vo výške 80,37 eur mesačne, s RPMN vo výške 65,70 % a ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,06 %. Žalovaný reálne vyplatil žalobcovi sumu 1.284,25 eur. Oznámenie o schválení úveru žalovaným bolo žalobcovi doručené dňa 21.02.2012. Podľa vyjadrenia žalobcu, si žalovaný od sumy 1.500,- eur odpočítal sumu 215,75 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8, ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby - jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 112,08 eur. Odklad splátok neznamená ich odpustenie, a preto je cena tejto služby v rozsahu 14,38 % z výšky úveru neprijateľná, pričom neprijateľná by bola aj v prípade, ak by vychádzala z výšky odložených splátok. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto služby, tzn. že žalovaný získava prospech skôr ako žalobca - spotrebiteľ, a pritom službu ani neposkytol. Popri úroku 70,01 % tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (70,01 %), pričom úrokové miery (stanovené Národnou bankou Slovenska) podobných úverov v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov, v mesiaci február 2012 boli vo výške 13,11 %. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutý úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol päťkrát vyšší. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 M Cdo 1/2009). Rovnako tak v predmetnej zmluve nebola určená konečná splatnosť úveru, pretože tá, podľa vyjadrenia žalobcu, musí byť určená dátumovo, a nie len stanovením počtu mesačných splátok. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, pričom podľa výpočtu by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru v sume 1.500,- eur a 42 dohodnutých splátkach vo výške 80,37 eur pri zohľadnení poplatku vo výške 215,75 eur predstavovala RPMN 90,41 % a nie v zmluve uvedených 65,70 %. Uvedené nedostatky majú za následok to, že sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045645 uzatvorenú dňa 21.02.2012, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045601 uzatvorenú dňa 21.02.2012, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkov - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045645 zo dňa 21.02.2012, interaktívnu kalkulačku na výpočet RPMN a priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách podľa NBS.
4. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalobca nemá na navrhovanom určení právny záujem, ktorý je predpokladom pre každú žalobu podanú na súde. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, že by si žalovaný voči nemu uplatňoval akýkoľvek nárok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045601, pričom s prihliadnutím na fakt, že splatnosť poslednej splátky bola v roku 2015 a plynutie času, je zrejmé, že žalovaný si žiadny nárok uplatňovať ani nebude a nemieni, čím právny záujem na určení bezúročnosti teda nie je daný. To isté pri tom
platí aj v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045645. Žalovaný taktiež uviedol, že každá z uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pri zmluve o revolvingovom úvere č. 8300045601 vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola k 15.dňu v mesiaci, splatnosť prvej plátky dňa 15.04.2012 a splatnosť poslednej splátky dňa 15.09.2015. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pri zmluve o revolvingovom úvere č. 8300045645 vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola k 15.dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 15.04.2012 a splatnosť poslednej splátky dňa 15.09.2015. Podľa názoru žalovaného, tak deň splatnosti poslednej splátky bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím bola splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. K žalobcovmu tvrdeniu, že úroky dohodnuté v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi a poukazuje na rozhodnutie NS SR 5 Cdo/26/2011, žalovaný uviedol, že výška odplaty za úver bola dohodnutá plne v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 30.04.2014 a rozhodnutie NS SR 5 Cdo 26/2011 bolo vydané na základe odlišného skutkového stavu a odlišného právneho stavu, a z toho dôvodu je neaplikovateľné na vec. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to, podľa vyjadrenia žalovaného, vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektov - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenie výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je toho názoru, že porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 - 27 %. Podľa vyjadrenia žalovaného priemerná výška odplaty v čase uzavretia oboch zmlúv o revolvingovom úvere pre úvery do 1.500,- eur bez zabezpečenia bola 45,23 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Súdu preto navrhol, aby podaný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom poukázal na ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od 01.01.2018. Z uvedeného podľa vyjadrenia žalobcu vyplýva, že naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby preto nie je povinný preukazovať. Žalobca sa nedomáha určenia, či tu právo je alebo nie je, ale určenia právnej skutočnosti. Taktiež uviedol, že oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 21.02.2012 nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu zmluvy, keďže ide o jednostranný úkon. Podľa vyjadrenia žalobcu oznámenie o schválení úveru nie je dvojstranným právnym úkonom žalobcu a žalovaného, nakoľko tento je podpísaný len žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že takýto jeho návrh stelesnený v citovanom oznámení vôbec žalobcovi doručil, nie to ešte, že žalobca s ním písomne vyjadril bezvýhradný súhlas. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nemožno považovať za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, predstavuje iba jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu účastníkov - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa názoru žalobcu však citované ustanovenie nemožno vykladať tak,
že sa do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch zahrňovali aj údaje od tých subjektov finančného trhu, ktorí poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto sa pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa pri tom zásadou dobrých mravov upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca taktiež uviedol, že v predmetných zmluvách bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 70,01 %, pričom úrokové miery stanovené NBS podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v mesiaci február 2012 boli vo výške 13,11 %. Podľa vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší, čo má s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť dojednania o úrokoch pre jeho rozpor s dobrými mravmi.
6. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 01.06.2023 o 09.00 hod. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že sa podanou žalobou domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti dvoch spotrebiteľských úverov, ktoré žalobca uzavrel dňa 21.02.2012, pričom v plnom rozsahu odkázal na podanú žalobu ako aj vyjadrenie. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, cestou svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 22.05.2023 ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň vyslovil súhlas s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045645 uzatvorenej dňa 21.02.2012, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045601 uzatvorenej dňa 21.02.2012, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkov - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300045645 zo dňa 21.02.2012, interaktívnou kalkulačkou na výpočet RPMN a priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách podľa NBS a zistil tento skutkový stav:
8. Na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045645 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur. Žalobca mal žalovanému uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 675,36 eur v 42 mesačných splátkach vo výške 16,08 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 70,06 % ročne, RPMN za úver 65,70 %, splatnosť mesačnej splátky 15.deň v mesiaci. V zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby bol žalobca povinný zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok vo výške 42,97 eur. Na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045601 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Žalobca mal žalovanému uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 3.375,54 eur v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 70,01 % ročne, RPMN za úver 65,70 %, splatnosť mesačnej splátky 15.deň v mesiaci. V zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby bol žalobca povinný zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok vo výške 215,75 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie oboch zmlúv o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovaným za podmienok tam uvedených.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu, ktorý je v tlačive zmluvy uvedený ako deň jej akceptácie - podpisu veriteľom spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka sú následne vymenované v § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom podľa § 11 ods. 1 tohto zákona nedodržanie niektorých z nich má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovsť úveru.
14. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
16. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
17. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Predložená zmluva medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou typovou. Nakoľko dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
26. S poukazom na procesnú obranu žalovaného súd sa na prvom mieste zaoberal prípustnosťou predmetnej žaloby z hľadiska členenia žalôb podľa § 137 CSP.
27. Žaloba žalobcu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže žalobca sa v prejednávanom spore domáha určenia bezúročnosti s bez poplatkovosti úverových zmlúv, ktoré uzavrel so žalovaým. Pri posúdení splnenia podmienok na podanie uvedenej žaloby, súd vychádzal z už citovaných ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že spotrebiteľ má právo na súdnu ochranu nielen pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj pred nekalými obchodnými praktikami (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.).
28. Akceptácia názoru žalovaného, by zamedzovala prístup spotrebiteľa k podaniu žalôb s uvedeným obsahom a fakticky by znemožňovala spotrebiteľovi aktívnu ochranu jeho práv vyplývajúcich zo spotrebiteľského práva a obmedzovala by ho iba na pasívnu ochranu práv (t.j. spotrebiteľ by sa mohol brániť iba v rámci žalôb týkajúcich sa nárokov zo spotrebiteľského práva, ktoré by smerovali voči nemu), čo by rozhodne nebolo v súlade so zmyslom platnej právnej úpravy, ktorá ponechala súdu oprávnenie posudzovať tieto nároky ex offo, aj bez návrhu spotrebiteľa. Pri opačnom výklade by súdna ochrana spotrebiteľov (ak by sa spotrebiteľ nemohol účinne brániť aktívnym podaním žaloby) nebola reálne dosiahnuteľná (napríklad spotrebiteľovi by nemohla byť poskytnutá ochrana pred postupom dodávateľa finančnej služby smerujúcim k vymoženiu pohľadávky cez zabezpečovacie inštitúty).
29. Súd teda predmetnú žalobu posúdil ako žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, keď prípustnosť tejto žaloby vyvodil z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Navyše súd poukazuje na novelu zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenú zákonom číslo 279/2017 Z.z. ktorou sa do tohto zákona zaviedlo ust. § 11 ods. 4, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba pritom znie: „18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.“.
30. Zákonodarca teda explicitne zakotvil procesnú prípustnosť žaloby na určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov, keď predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP. Danosť naliehavého právneho záujmu možno vyvodiť aj z čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok).
31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanie žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov je prípustné, nakoľko možnosť podať takúto žalobu predpokladá priamo osobitný predpis, a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve možno považovať ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Dohoda o poskytovaní služieb je práve takým prípadom. V zmysle dohody je spotrebiteľ povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa názoru súdu je zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy ale záujmy dodávateľa, pričom za daných okolností sa skutočne javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie úveru (bez toho, aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo splatnej čiastky).
33. Tak samotná úverová zmluva, a v nej obsiahnutá dohoda o poskytovaní služieb majú povahu vopred žalovaným predtlačeného formuláru. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako dodávateľa zaťažovalo (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) že by zmluvné podmienky obsiahnuté v dohode o poskytovaní služieb boli so žalobcom individuálne vyjednané a ničím nepreukázal ani to, že akceptácia
- podpis žalobcom predloženého formuláru vrátane dohody o poskytovaní služby, nebola podmienkou samotného poskytnutia úveru.
34. Na unesenie dôkazného bremena žalovaného v tejto časti nestačí len odvolávanie sa na vopred predtlačený text v uvedenej dohode o poskytovaní služby, že jej uzavretie je dobrovoľné a že nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy alebo poskytnutia úveru. Uvedené formuláre neponúkajú žiadnu možnosť modifikovať ich vopred pripravený obsah (napríklad vyznačením alternatívy súhlasím - nesúhlasím). Napríklad pri dohode o poskytovaní služieb, ak by aj spotrebiteľ skutočne mal záujem ju uzavrieť, tak potom nemá žiadnu možnosť rozhodnúť sa, či prípadne skutočne má záujem o služby v nej uvedené, alebo len o niektoré a o ktoré konkrétne, lebo s výnimkou podpisu nemôže do nej a ani do ostatných dokumentov absolútne nijako zasiahnuť. Nemožno preto urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne dojednania, ale o vopred predformulované dojednania s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť len tak, že zmluvu ako celok buď akceptovať bude alebo nie. Za typovú zmluvu nie je možné považovať iba samotné obchodné podmienky alebo zmluvu písanú drobným písmom a na naplnenie individuálne dojednaných podmienok nestačí, že na prečítanie návrhu zmluvy mal spotrebiteľ dostatok času. Dôkaz individuálneho vyjednania už potom v žiadnom prípade nemožno vyvodiť z toho, že spotrebiteľ zmluvu či iný dokument ako celok podpísal, teda súhlasil s ňou, čím dodávatelia, vrátane žalovaného často argumentujú, keďže taký záver by celú úpravu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a ich individuálneho vyjednania či nevyjednania v prípade písomných, teda vždy spotrebiteľom podpísaných zmlúv robil nepoužiteľnou. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Nič nebráni, aby jedna strana kontraktu pripravila a predtlačila text zmluvy, avšak zákon (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) venuje mimoriadnu pozornosť práve tomu, aby spotrebiteľ nielenže mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej dojednaniami, ale aby aj reálne mohol ovplyvniť ich obsah, resp. nepristúpiť naň, pričom v danom prípade žalovaný nepreukázal, žeby spotrebiteľ mal možnosť ktorékoľvek tu posudzované zmluvné dojednanie ovplyvniť, či vylúčiť.
35. Daná dohoda o poskytovaní služieb podlieha prieskumu súdu nielen podľa § 39 ale aj podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia, pričom cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. Tak dohoda o poskytovaní služieb ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobcovia ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť. Dohodu o poskytovaní služieb nie je možné považovať za individuálne dojednanú, pričom ide o zmluvné dojednanie, ktoré je zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa v rámci úverového vzťahu a to aj v tom smere, že v skutočnosti mu bol vyplatený úver v inej výške ako žiadal a ako mu bol aj zo strany žalovaného schválený. Navyše postupom veriteľa, akým má byť poplatok za službu uhradený,
stanoveným v dohode o poskytnutí služby, nastáva situácia, kedy si žalovaný z časti ním poskytnutého úveru fakticky sám sebe uhradí tento poplatok a následne spotrebiteľ v priebehu dohodnutého obdobia spláca úver vo výške ako keby mu žalovaný poskytol celú sumu úveru tak ako bola dohodnutá v zmluve, pričom aj z tejto sumy má spotrebiteľ platiť úroky. Takéto zmluvné dojednanie súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
36. Žalobca poukazujúc na obligatórne náležitosti úverových zmlúv podľa § 9 ods. 2 ZoSU namietal, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca mal svoj dlh v zmysle oboch úverových zmlúv uhradiť v 42 mesačných splátka v tam určenej výške. Následne žalovaný zaslal žalobcovi aj oznámenie o schválení úveru dlžníkovi, kde je uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Pri hodnotení záverov vykonaného dokazovania súd konštatuje, že údaj o konečnom termíne splatnosti úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú. Uvedené oznámenie veriteľa tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy a údaj o konečnej splatnosti korešponduje s dohodou zmluvných strán o tom, že dlžnú čiastku má žalobca uhradiť v 42 mesačných splátkach.
37. K dojednaniam týkajúcim sa úroku z úveru vo výške 70,01 %, resp. 70,06 % samotný žalovaný poukázal na skutočnosť, že priemerná výška odplaty v čase uzavretia oboch zmlúv bola 45,23 %. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Za podstatné prevýšenie obvyklej odplaty ide v zásade vtedy, kedy túto dohodnutá odplata prevyšuje o 25 % - 27 %. V danom prípade dohodnutý úrok nedosahuje hodnotu neprípustnej odplaty len v rádovo niekoľkých stotinách percent a s poukazom na to, že žalovaný vzhľadom na zákonné podmienky určenia primeranej výšky odplaty tieto nijako nezdôvodnil, nie je zrejmé, ktoré kritériá boli určujúce pre stanovenie odplaty za poskytnuté úvery v hraničných hodnotách. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi boli vyplatené finančné prostriedky v nižšej sume ako je suma uvedená v úverovej zmluve, s poukazom na hodnotu celkových nákladov spotrebiteľa, možno skonštatovať, že úrokové zaťaženie žalobcu bolo reálne vyššie ako bolo v zmluve uvedené. Takéto dojednanie úroku z úverovej zmluvy, vzhľadom na obsah celej úverovej zmluvy, súd považoval za rozporné s dobrými mravmi.
38. Možno súhlasiť so žalobcom, že RPMN uvedená v každej zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne, keďže žalovaný pri jeho výpočte vychádzal zo sumy, ktorá mala byť spotrebiteľovi poskytnutá, pričom správne mal tento výpočet vychádzať zo sumy, ktorú žalovaný žalobcovi skutočne vyplatil (suma schváleného úveru ponížená o sumu poplatku za odklad splátok). Je tak nepochybné, že skutočná výška RPMN je vyššia, ako je uvedená v danej zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím spotrebiteľ bol dodávateľom uvedený do omylu, keď úver sa javil výhodnejší, ako v skutočnosti bol, čo malo reálny dopad na jeho správanie. Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že úverová zmluva síce obsahuje údaj o výške RPMN, no nie v skutočnej, reálnej výške, nakoľko nezohľadňuje údaj o skutočne žalovaným poskytnutých finančných prostriedkoch, preto nenapĺňa požiadavku zákona na pravdivé informovanie spotrebiteľa a na čestné, s dobrými mravmi súladné, obozretné a transparentné konanie dodávateľa voči nemu ako slabšej zmluvnej strane.
39. Práve v prípade spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené na predtlačených tlačivách a v ktorých sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe, musia dobré mravy pôsobiť ako korektív, keďže zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so sebou“, nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť jej obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“.
40. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
41. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
42. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalobca reálne dostal k dispozícii od žalovaného, bola v skutočnosti nižšia ako je celková výška úveru uvedená v jednotlivých zmluvách.
43. Nakoľko v zmluve bola bezpochyby uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľoch úveroch, súd oba úvery poskytnuté žalobcovi považoval za bezúročné a bez poplatkov a z tohto dôvodu vyhovel žalobe v celom rozsahu.
44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.