Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-130-2013.pdf
PDF · 102.06 KB
Case nature
Subarea
1CoE/130/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, IČO: XXXXXXXX, proti povinnej: Ľ. S., W.. XX.X.XXXX, F. U. Č. N. XXX, o vymoženie 709,66 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszantha 268, Rimavská Sobota, pod č. EX 419/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.5.2013 č.k. 8Er/523/2013-12 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35862882 vydaný rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, Mgr. Michaelou Heldovou a JUDr. Helenou Markovičovou dňa 17.5.2011, sp. zn. IIB0410187. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2011 a stal sa vykonateľným dňa 17.6.2011 a bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 5219075207 uzatvorenej medzi pôvodným oprávneným (Poštová banka, a.s.) a povinnou dňa 16.4.2007. Na základe predmetnej zmluvy o úvere boli povinnej požičané finančné prostriedky vo výške 30 000 Sk (995,82 eur), ktoré sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 939 Sk (31,17 eur) po dobu 50-tich mesiacov vždy k 16. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov banky bola stanovená vo výške 26,77 % a úroková sadzba vo výške 23 %. Na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami na oprávneného.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa Obchodných podmienok spoločnosti Poštová banka, a.s. článok 11 Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2
- Zmluvné strany (klient a banka) sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma
návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere (ZoÚ) a Obchodnými podmienkami (OP), vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť úverových obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného (dodávateľ). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej (adhéznej) zmluve alebo v úverových obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučných titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Podstata adhéznych zmlúv, ktoré sa v praxi o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov, spočíva v tom, že navrhovateľ (oferent) vo svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (na vopred vytlačených formulároch) s tým, že ten z adresátov, ktorý má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy buď prijať, alebo ho neprijať a tak zmluvu neuzavrieť. Adresát návrhu nemá teda možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je podľa § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu vyhovel alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čím bola oprávnenému postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom k tomu, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu je exekučný súd týmto rozsudkom viazaný (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu ako ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republike sp.zn. III. ÚS 192/06, I. ÚS 335/06, II. ÚS 244/09, I. ÚS 242/07 a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. A navyše exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudkyne súdu prvého stupňa, ktorá oznámila, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie predložila odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 22.4.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IIB0410187 zo dňa 17.5.2011 ktorý sa stal právoplatným dňa 13.6.2011 a vykonateľným dňa 17.6.2011, a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému oprávnenému istinu vo výške 709,66 eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 709,66 eur od 2.3.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 709,66 eur od 2.3.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 59,77
eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 1.3.2010 vo výške 184,75 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 39,69 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Z predloženej zmluvy o úvere č. 5219075207 zo dňa 16.4.2007 vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 30 000 Sk (995,82 eur), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť pôvodnému oprávnenému v pravidelných mesačných splátkach po 939 Sk (31,17 eur) po dobu 50-tich mesiacov. V článku 11 bode 11.2. Obchodných podmienok spoločnosti Poštová banka (pôvodný oprávnený), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej na riešenie vzájomných sporov zmluvných strán je príslušný rozhodcovský súd.
V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 16.4.2007 povinná uviedla údaj o svojom zamestnávateľovi: I. Č. N..
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.
Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.
Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukazom na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnej na výber a neumožnil jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať s obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinnú tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.
Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže priznať a vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).
Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní pritom umožňuje exekučnému súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.
Oprávnený v odvolaní nespochybnil, že pohľadávka Poštovej banky a.s. zo zmluvy o úvere uzavretej s povinnou, bola na neho postúpená zmluvami o postúpení pohľadávky. V dôsledku uvedenej zmluvy oprávnený vstúpil do práv a povinnosti postupcu, t.j. v danom prípade do práv a povinnosti Poštovej banky a.s., a teda sa stal právnym nástupcom Poštovej banky a.s.. Súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonnou úpravou posudzoval podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere podľa stavu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že súd prvého stupňa správne posudzoval oprávneného ako právneho nástupcu subjektu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere a ktorý z tejto zmluvy uplatňuje určité práva. Rovnako tak posudzoval oprávneného aj rozhodcovský súd, keď ho posúdil ako subjekt, ktorému vznikli práva zo zmluvy o úvere. Ak súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril s povinnou oprávnený ako podnikateľský subjekt, jedná sa len o procesné pochybenie, ktoré však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd totiž výslovne uviedol, že zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k prevodu pohľadávky na oprávneného ako právneho nástupcu Poštovej banky a.s., ktorá zmluvu o úvere s povinnou uzatvárala.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal, pretože rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na jej základe nemohol byť vydaný spôsobilý exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonávanie exekúcie.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.