Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-112-2013.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/112/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnému Y. S., bytom S. č. XXX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1 194,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/316/2005-17 zo dňa 27. novembra 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 114,70 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 98,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) tým, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného uznal záväzok advokát, teda osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Navyše zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za povinného. Notárska zápisnica je preto neúčinná, a teda aj nevykonateľná.
O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal oprávnenú na ich náhradu. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 98,90 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), a to paušálnu odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti vo výške 9,96 Eur, časovú odmenu za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti vo výške 6,64 Eur, vrátane 20 % DPH z odmeny súdneho exekútora, t.j. 19,92 Eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné a cestovné vo výške 73,70 Eur, ako aj náhradu za stratu času vo výške 5,28 Eur. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z hotových výdavkov, nakoľko podľa § 196 Exekučného poriadku sa o DPH zvyšuje iba odmena súdneho exekútora, a úhrada poštových výdavkov pri vykonávaní exekúcie nie je službou uskutočnenou zdaniteľnou osobou, nepredstavuje pridanú hodnotu a v zmysle § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú poštové služby oslobodené od DPH.
Oprávnená v odvolaní navrhla zrušiť uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie odvolanie súdny exekútor. Namietal, že súd prvého stupňa mu nepriznal zákonný nárok na 20 % DPH z celkových trov exekúcie, ale len z odmeny. Následne citoval § 196 Exekučného poriadku v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. januára 2012 a uviedol, že na základe uvedeného zákonného ustanovenia mu mal súd priznať uplatnenú DPH z celých trov exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné a odvolanie oprávnenej dôvodné nie je.
V rámci podaného odvolania oprávnená navrhla s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.
Notárska zápisnica N 2223/2005, NZ 21452/2005 a NCRLs 21176/2005 zo dňa 15. mája 2005 (č.l. 3, 4) bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.“
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“.
Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu lebo na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Na podporu takéhoto záveru odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia iných súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie sa odvolací súd zaoberal otázkou, či sa súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH podľa osobitného zákona, zvyšuje o DPH len odmena alebo aj hotové výdavky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia
alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Podľa § 28 citovaného zákona oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. Ustanovenie § 196 Exekučného poriadku výslovne stanovuje, že o DPH sa exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH, zvyšuje nielen odmena, ale aj náhrady určené podľa Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH, nemá nárok na zvýšenie náhrady trov o DPH len z odmeny, ale aj z iných plnení, ktoré tvoria náhradu jeho trov, t.j. aj náhrady za stratu času a náhrady hotových výdavkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne na nález sp. zn II. ÚS 31/04 zo dňa 17. decembra 2004 z ktorého vyplýva, že uplatnená náhrada za stratu času, paušálna náhrada za úkony a náhrada hotových výdavkov podliehajú DPH. Podľa názoru ústavného súdu je DPH súčasťou trov exekúcie a jej nepriznanie nemá oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave.
Odvolací súd dáva do pozornosti aj stanovisko Kompetenčného centra finančných operácií z júla 2012 uverejnené na internetovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky www.drsr.sk, z ktorého vyplýva, že ak je súdny exekútor platiteľom DPH, je povinný pri určení základu dane postupovať v súlade s § 22 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Aj napriek tomu, že § 196 Exekučného poriadku ustanovuje, že o DPH sa zvyšuje len odmena súdneho exekútora, Zákon o dani z pridanej hodnoty ako hmotno- právny predpis upravujúci DPH ukladá platiteľovi DPH zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Keďže v zmysle § 196 Exekučného poriadku patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, celá protihodnota, znížená o daň, ktorú súdny exekútor ako platiteľ DPH prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie exekučnej služby, predstavuje základ dane pri dodaní služby.
Z predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že aj keď sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane u ich poskytovateľa, t.j. poštového podniku, zahŕňajú sa výdavky za ne do základu dane pri dodaní služby, v prípade ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil vo svojom mene a na svoj účet.
Zákonodarca teda v § 28 Zákona o dani z pridanej hodnoty upravuje oslobodenie od dane u poskytovateľov poštových služieb vo verejnom záujme za regulované poštové sadzby. Nakoľko súdny exekútor nie je poskytovateľom univerzálnych poštových služieb, poštovné je základom pre určenie DPH. Poštovné ktoré súdny exekútor účtuje v exekučnom spise a zároveň ho odvádza štátu, nie je oslobodené od dane.
Odvolací súd sa preto stotožnil s odvolacou námietkou súdneho exekútora v tom smere, že mu patrí DPH nielen z vyúčtovanej odmeny, ale aj z náhrady hotových výdavkov, nakoľko preukázal že je jej platiteľom. Preto mu bola priznaná 20 % DPH z odmeny 16,60 Eur, t.j. vo výške 3,32 Eur, ako aj z hotových výdavkov a z náhrady za stratu času 78,98 Eur, t.j. vo výške 15,80 Eur. Súdny exekútor má teda nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 114,70 Eur. Vo vzťahu k trovám exekúcie odvolací súd ďalej uvádza, že zastavenie exekúcie zavinila oprávnená, pretože predložila nevykonateľný exekučný titul.
Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 114,70 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.