Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-1-2024.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Správa rekreačných a športových zariadení Humenné, so sídlom: Chemlonská 5907/7, 066 01 Humenné, IČO: 00 520 560, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: MABIF s. r. o., so sídlom: Partizánska 2507/31, 066 01 Humenné, IČO: 52 815 021, o vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/24/2023-26 z 5. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 17Cb/24/2023-26 z 5. septembra 2023.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí v objekte Zimný štadión - bufet na Chemlonskej ulici v Humennom, s podlahovou plochou nájmu 48 m2, ktorý má žalobca v správe od Mesta Humenné, ktoré je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Humenné, obec Humenné, okres Humenné, ul. Chemlonská, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom na A. B. C., odbor katastrálny, súpisné číslo XXXX na parcele CKN XXXX/X, vypratať a odovzdať žalobcovi najneskôr do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal vypratania a odovzdania nebytového priestoru. Zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2020 bol žalovanému prenechaný do užívania nebytový priestor na prízemí v objekte Zimný štadión - bufet na Chemlonskej ulici v Humennom za účelom využitia: sklady - pohostinské služby, s podlahovou plochou nájmu 48 m2. Objekt Zimný štadión má žalobca v správe od mesta Humenné, ktoré je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území C., obec Humenné, okres C., D. E., zapísanej v prospech žalobcu na liste vlastníctva č. XXXX evidovaný na A. B. C., odbor katastrálny, súpisné číslo XXXX na parcele CKN XXXX/X (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). V súlade so zmluvou, nájomný pomer vznikol dňom 01.09.2020 a zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Prenajímateľ i nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu. Výpovedná lehota je 1 mesiac pre obidve zmluvné strany a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strany. Oficiálnym listom č. 34/2023 zo dňa 13.03.2023 žalobca vypovedal žalovanému zmluvu v súlade s čl. III. bodmi 2 a 3 zmluvy. Žalovaný
si prevzal výpoveď zmluvy dňa 20.03.2023, výpovedná lehota uplynula dňom 30.04.2023. Listom zo dňa 29.04.2023 žalovaný vyjadril nesúhlas s výpoveďou, žalobca tento list považoval za bezpredmetný a naďalej trval na výpovedi zmluvy. Výpoveď zmluvy je jednostranný právny úkon, na platnosť ktorého sa nevyžaduje právne relevantný prejav vôle druhej zmluvnej strany. Žalobca adresoval žalovanému výzvu na vypratanie nebytových priestorov č. XX/XXXX zo dňa 09.05.2023 a poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na vypratanie a odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti najneskôr do 19.05.2023, táto povinnosť zo strany žalovaného splnená nebola.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.06.2023 do elektronickej schránky, žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.09.2023. Pojednávania sa zúčastnil konateľ žalobcu a právny zástupca žalobcu. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do jeho elektronickej schránky dňa 12.08.2023, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 8 a 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ) upravujúceho obligatórnu a fakultatívnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa §§ 2,10 a 12 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a podľa ustanovení nájomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 31.8.2020.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadil zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestorov uzavretou podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorú považoval za platne uzavretú. V uzatvorenej zmluve sa žalobca aj žalovaný dohodli, že ktorákoľvek zo strán môže zmluvu vypovedať písomne bez udania dôvodu, pričom výpovedná lehota je jeden mesiac pre obidve zmluvné strany a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Súd prvej inštancie mal na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca doručil žalovanému výpoveď uzatvorenej zmluvy dňa 20.03.2023, jednomesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.04.2023 a posledným dňom výpovednej lehoty bol deň 30.04.2023. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak došlo k platnej výpovedi uzatvorenej zmluvy. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti v dodatočnej lehote, keďže uzatvorená zmluva bola vypovedaná zo strany žalobcu, pričom žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nevypratal a žalobcovi neodovzdal. Všetky svoje skutkové tvrdenia žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a na svoju obranu nepredložil žiadne dôkazy.
6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v priebehu sporu nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a nepredložil žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu ako aj nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní v celom rozsahu považoval za nesporný (keďže žalovaný nepoprel tvrdenia uvedené v žalobe, nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu na svoju obranu voči podanej žalobe), a teda aj za dôvodný, a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Žalovaný nevymedzil v odvolaní presne odvolacie dôvody tak ako sú uvedené v § 365 CSP. Podľa laicky vymedzených odvolacích dôvodov žalovaným tieto možno subsumovať pod § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Odvolateľ uviedol, že nesúhlas s výpoveďou z nájmu prejavil po tom ako mu bola doručená výpoveď a považuje ju za nezákonnú. Ide o majetok mesta Humenné, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu, ktorý je príspevkovou organizáciou mesta Humenné. Podľa odvolateľa na akékoľvek nakladanie s nehnuteľným majetkom mesta poukazujúc na zák. č. 138/1991 Zb. § 9 ods.2 písm. e) sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Mestského zastupiteľstva a to nielen k jeho prenajatiu ale aj k ukončeniu nájmu. Súd prvej inštancie túto skutočnosť neskúmal a tak nemohol konštatovať, že má zistený skutkový a právny stav veci. Žalovaný vo svojom odvolaní v bode 5. namietal, že súd prvej inštancie svoje závery nemal
podložené skutkovým a právnym stavom veci. Ďalej uviedol, že výpoveď vníma ako účelovú a určitý akt pomsty z dôvodu, že štatutárny zástupca žalobcu má súdne konanie, kde jeho otec F. G. svedčil v jeho neprospech.
9. Žalovaný tak ako odvolací súd uviedol, že nevymedzil v odvolaní presne odvolacie dôvody tak ako sú uvedené v § 365 CSP. Aj v odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičný princíp typický pre sporové konanie, preto platí zásada, že odvolací súd je oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba v rozsahu vymedzenom odvolateľom. Uvedenie odvolacích dôvodov je ďalšou podstatnou náležitosťou odvolania. V zásade odvolací súd nemôže preskúmavať napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, než vymedzil odvolateľ, aj keby sám zistil inú vadu (okrem vady týkajúcej sa procesných podmienok). Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.10.2023 a žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
11. Žalobca uviedol, že argument žalovaného, podľa ktorého bola podaná výpoveď nájomnej zmluvy zo strany žalobcu „nezákonná“, pretože predmetom dotknutej nájomnej zmluvy bol majetok mesta Humenné a nie žalobcu, a preto bol v danej veci potrebný k ukončeniu zmluvného vzťahu predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva mesta Humenné s prihliadnutím na postavenie žalobcu a znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej aj ako „zákon č. 138/1991 Zb.“) nemôže obstáť. Žalobca je správcom majetku mesta Humenné, a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. – stavby so súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, popis stavby: letné kúpalisko, stavby so súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, popis stavby: zimný štadión, stavby so súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, popis stavby: Mestská športová hala a pozemkov parcely CKN č. XXXX/X F. XXXX/X. Žalobca je ako správca predmetných nehnuteľností evidovaný aj v časti B na samotnom liste vlastníctva XXXX, kat. úz. C.. Postavenie žalobcu ako správcu dotknutých nehnuteľností nespochybňuje ani samotný žalovaný. Žalobca ako správca nehnuteľností uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2020, pričom pri uzatvorení predmetnej zmluvy a ani po jej uzatvorení žalovaný postavenie žalobcu ako správcu majetku mesta Humenné nespochybňoval. Žalobca bol oprávnený ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným výpoveďou bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva mesta Humenné. Podľa žalobcu zo žiadneho predpisu nevyplývala podmienka predchádzajúceho schválenia predmetného úkonu. Poukázal na § 6 ods. 3, 4 zákona č. 138/1991 Zb. Žiaden právny ani iný predpis nevyžaduje a ani v rozhodnom čase nevyžadoval pre ukončenie nájomného vzťahu správcom majetku predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva. Podľa názoru žalobcu predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva nie je potrebný ani v prípade ukončenia nájomného vzťahu zo strany samotného mesta. Vzhľadom na to, že podľa Zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2020 ju bolo možné ukončiť aj bez uvedenia dôvodu, akýkoľvek nesúhlas a argumenty žalovaného k dôvodom podanej výpovede sú bezpredmetné. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol počas celého súdneho konania pasívny a predmetnú argumentáciu uviedol až v odvolacom konaní. Odvolal sa na ust. § 151 ods. 1, 154 CSP a § 366 CSP. Tvrdenia, ktoré žalovaný uvádza vo svojom odvolaní nevyvolávajú žiadne procesné účinky. Za účelové považuje žalobca argumenty žalovaného, že sa neoboznámil s podanou žalobou, nepodal k žalobe žiadne vyjadrenie a ani sa nezúčastnil pojednávania v predmetnej veci, pretože nemal vedomosť o tom, že sú uložené v jeho elektronickej schránke. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podľa žalobcu vecne správny, keď súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Rozsudok žiadal v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci a zdôraznil, že žalobca uznáva, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve mesta a žalobca je len správcom tejto nehnuteľnosti a nemôže ňou disponovať v rozpore so zákonom o majetku obcí. Odkaz žalobcu na § 154 CSP nesúvisí s posúdením dôvodnosti žaloby, žalovaný poukázal, že súd mal skúmať zákonné podmienky.
13. Žalobca podal odvolaciu dupliku, v ktorej v celom rozsahu zotrval na doterajších vyjadreniach a argumentoch.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že pre výpoveď nájomnej zmluvy bol potrebný predchádzajúci súhlas Mestského zastupiteľstva mesta Humenné a pokiaľ udelený nebol, výpoveď je nezákonná.
17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, teda či na správne zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP neboli naplnené.
20. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako nájomca a žalobca ako prenajímateľ uzavreli dňa 31.8.2020 Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov, ďalej to, že žalobca vypovedal zmluvu o nájme výpoveďou bez uvedenia dôvodu, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako platnú výpoveď v súlade s dikciou čl. III bod 2 a 3 nájomnej zmluvy. Žalobca vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti v dodatočnej lehote, žalovaný nehnuteľnosť nevypratal a neodovzdal žalobcovi.
21. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V uvedenom prípade je preto potrebné aplikovať § 154 CSP, v zmysle ktorého platí, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Zároveň platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní podľa § 366 CSP použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Na strane žalovaného neexistuje žiaden z uvedených dôvodov.
22. Žalovaný až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie poukazoval na § 9 ods. 2 písm. e zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého Obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. K odvolaním uplatnenému tvrdeniu žalovaného, že k výpovedi z nájomnej zmluvy bol potrebný predchádzajúci súhlas Mestského zastupiteľstva ako procesnej obrane žalovaného, ktorej účelom bolo spochybniť rozhodnutie preukazujúce žalobcov nárok, odvolací súd uvádza, že ide o novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej neboli splnené zákonné
podmienky uvedené v § 366 CSP, keďže skutočnosti tvrdené v odvolaní žalovaného ako nové skutkové tvrdenie mohlo byť predložené už v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom žalovaný nepreukázal, že bez svojej viny nemohol predmetné skutkové tvrdenie uplatniť (získať) v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Pod novotami rozumieme skutočnosti alebo dôkazy, resp. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli použité v doterajšom priebehu konania. Pre posúdenie skutočnosti alebo dôkazu ako novoty je irelevantný čas ich vzniku, ide len o to, kedy ich sporová strana použije. Plné právo novôt sa uplatňuje v prípade, ak odvolateľ dôvodí, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo sa vyskytla iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e), f) a h) CSP argumentovanie novými skutočnosťami alebo dôkazmi z povahy veci neprichádza do úvahy. Obmedzené právo novôt sa týka snahy odvolateľa „dotvoriť“ zistený skutkový stav. Ak strana neunesie dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti, odvolací súd na novoty nemôže prihliadnuť.
23. Žalovaný mal možnosť realizovať prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany. Odvolací súd zo súdneho spisu v danej veci zistil, že žalovanému bolo zo strany súdu prvej inštancie riadne umožnené realizovať všetky procesné práva žalovaného vyplývajúce mu z CSP, čo žalovaný neurobil. V prípade žalovaného neexistovali žiadne objektívne zákonné dôvody, ktoré by mu bránili prevziať doručenú žalobu do jeho aktívnej elektronickej schránky z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo bez jeho pričinenia, alebo že na jeho strane nastali dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili ju prevziať tak, ako to predpokladá zákon č. 305/2013 č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente). Žalovaný je právnická osoba, ktorá je povinná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu zabezpečiť, aby mohol vykonávať svoju činnosť, na ktorú bol zriadený, ako aj zabezpečovať preberanie zásielok (aj elektronických), ktoré sú mu doručované. Prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutárny orgán. Z obchodného registra žalovaného vyplýva, že štatutárnym orgánom žalovaného je H. H. G. a F. G., pričom každý z konateľov koná samostatne.
24. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti teda dôkazné bremeno.
26. Vychádzajúc z citovaného judikátu odvolací súd konštatuje, že pre úspech v spore bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o nájme, a následne platne vypovedal Zmluvu o nájme. Súd prvej inštancie mal uvedené z predložených dôkazov za preukázané a žalovaným nerozporované.
27. Odvolací súd konštatuje, že zákon o majetku obcí definuje v § 6 ods. 3 správu majetku obce, ako súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorú mu obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Podľa § 6 ods. 3 druhá veta zákona č. 138/1991 Zb. správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce a koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
28. Odvolací súd udáva, že zákon č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v § 6 ods. 4 stanovuje, že v konaniach pred súdmi, týkajúcich sa majetku obce, ktoré má správca v správe, koná správca v mene obce. V súvislosti so správou majetku obce tak koná pred súdom správca, avšak s tým, že sa jedná o oprávnenie
konať za obec t. j. uskutočňovať za ňu procesné úkony s účinkami, ktoré zaväzujú obec; správca majetku nepotrebuje na takéto konanie pred súdom osobitné splnomocnenie.
29. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bol zo strany žalobcu preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobcom - správcom majetku obce ako prenajímateľom a žalovaným, ako nájomcom, na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo užívanie nehnuteľného majetku obce – mesta Humenné v správe žalobcu, zo strany žalovaného.
30. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že aj v prípade, ak by žalovaným tvrdené skutočnosti neboli novotou v odvolacom konaní, vzhľadom na ich nepreukázanie relevantnými dôkazmi, by pri zhodnotení skutkového stavu veci neobstáli.
31. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci, ak na základe zákonne vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže žalovaný v priebehu konania po prenesení dôkazného bremena na jeho stranu, žalobcom preukázané skutočnosti nevyvrátil, keď v spore bol pasívny.
32. Odvolací súd ďalej udáva, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však vychádza z nesporných tvrdení a relevantných dôkazov produkovaných žalobcom v prvoinštančnom konaní.
33. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď rozhodol o vyprataní predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného za situácie, že žalobca platne vypovedal nájomnú zmluvu a žalovaný v prejednávanom spore v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal opak.
34. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny, pretože súd prvej inštancie priznal žalobcovi, ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu, náhradu trov konania proti žalovanému, ako neúspešnej strane sporu.
35. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).