Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-107-2013.pdf
PDF · 98.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: S. H., J.. XX.X.XXXX, G. S. G. X, K., právne zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C/578/2012 zo dňa 19.1.2012,
o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C/578/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a ,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 244,36 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 22.4.2013 navrhla žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/578/2012 a zároveň odložiť jeho vykonateľnosť. V rámci žaloby poukázala na to, že podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ako jedna z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa § 40 ods. 1 písm. c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa § 40 ods. 1 písm. g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a zároveň ako ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedla ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/578/2012 vyplýva, že žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) bola uložená povinnosť do 5 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) peňažnú sumu vo výške 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Z predmetného rozhodcovského rozsudku nevyplýva, čo predstavuje suma 77,18 EUR a taktiež ani výpočet a odôvodnenie priznaných trov konania. Žalobkyňa S. H. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že poistnú zmluvu s ňou dojednávala p. H., ktorá na ňu dlhodobo naliehala a jej to už bolo trápne, preto súhlasila s tým, že uzavrie zmluvu a dokonca, keďže na ňu naliehala, aby zmluvu uzavrel aj jej manžel, tak aj on uzavrel poistnú zmluvu, pričom pri dojednaní poistenia bola reč o výške poistného, na čo sa poistenie vzťahuje a aká je možnosť
platenia poistného. Z výsluchu žalobkyne ďalej vyplýva, že keď sa poisťovňa zmenila na Rapid life, nejako už tomu neverila a zmluvu zrušila, pričom jej bola vyplatená suma 222 EUR. Zároveň uviedla, že pri dojednávaní nebola reč o tom, že prípadné spory budú riešené cestou arbitrážneho súdu, čo by si bola určite pamätala, pretože z minulosti vie, že arbitráž sa týkala sporov medzi podnikmi a p. H. jej iba ukázala, kde to má podpísať a neoboznamovala ju s textom, ktorý podpisovala, pričom jej skutočne iba prstom ukázala, kde to má podpísať a to bolo všetko.
Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 31.5.2013 poukázal na to, že charakter konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, pričom konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konania podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.). Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z.. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok ( ďalej v texte aj VPP ). Žalovaný tvrdil, že žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ustanovenie časti XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 77,18 EUR zodpovedá nákladom žalovaného vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy. predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzatvorenie poistnej zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1) Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a) Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a túto žalobu podala v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, pričom rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 9.10.2012 a žaloba bola súdu podaná dňa 16.10.2012. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.11.2007 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte sa s účinnosťou od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zo skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v osobitných zmluvných dojednaniach v poistnej zmluve, ktorú sú bezprostrednou súčasťou všeobecných poistných podmienok (VPP) a sú zároveň súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami na 12- tich stranách. Spomínané osobitné zmluvné dojednanie v bode 1) obsahuje dohodu o zániku poistenia aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti a v bode 2) týchto osobitných dojednaní je uvedené, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci osobitných zmluvných dojednaní nie je dojednaná výlučne iba tzv. rozhodcovská doložka, ale aj ďalší inštitút zániku poistenia, pričom samotná žalobkyňa sa vyjadrila tak, že osoba, ktorá s ňou dojednávala poistnú zmluvu (p. H.) jej vôbec nevysvetlila obsah všeobecných poistných podmienok, iba jej ukázala, kde má zmluvu resp. tieto podmienky podpísať, pričom nebola ani zmienka o tom, že v prípade vzniknutých sporov budú tieto riešené cestou rozhodcovského súdu. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného síce tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť osobitné dojednanie podpísať alebo nepodpísať, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom v tomto smere je práve na ňom dôkazné bremeno preukázať tvrdené skutočnosti, avšak žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Súd má za to, že rozhodcovská doložka zakomponovaná v rámci všeobecných poistných podmienok, aj keď je obsiahnutá v rámci osobitného zmluvného dojednania, v rámci ktorého je však zahrnutý ešte ďalší inštitút (zánik poistenia) nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. V tomto ohľade súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, z ktorého vyplýva, že na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná nemení nič ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára osobitných podmienok, aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Z časti XV. - rozhodcovské konanie VPP vyplýva, že účastníci sa dohodli, že všetky vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý bude vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňou, teda žalovaným, pričom žalobkyňa ako poistník s tým vyjadruje svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Z tohto článku zároveň vyplýva, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa aj keby mala pred podpisom úverovej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a rozhodcovská doložka, nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a teda platnú, pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej
doložky, ktoré ani nie sú súčasťou zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka (§ 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z.) Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu zmluvných dojednaní, ako aj rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobkyne na kreovanie tohto orgánu.
Na základe návrhu žalobkyne súd v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Súd zároveň zdôrazňuje, že ten istý právny záver ako bol prijatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.1.2013 a sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.
Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 1.12.2013) každý úkon po 60,07 EUR + režijný paušál 3 x 7,81 EUR t.j. spolu 203,64 EUR + 20% DPH = 244,36 EUR. Súd právnemu zástupcovi žalobkyne nepriznal náhradu trov konania za úkon označený ako písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.11.2013, keďže tento úkon nepovažoval za nevyhnutne potrebný pre účelné uplatňovanie práv žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.