Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-28-2023.pdf
PDF · 125.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: KARABUD s.r.o., Budovateľská 52/ A, 080 01 Prešov, IČO: 46 961 348, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: M ä s p o m a spol. s r. o., T.G. Masaryka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 00 650 038, zastúpenému JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o umožnenie výkonu vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2022 č. k. 13C/365/2015 - 182, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Žalobu z a m i e t a . Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že medzi stranami sporu, na základe kúpnej zmluvy s dohodou o zriadení vecného bremena, uzavretej dňa 01.08.2000 medzi predávajúcim L. H., s.r.o. - právnym predchodcom žalobcu a kupujúcim F., s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného, bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX, k. ú. H. (podľa uvedenej zmluvy „po parcele č. XXXX/XX“, ďalej aj „slúžiaci pozemok“), ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, a to v prospech vlastníka pozemku parcely č. XXXX/X, k. ú. H., (podľa uvedenej zmluvy „v prospech vlastníka parcely č. XXXX/X, podľa geometrického plánu č. XX/XX geometra O.. I. A., overeného pod č. XXXX/XX, v tom rozsahu, ktoré je zakreslené na pozemku, parcely č. XXXX/XX). Právo prechodu nadobudol vtedajší oprávnený (vlastník pozemku, parcely č. XXXX/X, k. ú. H.), podľa nespochybnených tvrdení žalovaného právoplatnosťou vkladu kúpnej zmluvy (obsahujúcej dohodu o zriadení vecného bremena) do katastra nehnuteľností dňa 25.08.2000. V priebehu konania sa stalo nesporným na základe tvrdení žalovaného a ním predložených dôkazov, ktoré uznal aj žalobca, že najneskôr 19.01.2004 (ku dňu vyhotovenia záznamu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy H.), bola na slúžiacom pozemku vybudovaná prechodová spojovacia chodba medzi dvoma budovami, ktorá podľa žalobcu prakticky predstavovala múr a prekážku vo výkone práva cez pozemok žalovaného. V dôsledku uvedeného a skutočností uvedených v žalobe je tak zrejmé, že prinajmenšom v období od 19.01.2004, t.j. od vybudovania prechodovej spojovacej chodby do 28.08.2015, kedy žalobca podal predmetnú žalobu na súde a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nebolo zo strany žalobcu
a predtým ani zo strany predchádzajúceho vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti vykonávané právo zodpovedajúce vecnému bremenu tohto prechodu cez slúžiaci pozemok. Podľa nespochybnených tvrdení žalovaného po vybudovaní prechodového tunela/spojovacej chodby pritom navyše právny predchodca žalobcu existenciu tejto prekážky nikdy nenamietal, resp. nevzniesol požiadavku na jej odstránenie a ani žalobca od nadobudnutia práv z vecného bremena do podania žaloby na súde (28.08.2015) nenamietal existenciu prechodového tunela.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom rozsiahlom dokazovaní s poukazom na ust. § 151o ods. 1, § 100 ods. 1, § 109, § 111, § 112 Občianskeho zákonníka a tiež s poukazom na rozhodovaciu súdnu prax dospel k záveru, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným je žalobcom uplatnené právo premlčané, a preto je potrebné žalobu zamietnuť.
4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.08.2015 domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti, že žalovaný ako vlastník pozemku parcely č. XXXX/XX, k. ú. H. je povinný strpieť výkon vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu žalobcu ako vlastníka pozemku, parcely č. XXXX/X, k. ú. H., cez pozemok žalovaného k svojmu pozemku. Medzi stranami nebolo sporné, že v minulosti bolo v prospech vlastníka pozemku, parcely č. XXXX/X, k. ú. H., písomnou zmluvou zo dňa 01.08.2000 zriadené právo prechodu (podľa overeného geometrického plánu), cez pozemok žalovaného, parcelu č. XXXX/XX, ktorý oprávnený nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností dňa 25.08.2000. V priebehu konania zároveň vyšlo najavo, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa následne prinajmenšom v období od 19.01.2004 do 28.08.2015, t.j. viac ako 10 rokov nevykonávalo a žalobca ako oprávnený z vecného bremena podal žalobu a uplatnil z neho odvodzované právo na súde až po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Podľa ust. § 109 Občianskeho zákonníka, najneskôr dňa 19.01.2014 (po uplynutí 10 rokov odkedy sa prinajmenšom právo z vecného bremena nevykonávalo), došlo k premlčaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z ktorého žalovaný odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, a keďže sa žalovaný premlčania toho práva dovolal v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemohol súd uplatnený nárok odvodzovaný z premlčaného práva žalobcovi priznať.
5. Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že žalovaným vznesená námietka premlčania bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na to, že žalovaný postavením spojovacieho prechodového tunelu zabránil žalobcovi vo výkone vecného bremena, túto súd nepovažoval za dôvodnú, a to jednak preto, že v tomto konaní do ukončenia dokazovania nebolo zo strany žalobcu nijako konkrétne tvrdené a ani preukázané (žalobca k tomu neuviedol ani jedno konkrétne tvrdenie a nepredložil ani jediný dôkaz), kedy naposledy (čo i len jediný raz) on, resp. jeho právny predchodca, pred vybudovaním spojovacieho prechodového tunela, realizoval právo zodpovedajúce dotknutému vecnému bremenu, že by po postavení prechodového spojovacieho tunela pred podaním žaloby na súde počas 10 rokov prejavil voči povinnému záujem toto právo realizovať. Žalobca v konaní nielenže netvrdil a ani nepreukázal žiadne také konkrétne a vážne skutočnosti, ktoré by (vzhľadom na okolnosti) svedčili o tom, že by uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného v danom prípade malo byť (vzhľadom na nejaké okolnosti) v rozpore s dobrými mravmi (napr. že by ho žalovaný v súvislosti s touto námietkou a plynutím času nejako oklamal) a tiež preto, že uznanie takejto argumentácie (o nemravnosti vznesenia námietky premlčania, nerealizovaného práva zo strany povinného len preto, že toto právo nebolo vykonávané z dôvodu, že ho povinný nerešpektoval), by vlastne znamenalo popretie základného účelu právnej úpravy premlčania. V rozpore so základným účelom premlčania by bola totiž nepochybne takáto aplikácia, pri ktorej by mal súd v obdobných prípadoch, ako je tento, t.j. ak by akékoľvek vecné bremeno nebolo vykonávané po dobu viac ako 10 rokov, eventuálne (aj) pre správanie povinného a oprávnený sa ho počas premlčacej doby nedomáhal na súde alebo u iného príslušného orgánu (§ 112 Občianskeho zákonníka), tento stav akceptoval a žalobu by podal bez zavinenia povinného až po dobu viac ako 10 rokoch, považovať uplatnenie námietky premlčania v takýchto prípadoch bez ďalšieho za jej uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi, čo je zjavný nezmysel.
6. Súd zdôraznil, že hlavnou funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom, napr. splnením, započítaním alebo inak. Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Súvisí to s tým, že za bežných okolností nemožno spravodlivo očakávať, aby povinný po neprimerane dlhý čas uchovával dôkazy alebo po neodôvodnene, alebo neočakávane dlhej dobe zabezpečoval dôkazy a preukazoval, že jeho
povinnosť v uplatnenom rozsahu nevznikla, alebo určitým spôsobom zanikla. Podstatou a účelom inštitútu premlčania z pohľadu dlžníka je teda zabrániť dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré môžu byť najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou, a tým aj s prípadnými zložitými súdnymi spormi (porovnaj: Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník, Stručný Komentár, Bratislava, iura edition 2008, s. 200 a s. 205). Zmyslom premlčania a včasného uplatňovania práva je zároveň nútiť veriteľa, aby bezdôvodne neotáľal s uplatňovaním práv a súvisí to i s hospodárnosťou konania.
7. Na preukázanie správnosti týchto záverov súd poukázal aj na odbornú literatúru, podľa ktorej dôvodom pre začatie plynutia premlčacej doby podľa § 109 Občianskeho zákonníka môže byť aj to, že povinný z vecného bremena bráni oprávnenému, aby na (služobnej) nehnuteľnosti mohol vykonávať svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu. „Ak vlastník služobného pozemku vytvorí stav brániaci výkonu služobnosti, ide o protiprávny stav, odstránenia ktorého sa oprávnený môže domáhať. Ak v dôsledku takto vytvoreného stavu nemôže oprávnený služobnosť vykonávať, nemôže ísť o zmenu pomerov, ktorá by umožňovala žalovať na zrušenie služobnosti (pozri § 151p ods. 3 OZ). Ak však oprávnená osoba, ktorá nemôže vykonávať svoje právo v dôsledku vytvorenia takejto prekážky, neuplatní právo na súde v premlčacej dobe, môže dôjsť k premlčaniu služobnosti.“ (rozsudok NS ČR z 24.02.2015 sp. zn. 2Cdo/3732/2014).
8. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na potrebu spravodlivého usporiadania vzťahov vzhľadom na to, že podľa žalobcu nastane patová situácia a nebude sa môcť ani novou žalobou domáhať zriadenia vecného bremena, nakoľko sporné bremeno bude stále existovať, súd poukázal na to, že výsledok tohto sporu (ani zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností), podľa názoru súdu, ak žalobca reálne (bez ohľadu na existujúci zápis jeho práva v katastri nehnuteľností) nebude mať prístup na svoj pozemok, žalobcovi nebráni domáhať sa (za náhradu) zriadenia nového, resp. eventuálne aj priestorovo iného vecného bremena potrebného pre prístup na jeho pozemok (tak ako k tomu zrejme smeroval aj žalobca podľa v konaní predloženého nového geometrického plánu vypracovaného počas mimosúdnych rokovaní). Možno tiež poukázať aj na to, že zápisu doterajšieho vecného bremena, ak ho nebude môcť reálne vykonávať a bolo by to formálne potrebné, sa žalobca môže aj vzdať. Zákon v ust. § 109 Občianskeho zákonníka nevytvára žiadny priestor pre výnimku z premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ani pri práve prechodu len preto, že oprávnený aktuálne nemá iné vecné právo prechodu na svoj pozemok (cez rovnaký alebo iný priestor, cez ktorý na svoj pozemok vstupuje alebo vstupoval v minulosti). Ani táto jeho výhrada nebola spôsobilá odvrátiť účinky dôvodne vznesenej námietky premlčania, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považuje hlavný právny záver súdu prvej inštancie o tom, že právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu je premlčané, za právne nesprávne posúdenie veci. Zdôraznil, že kúpil výrobné a skladovacie haly v areáli na ulici T. v H., na základe kúpnej zmluvy (V XXXX/XXXX) s tým, že k nim bol vyriešený prístup zozadu, cez pozemky právneho predchodcu žalovaného, a to vo forme vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok žalovaného k pozemku žalobcu, ktoré bolo riadne zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. H.. O tom bol žalobca ubezpečený predávajúcim, t.j. svojim právnym predchodcom, pričom bez takéhoto prístupu by žalobca predmetné haly a podnikateľský areál nekúpil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalovaného postavil prechodovú spojovaciu chodbu cez pozemok, cez ktorý mal žalobca právo zodpovedajúce vecnému bremenu v roku 2004, o čom žalobca pri kúpe nehnuteľnosti v roku 2013 nemal vedomosť. Bol to teda žalovaný, resp. jeho právny predchodca, ktorý svojim konaním zabránil právnemu predchodcovi, resp. žalobcovi vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca neprestal využívať vecné bremeno svojvoľne, resp. z vlastnej vôle, že mu nie je potrebné alebo pre objektívnu prekážku na pozemku, cez ktorý viedlo vecné bremeno, a to prekážku postavenú právnym predchodcom žalovaného. Preto žalovaným v konaní vznesená námietka premlčania v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka bola v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.08.2004 sp.
zn. 25Cdo/2648/2003, na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.02.2009 sp. zn. 25Cdo/539/2008, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 176/2011 zo dňa 20.04.2011 a na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 309/94 z 15.01.1997. Žalobca má za to, že je tu daný dôvod na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadne vznesenej námietky premlčania a súd by mal vyhodnotiť, že námietka premlčania žalovaného bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nezapríčinil a nespôsobil, že na pozemku právny predchodca žalovaného postavil spojovaciu prechodovú chodbu, a teda žalobca ani jeho právny predchodca žiadnym spôsobom nezapríčinil a nespôsobil, že toto vecné bremeno nemohol vykonávať. Naopak zo skutkového stavu je zrejmé, že ihneď po nariadení predbežného opatrenia sa situácia vyriešila a právny predchodca žalovaného rozpojil spojovaciu prechodovú chodbu a umožnil žalobcovi výkon vecného bremena. Z uvedeného je zrejmé, že toto vecné bremeno naraz bolo možné vykonávať po rozhodnutí súdu, ktoré žalovaný rešpektoval. Žalobca pritom bez ingerencie súdu nemohol dosiahnuť, aby žalovaný túto spojovaciu chodbu rozpojil a umožnil žalobcovi výkon vecného bremena. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalovaného zahatal pozemok a postavil na ňom spojovací prechodový tunel a takto znemožnil žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi výkon vecného bremena je zrejmé, že zo strany žalovaného a jeho právneho predchodcu išlo o šikanózny výkon práva, ktorému súd nesmie poskytnúť ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, priznal žalobcovi náhradu trov konania alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o správanie sa žalobcu, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie potvrdilo, že žalobca od nadobudnutia práv z vecného bremena do podania žaloby na súd, čo predstavuje dobu cca 3 rokov, nenamietal existenciu prechodového tunela, nedomáhal sa výkonu práv z vecného bremena. Skutočnosť, že žalobca sa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol do vlastníctva okrem iného aj pozemok zaťažený predmetným vecným bremenom, nedostatočne presvedčil o faktickom a právnom stave predmetu kúpy, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ by žalobca ako kupujúci konal s náležitou starostlivosťou a vykonal by ohliadku predmetu kúpy, nadobudol by vedomosť o existencii prechodového tunela spojovacej chodby cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX. Za stavu, keď samotný žalobca je vo vzťahu k žalovanému niekoľko rokov pasívny, pričom v čase nadobudnutia práv z vecného bremena koná nedbanlivo a ľahostajne, nemožno považovať vznesenú námietku premlčania práva z vecného bremena za nedôvodnú, či odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva patria bdelým, a teda nie je akceptovateľné nebdelosť žalobcu sanovať námietkou, že premlčanie je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/65/2011. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
12. Žalobca v replike odvolania uviedol, že trvá na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených. Bol to žalovaný, resp. jeho právny predchodca, ktorý svojim konaním zabránil právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca neprestal využívať vecné bremeno svojvoľne, resp. z vlastnej vôle, že mu nie je potrebné, ale pre objektívnu prekážku na pozemku, cez ktorý viedlo vecné bremeno, a to prekážku postavenú právnym predchodcom žalovaného. Je pravdou, že v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo, avšak je potrebné posúdiť aj dôvod, z akého sa toto vecné bremeno nevykonávalo, a to v nadväznosti na to, či je vznesená námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca po tom, keď sa dozvedel o prechodovom tuneli, domáhal sa žalobou na súde výkonu vecného bremena, a preto nie je pravdou, že konal ľahostajne, nedbalo a že porušil zásadu, že právo patrí bdelým.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie prezentovanej v doterajšom priebehu konania a poukazuje na obsah svojich doterajších vyjadrení, a to najmä na argumentáciu prezentovanú v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2023. Podaním zo dňa 18.05.2023 žalovaný uviedol, že na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 08.09.2022 došlo k odčleneniu časti z pozemku, parcely č. XXXX/XX, k. ú. H., pričom vznikli novovytvorené pozemky,
parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 93 m2 a parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1224 m2. Z obsahu geometrického plánu vyplýva, že novovytvorená parcela č. XXXX/XXX predstavuje pozemok, cez ktorý sa žalobca domáha výkonu práva z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2023, ktorej vklad bol povolený 15.03.2023 pod č. V XXXX/ XXXX, číslo zmeny XXXX/XXXX, žalovaný slúžiaci pozemok odpredal obchodnej spoločnosti P. s.r.o., T. XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX. Z uvedeného vyplýva, že od 15.03.2023 už žalovaný nie je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom konania, a preto žaloba žalobcu je aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie neopodstatnená a nedôvodná.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).
16. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola sústredená na tvrdení o nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci, pričom nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva v tom, že súd neposúdil námietku premlčania žalovaného ako vznesenú v rozpore s dobrými mravmi.
17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
19. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie NS SR zo 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo/204/2009).
20. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 6MCdo/1/2010).
21. V danom prípade má odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho vyhodnotenia vo veci vykonaného dokazovania a rovnako aj správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi, a to s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými dôkazmi vo vzájomných súvislostiach. Prvoinštančný súd správne posúdil a vyhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy, ako aj správanie sa žalobcu, vrátane jeho tvrdenia, že vznesená námietka premlčania odporuje dobrým mravom. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj riadne a v úplnosti odôvodnil.
22. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
23. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
24. Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Subjektmi právneho vzťahu vecného bremena môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Na jednej strane pritom vystupuje subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie pôsobí. Spôsoby vzniku vecných bremien sú ustanovené v Občianskom zákonníku v § 151o na základe tam uvedených taxatívne vypočítaných spôsobov. Zánik vecných bremien spôsobujú v podstate obdobné skutočnosti, s akými sa spája ich vznik s výnimkou tých, ktoré sú typické iba pre vznik vecných bremien (napr. vydržanie).
25. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha, aby súd rozhodol o povinnosti, že žalovaný ako vlastník pozemku, parcely KN C č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. H. je povinný strpieť výkon vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu žalobcu ako vlastníka pozemku, parcely KN C č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. H., cez pozemok žalovaného k pozemku žalobcu.
26. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní pred prvoinštančným súdom preukázané, že právny predchodca žalobcu - L., s.r.o., ako oprávnený z vecného bremena, právo prechodu cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX k svojmu pozemku, parcele č. XXXX/X, nadobudol 25.08.2000, t.j. dňom právoplatnosti povolenia vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2000 (V XXXX/XXXX), obsahujúcej dohodu o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno bolo teda zriadené na základe kúpnej zmluvy z 01.08.2000 s dohodou o zriadení vecného bremena - práva prechodu po pozemku, parcele č. XXXX/XX v prospech vlastníka pozemku, parcely č. XXXX/X, podľa geometrického plánu č. XX/XX geometra O.. I. A.. Kúpna zmluva z 01.08.2000 bola uzavretá medzi predávajúcim L. H., s.r.o. a kupujúcim F., s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného, ako vecné bremeno in rem v prospech predávajúceho a každého ďalšieho nadobúdateľa. V súčasnosti je vlastníkom pozemku, parcely č. XXXX/X žalobca, titulom kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený v katastri nehnuteľností pod č. V XXXX/ XXXX.
27. V konaní bolo preukázané, že žalovaný má na slúžiacej nehnuteľnosti postavenú stavbu - prechodový tunel (spojovaciu chodbu), bez platného územného rozhodnutia - stavebného povolania a bez kolaudačného rozhodnutia. Tento chodbový systém bráni žalobcovi v prechode na jeho pozemok, nakoľko až za týmto sa nachádza vstupná brána na pozemok žalobcu, čím prístup z nej nie je možný. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a to práva prechodu cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX, s poukazom na ust. § 109 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nedošlo ani len k začatiu
vykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (práva prechodu) a tento stav nevykonávania práva z vecného bremena trval viac ako 10 rokov. Na slúžiacej nehnuteľnosti, t.j. na pozemku, parcele č. XXXX/XX, právny predchodca žalovaného síce vybudoval prechodný spájací chodbový systém, ktorý spája dve protiľahlé budovy, ale žalobca, resp. jeho právny predchodca napriek existencii tejto prekážky, nikdy existenciu tejto prekážky nenamietal, nevzniesol požiadavku na jej odstránenie, resp. neuplatnil v dôsledku existencie tejto prekážky právo na súde v 10 ročnej premlčacej dobe, čím neprejavil záujem právo z vecného bremena vykonávať.
28. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako právo majetkové, ktoré nie je vyňaté z premlčania (§ 100 Občianskeho zákonníka) sa premlčí v 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa právo prestalo vykonávať. Podľa obsahu vecného bremena sa v konkrétnom prípade posúdi, či sa právo jemu zodpovedajúce nevykonávalo. Ak by sa právo vyplývajúce z vecného bremena, čo len raz v priebehu plynutia premlčacej doby vykonalo, nebola by splnená podmienka uplynutia premlčacej doby. Ak teda oprávnený v priebehu plynutia 10 ročnej premlčacej doby začne svoje právo po určitú dobu vykonávať, nedochádza k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, ale k jej pretrhnutiu (prerušeniu). To znamená, že keď oprávnený z vecného bremena opätovne prestane svoje právo vykonávať, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba bez možnosti pre povinného započítať tú dobu, ktorá uplynula do jej pretrhnutia.
29. Prvoinštančný súd po rozsiahlom dokazovaní správne uzavrel, že právo prechodu cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX žalobca, resp. jeho právny predchodca nevyužíval a ani neprejavil záujem využívať v období do vybudovania prechodového tunela (spojovacej chodby). Teda ani v čase, keď na tomto pozemku neexistovala žiadna prekážka, realizácie práva vecného bremena sa nevykonávala, čo predstavovalo dobu viac ako 3 roky (od 25.08.2000 - 19.01.2004). Následne po vybudovaní prechodového spojovacieho tunela na pozemku, parcele č. XXXX/XX, právny predchodca žalobcu ako oprávnený z vecného bremena existenciu tejto prekážky nenamietal, nevzniesol požiadavku na odstránenie predmetného tunela, resp. neuplatnil svoje právo na súde, a teda právny predchodca žalobcu ako subjekt oprávnený z vecného bremena, evidentne neprejavil záujem právo z vecného bremena realizovať (nedomáhal sa napr. na súde umožnenia prechodu cez predmetný pozemok, parcelu č. XXXX/XX), pričom tento stav nevykonávania práva z vecného bremena (zo strany žalobcu a predtým jeho právneho predchodcu) trval viac ako 10 rokov. Keďže tento stav nevykonávania práva z vecného bremena (zo strany žalobcu a predtým jeho právneho predchodcu) trval viac ako 10 rokov, v zmysle ust. § 109 Občianskeho zákonníka platí, že márnym uplynutím premlčacej doby 10 rokov, počas ktorej sa právo prechodu cez slúžiaci pozemok nevykonávalo, sa toto právo premlčalo. Za tohto stavu, keď samotný žalobca, resp. jeho právny predchodca bol niekoľko rokov pasívny, pričom v čase nadobudnutia práv z vecného bremena konal nedbanlivo a ľahostajne, nemožno považovať žalovaným vznesenú námietku premlčania práva z vecného bremena za nedôvodnú, či odporujúcu dobrým mravom. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na podrobnú argumentáciu súdu prvej inštancie prezentovanú v bode 25., 26., 27., 28. a 29. napadnutého rozhodnutia, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje.
30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva patria bdelým, a teda nie je akceptovateľné nebdelosť žalobcu sanovať námietkou, že premlčanie je kontrastné s dobrými mravmi. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/65/2011, podľa ktorého, cit.: „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnosťou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môže strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, včítanie využitia možnosti podania opravných prostriedkov“.
31. Ak teda právny poriadok poskytuje oprávnenému z vecného bremena priestor na odvrátenie neželaného stavu a oprávnený z vecného bremena, ktorý nemôže vykonávať z vecného bremena svoje práva v dôsledku existencie prekážky, svoje právo na súde v premlčacej dobe neuplatní, môže dôjsť k premlčaniu služobnosti.
32. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmysle a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana), na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (rozsudok NS ČR z 19.02.2009 sp. zn. 25Cdo/539/2008).
33. Okrem vyššie uvedeného, vychádzajúc z podania žalovaného zo dňa 18.05.2023, z predloženého LV č. XXXXX, k. ú. H. a z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 08.09.2022, vypracovaného T. O. E., autorizačne overeným dňa 12.09.2022 O.. I. M. a úradne overeným dňa 26.09.2022 O.. I. Q., pod č. G došlo v priebehu odvolacieho konania k odčleneniu časti z pozemku, parcely č. XXXX/XXXX, k. ú. H., pričom vznikli novovytvorené pozemky, parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XX. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2023 vklad, v ktorej bol povolený dňa 15.03.2023, pod č. V XXXX/XXXX, žalovaný odpredal slúžiaci pozemok (parc. č. XXXX/XXX) spoločnosti P. s.r.o., čo znamená, že zažalovaná osoba už nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Zmenou vlastníckeho práva k dotknutému pozemku, parcele B. č. XXXX/XXX (odčleneného z pozemku B., parcela č. XXXX/XX), cez ktorý žalobca sa domáha realizácie uplatneného nároku, došlo aj k zmene osoby v postavení povinného z vecného bremena (LV č. XXXX, k. ú. H.). To znamená, že žalovaný M ä s p o m a spol. s r.o. v danom spore stratil postavenie pasívne vecne legitimovanej osoby. Preto aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a zistenia, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil, bolo dôvodné žalobu zamietnuť.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného stavu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane správneho výroku o trovách konania, keď neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).