Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cb-24-2023.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v spore žalobcu: A. B. C. D. E. F., so sídlom: G. XXXX/X, XXX XX F., IČO: 00 520 560, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: H. A., so sídlom: I. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 52 815 021, o vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí v objekte E. D. – J. na G. K. L. F., s podlahovou plochou nájmu XX m2, ktorý ma žalobca v správe od Mesta Humenné, ktoré je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obec F., okres F., K. G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom na M. N. F., odbor katastrálny, súpisné číslo XXXX na parcele G. XXXX/ X, vypratať a vyprataný odovzdať žalobcovi najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde žalobu o vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru, v ktorej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť tak, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva“) bol žalovanému prenechaný do užívania nebytový priestor na prízemí v objekte E. D. - J. na G. K. L. F. za účelom využitia: sklady - pohostinské služby, s podlahovou plochou nájmu XX m2. Objekt E. D. má žalobca v správe od H. F., ktoré je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území F., obec F., okres F., K. G., zapísanej v prospech žalobcu na liste vlastníctva č. XXXX evidovaný na M. N. F., odbor katastrálny. súpisné číslo XXXX na parcele G. XXXX/X (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). V súlade s čl. III bodom 1 prvej a druhej vety zmluvy, nájomný pomer vzniká dňom XX.XX.XXXX a zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podľa čl. III bodov 2, 3 zmluvy, prenajímateľ i nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu. Výpovedná lehota je 1 mesiac pre obidve zmluvné strany a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strany. Oficiálnym listom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vypovedal žalovanému zmluvu v súlade s čl. III bodmi 2 a 3 zmluvy. Žalovaný si prevzal výpoveď zmluvy dňa XX.XX.XXXX, preto výpovedná lehota uplynula dňom XX.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX síce žalovaný vyjadril nesúhlas s výpoveďou, avšak žalobca tento list považuje za bezpredmetný a naďalej trvá na výpovedi zmluvy. Výpoveď zmluvy je jednostranný právny úkon, na platnosť ktorého sa nevyžaduje právne relevantný prejav vôle druhej zmluvnej strany. Žalobca adresoval žalovanému výzvu na vypratanie nebytových priestorov č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom
poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na vypratane a odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti najneskôr do XX.XX.XXXX, avšak táto povinnosť zo strany žalobcu doposiaľ splnená nebola.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa XX.XX.XXXX do elektronickej schránky, avšak žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Pojednávania sa zúčastnil konateľ žalobcu a právny zástupca žalobcu. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do jeho elektronickej schránky dňa XX.XX.XXXX, avšak žalovaný sa pojednávania nezúčastnil ani svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
5. Súd na pojednávaní oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, Výpoveďou žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, doručenkou, podacím lístkom, Podaním žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou žalobcu na vypratanie nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX s podacím lístkom, písomným vyjadrením žalobcu a prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca je príspevkovou organizáciu, ktorej hlavnou činnosťou je prevádzka športových zariadení.
7. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti sú pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, maloobchod, veľkoobchod, výroba nápojov a potravinárskych výrobkov, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie výdajne stravy, poskytovanie obslužných služieb pri kultúrnych a iných spoločenských podujatiach a ďalšie.
8. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej prenajímateľ prenechá nájomcovi do užívania nebytové priestory na prízemí v objekte E. D. – J. O. G. K. L. F. za účelom využitia sklady – pohostinské služby s podlahovou plochou XX m2 a nájomca sa zaväzuje na úhradu nájomného v dojednanej výške. V zmysle uzatvorenej zmluvy bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, pričom nájomný pomer vzniká dňom XX.XX.XXXX. Obidve zmluvné strany sú oprávnené vypovedať zmluvu písomne bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou 1 mesiac, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
9. Zo žalobcom predložených listín – výpovede zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z predloženej doručenky vyplýva, že prenajímateľ - žalobca v súlade s uzatvorenou zmluvou vypovedal nájomcovi – žalovanému zmluvu bez uvedenia dôvodu, pričom výpoveď bola žalovanému ako nájomcovi doručená dňa XX.XX.XXXX.
10. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi, že doručenú výpoveď považuje za nezákonnú z dôvodu, že takúto výpoveď podal prenajímateľ ako neoprávnený subjekt a z tohto dôvodu žalovaný považuje nájomný vzťah za platný. Žalovaný si plní svoje povinnosti z tohto nájomného vzťahu.
11. Výzvou na vypratanie nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca adresoval žalovanému, žalobca vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov najneskôr do XX.XX.XXXX s tým, že ak nebytové priestory nebudú vypratané a odovzdané, žalobca podá žalobu na príslušnom súde. Zároveň žalovanému oznámil, že jeho stanovisko obsiahnuté v liste zo dňa XX.XX.XXXX považuje za bezpredmetné a naďalej trvá na výpovedi.
12. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol, že trvá na podanom návrhu tak, ako bol doručený súdu, nakoľko nedošlo k žiadnej zmene. Žalovaný doposiaľ užíva nebytové priestory, pričom žalobca má za to, že ich užíva bezdôvodne. Je pravdou, že platí za nebytové priestory žalobcovi, avšak žalobca trvá na výpovedi. V prípade úspechu si žalobca uplatnil trovy konania. Žalobca nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie a žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
13. Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“), s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len „nebytové priestory“) nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len „prenajímateľ“).
Podľa § 10 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa § 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
14. Podľa čl. I. zmluvy Predmet a účel nájmu, prenajímateľ má v správe nehnuteľnosť od mesta F., ktoré je vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území F., obce F., Okres F., K. G., zapísanej v prospech prenajímateľa na liste vlastníctva č. XXXX evidovaný na M. N. F., odbor katastrálny, súpisné číslo XXXX na parcele G. XXXX/X 1. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania nebytové priestory na prízemí v objekte E. D. - J. O. G. K. L. F. (ďalej len „predmet nájmu“).
Účel využitia: sklady - pohostinské služby Podlahová plocha nájmu: XX H.
2. Súhlas k prenájmu nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. vydal H. N. L. F..
Podľa č. l. III. Zmluvy Doba platnosti zmluvy o nájme, 1. Nájomný pomer vzniká dňom XX.XX.XXXX. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť nadobúda dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia na webovej stránke A. B. C. D. E. F.. 2. Prenajímateľ i nájomca sú oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu. 3. Výpovedná lehota je jeden mesiac pre obidve zmluvné strany a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. 4. Nájom podľa tejto zmluvy môže zaniknúť aj dohodou zmluvných strán.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb.. V uzatvorenej zmluve sa žalobca aj žalovaný dohodli, že ktorákoľvek zo strán môže zmluvu vypovedať písomne bez udania dôvodu, pričom výpovedná lehota je jeden mesiac pre obidve zmluvné strany a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
16. Súd mal na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca doručil žalovanému výpoveď uzatvorenej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, preto jednomesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a posledným dňom výpovednej lehoty bol deň XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu tak došlo k platnej výpovedi uzatvorenej zmluvy. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti v dodatočnej lehote, keďže uzatvorená zmluva bola vypovedaná zo strany žalobcu, pričom žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nevypratal a žalobcovi neodovzdal. Všetky svoje skutkové tvrdenia žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia. Naopak, žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a na svoju obranu nepredložil žiadne dôkazy.
17. Súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha
veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.
18. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne, kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.
19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
20. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. Po vykonanom dokazovaní súd tvrdenia žalobcu ako aj nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní v celom rozsahu považuje za nesporný (keďže žalovaný nepoprel tvrdenia uvedené v žalobe, nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu na svoju obranu voči podanej žalobe), a teda aj za dôvodný, a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa odseku 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. V prejednávanej veci bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.